Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Nariadenie MiCA, celým názvom tzv. Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami (v angličtine Markets in Crypto-Assets Regulation alebo skrátene len MiCA) predstavuje robustný regulačný rámec pre kryptoaktíva v rámci Európskej únie (EÚ).

Hlavnými cieľmi EÚ, ktoré ju viedli k prijatiu MiCA boli:

1. Vytvorenie harmonizovaného regulačného prostredia, v ktorom budú môcť poskytovatelia služieb kryptoaktív a emitenti rôznych kryptoaktív pôsobiť v rámci celej EÚ bez potreby 27 rôznych povolení a licencií;
2. Poskytnutie ochrany spotrebiteľom, ktorí nakupujú kryptoaktíva alebo využívajú iné služby poskytovateľov kryptoaktív;
3. Vytvorenie právnej istoty pre poskytovateľov služieb kryptoaktív s jasným súborom pravidiel pre rôzne služby (vydávanie tokenov, výmena, úschova, atď.);
4. Prevzatie vedúcej úlohy EÚ v oblasti globálnej regulácie kryptoaktív s cieľom zvýšenia technologických a ekonomických inovácií v EÚ.

Predmetom úpravy MiCA sú:

1. Pravidlá pre emisie kryptoaktív (známe predovšetkým ako „ICO“), povinnosti ich emitentov, a pravidlá pre prijatie kryptoaktív na ich obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva;
2. Pravidlá pre udeľovanie povolení pre emitentov tokenov naviazaných na aktíva (tzv. ART, v angličtine: asset reference tokens) a emitentov tokenov elektronických peňazí (tzv. EMT, v angličtine: e-money tokens);
3. Postup, požiadavky a proces udeľovania povolení (licencií) pre poskytovateľov služieb kryptoaktív;
4. Ochrana klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív a držiteľov emitovaných kryptoaktív a kryptoaktív prijatých na obchodovanie.

Napriek tomu, že MiCA je komplexnou reguláciou, neupravuje nasledovné oblasti priamo súvisiace s kryptoaktívami:

1. NFT (ktoré teda zatiaľ nie sú regulované); a
2. Tokenizované finančné nástroje (ktoré sú predmetom úpravy DLT Nariadenia a regulácie „štandardných“ finančných nástrojov)).

MiCA sa uplatňuje v Európskej únii od 30.6.2024 vo vzťahu k ART a EMT a od 30.12.2024 vo zvyšnej časti, predovšetkým vo vzťahu k poskytovateľom služieb kryptoaktív.

V súvislosti s novou MiCA reguláciou poskytujeme klientom aktuálne podnikajúcim s kryptoaktívami (najmä prostredníctvom živnostenských oprávnení poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny a poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny), ale aj klientom, ktorý majú záujem v tejto oblasti pôsobiť ako regulovaná inštitúcia, právne služby, ako sa komplexne pripraviť na novú právnu reguláciu MiCA, vrátane predbežných konzultácií s Národnou bankou Slovenska o ich (plánovanom) biznis modeli.

Nariadeniu MiCA, a čo všetko prináša sme sa komplexnejšie venovali aj v našom videopodcaste, ktorý si môžete pozrieť tu:

Zároveň o regulácii a zdaňovaní krypta a implementácii v investičných štruktúrach sa budeme detailnejšie rozprávať aj na konferencii o krypte, ktorá sa bude konať v októbri 2024.

Na aké činnosti s kryptoaktívami bude potrebné povolenie podľa MiCA?

Podľa MiCA bude potrebné povolenie na:

1. Verejná ponuka iných tokenov ako sú ART a EMT;
2. Prijatie iných tokenov ako sú ART a EMT na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva;
3. Verejná ponuka ART a ich prijatie na obchodovanie;
4. Poskytovanie služieb kryptoaktív.

Aké sú výhody povolenia podľa MiCA?

MiCA predstavuje harmonizovanú úpravu kryptoaktív, tzn. povolenie uvedené v jednom členskom štáte je platné aj v ostatných členských štátoch EÚ. Preto napríklad verejná ponuka kryptoaktív bude realizovateľná v celej EÚ, a nebude za týmto účelom potrebné analyzovať právnu úpravu osobitne v jednotlivých členských štátoch. Taktiež poskytovanie služieb kryptoaktív bude môcť byť vykonávané cezhranične na základe tzv. passportu, keďže pre služby kryptoaktív budú vďaka MiCA platiť jednotné pravidlá v celej EÚ.

Zároveň, tým, že MiCA ukladá poskytovateľom služieb kryptoaktív alebo emitentom tokenov rôzne podmienky pre vykonávanie ich aktivít, predstavuje väčšiu záruku pre bezpečnosť investície do kryptoaktív aj pre investorov / klientov oproti v mnoho štátoch EÚ úplne neregulovanému prostrediu.

MiCA tiež zakladá rovnaké legislatívne podmienky pre podnikanie v oblasti kryptoiaktív v rámci EÚ, čím predstavuje predpoklad pre existenciu zdravého podnikateľského prostredia v tejto oblasti.

Aké sú následky podnikania bez povolenia podľa MiCA?

V prípade vykonávania akejkoľvek činnosti v rozpore s MiCA, tzn. aj v prípade, ak ide o činnosť, na ktorú je potrebné povolenie podľa MiCA, majú príslušné orgány členského štátu EÚ, na Slovensku je to Národná banka Slovenska, právomoc udeľovať sankcie podľa vnútroštátneho práva, pričom môže ísť o správne alebo trestné sankcie. V zmysle MiCA musia členské štáty zabezpečiť predovšetkým ukladanie nasledovných finančných sankcií:

1. v prípade fyzickej osoby maximálne správne pokuty vo výške aspoň 700 000 EUR;
2. v prípade právnickej osoby maximálne správne pokuty vo výške aspoň 5 000 000 EUR;
3. pri niektorých porušeniach právnickej osoby pokuty vo výške aspoň 3 až 12,5 % celkového ročného obratu; a aj
4. maximálne správne pokuty vo výške aspoň dvojnásobku sumy ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo, v dôsledku porušenia.

Emisia tokenov a ich prijatie na obchodovanie

Tokeny iné ako ART a EMT

Verejná ponuka iných tokenov ako ART a EMT nebude v EÚ možná, ak sa nevypracuje biely doklad o kryptoaktívach (v angličtine whitepaper). Tento doklad sa následne bude musieť oznámiť NBS aspoň 20 pracovných dní pred dňom jeho uverejnenia, pričom zo strany NBS sa nevyžaduje jeho schválenie.

Na verejnú ponuku týchto kryptoaktív sa aplikujú obdobné výnimky ako verejné ponuky cenných papierov podľa prospektového nariadenia.

Vypracovanie, oznámenie a uverejnenie whitepaper sú vyžadované aj na prijatie iných tokenov ako ART a EMT na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva.

ART a EMT

Verejná ponuka ART bude pre právnické osoby iné ako úverové inštitúcie bude možná len na základe udelenia povolenia zo strany NBS. Aj v tomto prípade sa vyžaduje vypracovanie whitepape a jeho uverejnenie.

Verejná ponuka EMT bude možná len pre úverové inštitúcie alebo inštitúcie elektronických peňazí, ktoré vypracujú, oznámia a uverejnia whitepaper na príslušné EMT.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív

Kto sú to poskytovatelia služieb kryptoaktív, tzv. CASP?

MiCA zavádza nový pojem „Poskytovatelia služieb kryptoaktív“ (v angličtine Crypto-asset service provider alebo skrátene len CASP), čo sú regulované osoby, ktorým bude udelené povolenie na poskytovanie služieb kryptoaktív v rámci Európskej únie.

CASP budú oprávnení poskytovať služby kryptoaktív, pričom budú musieť spĺňať viaceré požiadavky, a to najmä:

1. Prudenciálne (kapitálové) požiadavky, ktoré pre CAPS musia byť vo výške minimálne 50 000 až 150 000 Eur (podľa poskytovaných služieb) alebo vo výške jednej štvrtiny fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok, podľa toho, ktorá z týchto súm je vyššia. CASP môže tieto požiadavky splniť vlastnými zdrojmi, poistnou zmluvou, príp. porovnateľnou zárukou, alebo ich kombináciou.
2. Personálne požiadavky, a to jednak požiadavka dostatočne dobrej povesti a primeraných vedomosti, zručnosti a skúsenosti členov riadiaceho orgánu CASP na jeho riadenie, a taktiež dostatočne dobrá povesť všetkých priamych alebo nepriamych akcionárov a spoločníkov, ktorí majú kvalifikované podiely na CASP.
3. Vnútorné predpisy, ktorými sa činnosť CASP bude riadiť, a to napr. predpis týkajúce sa postupu oddelenia kryptoaktív a finančných prostriedkov klienta, postupov vybavovania sťažností, mechanizmu riadenia, mechanizmov, politík a postupov vnútornej kontroly na identifikáciu, posudzovanie a riadenie rizík vrátane rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, plán na zabezpečenie kontinuity činnosti a iné.
4. Iné požiadavky, napr. požiadavky na IT zabezpečenie alebo sídlo a miesto skutočného riadenia v EÚ.

Čo sú služby kryptoaktív podľa MiCA?

Službami kryptoaktív sú podľa MiCA tieto služby a činnosti súvisiace s akýmkoľvek kryptoaktívom:

(a) poskytovanie úschovy a správa kryptoaktív v mene klientov;
(b) prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva;
(c) výmena kryptoaktív za finančné prostriedky;
(d) výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva;
(e) vykonávanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov;
(f) umiestňovanie kryptoaktív;
(g) prijímanie a postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov;
(h) poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív;
(i) poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív;
(j) poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v mene klientov;

Kto bude potrebovať licenciu pre CASP podľa MiCA?

V praxi akékoľvek právnické osoby alebo podniky, ktoré budú chcieť vykonávať vyššie uvedené činnosti kryptoaktív, resp. poskytovať vyššie uvedené služby kryptoaktív v Európskej únii budú potrebovať povolenie na činnosť CASP. To zahŕňa napríklad nasledovné súčasné podnikateľské modely:

(a) Rôzne kryptomenové platformy a burzy;
(b) Poskytovatelia kryptomenových peňaženiek;
(c) Správci rôznych krpytomenových stratégií;
(d) Sprostredkovatelia zámeny kryptomien za FIAT menu alebo inú krpytomenu;
(e) Poradenské služby pri investícií do kryptomien či kryptoaktív vo všeobecnosti.

Ako dlho trvá získanie licencie pre CASP?

(a) Pred samotným konaním o žiadosti na udelenie povolenie pred CASP sa odporúča konzultovať podnikateľský plán budúceho CASP s NBS a následne pristúpiť k príprave samotnej žiadosti – tento proces môže trvať rôznu dobu v závislosti od pripravenosti CASP, podľa našej skúsenosti s licenčnými konaniami pre finančné inštitúcie je potrebné počítať približne s 3 mesiacmi;
(b) Po príprave žiadosti sa žiadosť podáva na NBS, ktorá do 25 pracovných dní od prijatia žiadosti musí potvrdiť, či je žiadosť úplná;
(c) Ak žiadosť nie je úplná, NBS stanoví lehotu na doplnenie žiadosti (táto lehota bude individuálna v závislosti od rozsahu požadovaného doplnenia, očakávame, že táto lehota bude v dĺžke 30 až 60 dní). Ak je žiadosť úplná, NBS to oznámi žiadateľovi; ak nie je úplná ani v dodatočnej lehote, žiadosť zamietne.
(d) Do 40 pracovných dní od predloženia úplnej žiadosti NBS vydá rozhodnutie (udelenie povolenia / odmietnutie udelenia povolenia). Na 20 pracovných dní môže byť táto lehota pozastavená, ak si NBS vyžiada ďalšie podklady.

Aká je úloha Highgate pri získaní povolenia podľa MiCA?

V čom spočívajú naše služby?

Vzhľadom na to, že nikto okrem CASP a niektorých finančných inštitúcií nebude môcť podľa MiCA poskytovať služby kryptoaktív, klientom radíme jednak pri analýze ich podnikateľských modelov, či spadajú pod novú reguláciu, prípadne pod inú reguláciu v rámci finančného sektora (napr. kolektívne investovanie alebo poskytovanie investičných služieb a investičných činností) a jednak pri samotnej prípade žiadosti o udelenie povolenia na činnosť CASP pred Národnou bankou Slovenska.

V prípade, ak sa klient rozhodne žiadať o povolenie na vykonávanie činnosti CASP, zastupujeme ho už od úvodnej konzultácie jeho podnikateľského plánu s Národnou bankou Slovenska a následne pri príprave žiadosti o udelenie povolenia, vrátane jednotlivých príloh, a to v spolupráci priamo s klientom a prípadne jeho ďalšími poradcami, napríklad v oblasti IT bezpečnosti. Po podaní žiadosti o udelenie povolenia zastupujeme klienta pred Národnou bankou Slovenska v samotnom licenčnom konaní, v ktorom Národná banka Slovenska bude žiadosť so všetkými jej prílohami komplexne posudzovať.

Vzhľadom na naše skúsenosti s ICO a STO, ale aj pri emisiách s cennými papiermi klientom radíme klientom aj pri príprave whitepaper na rôzne druhy tokenov, príprave ich marketingovej komunikácie pre účely emisie tokenov podľa požiadaviek MiCA a pri plnení povinností voči NBS v súvislosti s emisiu tokenov, či ich prijatí na obchodovanie.

Aké sú naše skúsenosti v oblasti právneho poradenstva pri kryptoaktívach?

Aj keď nariadenie MiCA je pomerne nová právna úprava, téme regulácie kryptoaktív sa už komplexne dlhodobo venujeme, či už v rámci zdaňovania, v oblasti tokenizovaných finančných nástrojov, alebo aj priamo prednášaním na konferencii NBS o nariadení MiCA. Klientom sme v minulosti poskytovali právne a daňové poradenstvo napríklad pri:

(a) vytvorení platformy na obchodovanie s kryptomenami, vrátane právneho štruktúrovania stakingových stratégií,
(b) primárnej emisii hybridných tokenov a ako aj ich umiestnením na decentralizovanej burze v rámci sekundárneho predaja,
(c) primárnej emisii tokenov (ICO) a security tokenov (STO),
(d) založení a spravovaní alternatívnych investičných fondov nachádzajúcich sa v offshore jurisdikciách a investujúcich do kryptoaktív,
(e) štruktúrovaní biznis modelu v súvislosti s vytvorením služieb správy a manažovania kryptomenových portfólií,
(f) posudzovaní súladu biznis modelu s kryptomenami s reguláciou platobných služieb a elektronických peňazí,
(g) vytváraní investičných produktov investujúcich do krypto aktív pre zákazníkov klienta,
(h) vytváraní štúdie pre klienta zameranej na vytvorenie právneho a daňového rámca pre fungovanie jeho internej tokenovej sústavy.

Zároveň, tým, že sa dlhodobo venujeme finančnej regulácii, a teda zastupujeme klientov v povoľovacích, registračných, ako aj sankčných konaniach pred Národnou bankou Slovenska, toto naše know how je elementárnym predpokladom pre kvalifikované zastupovanie klienta pred Národnou bankou Slovenska v licenčnom konaní na činnosť CASP, pri príprave white papers alebo pri žiadostiach na verejnú ponuku tokenov alebo ich prijatie na obchodovanie. Demonštráciou našich rozsiahlych skúseností v oblasti finančnej regulácie sú úspešné konferencie (jedni z najväčších svojho druhu na Slovensku), ktoré sme organizovali, či už ohľadom financovania real estate alebo ohľadom zakladania a prevádzkovania investičných fondov.

V prípade, ak Vám nie je zrejmé, či Váš biznis model bude regulovaný nariadením MiCA, a teda či sa máte pripravovať na licenčné konanie pred Národnou bankou Slovenska, neváhajte kontaktovať našich odborníkov:

1. Peter Varga, e-mail: peter.varga@hg.amcef.com
2. Roman Baranec, e-mail: roman.baranec@hg.amcef.com

Prípadne môžete svoje konkrétne otázky prebrať aj na konzultácií s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa regulácií a zdaňovaniu kryptomien dlhodobo venuje:

Ak vás téma zdaňovania kryptomien zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Licenčné konania podľa Nariadenia MiCA je zobrazený ako prvý na Highgate.

Celý záznam z konferencie nájdete tu:

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga na konferencii NBS k digitalizácii kapitálového trhu je zobrazený ako prvý na Highgate.

Celý záznam z konferencie nájdete tu:

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga na konferencii NBS o MICA nariadení a celkovej regulácii krypto aktív je zobrazený ako prvý na Highgate.

Viac o tom hovoril Peter Varga v podcaste: https://hg.amcef.com/zdanovanie-krypta-na-slovensku-po-novele/

Novela zákona ale priniesla niekoľko zásadných zmien, ktoré majú určite významný (a pozitívny) vplyv na používanie a investovanie do kryptomien v krajine. Zmenil sa daňový režim kryptomien, čo má potenciál ovplyvniť investície do kryptomien a zároveň zlepšiť spravodlivú správu daní v tejto oblasti. Avšak tieto zmeny sa týkajú iba virtuálnych mien. Neaplikujú sa na iné podoby krypto aktív.

V tomto článku sa pozrieme bližšie na hlavné daňovo-odvodové zmeny a ich potenciálne dôsledky na verejné financie. Viac o tejto téme sledujte Linkedin Petra Vargu alebo si pozrite vyššie spomenutý podcast.

Doterajšie zaťaženie príjmov z predaja

Doterajšie daňovo-odvodové zaťaženie príjmov z predaja kryptomeny u FO patrilo medzi jedno z najvyšších v EÚ. V porovnaní s väčšinou iných finančných aktív vrátane akcií bolo aj menej výhodné. Zisky z predaja virtuálnych mien pri fyzických osobách (nepodnikateľoch) boli zdaňované sadzbou vo výške 19 % alebo 25 %, a to v závislosti od výšky ročného príjmu. Navyše sa k tomu platilo aj zdravotné poistné.

Extrémne vysoké daňové a odvodové povinnosti viedli nielen k odlivu majiteľov kryptomien do krajín, kde je daňová záťaž nižšia, ale aj vyššiemu riziku, že dochádzalo k neplateniu daní. Naopak, krajiny ako Malta, Nemecko a Portugalsko ponúkajú nulovú daň z príjmov z kryptomien, čo prilákalo mnoho investorov. Je preto možné tvrdiť, že neplatila priama úmera: čím vyššia sadzba dane, tým vyššie aj príjmy do verejných rozpočtov.

Nová situácia s nižšími daňovými sadzbami, vo výške 7 percent, ktorú novela priniesla je bez pochyby oveľa priaznivejšia. Nižšia daňová záťaž by dokonca mohla mať aj pozitívny dopad na príjmy verejných rozpočtov. Mohla by totiž motivovať investorov, aby zostali na Slovensku a poriadnejšie si plnili svoje daňové povinnosti. Okrem toho, vyplývajúc aj z našich skúseností, to môže podnietiť mladých ľudí zo zahraničia presťahovať sa na Slovensko.

Zmeny v základných pojmoch

Novela zákona okrem úpravy niektorých procesov priniesla aj nové definície a pojmy. Tie sú kľúčové pre pochopenie nového daňového režimu kryptomien a jeho aplikáciu v praxi. Tu sú niektoré z kľúčových zmien novelizovaného zákona:

Virtuálna mena

Podľa novely zákona o dani z príjmov je virtuálna mena definovaná ako digitálny nositeľ hodnoty, ktorý spĺňa nasledujúce kritériá:

• nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou, ani orgánom verejnej moci,
• nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo,
• nemá právny status meny alebo peňazí,
• je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok,
• možno ho prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

Táto definícia jasne rozlišuje virtuálne meny od tradičných zákonných platidiel a umožňuje ich identifikáciu a klasifikáciu pre daňové účely. Zároveň však jasne odlišuje od iných typov krypto aktív, čím tie podrobuje odlišnej daňovej úprave.

Stablecoin

Stablecoinom sa rozumie akákoľvek virtuálna mena, ktorej cena je relatívne stabilná z dôvodu jej naviazania na určitú komoditu, peňažnú menu alebo z dôvodu regulácie jej ponuky na základe stanoveného algoritmu.

Staking

Stakingom sa označuje prírastok virtuálnej meny získaný overovaním transakcií vo virtuálnej sieti. To znamená, že držitelia virtuálnej meny môžu zarobiť odmenu za svoju účasť v udržiavaní a zabezpečovaní siete. Staking sa stal dôležitou súčasťou kryptomenových ekosystémov a je jedným z mechanizmov, ktorým sa dosahuje bezpečnosť a dôveryhodnosť týchto sietí.

K definičnej zmene došlo i v prípade pojmu “predaj virtuálnej meny“. Pôvodne sa za predaj virtuálnej meny považovala výmena virtuálnej meny za majetok, inú virtuálnu menu, za poskytnutie služby alebo jej odplatný prevod. Dnes už predajom virtuálnej meny nie je jej výmena za inú virtuálnu menu. Avšak výmena za stablecoin už predajom je.

Obstarávacia cena

V doterajšej úprave bola absencia jasného pravidla pre určenie obstarávacej virtuálnej meny v niektorých, v ekonomike často vyskytujúcich sa, prípadoch. Takáto vágna/nedostatočná úprava predstavovala riziko, dvojitého zdanenia. S novelou sa táto technická neistota stala minulosťou, a to aspoň pri nákupe tovarov a služieb. Právna úprava dnes explicitne stanovuje, ako sa má určiť obstarávacia cena virtuálnej meny pri obchodovaní alebo poskytovaní služieb. Toto opatrenie značí dôležitý krok smerom k jasnejšiemu a presnejšiemu zdaneniu kryptomien, čo by malo uľahčiť život krypto držiteľom a zvýšiť právnu istotu v tomto ohľade.

Časový test, ako podpora dlhodobých investícií?

Jedným z hlavných bodov tejto novely je zavedenie tzv. časového testu. Investori, ktorí držia kryptomenu viac ako jeden rok pred predajom (a tá nebola súčasťou obchodného majetku), budú mať možnosť zahrnúť tento príjem do osobitného základu dane s výhodnou sadzbou 7 percent. Tento krok má za cieľ motivovať dlhodobé investície, stabilizovať trh a priblížiť sa krajinám, ktoré sú označované, ako krypto raje. Ak fyzická osoba predá svoje kryptomeny po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia (a neboli súčasťou obchodného majetku), bude zahŕňať tento príjem do osobitného základu dane, ktorý bude podliehať zníženej sadzbe dane vo výške 7 percent.

Ak by sa osoba rozhodla, že bude kryptomenu predávať skôr, ako po roku, takýto príjem sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) spolu s ostatnými príjmami a uplatní sa rovnaký spôsob zdanenia, ako funguje dnes, t.j. 19 % alebo 25 %, a to podľa výšky celkových zdaniteľných príjmov.

Skutočnosť, ako dlho bola kryptomena vo vlastníctve (držbe) daňovníka, je tzv. dôkazným bremenom daňovníka. t.j. je na daňovníkovi, aby túto skutočnosť vedel preukázať. V konkrétnej situácii potom závisí od spôsobu, akým nadobudol a uchovával kryptomenu. Napr. ak využíva úschovné služby (custody), potom, ako doklad môže slúžiť výpis od poskytovateľa služby. Pri úschove vo vlastnej peňaženke (self-hosted address) by mala byť postačujúca identifikácia peňaženky a zápis na blockchaine. Dokladom môže byť aj doklad k platbe za kryptomenu, aj keď sám o sebe bude dostatočný len v niektorých situáciách.

Zdravotné odvody pri kryptomenách

Ďalšou príjemnou zmenou je, že sa už nebude platiť zdravotné poistné. Platí to na všetky príjmy z predaj kryptomeny, ak kryptomena nebola súčasťou obchodného majetku, a to bez ohľadu na časový test. Toto oslobodenie platí pre všetky príjmy z predaja kryptomien po 1. januári 2024, ale neplatí na iné druhy krypto aktív. Táto zmena bude mať veľký vplyv na krátkodobých investorov a obchodníkov s kryptomenami, ktorí už nebudú zaťažení zdravotnými odvodmi. Uvedená výnimka sa tiež nebude týkať právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré disponujú virtuálnymi menami vo svojom obchodnom majetku.

Ďalšie zmeny v zákone

Podľa novej legislatívy bude príjem z predaja kryptomien, ktorý osoba nadobudla ťažbou alebo stakingom, zahrnutý do základu dane (čiastkový základ dane) až v zdaňovacom období, kedy došlo k realizácii predaja  virtuálnej meny. Týmto spôsobom sa umožní započítať plusové výsledky s prípadnými stratami z iných operácií.

Pri výmene virtuálnej meny za inú, však dochádza k zjavnému rozporu s tým, čo bolo avizované ako účel novely. Novelou sa malo dosiahnuť, aby výmena nebola zdaňovaná, avšak v súvislosti s neštandardným legislatívnym procesom, došlo k vytvoreniu vágneho ustanovenia, ktoré ponecháva do istej miery status quo.

Novela zákona doplnila i spôsob oceňovania, ak bola virtuálna mena nadobudnutá predajom tovaru alebo služieb. Vstupnou cenou od 1. januára 2024 bude reálna hodnota virtuálnej meny. Príjem z predaja virtuálnej meny je súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k jej predaju (napr. k výmene virtuálnej meny za majetok, a pod.) pri použití ocenenia vymieňanej meny reálnou hodnotou ku dňu výmeny.

Platby Kryptomenami do výšky 2 400 EUR ročne

Novela zákona prichádza s oslobodením od dane, ktorá sa týka platieb kryptomenami. Podľa novej legislatívy sa platby kryptomenami do výšky 2 400 eur ročne nebudú zdaňovať. Toto je pozitívny signál pre tých, ktorí využívajú kryptomeny na bežné platby a drobné transakcie. Odpadá tak potreba sledovať a evidovať tieto menšie platby v rámci daňového priznania. V prípade, ak by daňovník získal v zdaňovacom období z výmeny virtuálnej meny za majetok alebo služby príjem, ktorý presahuje sumu 2 400 eur, zdaní sa len rozdiel príjmov a výdavkov nad túto sumu. To znamená, že daň sa bude platiť len z čistého príjmu nad týmto limitom, čo uľahčí drobné platby kryptomenami a zvýši ich využitie v bežných transakciách.

Štandardizácia a technické výzvy

Vďaka prijímaniu rôznych legislatívnych počinov, najmä na úrovni EÚ dochádza k určitej štandardizácii, avšak v oblasti priamych daní si každá krajina určuje svoju politiku. Touto novelou zákona o dani z príjmov môžeme vidieť, že sa Slovensko rozhodlo urobiť svoj prvý krok a posunúť zdaňovanie na vyššiu úroveň. Celkovo možno konštatovať, že prijímanie nových legislatívnych opatrení v oblasti zdanenia kryptomien na Slovensku je dôležitým krokom smerom k štandardizácii a zlepšeniu právneho rámca. Hoci novela zákona o dani z príjmov priniesla pozitívne zmeny a ukazuje ochotu k adaptácii, je potrebné mať na pamäti, že existujú aj riziká spojené s nedostatočným legislatívnym procesom a dlhodobými nedostatkami v oblasti zdaňovania kryptomien.

V budúcnosti je nevyhnutné, aby sa pokračovalo najmä v technických úpravách, ktoré boli teraz prehliadnuté a ktoré zohľadnia potreby kryptomien a zabezpečia spravodlivé a efektívne zdanenie. Zatraktívnenie a prilákanie nových krypto-nadšencov je prvým krokom, avšak dlhodobým cieľom by malo byť vytvorenie jasných a jednotných pravidiel, ktoré zabezpečia efektívne zdanenie a minimalizujú právnu neistotu.  

Videopodcast na tému „Zdaňovanie krypta na Slovensku po novele“ si môžete pozrieť pod článkom. 

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Nová éra v zdaňovaní kryptomien na Slovensku: novela zákona o dani z príjmov je zobrazený ako prvý na Highgate.

Odo dňa 23.3.2023 sa v EÚ uplatňuje tzv. Nariadenie o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií („DLT Nariadenie“)[1], ktorým sa zavádza pilotný režim pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií („DLT“) a ktorého cieľom je otestovať obchodovanie a vyrovnávanie transakcií s kryptoaktívami, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje (tzv. tokenizované finančné nástroje). Zatiaľ čo doposiaľ boli emisie tokenizovaných finančných nástrojov v EÚ možné len dokým ich upravovali a umožňovali právne poriadky členských štátov, DLT Nariadenie vytvára  právny rámec pre ich realizáciu naprieč EÚ. Pomôže to nielen emitentom, ale aj poradcom, ktorí sa tak môžu spoliehať na harmonizovanú právnu úpravu a nemusia skúmať príslušnú legislatívu v každom členskom štáte, kde sa má distribúcia alebo emisia realizovať. 

Čo sú to tokenizované finančné nástroje (napríklad tokenizované akcie alebo dlhopisy)?

V prvom rade je potrebné vnímať snahy EÚ (aj mimo MiCA[2]) definovať základne pojmy, čím sa zhmotňuje jasný signál zámeru EÚ o komplexné a uniformné legislatívne uchopenie ekonomických transakcií v rámci „krypto sveta“. DLT Nariadenie preto, aj keď pomerne technicky komplikovane, definuje DLT ako druh technológie. Uvádza, že ide o „distribuovanú databázu transakcií“, ktorá predstavuje informačný archív, v ktorom sa uchovávajú záznamy o transakciách a ktorý je zdieľaný v súbore sieťových uzlov DLT a synchronizovaný medzi sieťovými uzlami DLT, pričom využíva mechanizmus konsenzu (pravidlá a postupy, na základe ktorých sa dosiahne dohoda medzi sieťovými uzlami DLT o tom, že transakcia je overená). V zjednodušenej reči, Národná banka Slovenska DLT popisuje ako technológiu, ktorá umožňuje zdieľanie záznamov v počítačovej sieti.[3] Jedným z najznámejších typov DLT je Blockchain.

Z finančno-regulačného hľadiska DLT Nariadenie významne zasahuje do niektorých základných koncepcií finančného práva. DLT Nariadenie totiž upravuje smernicu MiFID II[4], a to stanovením nového typu finančného nástroja. Za finančný nástroj sa považuje aj taký finančný nástroj, ktorý je emitovaný prostredníctvom technológie distribuovanej databázy transakcií. Keďže ide o veľkú koncepčnú zmenu, DLT Nariadenie zavádza len tzv. pilotný režim. Jeho výsledky sa budú postupne analyzovať, čo bude mať za následok prípadné ďalšie legislatívne úpravy.  

Zároveň sa však DLT Nariadenie  nebude vzťahovať na všetky finančné nástroje, ale iba také, ktoré DLT Nariadenie vymedzuje nasledovne:

            (a) Akcie (s obmedzením maximálnej alebo predbežnej trhovej kapitalizácie ich emitenta);

            (b) Dlhopisy, iné formy sekuritizovaného dlhu alebo nástroje peňažného trhu (obmedzenia spočívajú predovšetkým v maximálnej výške emisie a taký finančný nástroj nemôže obsahovať derivát); a

            (c) Niektoré akcie alebo podiely tzv. UCITS fondov

(„Tokenizované finančné nástroje“).

V praxi to znamená, že v slovenskom právnom prostredí by malo byť možné v rámci DLT emitovať len vyššie uvedené Tokenizované finančné nástroje.

Právny rámec pre emisie Tokenizovaných finančných nástrojov

DLT Naradenie kreuje tzv. trhovú infraštruktúru DLT, ktorá má existovať paralelne popri infraštruktúre obchodovania a vyrovnania obchodov s existujúcimi finančnými nástrojmi. Táto nová infraštruktúra sa skladá z nasledovných systémov:

            (a) Multilaterálny obchodný systém DLT („DLT MTF“), ktorý predstavuje multilaterálny obchodný systém, ktorý prijíma na obchodovanie len Tokenizované finančné nástroje;

            (b) DLT systém vyrovnania („DLT SS“), ktorý predstavuje systém vyrovnania, ktorý vyrovnáva transakcie s Tokenizovanými finančnými nástrojmi proti zaplateniu alebo proti dodaniu; a

            (c) DLT systém obchodovania a vyrovnania („DLT TSS“), ktorý kombinuje služby poskytované systémom DLT MTF a systémom DLT SS.

Tokenizované finančné nástroje budú môcť byť prijaté na obchodovanie na DLT MTF, resp. DLT TSS, pričom vyrovnanie týchto finančných nástrojov bude prebiehať na DLT SS, resp. DLT TSS. Emisie a následné obchodovanie s Tokenizovanými finančnými nástrojmi budú podliehať aktuálnej regulácii, ktorá sa vzťahuje aj na „netokenizované“ finančné nástroje (predovšetkým Nariadenie o centrálnych depozitároch[5] a Nariadenie o trhoch s finančnými nástrojmi[6]), avšak DLT Nariadenie umožňuje za určitých okolností aplikovať niektoré výnimky. Medzi najdôležitejšie výnimky tohto pilotného režimu patrí:

            (a) Vylúčenie povinnosti oznamovať úplné a presné podrobné údaje o transakciách s finančnými nástrojmi.

            (b) Vylúčenie ustanovení o zaknihovanej podobe, prevodnom príkaze a účte cenných papierov. DLT Nariadenie teda nevytvára samostatnú kategóriu „tokenizovanej“ podoby cenného papiera, ale v prípade, ak je zaknihovaná podoba v zmysle právneho poriadku členského štátu nezlučiteľná s DLT, nemusí sa pre účely Tokenizovaných finančných nástrojov aplikovať.

            (c) Vylúčenie ustanovení o finančnom vyrovnaní. Vyrovnanie Tokenizovaných finančných nástrojov bude možné aj prostredníctvom bezhotovostných peňazí, a to aj v tokenizovanej forme alebo tiež prostredníctvom tokenov elektronických peňazí.

Kto bude prevádzkovať a zabezpečovať infraštruktúru pre emisie tokenizovaných finančných nástrojov?

Na prevádzkovanie DLT systémov bude nutné získať povolenie Národnej banky Slovenska. O prevádzkovanie DLT MTF, resp. DLT TSS bude môcť požiadať napríklad obchodník s cennými papiermi alebo burza. O prevádzkovanie DLT SS bude môcť požiadať centrálny depozitár. Zároveň, aj iné právnické osoby budú môcť požiadať o udelenie povolenia na prevádzkovanie DLT systémov, ak zároveň požiadajú aj o príslušné „paralelné“ povolenia (v ne-DLT prostredí), napr. pre obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára (budú však môcť žiadať o povolenie aj v takom rozsahu, ktorý im bude stačiť na pôsobenie výlučne v DLT prostredí). 

Osobitné povolenia na prevádzkovanie DLT systémov budú platné v celej EÚ, a to však len na obdobie šiestich rokov, vzhľadom na to, že DLT Nariadenie predstavuje testovací režim pre emisie Tokenizovaných cenných papierov.

Pre koho budú v praxi emisie Tokenizovaných finančných nástrojov určené?

Ako vyplýva z vyššie uvedeného DLT Nariadenie vytvára pilotný režim spočívajúci vo vytvorení infraštruktúr, ktoré sú paralelné existujúcim infraštruktúram na súčasnom finančnom trhu (depozitár, MTF). Zároveň, využiteľnosť tohto pilotného režimu v jednotlivých členských štátoch môže variovať v závislosti od toho, aká úprava tokenizovaných finančných nástrojov v národnej legislatíve jednotlivých členských štátov už existuje. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy („ESMA“) vo svojom stanovisku k DLT pilotnému režimu[7] z 27.9.2022 konštatuje[8] okrem iného, že:

            (a) DLT Nariadenie by malo umožňovať nielen tokenizáciu už existujúcich (emitovaných) finančných nástrojov, ale aj emisiu nových „od počiatku“ Tokenizovaných finačných nástrojov; a

            (b) DLT Nariadenie umožní aj OTC obchodovanie Tokenizovaných finančných nástrojov.

Motiváciou pre účastníkov finančného trhu na využitie DLT infraštruktúry za účelom emisie Tokenizovaných finančných nástrojov, resp. ich obchodovania môže byť predovšetkým: (i) transparentnosť, (ii) odstránenie potreby sprostredkovania (zjednodušenie priameho prístupu na sekundárne trhy), a (iii) efektívnosť (napr. realizácia transakcií v reálnom čase).

Zmena Zákona o cenných papieroch

Za účelom implementácie zmeny smernice MiFID II do slovenského právneho poriadku bola 23.2.2023 do NR SR predložená novela Zákona o cenných papieroch[9], ktorá okrem iného stanovuje, že za finančné nástroje sa považujú aj také finančné nástroje, ktoré sú vydávané prostredníctvom technológie distribuovanej databázy transakcií. Navrhovaná účinnosť novely je 1.7.2023. Slovenská republika teda v tomto rozsahu využila možnosť predĺženia lehoty na zosúladenie svojho právneho poriadku s DLT Nariadením účinným od 23.3.2023.

[1] Celým názvom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/858 z 30. mája 2022 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií a o zmene nariadení (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 909/2014 a smernice 2014/65/EÚ

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937

[3] https://nbs.sk/dohlad-nad-financnym-trhom/fintech/technologia-distribuovanych-zaznamov-dlt/

[4] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z  15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ

[5] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z  23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012

[6] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z  15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012

[7] https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/esma70-460-111_report_on_the_dlt_pilot_regime.pdf

[8] Stanovisko nie je právne záväzné, ale umožňuje nám lepšie porozumieť účelu a možnostiam, ktoré DLT Nariadenie prináša.

[9] https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9153

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Emisie tokenizovaných akcií a dlhopisov už aj na Slovensku? DLT Nariadenie je zobrazený ako prvý na Highgate.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Odborný článok od Vladimíry Mačuhovej a Petra Vargu v Buletíne Slovenskej komory daňových poradcov k téme krypto aktív je zobrazený ako prvý na Highgate.

Problém dvojitého zdanenia pri platbách za tovary a služby kryptom je reálnym problémom. Riešenie nie je možné jednoducho hľadať v zákone o dani z príjmov a nie je možné ho ani automaticky očakávať od aplikácie akejsi ad hoc spravodlivosti pri zdaňovaní (t.j. nie je tam dvojité zdanenie, lebo to je nespravodlivé). Jednoducho, ak daňovník za dodanie tovaru alebo služby obdrží ako odplatu krypto aktívum, hrozí, že správca dane nebude vedieť tomuto krypto aktívu pripísať vstupnú cenu.

V praxi sa stretávame s viacerými možnosťami niektorých poradcov ako sa tomuto fenoménu vyhnúť. Ešte viac poradcov však ani nevie, že takýto problém existuje. Práve touto prednáškou sme sa preto usilovali o zverejnenie tohto problému na vysoko odbornej úrovni pred relevantným publikom. Sme veľmi radi, že prednášky sa zúčastnili aj relevantní predstavitelia Ministerstva financií SR s ktorými sme rozsah tohto problému a potenciálne možnosti nápravy mohli diskutovať.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Dvojité zdanenie pri platbe kryptom. Peter Varga a Vladimíra Mačuhová prednášali na metodických dňoch Slovenskej komory daňových poradcov je zobrazený ako prvý na Highgate.

Staking znamená držanie vrituálnej meny v kryptomenovej peňaženke alebo na niektorých burzách, pričom ich majiteľ za to získa odmenu. Tí, čo tak robia, by teoreticky mali v súčasnosti z tohto zisku zaplatiť daň, a to aj vtedy, ak v skutočnosti nevyhnutne nepríde k navýšeniu majetku daňovníka. Ak tak neurobia, môžu na základe dier v zákone na to o pár rokov doplatiť pri daňových kontrolách.

Cieľom návrhu advokátov z právnickej kancelárie Highgate Group je, aby sa príjem zo stakingu zdaňoval až v momente, keď bude zisk zo stakingu reálny. Ak by Slovensko staking právne upravilo, bolo by jednou z prvých krajín na svete a možno vzorom pre ostatné štáty. Zároveň sa tým zabráni zbytočným žalobám a súdnym sporom, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť kvôli dnes nejednoznačnej úprave.  

Celý článok tu : https://touchit.sk/nova-legislativa-ohladne-kryptomien-pravnici-z-pracovneho-timu-ministerstva-financii-vypracovali-navrh-ako-zdanovat-staking/426541

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Zdaňovanie kryptoaktív prináša množstvo otáznikov. Rozhovor pre TouchIT je zobrazený ako prvý na Highgate.

Celé video si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Téme NFT (aj celého krypta z pohľadu daní a práva) sa venujeme celkom intenzívne na našej platforme nielen v komerčnej oblasti nášho právneho, daňového a účtovného poradenstva, ale aj písaním článkov napríklad prostredníctvom našej platformy Crypto Tax & Law a prednáškami. Naše skúsenosti s krypto projektmi sú relatívne rozsiahle a aj preto veľkú časť našej energie vkladáme do informovania o práve a daniach v krypte. Sme súčasťou pracovnej skupiny Ministerstva financií SR a finančnej správy, takže veríme, že tieto naše skúsenosti z praxe budú užitočné aj pre štát v ďalších, hlavne komplexnejších, legislatívnych počinoch. Cieľ je hlavne predvídateľnosť a férovosť v práve a zdaňovaní.

V oblasti NFT je to hlavne celkové uchopenie tohto fenoménu aspoň v tých základných interpretačných črtách. Od slovenského zákonodarcu však nie je možné objektívne očakávať plnohodnotné legislatívne prevzatie tejto agendy z viacerých hľadísk. Je to hlavne limitovaná ľudská a odborná kapacita, dynamickosť témy, ale hlavne obmedzená normotvorná pôsobnosť (viacero tém spadá do kompetencie EÚ). Je však dôležité vyslať minimálne interpretačný signál, ktorý pomôže všetkým, ktorí pracujú s NFT poznať, v ktorých právnych a daňových rámcoch sa ich činnosť nachádza a čo je možné očakávať od štátu v budúcnosti. V neposlednom rade je minimálne v oblasti zdaňovania potrebné vyslať povzbudzujúci signál, že štát chce byť spravodlivý a moderný.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga v rozhovore v TA3 o regulácii a daniach pri NFT je zobrazený ako prvý na Highgate.