Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

• 36 % by hneď začalo realizovať kroky na presunutie firmy do zahraničia;
• 45 % by začalo nad presunom do zahraničia rozmýšľať;
• 19 % by čakalo ako sa situácia vyvinie;
• 0 % by na takýto výsledok nereflektovalo

Politické riziká teda vníma citlivo relevantná časť pridanej hodnoty slovenského hospodárstva. Geografická a funkčná diverzifikácia však prináša viaceré právne a daňové výzvy.

• Môžu slovenské štátne orgány zmraziť zahraničný bankový účet?
• Sú slovenské predbežné opatrenia vykonateľné v zahraničí?
• Ako bezpečné sú švajčiarske banky?
• Ako správne nastaviť trustovú štruktúru?
• Ako zdaňovať príjem zo zvereneckého fondu alebo ako efektívne nastaviť holdingovú štruktúru?
• Ako previesť zdravé jadro podnikania do inej spoločnosti?
• Ako nebyť na finstate?

Práve týmto otázkam sa v našej advokátskej kancelárií Highgate Group venujeme.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Wealth management konferencia v Luxembursku a nástrahy súčasnej politickej situácie na Slovensku je zobrazený ako prvý na Highgate.

Peter Varga sa v 4 hodinovej prednáške venoval najmä otázkam efektívneho vyplácania sa majiteľov z firmy a to nielen z daňovo-odvodového, ale aj z právneho hľadiska. Totižto niektoré, na prvý pohľad efektívne,  riešenia so sebou môžu priniesť právny nekomfort v podobe ručenia fyzickej osoby celým svojím majetkom. To môže nastať najmä v situáciách, ak predmetná výplata prostriedkov na majiteľa nebola realizovaná v súlade s príslušnými obchodnoprávnymi normami. Navyše, v prípade ak sa vyplácajúca spoločnosť nachádza v ťažšej finančnej situácií, je možné hovoriť aj o trestnoprávnych dôsledkoch pri nesprávnom vyplácaní z firmy.

Okrem toho boli témami hlavne možnosti zakladania a fungovania firiem v zahraničí v kontexte právnej obhájiteľnosti a iných daňovo-právnych nástrah ako aj príslušnej administratívy. Zakladanie nielen offshore spoločností, ale akýchkoľvek zahraničných spoločností je v kontexte dnešnej legislatívy, sčasti praxi daňových úradov a administratívnych úskalí veľmi komplexnou témou. Časy, kedy bolo možné bezstarostne založiť a prevádzkovať zahraničnú spoločnosť a vyťahovať si tak jednoducho zisk cez jeho premiestňovanie do nízkeho daňového pásma sú už za nami. Tejto téme sa Peter Varga venuje dlhodobo a venoval sa jej aj na našich nedávnych konferenciách o zakladaní investičných fondoch a daňovej optimalizácií pre IT firmy.

Okrem vyššie spomenutých tém sa venoval aj ďalším komoditizovateľným daňovo optimalizačným technikám. Množstvo optimalizačných príležitosti však vzniká až v súvislosti s dynamikou fungovania konkrétnych spoločností. A teda viaceré konkrétne príležitosti je možné aplikovať až na konkrétne situácie, čím tak ten diapazón možností je v súčasnom relatívne komplexnom svete daňovo právnych súvislostí veľmi široký. Tak či onak, daňová optimalizácia je živou témou a dlhodobo sa jej preto venujeme.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Prednáška Petra Vargu o možnostiach daňovej optimalizácie je zobrazený ako prvý na Highgate.

Obsah a témy konferencie sme konštruovali tak, aby reflektovali naše skúsenosti z tejto oblasti ako aj dopyty zo strany klientov. Z našich skúseností približne 50 % fondových štruktúr štrukturujeme do regulovaného fondového priestoru. Zvyšok nastavujeme tak, aby sa uplatnila nejaká výnimka z regulácie alebo aby predmetná štruktúra nebola považovaná za regulovanú zo substantívnych dôvodov. Vznikajú tak investičné fondy a fondové štruktúry pre nehnuteľnosti, cenné papiere, derivátové operácie, venture capital alebo kryptoaktíva.

Témy konferencie boli: 

• hranica medzi kolektívnym investovaním a štandardným equity financovaním, prípadne crowdfundingom z regulačného hľadiska;
• úloha a prax NBS pri výkone dohľadu, administratívne a trestnoprávne súvislosti pri nedodržaní regulačného rámcu;
• typy investičných fondov na Slovensku a administratívna a finančná nákladnosť ich založenia;
• akcionárske štruktúry pri fondoch; vzťahy medzi zakladateľmi a investormi;
• zdaňovanie a účtovanie fondov;
• SICAV a investičné fondy kvalifikovaných investorov pre Slovákov v Českej republike;
• daňové a regulačné implikácie pre slovenských zakladateľoch a investoroch pri zahraničných fondoch;
• investičné fondy vo vybraných krajinách v zahraničí a presahy na Slovensko;

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Organizovali sme konferenciu o zakladaní investičných fondov je zobrazený ako prvý na Highgate.

Našim klientom poskytujeme najmä nasledujúce služby: 

• analýza existujúcich štruktúr klienta s ohľadom na aktuálnu daňovú reguláciu a očakávané zmeny;
• analýza existujúcich štruktúr klienta s ohľadom na trestnoprávne riziká;
• možnosti využitia zahraničnej offshore spoločnosti v konkrétnych obchodných situáciách klienta;
• praktické poradenstvo spojené so založením a využívaním offshore spoločnosti.

Čo je to offshore spoločnosť?

Pod offshore spoločnosťou nie je možné chápať iba spoločnosť, ktorá bola založená a existuje v jurisdikcii niektorého z karibských ostrovov. Napríklad kritickú časť českých holdingových spoločností, ktoré donedávna často zakladali slovenskí daňoví poradcovia s cieľom vyhnúť sa zdaneniu kapitálových ziskov na Slovensku v prípade úspešného EXITu, je možné považovať za offshore spoločnosti. Dokonca aj nedávny predaj jednej známej slovenskej IT firmy bol realizovaný prostredníctvom offshore spoločnosti. Tou bola v danom prípade rakúska holdingová spoločnosť. Offshore spoločnosť tak nezahŕňa iba spoločnosti z tzv. daňových rajov, ktoré boli založené pre účely zníženia daňovej povinnosti podnikateľa. 

Pod offshore spoločnosť je možno hľadať akúkoľvek spoločnosť, ktorá nie je umiestnená v krajine zakladateľa alebo v krajine v ktorej sa reálne vykonávajú funkcie a znášajú riziká spojené s príjmami, ktoré generuje táto offshore spoločnosť. Offshore spoločnosť tak môže byť umiestnená aj v Českej republike, ako aj na Britských panenských ostrovoch. Offshore spoločnosti sa zakladajú aj za účelom dosiahnutia určitej miery anonymity. V nedávnej minulosti bolo bežné skrývať majetok prostredníctvom offshore spoločností s legitímnym cieľom ochrany pred rôznymi záujmovými, prípadne násilným štruktúrami. V Južnej Amerike, ale aj v Rusku alebo na Ukrajine je aj dnes relatívne často v záujme viacerých podnikateľov zatajovať svoje vlastníctvo z dôvodov ochrany svojho života a životov svojich rodinných príslušníkov. Nevýhody majetkovej transparentnosti zažívajú vďaka prístupu verejnosti k účtovným závierkam spoločností aj viacerí podnikatelia na Slovensku. 

Je relatívne mnoho prípadov, kedy súčasťou zadania od nášho klienta bolo tiež dosiahnuť väčšiu anonymitu jeho majetkovej dispozície. Dôvody môžu byť rôzne. Od tých nelegitímnych pohnútok súvisiacich hlavne s kriminálnymi aktivitami, je to aj potreba chrániť podnikateľa a jeho rodinu od pozornosti alebo neprimeraných požiadaviek jeho obchodných partnerov alebo zamestnancov. Offshore spoločnosti sa zakladajú aj s úmyslom vyhnúť sa administratívnym alebo regulačným obmedzeniam.

Na Slovensku sa napríklad relatívne často stáva, že obchodný register nefunguje tak, ako mu to prikazuje zákon. Vybavenie podaní mešká aj neprimerane dlhú dobu, a tak vzniká legitímny dopyt po zakladaní spoločností v iných krajinách. Legalizuje to však využitie zvýhodneného daňového režimu v zahraničí? Obdobne je to aj v prípade regulácie. Pokiaľ slovenská alebo európska legislatíva umožňuje podnikateľom podnikať v určitých oblastiach (napr.: obchodník s cennými papiermi alebo fond kolektívneho investovania) iba s regulačnými ťažkosťami, podnikatelia hľadajú flexibilnejšie riešenia offshore. 

Kryptomeny a offshore spoločnosť

Slovensko je malá krajina, ktorá prirodzene nemá odbornú infraštruktúru a ani ambíciu vytvárať kryptomenám a súvisiacemu podnikaniu plnohodnotný legislatívny rámec.
Výsledkom tak je právne neisté prostredie, ktoré je nekomfortné hlavne pre väčšie projekty. Je to hlavne kvôli nedostatku predvídateľnosti rozhodovacej činnosti príslušných slovenských orgánov. Aj preto viaceré slovenské projekty v oblasti kryptomien  a blockchain uvažujú o presunutie svojej právnej prítomnosti do zahraničia. V takom prípade tak vytvárajú offshore spoločnosti.
Je to legálne?
Môže štát zasahovať do tejto slobody a prinútiť podnikateľov zdaňovať zisky zo zahraničia na Slovensku?

Je založenie a využívanie offshore spoločnosti legálne?

Samo o sebe založenie offshore spoločnosti v akomkoľvek daňovom raji nie je nelegálne. Nelegálnym sa však môže stať jej následné využívanie. V praxi sú stále relatívne časté fiktívne dodania služieb z daňových rajov “back-to-back” cez Holandsko alebo Spojené kráľovstvo slovenskej spoločnosti. Podnikateľ tak vie presunúť zisk z pásma 21 % sadzby dane (Slovensko) do pásma 0 % (daňový raj).
Na druhej strane existujú situácie, kedy využitie spoločnosti sídliacej v krajine s 0 % zdanením môže byť plne zákonné a legitímne. Samo o sebe to, že nejaká krajina nezdaňuje zisky spoločností nemôže byť problematické.
Ako je možné vidieť napríklad pri podslužbách Patent Box a optimalizácie pre IT a vývojové firmy alebo Superodpočet na výskum a vývoj, 0 % efektívnu sadzbu vie daňovník dosiahnuť relatívne jednoducho aj na Slovensku.
V danom prípade je však potrebné takúto offshore spoločnosť využívať z legitímnych dôvodov (napr.: PR, požiadavka investora, lepšie právne prostredie a podobne).

Opatrenia Slovenska voči offshore spoločnostiam

Slovensko postupne prijalo množstvo zákonných úprav, ktoré majú odradiť slovenských podnikateľov od nelegitímneho využívania zahraničných offshore spoločnosti predovšetkým pre účely vyhnutiu sa plateniu daní. Ide napríklad o:

CFC pravidlá pre fyzické osoby

Zmyslom pravidiel je dosiahnuť to, aby fyzická osoba stojaca v pozadí zahraničnej offshore spoločnosti zdaňovala zisky tejto zahraničnej offshore spoločnosti. Viac o tejto téme si môžete pozrieť napríklad vo videu “Oplatí sa vôbec mať dnes offshore firmu? Ak áno, komu a kedy?”. Kritiku Petra Vargu k týmto pravidlám nájdete v článku Moje pripomienky adresované MF SR (CFC pravidlá pre fyzické osoby).

CFC pravidlá pre právnické osoby

Pravdepodobne mnoho daňovníkov nemá úplne vedomosť o existencii tohto inštitútu. Zmyslom týchto pravidiel je docieliť, aby zisk zahraničných offshore spoločností zdaňovala spriaznená slovenská spoločnosť za predpokladu, že zapojenie takejto zahraničnej offshore spoločnosti plynulo z opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú skutočné alebo boli vykonané za účelom získania daňovej výhody.

35 % daň

Niektoré platby uskutočnené slovenskou spoločnosťou do zahraničia podliehajú 35 % zrážke dane na Slovensku. Na druhej strane, niektoré dividendy, príjmy z likvidačného zostatku alebo vyrovnacieho podielu sú predmetom 35 % dane u slovenského príjemcu na Slovensku. Aj preto je napríklad dnes už problematické “len tak” využívať napríklad firmu založenú v Spojených arabských emirátov.

Miesto skutočného vedenia

Správca dane vie na základe analýzy miesta skutočného vedenia spoločnosti prisúdiť zahraničnej spoločnosti slovenskú daňovú rezidenciu a to napriek tomu, že táto spoločnosť je z právneho hľadiska založená a existujúca podľa iného právneho poriadku.

Konečný príjemca

Pri uplatnení zrážkových daní môže správca dane kontrolovať slovenského daňovníka, či skúmal, kto je konečný príjemca vyplácaného príjmu. Cieľom je zabrániť využívaniu nastrčených holdingových spoločností alebo iných prostredníkov.

Transferové oceňovanie

Na Slovensku je vnímanie transferového oceňovania poddimenzované. Smernica OECD o transferovom oceňovaní totiž predpokladá jeho využívanie aj v situáciách, v ktorých by to štandardne daňovník vôbec neočakával. Ide napríklad o rôzne interné reorganizácie a presúvanie aktivít z jednej firmy do druhej. Takéto aktivity by sa totiž mali zdaňovať.

Mnohé ďalšie

Okrem ďalších technických ustanovení, zákony ako aj súdnu prax, pozná aj materiálne nástroje. Ide o rôzne koncepty materiálnej spravodlivosti alebo zneužitia práva na základe ktorých môže správca dane, za určitých okolností, zasiahnuť proti štruktúre, ktorá nijako formálne neodporuje jazykovému výkladu daňových predpisov.

Offshore spoločnosti a praktické poradenstvo

Analýza možnosti využívania offshore spoločnosti v konkrétnom prostredí u konkrétneho klienta nemá obsahovať iba daňové a účtovné elementy. Je potrebné sa na štruktúru pozrieť aj z právneho a praktického hľadiska.

Predstavme si, že podnikateľ chce využiť oslobodenie od dane pri zisku z predaja akcií alebo obchodných podielov na Cypre. Pokiaľ podnikateľ nechce investovať do relevantného poradcu, vystačí si s internetom a svojim slovenským účtovníkom. Na internete si zistí, že  Cyprus tieto zisky štandardne nezdaňuje, nájde si spoločnosť, ktorá mu cyperskú spoločnosť založí a poskytne sídlo a slovenský účtovník mu to odobrí.

Ak do tejto štruktúry zapojí aj relevantného daňového poradcu, zistí, že tento typ daňovej optimalizácie však má širší rozmer. Vyvstávajú totiž napríklad nasledujúce otázky:

• Nemôže slovenský daňový úrad cyperskú firmu považovať za slovenskú firmu? Ako to riziko eliminovať?
• Nevzťahujú sa na cyperskú spoločnosť CFC pravidlá pre fyzické alebo právnické osoby?
• Naozaj sa nezdaňujú zisky cyperskej spoločnosti z akejkoľvek dispozície s obchodnými podielmi alebo akciami? Nie sú tam výnimky?

Advokát do celého kontextu prináša nevyhnutný právny rozmer v situáciách, kde písané právo nedáva jasnú odpoveď. Pri interpretácií využíva súdnu judikatúru, rozbor rôznych výkladov práva (teleologický, gramatický, historický, atď.) ako aj filozofiu a teóriu práva po ktorých je potrebných siahnuť v nejasných situáciách. Môže ísť napríklad o nasledujúce témy:

• Ak bude mať daňový úrad na celú štruktúru iný názor, spáchal touto štruktúrou podnikateľ trestný čin skrátenia dane a poistného?
• Ak si cyperská spoločnosť prenajme nejaké priestory, bude to dostatočný “substance” pre účely slovenského daňového práva? Aký je pohľad práva EÚ v kontexte práva na usadenie sa v iných EÚ krajinách?
• Je možné predaj obchodného podielu cez cyperskú spoločnosť považovať za zneužitie práva?

Navyše, s daňovou optimalizáciou treba mať aj relevantné praktické skúsenosti. Môže ísť napríklad aj o tieto aspekty:

• Koľko stojí založenie takej spoločnosti a údržba?
• Aký je trend a čo môžeme v budúcnosti očakávať?
• Je povinný audit spoločnosti (čo značne predraží náklady na administratívu dokladov)?
• Kde je možné si založiť bankový účet?
• Budú mať banky problém s príjmami, ktoré majú svoj zdroj na Slovensku? Ak áno, aké môžu byť konzekvencie?
• Koľko stojí likvidácia takej spoločnosti?

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Daňová optimalizácia a offshore spoločnosti je zobrazený ako prvý na Highgate.

Môžeme tak povedať, že CFC pravidlá sledujú legitímny cieľ a tým je obmedzenie umelých zahraničných štruktúr, ktorých zmyslom je obchádzanie platenia daní na Slovensku. Je však otázne, ako si ukážeme nižšie, či CFC pravidlá naozaj sledujú iba tento cieľ a či by nebolo vhodné ich upraviť, aby tento cieľ sledovali adresnejšie. 

Jeden z deklarovaných dôvodov prečo sa účinnosť CFC pravidiel presunula na rok 2022 bola aj ich nepripravenosť pre uvedenie do praxe. Súčasťou tohto problému boli a do veľkej miery aj stále sú viaceré terminologické nejasnosti a nelogickosti uviaznuté v týchto pravidlách. Navyše, koncept CFC pravidiel odporuje základným filozofickým zásadám zdaňovania a ústavným princípom. V tomto článku sa tak pokúsim pomenovať viaceré problémy na ktoré sme pri aplikácií týchto pravidiel v praxi narazili. 

Pre účely uchopenia jednotlivých problematických bodov si predstavme situáciu, kde: 

• Slovenský daňový rezident („FO“) má joint-venture spoločnosť v Čechách („HoldCo“), ktorú založil spolu so svojim českým partnerom, pričom podiely na zisku a základnom imaní HoldCo majú s českým partnerom rozdelené 50-50;
• HoldCo je holdingovou spoločnosťou, ktorá investovala kapitál do startupu v Čechách („Startup“) za čo dostala 25% podiel na základnom imaní a zisku;
• HoldCo je iba holdingová spoločnosť bez stálej kancelárie a zamestnancov (objektívne ich nepotrebuje);
• Startup vykáže v roku 2021 zisk v sume 1 000 000 EUR a distribuuje dividendy; HoldCo tak obdrží dividendy v sume 250 000 EUR v roku 2022;
• HoldCo nemá žiadne iné náklady, a tak 250 000 EUR dividenda zo Startupu predstavuje jej výsledok hospodárenia;
• Keďže v Čechách takýto príjem z dividend u HoldCo nepodlieha dani z príjmov (rovnako by to bolo aj na Slovensku), HoldCo z 250 000 EUR zisku neplatí žiadnu daň z príjmov.

(„Príklad“)

Ak chcete vedieť o CFC pravidlách viac, pozrite školenie s Petrom Vargom alebo si dohodnite s ním konzultáciu

Uplatňujú sa CFC pravidlá na tento Príklad? 

Áno. 

FO musí zaplatiť 25 % „CFC daň“ v daňovom priznaní v roku 2023 za rok 2022. FO tak zaplatí štátu 31 250 EUR. Ak si následne FO vyplatí dividendu z HoldCo na Slovensko, uhradí aj 15 % daň z dividend v Čechách v sume 18 750 EUR. Celková daňová povinnosť FO tak je 50 000 EUR. Ak by si ten joint-venture založili s českým partnerom na Slovensku, celková daňová povinnosť FO by bola 8 750 EUR. 

Zdaňovanie majetku

CFC pravidlá nemajú ambíciu zdaňovať príjem, ale fungujú skôr ako kvázi daň z majetku. FO nedosiahla v ”Príklade” žiadny príjem, ale napriek tomu zdaňuje akýsi domnelý príjem v podobe zisku svojej HoldCo. 

Takto nastavený koncept CFC pravidiel je tak v rozpore so základnými zásadami zdaňovania a bolo by vhodné, aby prešiel aj ústavnoprávnym exkurzom.  
  

V súvislosti so zdaňovaním akéhosi domnelého príjmu FO vyvstáva otázka čo v prípade, ak FO nemá na účte finančné prostriedky na úhradu takejto daňovej povinnosti? CFC pravidlá totiž zdaňujú FO v situácií, keď FO tento príjem nemá a nie je ani isté, či ho niekedy dostane (t.j. absencia tzv. ability to pay). 

V princípe má tri možnosti: 

• Neprizná príjem = trestný čin;
• Prizná príjem, ale nezaplatí daň = daňová exekúcia;
• Peniaze na úhradu daňovej povinnosti si požičia.

Zjavným problémom vyššie uvedeného Príkladu je aj to, že CFC pravidlá sankcionujú aj také kontrolované zahraničné spoločnosti (napríklad HoldCo), ktoré, ak by boli daňovými rezidentmi Slovenska, rovnako by tento zisk nezdaňovali. 

Principiálne nespravodlivosť

Predstavme si situáciu, kedy daňovník, fyzická osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou na Slovensku má v zahraničí kontrolovanú spoločnosť z nespolupracujúceho štátu spoločnosť a tá dosiahne nasledujúce výsledky: 

Výška sadzieb

25 % sadzba dane je vzhľadom aj na vyššie uvedený Príklad neprimerane vysoká. Deklarovaný zámer CFC pravidiel bolo donútiť fyzické osoby, slovenských daňových rezidentov, vyplatiť si dividendy zo svojich zahraničných spoločností. 

35 % sadzba dane pri tzv. nespolupracujúcich štátoch je možné rozumieť. Avšak množina tzv. nespolupracujúcich štátov je široká, a tak aj štandardná a tradičná spoločnosť umiestnená v takejto krajine znamená pre FO povinnosť zaplatiť 35 % „CFC daň“. Okrem toho sa takéto univerzálne uplatnenie 35 % sadzby dane javí byť v rozpore s voľným pohybom kapitálu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ. 

Čo je to substance?

Pri spoločnostiach z tzv. spolupracujúcich krajín (napríklad HoldCo) je možné sa vymaniť z pôsobnosti CFC pravidiel v prípade, ak predmetná spoločnosť má personálne vybavenie, priestorové vybavenie, hmotný majetok a nehmotný majetok. Spoločnosť tak musí mať tzv. substance.  

Téme „substance“ sa vyjadrujem špeciálne v mojom školení k oslobodeniu dane pri predaji akcií a obchodných podielov na Slovensku. K tejto téme totiž v odbornej verejnosti vznikol určitý diškurz, ktorý pomáha tomuto inštitútu vytvoriť obsah. V prípade CFC pravidiel ešte takúto diskusiu neevidujem, a tak v tejto téme viac vystavení svojvôle zo strany správcu dane. 

Stačí 10 % podiel na zahraničnej spoločnosti pre uplatnenie CFC pravidiel 

Pri našej fondovej praxe sme v rámci Highgate Group založili už niekoľko menších investičných fondov, kde často niektorí investori nadobudnú podiel na fonde vyšší ako 10 %. Fondové investovanie je investovaním pasívnym a nedáva úplne zmysel, aby sa naň vzťahovali CFC pravidlá, ktoré majú za cieľ sankcionovať aktívne konania daňovníkov presúvajúcich zisky do zahraničia (respektíve nevyplácanie si ziskov na Slovensko ako hovorí dôvodová správa). 

Pri CFC pravidlách pre zahraničné spoločnosti platí až 50 % threshold. Preto sa mi javí táto 10 % hranica neprimerané nízka, čo v konečnom dôsledku môže znamenať aj to, že v praxi si daňovník ani nemusí uvedomovať sa naň CFC pravidlá vzťahujú. Takto to odporúča aj OECD správa. A pokiaľ by hranica mala klesnúť aj pod 50 %, tak iba v prípade agregovaných podielov závislých osôb. 

Ako s daňovo transparentnými spoločnosťami? 

Pri daňovo transparentných spoločnostiach nedochádza k zdaneniu zisku takýchto spoločností na ich úrovni, ale tento zisk alebo základ dane sa presúva na jednotlivých spoločníkov, ktorí ho zdaňujú. Je daňovo transparentná spoločnosť spôsobilá vyvolať u fyzickej osoby povinnosť podliehať CFC dani? Na toto nám zákon žiaľ nedáva jasnú odpoveď. 

Čo so zvereneckými fondami alebo podielovými fondami a inými atypickými subjektmi? 

Zákon pri CFC pravidlách odkazuje na pojem „daňovník“, ktorý má v zákone svoje jasné definičné vymedzenie. Je teda možné subjekty, zoskupenia majetku alebo rôzne formy právne transparentných spoločností nepovažovať za daňovníka pre účely CFC pravidiel? 

Efektívna sadzba dane je pod 10 %

Jedným z predpokladov pre aplikáciu CFC pravidiel je to, aby predmetná zahraničná spoločnosť zdaňovala pri efektívnej sadzbe nižšej ako je 10 %. Tým, že sa porovnáva výsledok hospodárenia (nie je jasné, či netto alebo brutto) so zaplatenou daňou, táto podmienka však neberie do úvahy napríklad rôzne daňové zvýhodnené režimy (u nás je to napríklad Patent Box alebo Superodpočet) alebo uplatnenie naakumulovaných daňových strát. V takom prípade aj krajina s najvyššou sadzbou korporátnej dane môže jednoducho spadnúť do režimu „daňového raja“. 

Vzhľadom na limitovanosť tohto príspevku, nie je možné uchopiť celú problematiku CFC pravidiel na tomto jednom mieste. Ak by ste mali záujem o viac informácií, pozrite si školenie s Petrom Vargom alebo si rezervujte s ním konzultáciu. 

Zdroje: 

1. OECD (2015), Designing Effective Controlled Foreign Company Rules, Action 3 – 2015 Final Report, OECD/G20 Base Erosion and Profit Shifting Project, OECD Publishing, Paris. http://dx.doi.org/10.1787/9789264241152-en , dostupné k 12.11.2021 na https://www.oecd.org/publications/designing-effective-controlled-foreign-company-rules-action-3-2015-final-report-9789264241152-en.htm

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok CFC pravidlá od 2022 – ako fungujú a aké chyby vykazujú je zobrazený ako prvý na Highgate.

Celý rozhovor si môžete vypočuť tu: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11292/1585264

Článok O daňovej optimalizácií s Matejom Kačaljakom v Rádiu FM je zobrazený ako prvý na Highgate.

Tento čistý zisk sa v roku 2022 vyplatí do Firmy 1. Predpokladajme, že výplata dividend z Firmy 2 do Firmy 1 nepodlieha dani z dividend na úrovni krajiny Firmy 2 a Česka (napríklad kvôli oslobodeniu zdanenia dividend u právnických osôb).

FO musí v roku 2022 podať daňové priznanie, kde zaplatí „CFC daň 1“ vo výške (25 % z 475 EUR) – 25 EUR = 93,75 EUR.

Napriek tomu, že Firma 1 nevyplatí dividendy, lebo zisk započíta s minulými stratami alebo ho reinvestuje alebo sa rozhodne nevyplatiť ich z iného dôvodu, FO musí v roku 2023 podať daňové priznanie, kde zaplatí „CFC daň 2“ aj za Firmu 1 – českú spoločnosť (keďže je to „prázdna“ holdingová spoločnosť). Výška tejto „CFC dane 2“ je 25 % z 475 EUR = 118,75 EUR.

Celková daňová povinnosť FO je tak 93,75 EUR („CFC daň 1“) + 118,75 EUR („CFC daň 2“) = 212,5 EUR.

A to podotýkam, že FO nemusia byť vyplatené žiadne zisky. A to je viac cca 44% podielu na zisku reálne vyprodukovaného v skupine (ale nevyplateného až k FO).

CFC pravidlá sú v prvom rade v úplnom rozpore s konceptom zdaňovania príjmov (a celkom pravdepodobne aj s ústavnými princípmi). CFC pravidlá totiž nemajú ambíciu zdaňovať príjem, ale fungujú skôr ako akási daň z majetku. FO v horeuvedenom príklade nemá žiadny príjem a napriek tomu zdaňuje akýsi domnelý príjem. Čo však v prípade, ak FO preto nemá na účte finančné prostriedky na úhradu takejto daňovej povinnosti? Má v princípe tri možnosti:

• neprizná príjem = trestný čin
• prizná príjem, ale nezaplatí = daňová exekúcia
• požičia si

Druhý problém je výška sadzby. 25 % je vzhľadom aj na vyššie uvedený príklad veľmi veľa. Aj v prípade, že sa dividenda bude v plnej miere distribuovať spoločníkom hneď, ako je to možné, by napr. pri priamom podiele na produkčnej spoločnosti mimo EU / EHP ostávala reálna sadzba 25% a nie 7%. Toto je v príkrom rozpore s deklarovaným cieľom zákona zdaniť nevyplatené dividendy z umelých ziskov vykázaných v daňových rajoch.

Navrhujem preto ponechať 7% a rozšíriť výnimku podľa § 51h ods. 3, písm. c) na všetky jurisdikcie, s ktorými máme zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

Tretí problém je zdaňovanie pri nepriamych podieloch a holdingových spoločnostiach. Tu totiž nastáva zdanenie toho istého zisku niekoľkokrát postupne, ako je vyplácaný cez jednotlivé úrovne vo vlastníckej štruktúre.

Navrhujem preto napríklad neuplatnenie CFC dane na holdingové spoločnosti a možnosť zápočtu dani z dividend pri nepriamom obchodnom podiely s CFC daňou uhradenou dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti (dnešná úprava toto neumožňuje v § 51i ods. 3) tak, aby sa vylúčilo viacnásobné zdanenie toho istého zisku.

Štvrtý problém je definícia „substance“. Návrh hovorí v § 51h ods. 3, písm. c) „…skutočne vykonávanou ekonomickou činnosťou, na ktorú má v danom štáte personálne vybavenie, priestorové vybavenie, hmotný majetok a nehmotný majetok“. Na základe tejto definície sa javí, že musia byť splnené všetky 4 podmienky kumulatívne. To je v kritických prípadoch nerealizovateľné.

Možnosti, ako môže FO preukázať splnenie uvedených podmienok, sú v praxi pochybné, keďže sa zahraničná spoločnosť neriadi právom SR. Zákon ani finančná správa navyše nešpecifikuje, akým konkrétnym spôsobom sa splnenie podmienok preukazuje.

Navrhujem preto špecifikovať túto podmienku a zároveň nepožadovať splnenie všetkých 4 horeuvedených podmienok.

Piaty problém vidím v príliš nízkom podiele (10%), tak ako je definovaný v § 51h ods. 2, písm. c). Takýto “shareholding” (i) zasahuje legitímne privátne fondové štruktúry, (ii) zvyšuje riziko na “pozabudnutie” (keďže 10% stačí mať so závislými osobami, čo si daňovník naozaj nemusí všimnúť; zároveň definícia závislej osoby je veľmi široká a extrémne nezrozumiteľná nielen pre neodborníkov – § 2, písm. n) zákona o dani z príjmov) a (iii) je nekonzistentný s inými “shareholdingami”, ktoré zákon o dani z príjmov už pozná – vytvára nesúrodé prostredie s rôznymi pravidlami.

Navrhujem preto 50% podiel tak, ako je to už pri CFC pravidlách pre právnické osoby (§ 17h).

Článok CFC pravidlá a problém súčasného návrhu je zobrazený ako prvý na Highgate.

CFC pravidlá sa nevzťahujú len na daňové raje, ale aj na štandardné krajiny

CFC pravidlá sa vás môžu týkať, aj keď máte holdingovú spoločnosť v Rakúsku alebo servisnú spoločnosť v Českej republike. Základným predpokladom pre uplatnenie CFC pravidiel je totiž podmienka, aby pomer medzi reálne zaplatenou daňou a výsledkom hospodárenia danej zahraničnej spoločnosti bol nižší ako 10%. A takýto pomer môžete dosiahnuť v ktorejkoľvek krajine Európskej únii.

V prípade dobre nastavenej štruktúry však CFC pravidlá, okrem zvýšených nákladov na compliance, nemusia mať žiadny negatívny dopad na daňovníkov. Existuje totiž niekoľko možností ako je možné eliminovať dopady CFC pravidiel. Jednou z nich je uplatnenie tzv. metódy zápočtu, ktorú je možné využiť v rôznej podobe či už pri priamo, nepriamom alebo nepriamom odvodenom podiely.

Online školenie k CFC pravidlám

Keďže ide o senzitívnu tému pre množstvo slovenských podnikateľov, pripravili sme k tomu hodinový online školenie v ktorom sa mu relatívne detailne venujeme. V ňom nájdete:

• ktorých zahraničných spoločností sa to týka;
• akú sú sankcie za nedodržanie;
• prečo sú tieto pravidlá v rozpore so základnými princípmi zdaňovania;
• ako je možné znížiť dopady tohto zdanenia;
• a iné.

Celú tému si môžete pozrieť aj s prezentáciou CFC pravidlá pre fyzické osoby – školenie:

Článok Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti (CFC pravidlá) je zobrazený ako prvý na Highgate.