V tomto podcaste Peter Varga poskytuje náhľad do problematiky a bližšie rozoberá:

• Kedy sa na predaj nehnuteľností a pozemku vzťahuje DPH?
• Ako správne vypočítať a odpočítať DPH?
• Spôsoby a pravidlá oslobodenia alebo prenosu DPH?
• Ako je to pri rekreačných nehnuteľnostiach a apartmánoch?
• Dôležité výnimky a špecifiká, ktoré by mal každý predajca poznať.
• Praktické rady a príklady z reálnej praxe.

Oslobodenie od DPH: Kedy a Ako?

Jedným z najzaujímavejších momentov podcastu bolo vysvetlenie situácie, keď môže byť predaj nehnuteľnosti oslobodený od DPH. V praxi sa stretávame so snahami hlavne menších developerov predávať nehnuteľnosti ako fyzické osoby. Viac hovoril Peter Varga v podcaste.

Právnické Osoby a Prenos Daňovej Povinnosti

Pre právnické osoby Peter Varga vysvetlil uplatnenie mechanizmu „reverse charge“ alebo inak prenosu daňovej povinnosti DPH. Tento mechanizmus je možný len pri predaji niektorých budov, nie pri predaji samotných pozemkov. Podcast pokrýva aj ďalšie praktické aspekty, ako správne vypočítať a odpočítať DPH, špecifiká týkajúce sa rekreačných nehnuteľností a apartmánov a ďalšie. Pre odborníkov v oblasti nehnuteľností, predajcov a kupujúcich je pochopenie týchto pravidiel kľúčové, aby sa vyhli potenciálnym chybám a finančným stratám. Preto nezmeškajte túto príležitosť a pozrite si celý rozhovor s Petrom Vargom DPH pri predaji nehnuteľnosti.

Uistite sa, že neopomeniete ani svoje povinnosti spojené s príjmom z predaja nehnuteľností, o ktorých sme písali v našom článku Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľností. Využite tieto cenné informácie a uistite sa, že váš predaj prebehne hladko a v súlade so všetkými právnymi normami, ak máte ďalšie technické otázky, neváhajte využiť možnosť konzultácie s Petrom Vargom.

Konzultáciu s Petrom Vargom si môžete objednať tu:

Článok Ako DPH ovládne predaj nehnuteľnosti? Peter Varga bol hosťom vo videopodcaste Národnej asociácie realitných kancelárií (NARKS) je zobrazený ako prvý na Highgate.

Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Pre tých, ktorí sa konferencie nezúčastnili, sme v osobitnom článku priniesli detailnejší prehľad jednotlivých tém, ktorým sme sa na konferencii venovali. Článok nájdete na tomto odkaze.  Zároveň, ak by ste mali záujem pozrieť si celú konferenciu, prípadne len niektoré jej časti, máme pre Vás k dispozícii videozáznamy z konferencie, ktoré nájdete na tomto odkaze.

Zdaňovanie slovenských fondov

Forma a výška zdanenia u slovenských fondov závisí predovšetkým od právnej formy daného fondu. Štandardne existujú formy transparentné a netransparentné, pričom pri podielovom fonde evidujeme akýsi hybrid medzi oboma formami.

Práve analýza daňového nastavenia fondu vie byť kľúčová pre efektívnosť fondovej štruktúry a v konečnom dôsledku aj zisk investora. 

Zdaňovanie zahraničných fondov

V rámci prednášky na konferencii, ako aj počas metodických dní Komory daňových poradcov, sme určitú časť venovali aj rôznym zahraničným fondovým štruktúram a jednotlivým príjmom z pohľadu klasifikácie podľa slovenských daňových, ale aj všeobecne právnych predpisov. Pri niektorých fondových štruktúrach totiž s ohľadom na nekomplexnosť slovenského práva môže dôjsť aj k situácii, že príjmy z fondu, ako aj príjmy samotného fondu, nebudú na žiadnej úrovni zdanené.

Vo všeobecnosti však existuje aj množstvo iných ako daňových dôvodov, pre ktoré manažéri fondov alebo zakladatelia volia zahraničnú štruktúru. Na konferencii sme hovorili o týchto:

Dane sú tak len jeden z dôvodov a pre účely obhájenia daňovej pozície zahraničného fondu by nemali byť tým hlavným motívom.

DPH

V rámci prednášky sme sa detailne venovali téme správcovských poplatkov pri správe fondu. Problém pri výklade nášho zákona o DPH spôsobil slovenský zákonodarca, ktorý pri zavedení právnej formy SICAV pozabudol upraviť zákon o DPH. Dnes tak v princípe môžu fondy na Slovensku čeliť riziku mechanického výkladu, ktorý by bol v rozpore s právom EÚ a mohol významne poškodiť fondovú štruktúru (vrátane investorov).

Akokoľvek, treba si uvedomiť, že nie každá správa fondu je od DPH oslobodená a v praxi sa relatívne často stretávame s tým, že správcovia (aj inštitucionálni) nemajú o tejto téme dostatočné znalosti. Pri nastavovaní fondovej štruktúry je preto nevyhnutné myslieť aj na toto a pokúsiť sa nastaviť štruktúru v zákonných rámcoch čo najviac efektívne.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Prednáška Petra Vargu na metodických dňoch Komory daňových poradcov k téme zdaňovania fondov na Slovensku je zobrazený ako prvý na Highgate.

V rámci našej praxe sa často stretávame so štruktúrami, pri ktorých nie je úplne jasné, či majú alebo nemajú byť regulované. Žiaľ, v niektorých prípadoch vie nevedomosť vyústiť aj do trestnoprávnej roviny. Práve na príkladoch toto riziko demonštroval Peter Varga na našej konferencii, ktorá sa venovala financovaniu real estate prostredníctvom rôznych regulačných a daňových štruktúr. V krátkosti o tom však hovoril Peter Varga aj na investičnej konferencii TA 3.

Podvody s fondami, dlhopismi alebo inými investičnými štruktúrami a príležitosťami?

Keďže regulačná pôsobnosť NBS ako aj OČTK je často krát teritoriálne značne limitovaná, na Slovensku sa množstvo investorov stane obeťami podvodov. Niektoré tie podvodné schémy sú však čisto slovenské.

Zdaňovanie fondov na Slovensku?

V čase konferencie bol platný zákon, ktorý daňovo zvýhodňoval niektoré typy fondových štruktúr a ktorý mal byť účinný od 1.1.2024. Peter Varga síce opísal nový daňový režim, ale na druhej strane celkom prezieravo konštatoval, že debata o zdaňovaní fondov môže byť predčasná vzhľadom na aktivity novej vlády.

Téme fondov sa venujeme aktívne v našej praxi dlhodobo, v prípade záujmu o túto tému Vám prikladáme odkazy kde sa jej bližšie venujeme, a to:

v nasledovných článkoch, či prednáškach:

 na našej úspešnej unikátnej konferencii:

či v rámci našich videopodcastov a online školení:

Tokenizované finančné nástroje a nehnuteľnosti

Tokenizácia aktív so sebou prináša bezpochyby množstvo výhod, ale aj výziev. Peter Varga ich na konferencii zhrnul nasledovne.

Ak Vás téma tokenizovaných finančných nástrojov zaujíma, bližšie sme sa jej venovali v nasledovnom článku:

Zdaňovanie rebalansovania portfólia

Slovenské daňové právo vo väčšine prípadov má ambíciu zdaňovať vznik príjmu pri rebalansovaní portfólií. Sú však inštitúty, pri ktorých k zdaneniu pri rebalansovaní nedochádza. Peter Varga sa na konferencii vyjadril aj k tomuto.  

Článok Peter Varga o finančnej regulácii a daniach na TA3 konferencii k investovaniu je zobrazený ako prvý na Highgate.

Na úvod dobrá a zlá správa

V praxi sa počas daňovej kontroly často stretávame so scenárom, kedy sa názory správcu dane (daňového úradu, daňového kontrolóra) vyvinú odlišne od pozície daňového subjektu (platiteľa DPH, obchodnej spoločnosti,..) deklarovanej v daňovom priznaní a nepodarí sa ich zosúladiť. Následne o takomto spore rozhoduje súd: krajský správny súd, Najvyšší správny súd SR, Ústavný súd SR alebo Súdny dvor EÚ.

Novým trendom s rozhodovacej praxi slovenských súdov, ktorý je v EÚ badateľný už dlhšiu dobu, je odklon od tendencie primárne preskúmavať (ne)splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet. Namiesto toho sa pozornosť presúva k podvodom na DPH, kde štát prichádza o finančné prostriedky zámerným a cielených konaním do podvodu zapojených subjektov. Z uvedeného vyplývajú nasledovné správy:

• Dobrá správa: Správca dane by sa mal počas daňovej kontroly menej venovať „nekonečnému“ vyzývaniu, aby daňový subjekt predložil dôkazy, že skúmané dodanie bolo skutočne dodané.
• Zlá správa: Finančné postihy štátu súvisiace s podvodom na DPH sa potenciálne môžu týkať aj daňového subjektu, ktorý nekonal vyslovene protizákonne, z podvodu priamo finančne neprofitoval alebo ani o jeho existencii s určitosťou nevedel.

Viac k dobrej správe

Súdny dvor EÚ sa v rozhodnutí C-610/19 Vikingo venoval rozsahu okolností, kedy sa daňovému subjektu nemôže obmedziť nárok na odpočet. Spoločnosť Vikingo je veľkoobchodníkom s cukrovinkami, ktorá si uplatnila odpočet DPH z nakúpených baliacich strojov. Správca dane však po preverovaní u dodávateľov dospel k záveru, že stroje boli nadobudnuté od neznámej osoby, takže dodanie sa neuskutočnilo medzi osobami uvedenými na faktúre.

Na vznik nároku na odpočet je potrebné, aby boli splnené hmotnoprávne podmienky (tovar alebo služba boli skutočne dodané, príjemca ich použil v rámci svojej ekonomickej činnosti) a formálne podmienky (primárne existencia faktúry). Súd v citovanom prípade prijal záver, že nie je možné odoprieť nárok na odpočet DPH z titulu, že faktúry neboli hodnoverné z dôvodu, že:

1. dodávateľ uvedený na faktúre stroje nevyrobil a nedodal z dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje,
2. neboli dodržané právne predpisy v oblasti účtovníctva,
3. dodávateľský reťazec nebol ekonomicky opodstatnený a
4. v predchádzajúcich transakciách, ktorých súčasťou bolo aj skúmané dodanie, sa vyskytli nezrovnalosti.

Toto však platí za predpokladu, že spoločnosť nie je zúčastnená na daňovom podvode a ani o ňom nemohla a nemala vedieť (pozri nižšie Viac k zlej správe).

Z uvedeného rozsudku teda vyplýva, že daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočet nenesie zodpovedať za subdodávateľov a nemá znášať následky prípadných nezrovnalostí na predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca. Správca dane taktiež nemá právo zamietnuť odpočet DPH na základe svojho (často subjektívneho a viac-menej emocionálneho) záveru, že dodávateľský reťazec nemá ekonomické opodstatnenie. Odpočet DPH má byť taktiež priznaný aj pri pochybnostiach o schopnosti dodávateľa realizovať dodanie z dôvodu nedostatočných personálnych a materiálnych zdrojov.

Všetko vyššie uvedené však platí za predpokladu, že v reťazci nie je podvod na DPH.

Ako fungujú podvody na DPH

Cieľom podvodu je inkasovať DPH zo štátneho rozpočtu bez splnenia povinnosti jej odvodu zvyčajne na inom stupni dodávateľského reťazca. Tzv. karuselové podvody majú rôzne schémy fungovania, avšak ich cieľ je viac DPH vyžiadať naspäť zo štátneho rozpočtu ako štátu odviesť. Využívajú pritom „biele kone“, zahraničné spoločnosti a cezhraničné transakcie, kombináciu odpočtu DPH na vstupe a oslobodeného dodania na výstupe, fiktívne transakcie a faktúry, značne nadhodnotené ceny a zaradenie reálne podnikajúcej a bezúhonnej spoločnosti do karuselu.

Riziká plynúce z podvodu na DPH

Ambíciou tohto blogu je zvýšiť povedomie o rizikách účasti na transakciách spojených s podvodom na DPH a poskytnúť tipy, ktoré pomôžu vyhnúť sa zapojeniu sa do takýchto nezákonných transakcií. Je dôležité uvedomiť si, aké môžu byť dôsledky zapojenia sa do súboru transakcií spojených s podvodom, aj keď tieto transakcie nie sú samy osebe nezákonné:

• môže zaniknúť nárok na odpočet vstupnej DPH alebo
• môže vzniknúť povinnosť doplatiť DPH za dodávky v rámci EÚ, ktoré boli pôvodne v režime oslobodenia, t.j. bez DPH, ak sú súvisiace transakcie spojené s podvodom.

Viac k zlej správe 

Súdny dvor EÚ judikoval vo viacerých rozhodnutiach, že nárok na odpočet môže byť zamietnutý v prípade, že daňový subjekt bol súčasťou reťazca, v ktorom došlo k podvodu na DPH, ak sa daňový subjekt aktívne podieľal na tomto podvode (aj keď z neho nemusel priamo finančne benefitovať) alebo vedel alebo mal vedieť, že vykonávané transakcie sú súčasťou podvodu.  

V judikáte C-439/04 Axel Kittel rozpracoval súdny dvor nasledovný algoritmus aplikovateľný pri daňových podvodoch:

1. Preukázanie existencie daňového podvodu, t.j. že došlo k daňovému úniku na niektorom stupni dodávateľského reťazca (tzv. objektívny test).
2. Dôkaz objektívnej skutočnosti, že daňový subjekt vedel alebo vedieť mal a mohol o daňovom podvode (tzv. subjektívny test).
3. Vyhodnotenie, či daňový subjekt vykonal primerané opatrenia na to, aby zabránil svojej účasti v prípadnom daňovom podvode (tzv. Due Diligence test).

V rámci objektívneho testu sa preukazuje podvod. Môže ísť o prípad, kedy dodávateľ neuviedol dodanie v daňovom priznaní alebo ho uviedol, ale svoju daňovú povinnosť cielene neuhradil. Taktiež sa kombinujú v podvodoch fiktívne faktúry, či už priamo u preverovaného daňového subjektu alebo ako vstupné faktúry u jeho dodávateľa.

Pri subjektívnom teste sa preveruje aktívne alebo pasívne zapojenie daňového subjektu do podvodu. Indikáciou vedomosti je napr. neobvykle nízka cena, personálne prepojenie, neštandardné oslovenie daňového subjektu dodávateľom, neexistujúca právnická alebo fyzická osoba, platba na účet v inom štáte a pod.

V rámci Due Diligence testu sa potom preveruje, akým spôsobom si daňový subjekt overil dodávateľa a ako reagoval na prípadné indikácie rizika. Pochopiteľne sú v daňovej kontrole relevantné predovšetkým písomné doklady preukazujúce spôsob a rozsah preverenia pred alebo počas preverovaného obchodu.

Koncept z judikátu Axel Kittel bol prevzatý aj do iných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ ako aj do rozhodovacej prace správnych súdov v SR.

Ako postupuje daňový úrad pri podvode?

Súdny dvor EÚ v niekoľkých prípadoch týkajúcich sa podvodov na DPH rozhodol, že:

• zdaniteľnej osobe, ktorá vedela alebo mala vedieť, že sa kúpou tovaru zúčastnila na podvodnej transakcii, môže byť zamietnuté právo na odpočet súvisiacej vstupnej DPH;
• zdaniteľnej osobe, ktorá vedela alebo mala vedieť, že plnenie bolo súčasťou daňového podvodu spáchaného kupujúcim, môže byť odmietnuté právo na oslobodenie dodávky v rámci EÚ tomuto kupujúcemu.

Daňový úrad uplatní zásady stanovené v týchto prípadoch, ak sa s ohľadom na objektívne faktory ubezpečil, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii spojenej s podvodom v oblasti DPH, a neurobila všetky primerané kroky, ktoré boli v jej právomoci, aby zabránila vlastnej účasti na tomto podvode.

Riziká pri dodaniach s oslobodením od DPH

Častým nálezom pri daňovej kontrole je, že daňový subjekt nepreukáže nárok na vznik oslobodenia od DPH. Predovšetkým kritická je situácia, keď sa dodáva tovar do iného členské štátu a dodávateľ nemá dostatok dôkazov o dodaní tovaru s prepravou mimo SR, prípadne odberateľ neprizná dodanie vo svojom štáte.

 Na prvý pohľad jednoduchá situácia skrýva mnoho aspektov, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri vzniku nároku na oslobodenie a jeho dokumentácii, ako napr. či zabezpečuje dopravu dodávateľ, odberateľ alebo poštový podnik, či sa realizuje preprava vlastnými dopravnými prostriedkami odberateľa, aké dokumenty potvrdzuje odberateľ, ako sú dohodnuté zmluvné podmienky, ako a kedy sa preveruje DPH registrácia odberateľa.

Užitočnou pomocou pri nastavovaní procesov eliminujúcich riziká neuznania oslobodenia, je nariadenie EÚ k dokladovaniu oslobodenia, ktoré stanovuje pre jednotlivé druhy prepravy súbor dokladov, ktoré vytvárajú vyvrátiteľnú domnienku preukázania oslobodenia, čím sa značne zužujú možnosti správcu dane vyžadovať ďalšie a ďalšie doklady preukazujúce oslobodenie.

Ručenie za daň, ktorú má odviesť dodávateľ

Správca dane môže požadovať od daňového subjektu úhradu dane, ktorú mal odviesť dodávateľ, ktorý mu tovar alebo službu dodal, a to aj v prípade, že faktúra bola dodávateľovi uhradená. Inštitút ručenia za daň vzniká v nasledovných situáciách:

1. Cena dodania je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo nízka.
2. Dodávateľ a daňový subjekt/ odberateľ sú prepojené osoby.
3. Cena za dodanie bola uhradená na iný účet, ako je bankový účet dodávateľa zverejnený na stránkach finančnej správy.

Pri obrane voči prípadnému regresu z titulu ručenia je dôležité disponovať dokladmi preukazujúcimi, že v čase dodania alebo úhrady neboli naplnené zákonné podmienky pre vznik ručenia, napr. že cena nevykazovala znaky neprimeranosti alebo bankový účet dodávateľa bol zverejnený v príslušných zoznamoch Finančnej správy SR. Samotné vykonanie overenie teda nie je dostačujúce, je potrebné ho aj zdokumentovať a vedieť preukázať v prípade daňového konania.

Záverečné odporúčania

Pre úspešné dlhodobé fungovanie je vhodné, aby daňový subjekt vedel, kde sú jeho potenciálne daňové riziká. To zahŕňa napríklad analýzu fungovania podnikateľských aktivít z hľadiska daňových a špeciálne aj DPH aspektov. Následne je potrebné identifikované slabé miesta eliminovať vhodným procesným alebo obchodno-právnym nastavením.

Z titulu prevencie pred podvodmi na DPH a dorubmi dane je napríklad prospešné, aby mal daňový subjekt nastavené preverovanie svojich obchodných partnerov a tieto aj skutočne vykonával a archivoval. Preverenie obchodných partnerov je odporúčané aj z iných ako z daňových dôvodov, napr. s cieľom eliminovať riziko neplatičov a reputačné riziko.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok DPH riziká alebo ako sa zlé veci môžu stať dobrým ľuďom je zobrazený ako prvý na Highgate.

SMART hodinky na firmu

Pri SMART hodinkách sa javí byť jednoduché argumentovať ich využívaním pre účely vybavenia sms, evidencie času, navigácie a ďalším funkciám, ktoré sú pre podnikanie praktické. Na rozdiel od mobilného telefónu však hodinky pocitovo pôsobia viac „súkromnejšie“, a preto v tom horšom prípade od vás daňový úrad môže chcieť preukázať, že ste ich využívali iba na pracovné účely. A v najhoršom prípade by mohol chcieť preukázať, že ste ich nevyužívali na súkromné účely (aj keď je relatívne ustálené, že od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal neexistenciu určitej právnej skutočnosti).

Luxusné hodinky na firmu

Pri luxusných hodinkách to napodiv môže byť jednoduchšie. Tu to síce pôsobí na prvý pohľad ako „reprezentácia“, ktorá štandardne nie je uznaná ako daňový výdavok. Existujú však iné typy „reprezentácie“, ktoré ako daňový výdavok uznané sú. Prečo môže byť nadštandard v kancelárskych priestoroch (t.j. lokalita, zaradenie alebo vzhľad recepcie) uznaný ako daňový výdavok a luxusné hodinky nie? Obe „reprezentácie“ predsa pre podnikanie nevyhnutne nepotrebujeme? Problém však nastáva v tom ako vieme konštruovať argument, že ich využívame iba na pracovné účely. A teda kým unikátne kancelárske priestory samy o sebe indikujú ich využitie iba na pracovné účely, luxusné hodinky automaticky takýto prívlastok nepožívajú.

Hodinky na firmu

Je preto potrebné pre ich daňovú uznateľnosť urobiť niečo navyše. Dodať im punc firemného využitia. Napríklad zaobstarať si do kancelárie trezor.

Z fotografií zo svadieb rodiny a priateľov musia vyžarovať iné hodinky. Nekupujte si „ROLEXky“. S ROLEXkami štandardne viete v zime otužovať, v lete chodiť na pláž a tí expresívnejší s vyhrnutými rukávmi si v nich vedia predstaviť aj piatkový výbeh do študentskejších priestorov. Avšak značky ako A. LANGE & SÖHNE alebo NOMOS Glashutte pôsobia výhradne pre pracovné účely oveľa autentickejšie. A to možno až tak ako tie kancelárske priestory.

Daňová kontrola hodinky na firmu

Akokoľvek, spor s daňovým úradom vie vyústiť do menej príjemných podôb. Totiž sankcie finančnej správy sa odvíjajú od výšky základnej úrokovej sadzby ECB a tie už dosiahli hranicu, po prekročení ktorej sú tieto sankcie vyššie na aké sme boli dlhé roky zvyknutí. Okrem toho je tu riziko zdanenia nepeňažného príjmu zamestnanca/štatutára, prípadne právne riziká (vrátane ručenia súkromným majetkom) spojené s inštitútom vrátenia vkladu. Tak, či onak, v súvislosti s nižšou politickou (a teda aj právnou) predvídateľnosťou je to ďalší dôvod potvrdzujúci ako dôležité je venovať aspoň základnú pozornosť prevencii v súvislosti s ochranou majetku a podnikania. A to napríklad právnym štruktúrovaním podnikania a vlastnenia aktív.

Podobnej téme som sa venoval aj v prednáške „Zaplatenie dovolenky firemnou kartou“ – čo na to právo a dane?, ktorá je Vám k dispozícii na našej webstránke.

Ak by ste mali otázky, kľudne sa mi ozvite. Pre viac týchto informácií, odoberajte náš newsletter.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Môžem si dať luxusné hodinky „do nákladov“? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

DPH kontroly tvoria najrozsiahlejšiu oblasť nášho zastupovania v daňových konaniach. K daňovým kontrolám na DPH totiž dochádza oveľa častejšie ako v prípade daní z príjmov (napríklad v súvislosti s nelegálnymi daňovými optimalizáciami). DPH je totiž nosným zdrojom príjmov verejných rozpočtov na Slovensku. Je najvýnosnejšou daňou a iba príjem zo sociálnych odvodov je pre štát významnejší. Ak by sme analyzovali obdobie posledných 10 rokov (hotovostná metodika), tak DPH má v priemere 44% podiel na celkových daňových príjmoch štátu. Pre porovnanie, daň z príjmov právnických osôb sa na príjmoch štátu podieľa iba 18%.

Druhým dôvodom, pre ktorý je možné porozumieť, prečo štát kladie taký dôraz na DPH je problém tzv. daňovej medzery na DPH. Táto medzera predstavuje akýsi odhad daňových únikov na DPH, keďže DPH radí štát medzi najrizikovejšie dane z hľadiska daňových podvodov. Vrcholom neefektívnosti výberu DPH bol na Slovensku rok 2012, kedy daňová medzera na DPH dosiahla hodnotu 40% potenciálu výberu DPH. Dnes je tá medzera o poznanie nižšia, ale stále aktuálna. Je to relatívne významný posun vpred, a aj z toho dôvodu sa štát rozhodol poľaviť v niektorých inštitútoch zákona o DPH (napríklad zrušenie povinnej zábezpeky).

Aj keď je možné vo všeobecnosti súhlasiť s dynamikou a dôrazom, aký štát posledné roky kladie na výber DPH a súvisiace daňové kontroly, tento prístup má svoje limity. A zdá sa, že v mnohých prípadoch boli tieto limity prekročené, čo by sa v právnom štáte stávať nemalo. A je na súdoch, aby tie limity vedeli spoľahlivo a konzistentne identifikovať a pestovať tak v podnikateľskom prostredí tak nevyhnutnú právnu istotu. A je našou prácou ako daňových advokátov a daňových poradcov, aby sme o týchto prešľapoch daňových úradov súdy rozumne informovali.  

Zaujímavosti z daňových kontrol nájdete aj v našich mediálnych výstupoch alebo článkoch, či seminároch. Často o tom hovoríme na našich konferenciách (sem dať preklik na konferencie). Do pozornosti však dávame hlavne rozhovory pre Trend (Advokát: Daňové kontroly sú často účelové a absurdné) alebo (Mali ste vedieť! Ako daniari poľujú na zdravé firmy) ale bo Hospodárske noviny (Sú daňové kontroly stále problém aj pre poctivé firmy?)

Článok DPH kontroly je zobrazený ako prvý na Highgate.

Téma DPH a krypto je prvým judikátom Súdneho dvora EÚ v oblasti krypta v prípade Hedqvist významne sprofanovaná. V širšej verejnosti sa totiž podnikanie s kryptom považuje sa „nepodliehajúce DPH“ práve vďaka spomínanému rozhodnutiu z roku 2015. Oblasť krypto-aktív sa však neustále mení a pridáva do svojej komplexnosti nové a nové prvky. Toto rozhodnutie tak nie je možné v dnešných rozšírených praktických reáliách aplikovať na akékoľvek vzťahy v oblasti krypta. 

Už len v našej právnej a daňovo-účtovnej praxi sme sa stretli s viacerými projektmi, kde takéto zjednodušenie vôbec neprichádza do úvahy. Hovoríme napríklad o:  

• ITO s investičnou zložkou emitovaných tokenov;
• STO s úžitkovou zložkou emitovaných tokenov;
• službách sprostredkovania poskytované výmennými platformami;
• ťažbe krypto-aktív;
• službách digitálnej peňaženky;
• dodávkach tovarov/služieb uhrádzaných v krypte.

A tu práve môžu byť DPH aspekty kľúčové v rozhodovaní sa o štruktúre alebo jurisdikcii konkrétneho projektu. Už len pri tradičnej emisii tzv. úžitkových tokenov predávaných v cene vyššej ako je reálna hodnota predmetnej služby/tovaru (t.j. utility) môže mať nesprávne nastavený DPH režim emisie fatálne dopady na uskutočniteľnosť/ziskovosť projektu. 

Prednášky sa zúčastnili aj zástupcovia finančnej správy a Ministerstva financií SR, čo zákonite zvýšilo legitimitu výstupov z prednášky. DPH je oblasťou značne harmonizovanou právom Európskej únie. A preto akékoľvek výstupy alebo závery k danej téme je možné vnímať ako aplikovateľné aj v iných jurisdikciách Európskej únie. 

Z predmetnej prednášky nie je dostupný záznam. V prípade otázok nás však neváhajte kontaktovať. 

Článok Peter Varga prednášal o krypte a DPH na pôde Slovenskej komory daňových poradcov je zobrazený ako prvý na Highgate.