Identifikácia švarc systému

V minulosti sme podrobne analyzovali históriu a výhody či nevýhody spojené so švarc systémom, o ktorých si môžete prečítať v našom článku Švarcsystém: Chcete pracovať na živnosť alebo zamestnávať živnostníkov? Dajte si pozor aby Vám nezaklopala Kobra alebo OČTK.  

Problematika švarc systému je často vnímaná ako hon na fiktívneho živnostníka (ale aj jednoosobovú SRO), teda samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) bez vlastných zamestnancov, ktorá nespĺňa aspoň dve z nasledujúcich kritérií:

• samostatnosť – má viac ako jedného klienta, pre ktorého pracuje,
• subdodávky – v prípade potreby má možnosť zamestnať zamestnancov,
• rozhodovacia právomoc – je schopná dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa jeho plánovania.

Hoci je táto definícia nejasná a zanedbáva mnohé premenné, štát sa snaží takýchto živnostníkov identifikovať a potrestať, pretože „okrádajú“ verejné financie, neodvádzajú príspevky na dôchodok a ďalšie povinné odvody.

Pozrime sa na túto problematiku z iného uhla. Prečo je švarcsystém tak kontroverzný? A aké sú jeho skutočné výhody a nevýhody pre živnostníkov a zamestnávateľov? Tieto otázky otvárajú priestor pre zaujímavú diskusiu a prinášajú nové perspektívy na staré problémy.

Prečítajte si viac a dozviete sa, ako môžete bezpečne navigovať vo svete švarcsystému bez zbytočných rizík.

Motivácia pre využívanie živnostníkov

Na Slovensku počet živnostníkov neustále narastá, čo nás privádza k otázke: Čo motivuje ľudí k tomu, aby sa stávali živnostníkmi?

Jedným z hlavných dôvodov je výrazná disproporcia medzi daňovými a odvodovými povinnosťami živnostníkov a zamestnancov. Táto nerovnováha v daňovom systéme vytvára pre živnostníkov finančne výhodnejšie podmienky, čo prirodzene priťahuje mnohých, ktorí hľadajú spôsob, ako optimalizovať svoje príjmy. Štát sa však na tento fenomén pozerá kriticky a zasahuje, aby zabránil zneužívaniu systému. Je potrebné uviesť, že ak v práve medzi jednotlivými režimami existuje takáto disproporcia, tak zásah štátu je legitímny.

Na konferencii sa Peter Varga venoval tejto téme aj z iného pohľadu. Zdôraznil, že ak by bol daňový systém neutrálnejší, rozhodnutie jednotlivcov, či sa stať živnostníkom alebo zamestnancom, by nebolo považované za podvodné. Nešlo by totiž o pokus vyhnúť sa daňovým povinnostiam, ale o slobodnú voľbu právnej formy, ktorá najlepšie vyhovuje individuálnym potrebám. V situáciách, kde fyzická osoba očakáva dávky zo sociálneho poistenia (hlavne dôchodok) je pre zmenu tá optika neutrálnejšia. Akokoľvek, práve poznanie komplexného pohľadu daní, odvodov a dávok zo sociálneho poistenia je nevyhnutným predpokladom na väčšiu pravdepodobnosť pre obhájenie obchodnoprávneho vzťahu s kontraktorom.  Inými slovami, z judikatúry je možné dôvodiť, že samotná právna analýza nestačí a pri nastavovaní vzťahov musí právna analýza reflektovať existenciu alebo neexistenciu finančnej disproporcie. To sú aj závery z našej konferencie.

V prípade neexistencie disproporcie by sme sa dostali do roviny, ktorá by umožňovala slobodnejšiu voľbu vhodnej právnej formy pre konkrétnu fyzickú osobu. V rámci relevantných právnych modelov boli bližšie prezentované zamestnanie, jednoosobové s.r.o., živnosti, ale aj IP vzťahy a iné formy spolupráce, napríklad tiché spoločenstvo. Pozrite si videozáznam z konferencie a dozviete sa viac o tom, prečo je práca na živnosť tak atraktívna a aké výhody a nevýhody prináša pre zamestnávateľov aj živnostníkov. Hlbší pohľad na motivácie využívať živnostníkov a zmluvnú slobodu pri výbere právnej formy predstavuje Peter Varga vo videozázname z konferencie Švarc systém: „Zamestnávanie živnostníkov“ – kde je hranica?

Porovnanie daňových a odvodových povinností

Motivácia účastníkov trhu na strane zamestnancov je hľadať iné formy za účelom zvýšenia svojich príjmov. Pre lepšie objasnenie uvádzame aj sumarizáciu daňových sadzieb, základných modelov, ktoré lemujú túto problematiku

Efektívna odvodová sadzba: Kto platí menej?

Na konferencii sme vykonali detailné porovnanie odvodových sadzieb pri rôznych pracovných režimoch na základe príjmu 1000 € brutto mzdy zamestnanca a 1000 € na faktúre pre živnostníka (rozoberali sa aj iné alternatívy).

Z výsledkov jednoznačne vyplýva, že efektívna daňovo-odvodová sadzba pri zamestnancovi dosahuje 42%, zatiaľ čo živnostník, ktorý využíva odvodové prázdniny, platí iba nepatrných 10%. Pri porovnaní s konateľom s. r. o. vidíme, že tento režim nie je až tak výhodný, keďže pri konateľskej odmene vo výške životného minima, t. j. 269 € mesačne, ktorá je najefektívnejšia z hľadiska minimálnych zdravotných odvodov, a prezumujeme, že platí 15% daň z príjmov právnickej osoby, tak efektívna odvodová sadzba je vo výške 28%. Z uvedeného sa nám môže javiť, že rozumieme prečo je výskyt živnostníkov na Slovensku tak vysoký. Pre objasnenie uvádzame krátku sumarizáciu. 

Peter Varga na konferencii podrobne vysvetlil jednotlivé položky a vyhodnotil zmeny efektívnej daňovo-odvodovej sadzby pri narastajúcej mzde/odmene, povinnosti živnostníka platiť sociálne odvody vrátane možností SRO znížiť daňové zaťaženie cez v praxi štandardné spôsoby malých SRO optimalizovať (legálne/nelegálne) dane (napríklad kúpa auta a podobne) a tým tak znížiť % efektívnej sadzby v tejto tabuľke.

Celý videozáznam z konferencie si môžete objednať tu:

Právno-regulačné výzvy

Na konferencii sme tiež upozornili na právne riziká spojené so švarc systémom. Táto problematika nelegálneho zamestnávania a závislej práce je pod drobnohľadom a patrí do pôsobnosti nielen daňových úradov, ale aj Inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovne a donedávna to bolo aj Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávatelia, ktorí sa uchyľujú k tomuto modelu zamestnávania, riskujú vysoké pokuty a dokonca aj trestné stíhanie. Pre vymedzenie akejsi hranice, je nevyhnutné analyzovať aj jednotlivé právne pojmy, s ktorými sa pri tejto problematike môžeme stretnúť.

V prípade Inšpektorátu práce a nelegálneho zamestnávania, ako pojmu, ktorý je upravený zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a ktorý definuje viacero druhov nelegálnej práce, ale v prvom rade zakazuje klasický švarcsystém. Zákonom je chápaný ako závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa bez toho, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Výkon práce živnostníka pre podnikateľa nemožno za každých okolností subsumovať pod definíciu švarcsystému. Podstatou je, aby boli kumulatívne naplnené znaky závislej práce, ktoré nájdeme v ustanovení §1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého je to práca vykonávaná: 

• Vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca;
• Zamestnanec ju vykonáva osobne pre zamestnávateľa;
• Podľa pokynov zamestnávateľa;
• V mene zamestnávateľa; a
• Zamestnanec vykonáva prácu v čase určenom zamestnávateľom.

V prípade správy daní a daňových úradov ide o problematiku závislej činnosti, ktorá je upravená v §5 zákona o dani z príjmov. Zjednodušene povedané, závislou činnosťou je situácia, kedy je osoba povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Pri mechanickom výklade závislej činnosti by sme mohli dôjsť k mylnému záveru, že akýkoľvek príkaz alebo pokyn, ktorý niekomu dáme, je závislou činnosťou. Takýto výklad by bol jednak absolútne nelogickým, ale najmä by neodrážal stav a účel, ktorý sa zákonodarca uvedenou formuláciou snažil docieliť.

Je dôležité pochopiť, že pojem závislá činnosť je širší ako pojem závislá práca. To znamená, že každá závislá práca je závislou činnosťou, ale nie každá závislá činnosť je závislou prácou. Tento rozdiel je kľúčový pri kontrole a sankcionovaní švarcsystému.

Kontroly a sankcie: Čo Vás môže čakať pri švarc systéme?

Švarcsystém je pod prísnym dohľadom viacerých kontrolných úradov. Hlavnými inštitúciami, ktoré vykonávajú kontroly, sú:

• Inšpektorát práce, ktorý kontroluje nelegálne zamestnávanie podľa z. o nelegálnom zamestnávaní;
• Daňový úrad, ktorý kontroluje závislú činnosť podľa z. o dani z príjmov;
• Sociálna poisťovňa, ktorá sa odvoláva na zákon o dani z príjmov.

Každý z uvedených úradov má oprávnenie k výkonu samostatnej kontrolnej činnosti, avšak z rozhodovacej praxe a zistení vieme, že kontroly často začína Inšpektorát práce. Ak zistí porušenie povinnosti a určí, že došlo k spáchaniu deliktu, vydá o tom protokol a informuje Sociálnu poisťovňu.  

Zamestnávateľovi, ktorý porušil povinnosti hrozia vysoké pokuty nielen od Inšpektorátu práce, ale aj Sociálnej poisťovne. Inšpektorát práce môže v zmysle zákona uložiť pokutu od 2 000 EUR do 200 000 EUR. Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu do výšky 16 600 EUR a zároveň môže uložiť aj penále vo výške 0,05% za každý deň nezaplatenia poistného, čo ročne predstavuje 18%.

Sankcie ukladané daňovým úradom sú iné a to súvisí s tým, že daňový úrad má oprávnenie vykonať kontrolu aj niekoľko období spätne, čím nie je možné určiť maximálnu výšku, a teda by mohlo dôjsť až k likvidačným dôsledkom na spoločnosť. V rámci konferencie Peter Varga hovoril o možnostiach, ako sa dá argumentačne vyhnúť takýmto likvidačným sankciám zo strany daňového úradu.

Zákon definuje aj nepeňažné sankcie, ako sú:

• Nemožnosť získať dotácie zo štátneho rozpočtu;
• Nemožnosť zúčastňovať sa verejného obstarávania;
• Zaradenie do verejného zoznamu osôb, ktorým bola uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie;
• A iné.

Profesor trestného práva Tomáš Strémy v diskusii s Petrom Vargom na konferencii hovorili aj o trestnoprávnej rovine švarcsystému. V extrémnych prípadoch môže byť uložený trest odňatia slobody až na 12 rokov. Viac o trestnoprávnej rovine švarcsystému nájdete vo videozázname z konferencie Švarc systém: „Zamestnávanie živnostníkov“ – kde je hranica?

Právny vs. faktický stav: Čo hovorí skutočnosť?

V práve platí zásada, že právny stav musí zodpovedať faktickému stavu. Jednoducho povedané, zmluva musí odrážať skutočnú situáciu. Nemôžeme mať uzavretú zmluvu na vykonávanie práce A, ak zamestnanec v skutočnosti vykonáva prácu B. Toto je často označované ako zastieranie právneho úkonu. Pre lepšie pochopenie a prípravu pracovných zmlúv uvádzame niektoré z indikátorov, ktoré by mali byť, alebo naopak nemali byť, zahrnuté v zmluvách. Takýmito indikátormi napríklad sú:

• Pokyny: Jasné pokyny týkajúce sa vykonávanej práce.
• Zastupiteľnosť: Schopnosť zamestnanca byť zastúpený.
• Projekt: Práca na konkrétnych projektoch.
• Dovolenka: Pravidlá týkajúce sa dovolenky a voľna.
• Sankcie: Možné sankcie za neplnenie povinností.

Tieto indikátory môžu slúžiť ako pomôcka pri posudzovaní a dokazovaní skutočného charakteru zmluvného vzťahu v spore s daňovým úradom alebo Inšpektorátom práce. Pri nastavovaní vzťahov pre klientov sa sústreďujeme na viaceré detaily, ktoré ani podnikateľ, ani advokát nevenujúci sa daniam a odvodom detailne na prvý pohľad nespozoruje. Ak by Vás čokoľvek zaujímalo alebo by ste chceli posúdiť/nastaviť vzťahy u Vás vo firme, dajte nám vedieť.

Švarcsystém môže na prvý pohľad pôsobiť ako atraktívny model zamestnávania, no skrýva v sebe množstvo rizík a potenciálnych negatívnych dôsledkov. Na našej konferencii sme ponúkli podrobný pohľad na túto problematiku, zdôraznili sme dôležitosť dodržiavania zákonov a predpisov, poskytli sme rady, ako sa možno vyhnúť sankciám a otvorili sme diskusiu o možnostiach a výzvach spojených s týmto modelom.

Ak máte akékoľvek otázky alebo potrebujete odbornú pomoc v tejto oblasti, neváhajte nás kontaktovať. Sme tu, aby sme vám pomohli nájsť najlepšie riešenia pre Vaše podnikanie.

Článok Švarc systém: Nehrozí vám až 12 rokov za “zamestnávanie“ živnostníkov? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Ak Vás táto téma zaujíma viac, môžete si objednať osobnú konzultáciu s Petrom Vargom.

Článok Peter Varga o zdaňovaní investičných nástrojov na TA3 konferencii je zobrazený ako prvý na Highgate.

V rozhovore, v skrátenej podobe, a na konferencii, v komplexnej podobe, sme venovali pozornosť predovšetkým týmto témam:

• Kde je hranica po prekročení ktorej už nie je možné „zamestnávať“ živnostníka;
• Aké sú sankcie;
• Kedy je to trestný čin;
• Ako je to s jednoosobovými SRO;
• Aké sú dopady na dávky zo sociálneho poistenia?

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.trend.sk/ekonomika/zamestnavanie-zivnostnikov-ma-svoje-limity-ktorym-firmam-hrozia-postihy?itm_brand=trend&itm_template=news&itm_modul=denny_suhrn_sprav&itm_position=1

Článok Peter Varga pre Trend o problematike „zamestnávania“ živnostníkov je zobrazený ako prvý na Highgate.

„Krypto novela“ 2023

V lete 2023 schválený zákon novelizujúci Zákon o dani z príjmov („Novela“) predpokladal, že od roku 2024 budú môcť fyzické osoby zdaňovať dlhodobo držané virtuálne meny (pozor iba virtuálne meny, nie všetky krypto aktíva) pri sadzbe 7 % a bez zdravotných odvodov. Celkovo však táto Novela obsahovala viac atraktívnych zmien pre investorov. Keďže bola však zrušená, nebudem sa jej v tomto článku detailnejšie venovať. Koho by to však predsa zaujímalo, pripájam:

• svoj Linkedin blog, kde som rozoberal problematiku výmeny virtuálnej meny za inú a zdôvodňoval som prečo sa to aj tak malo zdaňovať (zle napísaná Novela);
• moju odbornú publikáciu s kolegyňou pre Ministerstvo financií SR, v ktorej adresujeme, prečo by zdaňovanie stakingu malo byť odložené (je to sčasti aplikovateľné aj v dnešnej situácii)
• video podcast k zdaňovaniu krypto aktív:

Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien od roku 2024

Od roku 2024 sa predsa niečo mení. Kým dovtedy bola výška zdravotných odvodov 14 %, od roku 2024 je to už 15 %. Takže sprofanovaných „25 + 14“ sa zmenilo na „25 + 15“. Na druhej strane za pozitívnu správu s marginálnym efektom je možné považovať zvýšenie úrovne, od ktorej sa aplikuje progresívna 25 % sadzba dane. Kým v roku 2023 to bolo každé EUR nad základ dane vo výške 41 445,46 EUR, od roku 2024 je to 47 537,98 EUR.

Táto hranica predstavuje 176,8 násobok platného životného minima (spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze). Takže so zvyšovaním životného minima sa zvyšuje aj hranica progresívnej sadzby dane. Sumu životného minima určuje opatrením Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Pozor na to, že prekročiť túto hranicu nestačí len príjmami z predaja kryptomien (v tomto článku používam pojem kryptomeny, lebo toto zdanenie sa netýka všetkých krypto aktív). Do rovnakého základu dane sa zahrňujú napríklad aj príjmy zo zamestnania, príjmy z predaja cenných papierov (ak nie sú oslobodené), nehnuteľností (ak nie sú oslobodené) alebo rôzne pasívne príjmy (napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti dosiahnutý bez toho, aby ste vykonávali nejakú aktívnu správu).

Zmeny v zdaňovaní kryptomien na Slovensku v roku 2024

Plánované zmeny v zdaňovaní kryptomien na Slovensku, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024, boli zrušené novelou zákona č. 530/2023 Z. z. (konsolidačný balíček).

Znamená to, že v roku 2024 sa kryptomeny na Slovensku zdaňujú podľa doterajších pravidiel:

• Príjem z predaja kryptomeny dosiahnutý po jednom roku od jej nadobudnutia sa zdaňuje 19% alebo 25% sadzbou dane z príjmov + 15  % zdravotné poistné.
• Príjem z predaja kryptomeny dosiahnutý do jedného roka od jej nadobudnutia sa zdaňuje 19% alebo 25% sadzbou dane z príjmov + 15  % zdravotné poistné.
• Daňový výdavok na kryptomenu je možné uplatniť len vtedy, ak bol použitý na jej nadobudnutie.
• Zisk z ťažby kryptomien sa zdaňuje rovnako ako „ostatný príjem“ 19% alebo 25% sadzbou dane z príjmov + 15  % zdravotné poistné.

Pozor, zákon stále hovorí len o virtuálnych menách. Nehovorí o krypto aktívach. Môžu teda existovať krypto aktíva, ktorých podkladovým aktívum je aktívum, ktoré sa na Slovensko po splnení určitých podmienok nezdaňuje. Avšak v súvislosti s príchodom MiCA nariadenia bude pravdepodobne táto rozmanitosť odstránená a všetky krypto aktíva budú podliehať rovnakému daňovému režimu (aj účtovnému) bez ohľadu na podkladové aktívum.

Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien v právnych, daňových a účtovných súvislostiach

Kým kryptomena štandardne zahŕňa iba také krypto aktíva, ktoré sú ekvivalentom k štandardným FIAT menám (t. j. peňažným prostriedkom), pojem krypto aktívum je pojmom širším, pokrývajúcim aj rôzne iné druhy aktív slúžiacich iným účelom ako na vykonávanie štandardných platobných operácií.

Správna klasifikácia má významnú relevanciu nielen v oblasti regulácie krypto aktív, ale aj z hľadiska daní. Preto napríklad neplatí tvrdenie, že predaj akéhokoľvek krypto aktíva je oslobodený od DPH, respektíve ani do pôsobnosti DPH nespadá. Existuje totiž viacero typov krypto aktív (napríklad niektoré NFT alebo úžitkové tokeny), ktoré DPH regulácii podliehajú.

Rovnako neplatí tvrdenie, že každý predaj krypto aktíva sa zdaňuje sadzbou „25+15“, pretože niektoré typy krypto aktív môžu byť dokonca od dane z príjmov oslobodené aj podľa súčasnej právnej úpravy.

Z pohľadu finančnej regulácie existujú krypto aktíva, ktoré podliehajú regulácií MICA alebo také krypto aktíva, ktoré MICA nepodliehajú a podliehajú napríklad regulácií MIFID II alebo, v niektorých prípadoch, dokonca nepodliehajú žiadnej regulácii. Akokoľvek, právna klasifikácia je v niektorých ohľadoch dôležitá pri nachádzaní možností na daňovú optimalizáciu v zložitejších súvislostiach.

Koho by zaujímala všeobecne táto téma, viac sme sa tomu venovali napríklad tu:

• naše články k tejto téme;
• záznam z prednášky na našej konferencii pre IT a digitálne spoločnosti z novembra 2022, kde sme sa venovali aj témam ohľadom daňovej optimalizácie pre IT a digitálne spoločnosti;
• manuál k účtovaniu krypto aktív pre účtovné jednotky obchodujúce s krypto aktívami; alebo
• problematika dvojitého zdanenia pri nakupovaní tovarov a služieb prostredníctvom krypto aktív (mimochodom toto by konečne malo byť, aj po našich tlakoch, upravené v novele zákona o dani z príjmov 2024).

Trestný čin neplatenia daní z predaja kryptomien?

Je veľmi odvážne sa domnievať, že takto nastavené zdaňovanie predaja kryptomien (t. j. 25+15) prinesie do verejných rozpočtov viac príjmov ako zdaňovanie predpokladané Novelou. Jeden z dôvodov je apatia z priznávania príjmov z kryptomien zo strany fyzických osôb, napríklad z dôvodu vysokého daňovo-odvodového zaťaženia a/alebo averzii k aktuálnej politickej reprezentácii. Takéto konanie je však v pomyselnej klasifikácii daňových deliktov považované za prekračujúce Rubikon a spadajúce tak do trestnoprávnej roviny.

A teda nepriznávanie príjmov alebo fabulovanie daňových výdavkov u fyzických osôb predstavuje štandardný spôsob konania napĺňajúci znaky trestného činu skrátenia dane a poistného. V rámci tohto konania tak fyzická osoba jednak bude musieť doplatiť daň z príjmov a eventuálne aj zdravotné poistné, ale zároveň jej hrozí aj trest odňatia slobody, prípadne iný trest predpokladaný Trestným zákonom. V niektorých prípadoch je však možné sa trestu odňatia slobody vyhnúť, a to napriek tomu, že predmetný daňový delikt orgány činné v trestnom konaní klasifikujú ako tak spoločensky nebezpečný, že napĺňa objektívnu stránku príslušného trestného činu.

Rozpoznať hranicu medzi agresívnou daňovou optimalizáciou (pokuta a dodatočné zaplatenie dane) a daňovým podvodom (trestný čin  – potenciálne trest odňatia slobody) je v mnohých situáciách náročnejšie. Preto je dôležité mať v súvislosti s rôznymi optimalizačnými štruktúrami (sčasti o niektorých hovoríme nižšie) posudok advokáta, ktorý sa venuje aj daňovému právu. Štandardne by takýto posudok mal chrániť daňovníka pred trestnoprávnou zodpovednosťou. Štandardne však je potrebné takýto posudok získať od renomovaných kancelárií, ktoré sa danej problematike aj preukázateľne venujú.

Ako teda znížiť daňové zaťaženie pri predaji Bitcoinov a iných kryptomien? 

Nielen v praxi, ale aj v teórii zdaňovania, sa objavujú viaceré štruktúry a nastavenia, pri ktorých nie je úplne jasné, či sú alebo nie sú zákonnými mechanizmami. Vo všeobecnosti platí, že nie každá daňová optimalizácia je nelegálna a nemorálna. Napríklad rozhodovanie sa o tom, či budete podnikať ako SRO alebo SZČO môže byť plnohodnotne rozhodovaním iba na základe daňovo-odvodového porovnania oboch režimov. Aj keď subjektívny motív je jasný (t. j. optimalizovať dane a odvody), takéto konanie neodporuje účelu právnych predpisov. A preto daňový úrad nemôže po nejakom čase od vás žiadať, aby ste zmenili právnu formu podnikania na, z vášho pohľadu, menej výhodnú.

V súvislosti so zdaňovaním kryptomien platí obdobná logika. Pri nachádzaní legitímnych štruktúr na zníženie/elimináciu zdanenia sa však stretávame v praxi s tým, že návrhy od klientov sú často v rozpore s účelom právnych predpisov. A teda, nejedná sa úplne o paralelu s SRO a SZČO. Ako príklad uvediem zdaňovanie na úrovni fyzickej, respektíve právnickej osoby. 

Zdaňovanie predaja Bitcoinov a iných kryptomien cez fyzickú osobu alebo cez právnickú osobu?

Ak sa rozhodujete, či kúpite kryptomenu na fyzickú alebo právnickú osobu, takéto rozhodovanie aj na základe iba daňovo-odvodovej pohnútky nie je v rozpore s účelom právnych predpisov. Ak však kryptomenu vlastníte ako fyzická osoba a pred jej predajom ju prevediete za nominálnu hodnotu na právnickú osobu s cieľom vyhnúť sa „25+15“, už je to problematickejšie. V takom prípade je potrebné sa pohrať so subjektívnou stránkou konania tak, aby zodpovedala požiadavkám pre autentické (po anglicky: genuine) konanie.

Pre porovnanie, na slovenskej právnickej osobe dosiahne fyzická osoba štandardne efektívne zdanenie 28,9 % (21 % sadzba dane pre právnické osoby + 10 % daň z dividend). Samozrejme to platí v prípade, ak sa platí aj daň z dividend, ktorej je možné sa ale v niektorých prípadoch a štruktúrach vyhnúť. Z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov je to relatívne neutrálna situácia. Takáto štruktúra vo všeobecnosti platenie odvodov nevyžaduje, s výnimkou marginálnych povinností v súvislosti s:

• minimálnymi zdravotnými odvodmi (pozri môj Linkedin status k tejto téme); a
• povinnosťami pre minimálne odmeny konateľa a fakturáciou do vlastnej firmy (pozri moje online školenie).

Nepriznanie príjmov z kryptomien

Nepriznanie príjmov z kryptomien je možné považovať za trestný čin. Naproti tomu agresívna daňová optimalizácia (konanie v súlade s textom zákona, ale v rozpore s jeho účelom) je v teórií postihnuteľná mimo trestnoprávnej roviny. Daňový úrad má postupne, aj keď zatiaľ relatívne pomaly, k dispozícii nejaké nástroje na odhaľovanie daňových únikov. Aj v súvislosti s postupným prijímaním legislatívnych iniciatív zo strany EÚ a OECD je možné rozumne predpokladať, že tieto nástroje budú postupne invazívnejšie. Štát sa prirodzene ale musí naučiť s nimi pracovať. 

Čo získa štát zrušením novely o zdaňovaní kryptomien? 

To ukáže až čas. V rámci prijímania konsolidačného balíčka som mal možnosť zúčastniť sa rokovania na príslušnom výbore NR SR. Práve v komunikácii so štátnou tajomníčkou MF SR bol zdôraznený fenomén tzv. Lafferovej krivky.

Tá, zjednodušene, prezentuje, že vyššia sadzba dane automaticky neznamená vyššie daňové príjmy pre štát. A to práve vďaka väčšej motivácií daňovníkov sa dani vyhnúť. A to buď nejakou legitímnou daňovou optimalizáciou (ak poznajú spôsob a majú zdroje), cez agresívnu daňovú optimalizáciu až po flagrantné porušovanie daňových predpisov nepriznávaním príjmov. 

Navyše, práve lepšou sadzbou na zdaňovanie krypta získalo Slovensko jednoduchú prestíž a na jeseň 2023 sme dokonca mali ako Highgate niekoľko dopytov zo zahraničia so žiadosťou o prenesenie daňovej rezidencie na Slovensko.

Daňová optimalizácia cez offshore spoločnosť alebo daňový raj?

Relatívne obdobne ako pri slovenskej právnickej osobe to z filozofickej roviny funguje aj pri zahraničnej spoločnosti. Predsa tam však existuje viacero dôležitých odlišností. Totiž pri zakladaní, ako aj pri samotnej existencii zahraničnej spoločnosti v jurisdikcii s nižším zdaňovaním, je potrebné pamätať na zdôvodnenie jej založenia a ďalšej existencie. Táto požiadavka vyplýva zo slovenského práva, keďže právo EÚ nie je v tomto smere harmonizované (prípadné smernice EÚ sú na konci dňa aj tak implementované do slovenského práva a podľa takéhoto znenia sa primárne postupuje pri aplikácii). Napriek tomu však je právo EÚ akýmsi garantom, že vôľa slovenských daňových úradov nie je absolútne svojvoľná a napríklad pri potrebe zdaniť Vašu spoločnosť napríklad v Maďarsku, na Cypre alebo na Malte musí byť takýto zásah slovenského daňového úradu v súlade so základným právom EÚ  – právom usadzovania sa. 

Vo všeobecnosti je z pohľadu obhájiteľnosti takejto zahraničnej štruktúry, kde slovenská fyzická osoba chce dosiahnuť minimálne zdanenie cez predaj kryptomien prostredníctvom zahraničnej spoločnosti, potrebné pamätať na tieto okolnosti:

• výber jurisdikcie s ohľadom nielen na výšku sadzby dane, ale aj:
  • celkový daňový systém (samotná sadzba dane totiž nemusí byť finálnym daňovým zaťažením);
  • náklady na založenie a udržiavanie;
  • schopnosti vybudovať tzv. substance pre lokálne ako aj slovenské účely;
  • rozsah požadovanej administratívy;
  • predvídateľnosť jurisdikcie z hľadiska zmeny podmienok; alebo
  • vnímania z pohľadu slovenskej legislatívy a praxe;
• problematiku tzv. miesta skutočného vedenia z pohľadu slovenských daňových úradov;
• problematiku vzniku tzv. stálej prevádzkarne z pohľadu slovenských daňových úradov;
• aplikáciu 35 % sadzby dane;
• všeobecné pravidlá proti nelegitímnej daňovej optimalizácii;
• CFC pravidlá pre právnické osoby;
• možnosti založenia a prevádzky bankového účtu; a
• chystanej európskej legislatívy (najmä tzv. Unshelling alebo DAC 6 smernica).

Využívanie tzv. offshore spoločností vie, za určitých okolností, byť relevantným a aj obhájiteľným nástrojom na zníženie daňového zaťaženia. Nastavenie však musí byť kvalitné, s cieľom znížiť nielen riziko prehry v prípadnom daňovom spore, ale aj praktické riziko pre nejaký daňový spor. Fiktívne faktúry zo zahraničia sú trestným činom. 

V ktorých krajinách sa oplatí predávať kryptomeny aby ste neplatili dane? 

Neexistuje univerzálna odpoveď. Daňové pravidlá pre kryptomeny sa v jednotlivých krajinách značne líšia a neustále sa vyvíjajú.

Niektoré faktory, ktoré je potrebné zvážiť pri výbere krajiny na predaj kryptomien:

• Daňové sadzby: niektoré krajiny zdaňujú kryptomeny ako príjem z kapitálového výnosu, iné ako príjem z podnikania. Sadzby dane sa môžu značne líšiť.
• Oslobodenia od dane: niektoré krajiny ponúkajú oslobodenia od dane pre kryptomeny držané dlhšie ako určitý čas.
• Daňové úľavy: pre investorov do kryptomien.
• Regulácia trhu s kryptomenami: rôzna úroveň regulačných požiadaviek na obchodovanie s kryptomenami.

Sú krajiny, ktoré sú mediálne známe svojimi priaznivými daňovými podmienkami pre kryptomeny:

• Portugalsko: ponúka 10-ročné oslobodenie od dane z príjmu pre kryptomeny držané dlhšie ako jeden rok.
• Malta: zdaňuje kryptomeny ako kapitálový výnos s 5% sadzbou dane.
• Nemecko: zdaňuje kryptomeny ako príjem z kapitálového výnosu, ale ponúka oslobodenie od dane pre kryptomeny držané dlhšie ako jeden rok.
• Švajčiarsko: zdaňuje kryptomeny ako príjem z kapitálového výnosu, ale sadzba dane sa líši v závislosti od kantónu.

Je dôležité zdôrazniť, že výber krajiny na predaj kryptomien by sa nemal robiť len na základe daňových úľav. Je potrebné zvážiť aj iné faktory, ako napríklad reguláciu trhu s kryptomenami, dostupnosť kryptoburz, možnosti založenia bankovej infraštruktúry, obhájiteľnosť z pohľadu slovenských daňových úradov ako aj stabilitu politického a ekonomického prostredia.

Známe formy daňovej optimalizácie pri zdaňovaní predaja Bitcoinov a iných kryptomien

Ďalšie formy daňovej optimalizácie je možné rozdeliť na tie, ktoré sú už na prvý pohľad protizákonné a tie, ktoré pri správnom nastavení môžu byť legálne a dokonca aj legitímne z morálno-etického hľadiska (aj keď tento rozmer je plne subjektívny). Zároveň, techniky daňovej optimalizácie môžeme rozdeliť aj na tie, ktoré sú všeobecne známe a tie ostatné.

Rôzne formy praktického zahmlievania a znetransparentňovania sú zjavne protizákonné. Praktické riziko je v dnešných reáliách síce nízke, ale problematické ostáva dôkazné bremeno. To znáša daňovník. Štátu by v princípe stačilo byť o niečo inteligentnejší a dôslednejší v aplikácii práva a mohol by relatívne represívne adresovať aj takéto praktiky (napríklad cez tzv. pomôcky v Daňovom poriadku).

Medzi všeobecne známe techniky zaraďujem napríklad zmenu daňovej rezidencie. Tá má síce z technického hľadiska svoje špecifiká, ale verejnosť o tejto možnosti v princípoch vie. Často je však tento nástroj zjednodušovaný (napríklad rôzne unilaterálne povolenia v krajinách ako Panama alebo Paraguaj) a daňovníkom sú podsúvané rôzne zázračné riešenia. Boris Becker, bývalý úspešný nemecký tenista, tiež zjednodušoval komplexnosť zmeny daňovej rezidencie (tvrdil, že je rezidentom Monaka, ale v Nemecku sa zdržiaval relatívne často). Nakoniec bol za toto konanie trestnoprávne postihnutý.

Rovnako za všeobecne známe považujem rôzne darovania priateľom „do Čiech“, platobné karty za zabezpečené kryptomeny alebo rôzne formy výpožičiek.

Neznáme formy daňovej optimalizácie pri zdaňovaní predaja Bitcoinov a iných kryptomien

Existujú však aj pre verejnosť neznáme techniky. Pri niektorých netreba vôbec využívať komplikované zahraničné štruktúry. Ich existencia je spôsobená rozmanitosťou slovenských daňových predpisov, ktoré vďaka svojmu rastu (čo do počtu slov) automaticky vytvárajú rôzne nekonzistentnosti a vytvárajú tak možnosti pre daňovú optimalizáciu. A pokiaľ je predmetná štruktúra autentická z hľadiska „businessovej“ racionalizácie, nielenže sa nemôže jednať o trestný čin, ale daňový úrad ani nemá právny mandát vás za využitie danej „diery“ v zákone sankcionovať.

Podklad k tomuto tvrdeniu poskytuje relatívne rozsiahla slovenská (ale aj česká) judikatúra. Je totiž vecou a zodpovednosťou štátu (zákonodarcu), aby v prípade, že chce určitú daň zaviesť a vyberať, určil podmienky stanovenia a výberu tejto dane jednoznačne a určito. Ak sa mu to nepodarí, musí počítať s tým, že pri výklade príslušného ustanovenia daňového predpisu súd uprednostní tú alternatívu, ktorá nezasahuje, resp. čo najmenej zasahuje do vlastníckeho práva daňovníka (t. j. fyzickej osoby, ktorá predáva kryptomenu), a to dokonca aj v prípade, že taký výklad bude v rozpore so základnými (štrukturálnymi či inými) princípmi príslušnej dane (t. j. dôjde k daňovej výhode, ktorú daňový úrad bude považovať za nelegitímnu  – bude v rozpore s princípom spravodlivého výberu daní).

Ak sa chcete dozvedieť bližšie o možnostiach daňovej optimalizácie pri krypto aktívach, k dispozícii máte možnosť dohodnúť si platenú osobnú konzultáciu (viac o konzultáciách so mnou preklikom nižšie) alebo komplexnejšie poradenstvo (po individuálnej dohode). 

Ak vás téma zdaňovania kryptomien zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien (virtuálnych mien) po zrušení krypto novely – možnosti daňovej optimalizácie je zobrazený ako prvý na Highgate.

V rámci našej praxe sa často stretávame so štruktúrami, pri ktorých nie je úplne jasné, či majú alebo nemajú byť regulované. Žiaľ, v niektorých prípadoch vie nevedomosť vyústiť aj do trestnoprávnej roviny. Práve na príkladoch toto riziko demonštroval Peter Varga na našej konferencii, ktorá sa venovala financovaniu real estate prostredníctvom rôznych regulačných a daňových štruktúr. V krátkosti o tom však hovoril Peter Varga aj na investičnej konferencii TA 3.

Podvody s fondami, dlhopismi alebo inými investičnými štruktúrami a príležitosťami?

Keďže regulačná pôsobnosť NBS ako aj OČTK je často krát teritoriálne značne limitovaná, na Slovensku sa množstvo investorov stane obeťami podvodov. Niektoré tie podvodné schémy sú však čisto slovenské.

Zdaňovanie fondov na Slovensku?

V čase konferencie bol platný zákon, ktorý daňovo zvýhodňoval niektoré typy fondových štruktúr a ktorý mal byť účinný od 1.1.2024. Peter Varga síce opísal nový daňový režim, ale na druhej strane celkom prezieravo konštatoval, že debata o zdaňovaní fondov môže byť predčasná vzhľadom na aktivity novej vlády.

Téme fondov sa venujeme aktívne v našej praxi dlhodobo, v prípade záujmu o túto tému Vám prikladáme odkazy kde sa jej bližšie venujeme, a to:

v nasledovných článkoch, či prednáškach:

 na našej úspešnej unikátnej konferencii:

či v rámci našich videopodcastov a online školení:

Tokenizované finančné nástroje a nehnuteľnosti

Tokenizácia aktív so sebou prináša bezpochyby množstvo výhod, ale aj výziev. Peter Varga ich na konferencii zhrnul nasledovne.

Ak Vás téma tokenizovaných finančných nástrojov zaujíma, bližšie sme sa jej venovali v nasledovnom článku:

Zdaňovanie rebalansovania portfólia

Slovenské daňové právo vo väčšine prípadov má ambíciu zdaňovať vznik príjmu pri rebalansovaní portfólií. Sú však inštitúty, pri ktorých k zdaneniu pri rebalansovaní nedochádza. Peter Varga sa na konferencii vyjadril aj k tomuto.  

Článok Peter Varga o finančnej regulácii a daniach na TA3 konferencii k investovaniu je zobrazený ako prvý na Highgate.

Pre tých, ktorí sa konferencie nezúčastnili, prinášame v tomto článku krátky prehľad jednotlivých tém, ktorým sme sa venovali. Zároveň, ak by ste mali záujem pozrieť si celú konferenciu, prípadne len niektoré jej časti, máme pre Vás k dispozícii videozáznamy z konferencie, ktoré nájdete na tomto odkaze.

Aké typy investičných fondov poznáme na Slovensku?

Konferenciu sme otvorili komplexnou problematikou rôznych typov investičných fondov. Pri nastavovaní štruktúry prostredníctvom investičných fondov je potrebné brať do úvahy celý rad faktorov, z čoho vyplýva ich delenie najmä podľa:

• investičnej politiky;
• právnej formy;
• možnosti passportu;
• zdaniteľnosti príjmov;
• aplikácie DPH na manažérske poplatky;
• typu investora, ktorému možno investičný fond distribuovať;
• typu ponuky; alebo
• toho, či je potrebné povolenie na jeho zriadenie a prevádzku.

Zároveň, nie všetky typy investičných fondov je vhodné alebo možné použiť na financovanie nehnuteľností, a tie, ktoré môžu mať vo svojom portfóliu nehnuteľnosti, sa následne výrazne líšia vo svojich osobitných parametroch. Preto, pri vytváraní a zakladaní investičných fondov je kľúčové úvodné komplexné regulačné, právne a daňové posúdenie vyššie uvedených faktorov.  

Aké sú pravidlá distribúcie malého investičného fondu? Slovenský SICAV?

Prvý panel sa venoval tzv. malým investičným fondom. Ide o investičné fondy, ktorých správcovia sú limitovaní maximálnou výškou aktív, ktoré môžu spravovať. Na druhú stranu, na tieto investičné fondy sa aplikuje legislatíva kolektívneho investovania vo veľmi limitovanej miere, nemajú zákonom určenú investičnú politiku (preto môžu investovať do real estate) a sú primárne určené profesionálnym investorom a v obmedzenej miere aj kvalifikovaným investorom.

Pri distribúcii malých investičných fondov, ktoré investujú do nehnuteľností zohrávajú kľúčovú úlohu nasledovné faktory:

• identifikácia a posúdenie profesionálneho investora;
• zohľadnenie kritérií profesionálneho investora s ohľadom na investičnú politiku fondu;
• limitácie pre kvalifikovaných investorov z pohľadu ich počtu, podielu na aktívach fondu a podielu na aktívach spravovaných správcom;
• distribučné kanály, cez ktoré je možné oslovovať kvalifikovaných investorov; a
• obmedzenia pri propagácii takýchto fondov.

Malé investičné fondy je možné založiť ako rôzne obchodné spoločnosti alebo družstvo. Zároveň, len investičný fond môže mať právnu formu akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním (tzv. SICAV). Ide o flexibilnú právnu formu, ktorá je prispôsobená potrebám kolektívneho investovania. Jedine malý investičný fond založený ako SICAV môže vytvárať podfondy ako účtovne oddelené časti majetku s odlišnými investičnými stratégiami.

Kde je hranica kolektívneho investovania? Kedy už potrebujem fond?

Druhý panel sa venoval rôznym alternatívnym formám získavania kapitálu od investorov a investovaniu do zahraničných nehnuteľností. Prvou témou bolo vymedzenie hranice kolektívneho investovania teda zodpovedaniu toho, kedy konkrétny biznis model predstavuje fond, a kedy naopak ide o legálnu štruktúru aj bez akéhokoľvek povolenia od NBS. Pri analýze konkrétneho biznis modelu z pohľadu kolektívneho investovania je nutné posúdiť, či tento biznis model:

• spĺňa kumulatívne všetky zákonné znaky kolektívneho investovania;
• napĺňa znaky niektorej z výnimiek kolektívneho investovania, napr. ide o spoločný podnik (JV) alebo holdingovú entitu;
• existujú iné indikácie, ktoré sú predpokladom toho, že biznis model bude alebo nebude fondom.

Crowdfunding a dlhopisové financovanie

Crowdunfing predstavuje pomerne stále novú reguláciu, ktorá umožňuje prepájať investorov na jednej strane a podnikateľov, ktorí hľadajú financovanie pre svoje projekty, na druhej strane. Cieľom nariadenia o crowdunfingu je uľahčiť financovanie predovšetkým malých a stredných podnikov, pre ktoré napríklad dlhopisové financovanie s prospektom môže byť príliš finančne nákladné. Zároveň, crowdfundingové platformy ako online platformy sú široko prístupné pre veľký okruh investorov, vrátane retailu, a teda umožňujú vlastníkom projektov nájsť financovanie, či už prostredníctvom pôžičiek alebo umiestnením cenných papierov, ktoré emitujú, na tejto platforme.  

Crowdfundingová platforma teda napríklad umožňuje, aby developer emitoval dlhopisy (iba do určitej výšky) za účelom výstavby konkrétneho developerského projektu. Dlhopisy je samozrejme možné ponúkať aj mimo crowdfundingovej platformy, pričom emisia dlhopisov predstavuje štandardný tradičný spôsob financovania, ktorý je na Slovensku aj developermi široko využívaný. Právna úprava emisií dlhopisov je veľmi flexibilná, čo dáva emitentom veľký priestor nastaviť si jednotlivé parametre dlhopisov podľa svojich potrieb, počnúc spôsobom výpočtu výnosu, nastavením pravidiel pre predčasnú splatnosť emisie, obdobia, počas ktorého sa budú dlhopisy vydávať, či ich podriadeniu bankovému financovaniu. Zároveň, pri financovaní nehnuteľností prostredníctvom dlhopisov je zaujímavým inštitútom agent pre zabezpečenie, v prospech ktorého ako zástupcu majiteľov dlhopisov je možné dlhopisy týmito nehnuteľnosťami zabezpečiť.

Ako je možné investovať do zahraničných nehnuteľností?   

Zaujímavou investičnou príležitosťou môže byť nadobúdanie nehnuteľností mimo Slovenskej republiky. Pri investičných štruktúrach, ktoré slovenským investorom umožňujú realizáciu takýchto investícií sú jedným z najkľúčovejších parametrov dane. Nastavenie štruktúry tak, aby bola mohla byť pre investorov kompetitívnou s inými „tuzemskými“ investičnými produktami je veľmi komplexnou záležitosťou berúc do úvahy predovšetkým existujúce riziko dvojitého zdanenia. 

Európske investičné fondy EuVECA a ELTIF

Tretí panel, v ktorom boli aj dvaja panelisti zo slovenských správcovských spoločností, sa venoval väčším investičným fondom, teda fondom, na ktorých zriadenie a prevádzku je na Slovensku nutné povolenie NBS. Fond rizikového kapitálu alebo „EuVECA“ je určený primárne na investície do tzv. venture kapitálových investícií, pričom ale pri pomerne široko zadefinovanej investičnej politike je za určitých okolností možné, aby takýto fond zainvestoval napríklad aj do spoločností vlastniacich nehnuteľnosti. Takýto fond je síce možné založiť aj registrovaným správcom, na používanie označenie EuVECA je však nutné splniť viacero požiadaviek, ktoré sa štandardne vyžadujú (samozrejme vo väčšej miere) pri licencovaných správcovských spoločnostiach, a to napríklad kvalifikačné požiadavky na osoby spravujúce fondy rizikového kapitálu, prudenciálne požiadavky na správcu, či viaceré vnútorné politiky. Netreba zabudnúť ani na správne daňové nastavenie.

Výhodou investičných fondov EuVECA a ELTIF je, že ich je možné distribuovať v celej EÚ, a to širšiemu okruhu investorov, ako je tomu pri iných alternatívnych investičných fondov podľa AIFMD smernice. ELTIF je zároveň jediným alternatívnym investičným fondom, ktorý je možné ponúkať retailu v celej Európskej Únii. Investičná politika tohto fondu je zameraná primárne na investície do dlhodobých aktív (vrátane nehnuteľností). ELTIF je síce uzavretým fondom, ale za určitých podmienok je možné investorom umožniť redemáciu aj pred uplynutím životnosti tohto fondu.

Fond kvalifikovaných investorov, fond nehnuteľností a fond alternatívnych investícií  

Typickým investičným fondom, ktoré slovenské správcovské spoločnosti využívajú na investície do nehnuteľností (a ktoré aj označujú ako „realitné fondy“) sú jednak fondy kvalifikovaných investorov, ktoré nemajú zákonom určenú investičnú politiku, a potom verejné špeciálne fondy nehnuteľností, ktoré môžu investovať priamo do nehnuteľností alebo do tzv. realitných spoločností, a musia dodržiavať pravidlá pre obmedzenie a rozloženie rizika vo svojom portfóliu. Za splnenia určitých kritérií je možné nadobudnúť do majetku verejného špeciálneho fondu alternatívnych investícií aj obchodnú spoločnosť, ktorá môže vlastniť nehnuteľnosť. Fondy nehnuteľností aj fondy alternatívnych investícií je možné ponúkať na Slovensku aj retailu bez obmedzenia minimálnej výšky investície.

Prečo sa zakladajú investičné fondy v zahraničí?

Štvrtý panel sa venoval zahraničným fondom, ktorých cenné papiere alebo majetkové účasti je možné ponúkať slovenským investorom. Pre rozhodnutie nezaložiť investičný fond, ktorý bude ponúkaný (vo veľkej miere) slovenským investorom existujú rôzne motivácie, počnúc stabilitou právneho prostredia, variabilitou štruktúr, ktoré napríklad na Slovensku neexistujú, ale aj z dôvodov robustnejšej infraštruktúry (mnoho slovenských podnikateľov zakladá napríklad SICAV-y v Českej republike, ktoré sú spravované „externými“ správcovskými spoločnosťami).

Veľkou výzvou pri zakladaní investičných fondov v zahraničí (aj) pre slovenských investorov je ich daňové štruktúrovanie. Do komplexnosti tejto problematiky prispievajú aj rôzne právne a daňovo transparentné štruktúry, s ktorými sa je potrebné pri vyplácaní príjmov na Slovensko vysporiadať. 

Čo sa týka distribúcie, zahraničné alternatívne investičné fondy (vrátane neeurópskych alternatívnych investičných fondov) je možné ponúkať na Slovensku všetkým typom investorov, pričom ale jednotlivé podmienky, ako takú distribúciu dosiahnuť, sa budú líšiť v závislosti predovšetkým od:

• toho, kde je správcovská spoločnosť, ktorá chce fond distribuovať, sídlo;
• kde je fond zriadený;
• či sa majú cenné papiere alebo majetkové účasti takéhoto fondu ponúkať len profesionálnym investorom alebo aj retailu.

Akvizičné financovanie

V poslednom piatom paneli sme sa venovali téme akvizičného financovania. V širšom zmysle zahŕňa financovanie nielen bankové financovanie, ale aj použitie vlastných zdrojov, s ktorými sú spojené viaceré špecifiká a obmedzenia, a napríklad aj rôzne alternatívne formy cudzích zdrojov financovania.

Rôzne druhy financovania je zároveň možné kombinovať, pričom v takom prípade je potrebné posúdiť aj potenciálne regulačné aspekty takých kombinácií.

Slovenská práva úprava prináša viaceré špecifiká, resp. zákonné obmedzenia spojené s poskytovaním a následným splácaním vlastných zdrojov financovania. Z toho vyplývajú nielen vysoké nároky na kreatívne štruktúrovanie akvizičných transakcií s použitím vlastných zdrojov, ale zároveň na štatutárne orgány je kladené bremeno zodpovednosti za dodržiavanie týchto pravidiel a spoločnú povinnosť na náhradu škody v prípade ich porušenia. Na ochranu kapitálu spoločnosti a jej akcionárov a veriteľov pred transakciami medzi spoločnosťou a jej spriaznenými osobami, ktoré nemajú trhový štandard, slúžia predovšetkým nasledovné inštitúty:

• zákaz vrátenia vkladov;
• spoločnosť v kríze;
• finančná asistencia.

Ak Vás vyššie uvedené témy zaujali a chceli by ste sa o nich dozvedieť viac, videozáznamy z jednotlivých panelov konferencie nájdete k dispozícii priamo tu: 

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia Real Estate – dane a financovanie (Unikátna konferencia k fondovým a daňovým štruktúram, crowdfundingu, dlhopisom, bankovému financovaniu, atď.) je zobrazený ako prvý na Highgate.

Daňová optimalizácia je mýtickou témou. Pri diskutovaní o nej a eventuálnej praktickej realizácií je však potrebné pamätať na zákonné limity, v ktorých sa musí pohybovať. Nie je možné si totiž založiť firmu v Maďarsku a využívať nižšie zdanenie bez toho, aby pre to neexistoval nejaký iný ako daňový dôvod a zároveň samotné premiestňovanie ziskov do Maďarska nemá relevantné opodstatnenie. V opačnom prípade (najmä pri nejakých fiktívnych faktúrach) to môže napĺňať znaky až trestného činu skrátenia dane a poistného.  

V niektorých daňovo-optimalizačných schémach totiž môže daňovník prekročiť hranicu a dostať sa tak do trestnoprávnej roviny. Aj z dôvodu predchádzania takýmto rizikám je dôležité akúkoľvek daňovú optimalizáciu a súvisiace schémy nastavovať s ohľadom aj na právne aspekty a neuspokojovať sa iba s daňovým poradenstvom.

V niektorých daňovo-optimalizačných schémach totiž môže daňovník prekročiť hranicu a dostať sa tak do trestnoprávnej roviny. Aj z dôvodu predchádzania takýmto rizikám je dôležité akúkoľvek daňovú optimalizáciu a súvisiace schémy nastavovať s ohľadom aj na právne aspekty a neuspokojovať sa iba s daňovým poradenstvom.

Tému daňovej optimalizácie sme rozobrali aj v rámci našich online školení, ktoré sú dostupné tu:

„Zaplatenie dovolenky firemnou kartou“ – čo na to právo a dane? – 2021

V podnikateľskej praxi je stále fenoménom využívať firemné peniaze alebo iný majetok na súkromné účely…

Prekročenie obratu na DPH – právne a daňové riziká – 2020

Točenie neDPH firiem môže mať aj trestnoprávne implikácie..

Daňová optimalizácia ako hlavný účel?

V daňovej praxi existuje viacero situácií, kedy je dôležité pre obhájenie určitej daňovej pozície mať racionálne zdôvodnenie pre daný úkon. Častokrát sa hovorí o tzv. hlavnom účele. V opačnom prípade môže správca dane považovať transakciu alebo úkon za účelovú t. j. zneužitie práva a daňovníka dodaniť.

Avšak sú situácie, kedy hlavným účelom môže byť získanie daňovej výhody (napríklad uprednostnenie živnosti pred SRO), ale nejde o zneužitie práva, lebo daný krok neodporuje účelu zákona.

Ak Vás téma agresívnej daňovej optimalizácie zaujíma bližšie odporúčame si prečítať zaujímavé prípady, ktorým sme sa v tejto súvislosti venovali:

Naozaj spáchal Andrej Kiska ako konateľ KTAG trestný čin? Daňovo – právna analýza

Určiť či je konkrétna daňová optimalizácia legálna alebo môže byť sankcionovaná…

Akvizičný úver a agresívna daňová optimalizácia

Na prednáškach a pri stretnutiach s klientmi často spomíname typ daňovej optimalizácie, ktorá síce nie je nelegálna, ale takisto nie je legálna. Zjednodušene,…

Prednáška o daňovej optimalizácii

Okrem týchto tém sa Peter Varga v rámci prednášky sústreďoval na rôzne legálne a legitímne daňové a právne technicky, ktoré štandardne vedú k zníženiu daňového a/alebo odvodového zaťaženia. K tejto téme sme zorganizovali aj viaceré konferencie, prednášame na rôznych fórach a píšeme odborné články. 

Záznam z našej konferencie na tému daňovej optimalizácie nájdete tu:

Daňová optimalizácia pre IT firmy – 2022

Záznam z 80 minútovej prednášky z našej konferencie o právnej a daňovej optimalizácie pre technologické firmy, ktorú sme organizovali…

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga o daňovej optimalizácii pre vzdelávaciu spoločnosť ESEMINARE je zobrazený ako prvý na Highgate.

V troch vstupoch sme sa sústredili na best practice v slovenských firmách, a to od procesu nastavenia fungujúceho ESOP programu s kreatívnymi návrhmi na typy odmeňovania zamestnancov a s tým spojeným minimalizovaním daňových a odvodových implikácii. Rovnako sme sa venovali prístupom k správnemu ohodnoteniu spoločnosti pri vydaní ESOP, plynule sme pokračovali k téme aktuálnych trendov spojených s vydávaním zamestnaneckých akcií až po nastavenie (rôzne prístupy) a manažérske riešenie situácii Good Leaver / Bad Leaver.

Pre tých, ktorí konferenciu nestihli, prinášame v tomto článku malú ochutnávku toho, čomu sme sa na ESOP konferencii venovali. Koho by téma zaujímala ešte hlbšie, je pripravený videozáznam z konferencie, ktorý nájdete tu.

Prezentujeme najmä ako dôležité je správne nastavenie celej štruktúry hneď v ranných začiatkoch ESOP programu, zohľadňujúc potencionálny rast firmy, vstup investora alebo aj legislatívne novinky, ktoré vedia pri správnom nastavení zefektívniť existujúci ESOP program.

Čo brať do úvahy pri ESOPe?

ESOP je komplexnou témou na ktorú sa nestačí nazerať len právnou a daňovou optikou. V prvom kroku je samozrejme dôležité pracovať s predstavou ESOPistu a poznaním firmy, ktorá zamýšľa nastaviť ESOP program. Následne je potrebné brať do úvahy ďalšie otázky ako:

• Ekonomické nastavenie – psychológia a manažment, Good Leaver / Bad Leaver, vesting / cliff period, opcia / akcia / tieňová akcia;
• Daňové nastavenie – ohodnotenie spoločnosti, momenty zdanenia, strike price;
• Právne nastavenie – administratíva, flexibilita a ochrana zakladateľov/spoločnosti, hlasovacie a ekonomické práva.

Našou úlohou je teda pre klienta „pod jednou strechou“ zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a poskytnúť mu najideálnejšie ekonomické, právne a daňovo-odvodové nastavenie opčného programu, zahrňujúce servis ako:

• drafting tzv. ESOP zmlúv;
• drafting tzv. “šuflíkových zmlúv”;
• daňovo-odvodové posúdenie a návrh konkrétnej ESOP štruktúry;
• návrhy na minimalizáciu rizík pri prípadnej daňovej kontrole;
• samotná exekúcia korporátnych zmien;
• zakladanie ESOP štruktúry s využitím zahraničnej spoločnosti; alebo
• predchádzanie ako aj eventuálne riešenie Bad Leaver situácií.

Základné podmienky ESOPu

Koncept ESOPu prináša so sebou mnohé pojmy a je potrebné, aby sa nad nimi klient zamyslel pred tým, ako začneme nastavovať pre neho konkrétnu stratégiu. Ide najmä o rozhodnutie, aké podmienky sa v ESOPe nastavia. Týka sa to hlavne:

• ESOP pool – percentuálny podiel z celkového počtu akcií spoločnosti v obehu, ktorý sa ponúka zamestnancom ako nástroj na nábor a/alebo udržanie zamestnancov.
• Strike price – známa aj ako realizačná cena. Cena (určená v čase udelenia), za ktorú si zamestnanec môže kúpiť akcie.
• FMV – fair market value – cena, na ktorej by sa dohodli potenciálny kupujúci a potenciálny predávajúci, pričom ani jeden z nich nie je povinný konať a obaja majú primerané vedomosti o príslušných skutočnostiach. Na určenie FMV sa bežne používajú tri metódy, a to metódy Discounted Cash Flow, Public Market Comparables, Precedent Transactions.
• Vesting period – doba počas ktorej akcie „dozrievajú“. Je iba na spoločnosti akú dobu si zvolí – štandardne je to napríklad 4 roky.
• Cliff period – podržanie účasti na ESOPe napríklad v prípade nového zamestnanca. Spoločnosť teda môže určiť, že vesting period začne plynúť až po určitom období, napr. o rok.
• Good leaver/ bad leaver – klauzula bad leaver umožňuje spoločnosti získať späť nadobudnuté opcie zamestnanca, ktorý odíde za vopred stanovených podmienok. Pri good leaver dochádza v podstate k „dozretiu“ akcie.

Čo môže spôsobiť zle nastavený ESOP?

ESOP funguje ako silný motivačný a odmeňovací nástroj na získanie a udržanie si zamestnancov, či zníženie fluktuácie v spoločnosti. Zároveň však motivuje zamestnancov k lepším pracovným výkonom, s čím sa spája aj rast danej spoločnosti. Toto však platí iba za predpokladu, že je ESOP nastavený správne a efektívne. V praxi sa stretávame aj s opačnými situáciami, kde musíme riešiť „dead equity“ vo firme, a síce „nepracujúceho ESOPistu“, ktorý už ale má pridelený reálny, hmatateľný podiel na spoločnosti.

Zle nastavený ESOP môže pôsobiť na zamestnancov aj demotivačne, čo je opakom účelu takéhoto programu. Napríklad po uplynutí „vesting period“ môže nastať u zamestnanca strata motivácie vykonávať svoju prácu tak efektívne ako počas tejto doby dozrievania akcií. Preto je potrebné nastaviť ESOP takým spôsobom, aby zamestnanci aj po uplynutí „vesting period“ mali motiváciu v spoločnosti pracovať, či zotrvať.

Jedným z dôvodov demotivácie zamestnanca vie byť aj zlé nastavenie Good Leaver / Bad Leaver podmienok. V praxi častokrát riešime rôzne „bad leaver“ situácie, ktoré si zväčša vyžadujú sofistikovaný a komplexný prístup. Preto je pre spoločnosti najideálnejšie už dopredu preventívne nastaviť tieto podmienky jasným a prakticky exekvovateľným jazykom a spôsobom. Nastavenie férových podmienok sa samozrejme týka aj „good leaver“ situácie.

Pri nastavovaní ESOPu je viac ako žiadané komplexne predvídať všetky potenciálne problematické situácie a jednou z nich je práve aj možný spor o hodnote podielu a teda, ako stanoviť „fair market value“ (FMV), akými metódami ohodnotiť firmu alebo napríklad Start-up s jedinečným produktom a ťažkou predvídateľnosťou jeho rozvoja v ďalších fázach, a na koho je vhodné sa obrátiť s vypracovaním FMV pri vašom business modely.

Druhy zamestnaneckých „podielov“

Spoločnosť má možnosť výberu, aký druh „podielov“ svojim zamestnancom ponúkne. V podmienkach Slovenskej republiky ide najmä o:

• Opcie na obchodné podiely/akcie;
• Akcie a obchodné podiely;
• Tieňové obchodné podiely/akcie.

Už v tomto kroku pri výbere druhu podielov, je potrebné zvažovať ekonomické a daňovo-odvodové dopady. S voľbou druhu podielov je nepochybne spojená aj voľba právnej formy ESOPistu, kedy naša právna úprava nám dáva na výber štyri možnosti, ktorých výber záleží od konkrétnych reálií zamýšľanej štruktúry, a to:

• Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.);
• Akciová spoločnosť (a. s.);
• Jednoduchá spoločnosť na akcie (j. s. a.);
• Družstvo; alebo
• Alternatívne formy.

Každá právna forma má svoje špecifiká, či svoje výhody a nevýhody. Už na konferencii sme načrtli podstatné výhody menej využívanej právnej formy družstva, ako aj use-casy správneho nastavenia v praxi. Dôležité je však podotknúť, že neexistuje niečo ako „najsprávnejší“ výber právnej formy, ale v každom prípade je veľmi dôležité komplexne posúdiť, ktorá právna forma je pre daný prípad tým „najideálnejším“ výberom.

V praxi sa relatívne často stretávame s vytváraním ESOP štruktúry v zahraničí. Existuje na to viacero legitímnych dôvodov:

Štandardné míľniky pri ESOPe

ESOP v sebe skrýva určité „míľniky“ ktorým je taktiež potrebné jasne nastaviť podmienky, za ktorých nastanú. Máme na mysli nasledovné:

• Udelenie opcie;
• Vykonanie opcie;
• Nadobudnutie akcie;
• Predaj akcií.

V prípade zamestnaneckých akcií v praxi nastáva z nášho pohľadu základný problém, a to otázka okamihu zdaňovania. Zákon o dani z príjmov predpokladá vznik nepeňažného príjmu – zdanenie – v momente nadobudnutia zamestnaneckých akcií zamestnancom. Pri opciách existujú názory, že moment zdanenia nastáva ešte o niečo skôr. Takýto postup však odporuje princípu zdaňovania, kedy k zdaneniu pri nadobudnutí zamestnaneckých akcií má dôjsť v momente, kedy ani zamestnávateľ, ani zamestnanec nedisponujú peňažným príjmom, z ktorého je možné daň a odvody zaplatiť.

Pre našich klientov sa preto snažíme nájsť legálne spôsoby nastavenia ESOP štruktúry tak, aby sme odklonili moment zdanenia do momentu reálne získaného peňažného príjmu, poprípade znížili sadzbu daní a odvodov, či minimalizovali riziká pri prípadnej daňovej kontrole.

Ako sme uviedli na viacerých konkrétnych prípadoch na konferencii, každého klienta je potrebné posudzovať ad hoc, a neexistuje akýsi univerzálny vzor, ktorý sa len preklopí na firmu bez poznania požiadaviek klienta. V každom prípade radi vytvoríme a zabehneme tailor-made riešenie pre ten Váš business s optimálnym prienikom zákonnej a daňovo efektívnej štruktúry.

Zdaňovanie ESOP u zamestnancov/kontraktorov

Nedávno prijatá novela zákona o dani z príjmov minimálne vyvolala pozitívny ohlas v rámci startup prostredia. Podľa pravidiel účinných pred touto novelou bolo potrebné kritickú časť podielov udelených zamestnancovi alebo kontraktorovi zdaňovať ako nepeňažný príjem. Vymýšľali sa v praxi preto rôzne argumentácie a štruktúry, aby sa toto riziko eliminovalo. Novela mala za cieľ toto zdanenie posunúť do momentu realizácie príjmu v podobe „EXIT“ podielu.

Napriek určite ušľachtilému motívu však novela nie úplne adresuje túto potrebu a javí sa, že môže byť v praxi nevyužitá bez daňových rizík. Je teda možné, že nová právna úprava ešte bude podliehať určitým zmenám.

Airdropy pre zamestnancov/kontraktorov a iné formy odmeňovania

V súvislosti s rozvojom ekosystému okolo krypto aktív sa v praxi čoraz častejšie stretávame s distribúciou rôznych krypto aktív pre členov tímov. Aj tejto sme sa na konferencii venovali.

Ak vás táto téma zaujala a chceli by ste o nej vedieť viac, videozáznam z konferencie nájdete k dispozícii priamo tu pod článkom.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o zamestnaneckých akciách (ESOPe) je zobrazený ako prvý na Highgate.

Slávnostný galavečer udeľovania ocenení bol organizovaný vydavateľstvom EPRAVO Group a týždenník TREND, pričom jeho jedenásty ročník pripadol na stredu 26. apríla. Podujatie sa konalo v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave, kde si zúčastnení víťazi jednotlivých kategórií prevzali ocenenia za svoju celoročnú prácu.

Ďakujeme našim klientom a partnerom za spoluprácu, aj vďaka ktorej sa nám tento úspech podarilo dosiahnuť.

Ak máte záujem o konzultáciu, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Highgate Law & Tax sa stala Právnickou firmou roka 2023 v oblasti daňového práva je zobrazený ako prvý na Highgate.