Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Celý záznam z konferencie nájdete tu:

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga na konferencii NBS k digitalizácii kapitálového trhu je zobrazený ako prvý na Highgate.

V rámci našej praxe sa často stretávame so štruktúrami, pri ktorých nie je úplne jasné, či majú alebo nemajú byť regulované. Žiaľ, v niektorých prípadoch vie nevedomosť vyústiť aj do trestnoprávnej roviny. Práve na príkladoch toto riziko demonštroval Peter Varga na našej konferencii, ktorá sa venovala financovaniu real estate prostredníctvom rôznych regulačných a daňových štruktúr. V krátkosti o tom však hovoril Peter Varga aj na investičnej konferencii TA 3.

Podvody s fondami, dlhopismi alebo inými investičnými štruktúrami a príležitosťami?

Keďže regulačná pôsobnosť NBS ako aj OČTK je často krát teritoriálne značne limitovaná, na Slovensku sa množstvo investorov stane obeťami podvodov. Niektoré tie podvodné schémy sú však čisto slovenské.

Zdaňovanie fondov na Slovensku?

V čase konferencie bol platný zákon, ktorý daňovo zvýhodňoval niektoré typy fondových štruktúr a ktorý mal byť účinný od 1.1.2024. Peter Varga síce opísal nový daňový režim, ale na druhej strane celkom prezieravo konštatoval, že debata o zdaňovaní fondov môže byť predčasná vzhľadom na aktivity novej vlády.

Téme fondov sa venujeme aktívne v našej praxi dlhodobo, v prípade záujmu o túto tému Vám prikladáme odkazy kde sa jej bližšie venujeme, a to:

v nasledovných článkoch, či prednáškach:

 na našej úspešnej unikátnej konferencii:

či v rámci našich videopodcastov a online školení:

Tokenizované finančné nástroje a nehnuteľnosti

Tokenizácia aktív so sebou prináša bezpochyby množstvo výhod, ale aj výziev. Peter Varga ich na konferencii zhrnul nasledovne.

Ak Vás téma tokenizovaných finančných nástrojov zaujíma, bližšie sme sa jej venovali v nasledovnom článku:

Zdaňovanie rebalansovania portfólia

Slovenské daňové právo vo väčšine prípadov má ambíciu zdaňovať vznik príjmu pri rebalansovaní portfólií. Sú však inštitúty, pri ktorých k zdaneniu pri rebalansovaní nedochádza. Peter Varga sa na konferencii vyjadril aj k tomuto.  

Článok Peter Varga o finančnej regulácii a daniach na TA3 konferencii k investovaniu je zobrazený ako prvý na Highgate.

Pre tých, ktorí sa konferencie nezúčastnili, prinášame v tomto článku krátky prehľad jednotlivých tém, ktorým sme sa venovali. Zároveň, ak by ste mali záujem pozrieť si celú konferenciu, prípadne len niektoré jej časti, máme pre Vás k dispozícii videozáznamy z konferencie, ktoré nájdete na tomto odkaze.

Aké typy investičných fondov poznáme na Slovensku?

Konferenciu sme otvorili komplexnou problematikou rôznych typov investičných fondov. Pri nastavovaní štruktúry prostredníctvom investičných fondov je potrebné brať do úvahy celý rad faktorov, z čoho vyplýva ich delenie najmä podľa:

• investičnej politiky;
• právnej formy;
• možnosti passportu;
• zdaniteľnosti príjmov;
• aplikácie DPH na manažérske poplatky;
• typu investora, ktorému možno investičný fond distribuovať;
• typu ponuky; alebo
• toho, či je potrebné povolenie na jeho zriadenie a prevádzku.

Zároveň, nie všetky typy investičných fondov je vhodné alebo možné použiť na financovanie nehnuteľností, a tie, ktoré môžu mať vo svojom portfóliu nehnuteľnosti, sa následne výrazne líšia vo svojich osobitných parametroch. Preto, pri vytváraní a zakladaní investičných fondov je kľúčové úvodné komplexné regulačné, právne a daňové posúdenie vyššie uvedených faktorov.  

Aké sú pravidlá distribúcie malého investičného fondu? Slovenský SICAV?

Prvý panel sa venoval tzv. malým investičným fondom. Ide o investičné fondy, ktorých správcovia sú limitovaní maximálnou výškou aktív, ktoré môžu spravovať. Na druhú stranu, na tieto investičné fondy sa aplikuje legislatíva kolektívneho investovania vo veľmi limitovanej miere, nemajú zákonom určenú investičnú politiku (preto môžu investovať do real estate) a sú primárne určené profesionálnym investorom a v obmedzenej miere aj kvalifikovaným investorom.

Pri distribúcii malých investičných fondov, ktoré investujú do nehnuteľností zohrávajú kľúčovú úlohu nasledovné faktory:

• identifikácia a posúdenie profesionálneho investora;
• zohľadnenie kritérií profesionálneho investora s ohľadom na investičnú politiku fondu;
• limitácie pre kvalifikovaných investorov z pohľadu ich počtu, podielu na aktívach fondu a podielu na aktívach spravovaných správcom;
• distribučné kanály, cez ktoré je možné oslovovať kvalifikovaných investorov; a
• obmedzenia pri propagácii takýchto fondov.

Malé investičné fondy je možné založiť ako rôzne obchodné spoločnosti alebo družstvo. Zároveň, len investičný fond môže mať právnu formu akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním (tzv. SICAV). Ide o flexibilnú právnu formu, ktorá je prispôsobená potrebám kolektívneho investovania. Jedine malý investičný fond založený ako SICAV môže vytvárať podfondy ako účtovne oddelené časti majetku s odlišnými investičnými stratégiami.

Kde je hranica kolektívneho investovania? Kedy už potrebujem fond?

Druhý panel sa venoval rôznym alternatívnym formám získavania kapitálu od investorov a investovaniu do zahraničných nehnuteľností. Prvou témou bolo vymedzenie hranice kolektívneho investovania teda zodpovedaniu toho, kedy konkrétny biznis model predstavuje fond, a kedy naopak ide o legálnu štruktúru aj bez akéhokoľvek povolenia od NBS. Pri analýze konkrétneho biznis modelu z pohľadu kolektívneho investovania je nutné posúdiť, či tento biznis model:

• spĺňa kumulatívne všetky zákonné znaky kolektívneho investovania;
• napĺňa znaky niektorej z výnimiek kolektívneho investovania, napr. ide o spoločný podnik (JV) alebo holdingovú entitu;
• existujú iné indikácie, ktoré sú predpokladom toho, že biznis model bude alebo nebude fondom.

Crowdfunding a dlhopisové financovanie

Crowdunfing predstavuje pomerne stále novú reguláciu, ktorá umožňuje prepájať investorov na jednej strane a podnikateľov, ktorí hľadajú financovanie pre svoje projekty, na druhej strane. Cieľom nariadenia o crowdunfingu je uľahčiť financovanie predovšetkým malých a stredných podnikov, pre ktoré napríklad dlhopisové financovanie s prospektom môže byť príliš finančne nákladné. Zároveň, crowdfundingové platformy ako online platformy sú široko prístupné pre veľký okruh investorov, vrátane retailu, a teda umožňujú vlastníkom projektov nájsť financovanie, či už prostredníctvom pôžičiek alebo umiestnením cenných papierov, ktoré emitujú, na tejto platforme.  

Crowdfundingová platforma teda napríklad umožňuje, aby developer emitoval dlhopisy (iba do určitej výšky) za účelom výstavby konkrétneho developerského projektu. Dlhopisy je samozrejme možné ponúkať aj mimo crowdfundingovej platformy, pričom emisia dlhopisov predstavuje štandardný tradičný spôsob financovania, ktorý je na Slovensku aj developermi široko využívaný. Právna úprava emisií dlhopisov je veľmi flexibilná, čo dáva emitentom veľký priestor nastaviť si jednotlivé parametre dlhopisov podľa svojich potrieb, počnúc spôsobom výpočtu výnosu, nastavením pravidiel pre predčasnú splatnosť emisie, obdobia, počas ktorého sa budú dlhopisy vydávať, či ich podriadeniu bankovému financovaniu. Zároveň, pri financovaní nehnuteľností prostredníctvom dlhopisov je zaujímavým inštitútom agent pre zabezpečenie, v prospech ktorého ako zástupcu majiteľov dlhopisov je možné dlhopisy týmito nehnuteľnosťami zabezpečiť.

Ako je možné investovať do zahraničných nehnuteľností?   

Zaujímavou investičnou príležitosťou môže byť nadobúdanie nehnuteľností mimo Slovenskej republiky. Pri investičných štruktúrach, ktoré slovenským investorom umožňujú realizáciu takýchto investícií sú jedným z najkľúčovejších parametrov dane. Nastavenie štruktúry tak, aby bola mohla byť pre investorov kompetitívnou s inými „tuzemskými“ investičnými produktami je veľmi komplexnou záležitosťou berúc do úvahy predovšetkým existujúce riziko dvojitého zdanenia. 

Európske investičné fondy EuVECA a ELTIF

Tretí panel, v ktorom boli aj dvaja panelisti zo slovenských správcovských spoločností, sa venoval väčším investičným fondom, teda fondom, na ktorých zriadenie a prevádzku je na Slovensku nutné povolenie NBS. Fond rizikového kapitálu alebo „EuVECA“ je určený primárne na investície do tzv. venture kapitálových investícií, pričom ale pri pomerne široko zadefinovanej investičnej politike je za určitých okolností možné, aby takýto fond zainvestoval napríklad aj do spoločností vlastniacich nehnuteľnosti. Takýto fond je síce možné založiť aj registrovaným správcom, na používanie označenie EuVECA je však nutné splniť viacero požiadaviek, ktoré sa štandardne vyžadujú (samozrejme vo väčšej miere) pri licencovaných správcovských spoločnostiach, a to napríklad kvalifikačné požiadavky na osoby spravujúce fondy rizikového kapitálu, prudenciálne požiadavky na správcu, či viaceré vnútorné politiky. Netreba zabudnúť ani na správne daňové nastavenie.

Výhodou investičných fondov EuVECA a ELTIF je, že ich je možné distribuovať v celej EÚ, a to širšiemu okruhu investorov, ako je tomu pri iných alternatívnych investičných fondov podľa AIFMD smernice. ELTIF je zároveň jediným alternatívnym investičným fondom, ktorý je možné ponúkať retailu v celej Európskej Únii. Investičná politika tohto fondu je zameraná primárne na investície do dlhodobých aktív (vrátane nehnuteľností). ELTIF je síce uzavretým fondom, ale za určitých podmienok je možné investorom umožniť redemáciu aj pred uplynutím životnosti tohto fondu.

Fond kvalifikovaných investorov, fond nehnuteľností a fond alternatívnych investícií  

Typickým investičným fondom, ktoré slovenské správcovské spoločnosti využívajú na investície do nehnuteľností (a ktoré aj označujú ako „realitné fondy“) sú jednak fondy kvalifikovaných investorov, ktoré nemajú zákonom určenú investičnú politiku, a potom verejné špeciálne fondy nehnuteľností, ktoré môžu investovať priamo do nehnuteľností alebo do tzv. realitných spoločností, a musia dodržiavať pravidlá pre obmedzenie a rozloženie rizika vo svojom portfóliu. Za splnenia určitých kritérií je možné nadobudnúť do majetku verejného špeciálneho fondu alternatívnych investícií aj obchodnú spoločnosť, ktorá môže vlastniť nehnuteľnosť. Fondy nehnuteľností aj fondy alternatívnych investícií je možné ponúkať na Slovensku aj retailu bez obmedzenia minimálnej výšky investície.

Prečo sa zakladajú investičné fondy v zahraničí?

Štvrtý panel sa venoval zahraničným fondom, ktorých cenné papiere alebo majetkové účasti je možné ponúkať slovenským investorom. Pre rozhodnutie nezaložiť investičný fond, ktorý bude ponúkaný (vo veľkej miere) slovenským investorom existujú rôzne motivácie, počnúc stabilitou právneho prostredia, variabilitou štruktúr, ktoré napríklad na Slovensku neexistujú, ale aj z dôvodov robustnejšej infraštruktúry (mnoho slovenských podnikateľov zakladá napríklad SICAV-y v Českej republike, ktoré sú spravované „externými“ správcovskými spoločnosťami).

Veľkou výzvou pri zakladaní investičných fondov v zahraničí (aj) pre slovenských investorov je ich daňové štruktúrovanie. Do komplexnosti tejto problematiky prispievajú aj rôzne právne a daňovo transparentné štruktúry, s ktorými sa je potrebné pri vyplácaní príjmov na Slovensko vysporiadať. 

Čo sa týka distribúcie, zahraničné alternatívne investičné fondy (vrátane neeurópskych alternatívnych investičných fondov) je možné ponúkať na Slovensku všetkým typom investorov, pričom ale jednotlivé podmienky, ako takú distribúciu dosiahnuť, sa budú líšiť v závislosti predovšetkým od:

• toho, kde je správcovská spoločnosť, ktorá chce fond distribuovať, sídlo;
• kde je fond zriadený;
• či sa majú cenné papiere alebo majetkové účasti takéhoto fondu ponúkať len profesionálnym investorom alebo aj retailu.

Akvizičné financovanie

V poslednom piatom paneli sme sa venovali téme akvizičného financovania. V širšom zmysle zahŕňa financovanie nielen bankové financovanie, ale aj použitie vlastných zdrojov, s ktorými sú spojené viaceré špecifiká a obmedzenia, a napríklad aj rôzne alternatívne formy cudzích zdrojov financovania.

Rôzne druhy financovania je zároveň možné kombinovať, pričom v takom prípade je potrebné posúdiť aj potenciálne regulačné aspekty takých kombinácií.

Slovenská práva úprava prináša viaceré špecifiká, resp. zákonné obmedzenia spojené s poskytovaním a následným splácaním vlastných zdrojov financovania. Z toho vyplývajú nielen vysoké nároky na kreatívne štruktúrovanie akvizičných transakcií s použitím vlastných zdrojov, ale zároveň na štatutárne orgány je kladené bremeno zodpovednosti za dodržiavanie týchto pravidiel a spoločnú povinnosť na náhradu škody v prípade ich porušenia. Na ochranu kapitálu spoločnosti a jej akcionárov a veriteľov pred transakciami medzi spoločnosťou a jej spriaznenými osobami, ktoré nemajú trhový štandard, slúžia predovšetkým nasledovné inštitúty:

• zákaz vrátenia vkladov;
• spoločnosť v kríze;
• finančná asistencia.

Ak Vás vyššie uvedené témy zaujali a chceli by ste sa o nich dozvedieť viac, videozáznamy z jednotlivých panelov konferencie nájdete k dispozícii priamo tu: 

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia Real Estate – dane a financovanie (Unikátna konferencia k fondovým a daňovým štruktúram, crowdfundingu, dlhopisom, bankovému financovaniu, atď.) je zobrazený ako prvý na Highgate.

Slávnostný galavečer udeľovania ocenení bol organizovaný vydavateľstvom EPRAVO Group a týždenník TREND, pričom jeho jedenásty ročník pripadol na stredu 26. apríla. Podujatie sa konalo v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave, kde si zúčastnení víťazi jednotlivých kategórií prevzali ocenenia za svoju celoročnú prácu.

Ďakujeme našim klientom a partnerom za spoluprácu, aj vďaka ktorej sa nám tento úspech podarilo dosiahnuť.

Ak máte záujem o konzultáciu, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Highgate Law & Tax sa stala Právnickou firmou roka 2023 v oblasti daňového práva je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

Našou snahou je tak prostredníctvom rôznych kanálov postupne presadiť viaceré návrhy s cieľom zatraktívniť fondové prostredie na Slovensku. Najefektívnejším sa v tejto súvislosti zatiaľ javí účasť Petra Vargu v poradnom tíme na Ministerstve financií SR, ktorý je v tejto téme relatívne aktívny. Okrem toho je to aj členstvo v SLOVCA alebo spolupráca s Crowdberry, ktoré napomáhajú k vyvíjaniu tlaku na štátne orgány. Cieľom však ani tak nie je prilákať zahraničných fondových manažérov, ale skôr motivovať slovenských fondových manažérov nezakladať fondy v zahraničí. Týmito kanálmi sú členstvo v Práve v tejto súvislosti sme boli oslovení Hospodárskymi novinami, aby sme zosumarizovali základné právne, daňové a účtovné problémové body v slovenskej legislatíve. Týchto bodov je niekoľko a sú spôsobené dlhodobým nezáujmom zákonodarcov o oblasť kolektívneho investovania. Viac si o tom môžete prečítať nižšie

Článok Zakladanie fondov na Slovensku – účtovné a daňové úskalia je zobrazený ako prvý na Highgate.

Anketa Právnická firma roka je organizovaná českou spoločnosťou EPRAVO Group s.r.o. na Slovensku v spolupráci s týždenníkom Trend. Anketa vznikla v Čechách v roku 2008 a na Slovensku sa ocenenia predávajú od roku 2013.

Daniam a účtovníctvu u nás venujeme naozaj veľa úsilia. Snažíme sa nielen vzdelávať a radiť, ale aj prednášať širšej verejnosti. Napríklad naše školenia na zdaňovanie offshore alebo kryptomien sa stali pevnou súčasťou ponuky pre dopytujúcich sa klientov a odborníkov v oblasti. Navyše, toto pandemické obdobie predstavovalo (pevne veríme, že minulý čas ostane platný) dodatočnú záťaž nielen po logistickej, ale žiaľ teda aj po zdravotnej stránke. A práve toto umiestnenie v jedinej slovenskej poradenskej ankete tohto druhu je potrebné chápať aj ako obrovskú satisfakciu pre náš daňový tím.

Článok V daňovom práve sme opäť veľmi odporúčanou kanceláriou – Právnická firma roka 2021 je zobrazený ako prvý na Highgate.

Oslobodenie od dane z príjmov pri predaji obchodných podielov/akcií

Od roku 2018 (s aplikáciou prvýkrát od roku 2020) je možné na Slovensku predávať obchodné podiely/akcie spoločností bez toho, aby výnos z takéhoto predaja bol zdaniteľným príjmov. Zákon o dani z príjmov však takúto možnosť podmieňuje splnením viacerých podmienok. V prvom rade sa predmetná výnimka týka iba právnických osôb, takže v rámci štrukturovania podnikania sú práve holdingové spoločnosti správnym nástrojom na takúto daňovú optimalizáciu. Okrem tejto podmienky, zákon o dani z príjmov vyžaduje, aby právnická osoba nebola „prázdnou schránkou“, držala obchodný podiel/akcie dlhšie ako 2 roky a mala minimálne 10 % priamy podiel na základnom imaní predmetnej spoločnosti.

Rozriedenie (“dilutovanie”) zakladateľa

Zakladatelia startupov s investorskými vstupmi štandardne postupne znižujú mieru svojej účasti v spoločnosti. Dôvodov môžeme byť hneď niekoľko: (i) predaj časti spoločnosti, (ii) vstup investora alebo (iii) nejaká ESOP štruktúra (t.j. zamestnanecké akcie).

Dôsledkom týchto pohybov v majetkovej štruktúre spoločnosti býva tzv. „dilutovanie“ zakladateľa. A ak zakladateľ drží svoj podiel v predmetnej spoločnosti cez svoju holdingovú spoločnosť, môže tak benefitovať z oslobodenia od dane z príjmov pri predaji jednotlivých častí spoločnosti alebo úplnom „exite“ (inak by zdaňoval ako pri predaji kryptomeny).

V prípade, ak sa však podiel zakladateľa na spoločnosti prepadne pod 10 %, je stále možné tento výnos od dane z príjmov oslobodiť?

Podiel pod 10 % a oslobodenie od dane z príjmov

Podľa môjho názoru, takto rozriedený zakladateľ už nemá nárok na oslobodenie od dane z príjmov a to bez ohľadu na to, že pôvodne bol jeho podiel na spoločností aj dramaticky vyšší ako 10 %. Takýto výnos by teda zakladateľova holdingová spoločnosť musela zdaniť, pričom v predmetnom prípade by základ dane tvoril rozdiel medzi predajnou sumou a (štandardne) výškou splateného vkladu. 

Takýto základ dane by bol predmetom dane z príjmov pri sadzbe dane 15 % (v prípade, ak by holdingová spoločnosť mala celkové ročné zdaniteľné príjmy nižšie ako 50 000 EUR) alebo 21 % v ostatných prípadoch. Býva však aj zvykom, že holdingovú spoločnosť si zakladateľ založí v zahraničí, kde pravidlá na oslobodenie od dane z príjmov sú flexibilnejšie ako u nás.

Predstavme si ale situáciu, kedy zakladateľ vlastní 19,5 % podiel v spoločnosti a plánuje ho rovnomerne v dvoch etapách predať. Ak by najprv predal 9,75 % a následne zvyšných 9,75%, pri druhom predaji by mu vznikol zdaniteľný príjem. Ak by však tento predaj štrukturoval ako predaj 9,5 % podielu v prvom kole a 10 % kole druhom, zdaneniu by sa vyhol úplne.

Je možné sa zdaneniu vyhnúť aj inak?

V praxi sa stretávame s viacerými kreatívnymi spôsobmi ako tento „daňový problém“ adresovať tak, aby nedošlo k negatívnym daňovým dopadom. Je treba však mať na pamäti, že akákoľvek daňová optimalizácia musí stáť na pevných nohách.

O tom, kedy je daňová optimalizácia obhájiteľná som písal/rozprával už mnohokrát na rôznych fórach ako aj našich stránkach. Hlbšie som sa tejto téme venoval napríklad v súvislosti s kauzou KTAG Andreja Kiska (neobhájiteľná optimalizácia) alebo s kauzou presťahovania sa Dominiky Cibulkovej do Dubaia (obhájiteľná optimalizácia).

Ak Vás téma zaujíma ďalej, určite nájdete na internete viaceré ďalšie moje články, vyjadrenie alebo rozhovory k tejto téme. Prípadne ma / nás môžete osloviť.

Článok Má „dilutovaný“ spoločník/akcionár nárok na oslobodenie od dane z príjmov? je zobrazený ako prvý na Highgate.