Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

1/ Ministerstvo financií SR predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré začalo 3. 8. 2023  Návrh zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Čo hovoríte na túto novinku, ktorá nadväzuje na aktivity EÚ?

Peter Varga: Tento návrh globálnej minimálnej dane predstavuje pokračujúce úsilie eliminovať daňové praktiky nadnárodných spoločností, prostredníctvom ktorých tie presúvajú zisky do jurisdikcií, kde nepodliehajú žiadnemu alebo veľmi nízkemu zdaneniu. Práve minimálna daň má za cieľ demotivovať nadnárodné spoločnosti v toto snaženie a zrovnoprávniť tak celkovo konkurenčné prostredie. Známe sú totiž prípady veľkých technologických gigantov, ktorí vďaka otvorenosti krajín ako Holandsko alebo Írsko dokážu zdaňovať svoje zisky z krajín akou je napríklad Slovensko minimálnymi sadzbami. Týmto sa tak dostávajú do ekonomicky možno nespravodlivej konkurenčnej výhody. Akýkoľvek konkurent takýchto spoločností nedisponujúci infraštruktúrou na to, aby dokázal presúvať zisky do priaznivejších jurisdikcií je tak vystavený ekonomickej nevýhode. Svoje zisky totiž musí zdaňovať aj keby ich chcel reinvestovať, čím tak znižuje svoj investičný potenciál a je znevýhodnený pred spoločnosťami efektívne (zneužívajúco) využívajúcimi rozdielne daňové režimy v jednotlivých štátoch.

A teda z pohľadu myšlienky a vízie sa to javí ako zmysluplný krok. Mám však obavu, či nebude postupovanie dotknutých spoločností a skupín v súlade s požiadavkami tejto právnej úpravy príliš veľkým administratívnym sústom. Napríklad relatívne nedávno prijatá EÚ smernica DAC 6, ktorá sleduje podobný zámer, predstavuje pre dotknuté subjekty často možno až neprimerane vysokú administratívno-interpretačnú výzvu. Viaceré dotknuté subjekty túto výzvu riešia ignoranciou tejto právnej úpravy. Určite v tom potenciáli jednoduchej implementácie a jednoznačnej interpretácie bude mať slovo aj samotné Slovensko, ktoré je za konkrétne prevedenie do praxe najviac zodpovedné. Ostáva preto dúfať, že samotná implementácia v jednotlivých členských štátov bude jednoduchšia, a že dotknuté subjekty si budú vedieť relatívne svižne nastaviť svoje procesné postupy.

2/ Problémom v praxi sú aj rôzne položky nevstupujúce do výpočtu základu dane či rôzne daňové úľavy. Znamená to, že reálne by sa tieto položky už zdanili, alebo ako to možno chápať? Spresnite nám to.

Peter Varga: Presne tak. Na úrovni EÚ totiž neexistuje v súčasnosti harmonizácia základov dane pri zdaňovaní príjmov tak ako to poznáme pri DPH. Členské štáty totiž v primárnom práve nezverili túto pôsobnosť na EÚ, a preto otázka priamych daní spadá do normotvornej pôsobnosti členských štátov. Existujú samozrejme výnimky, kedy právo EÚ má v otázkach priamych daní prednosť pred právom členským štátov, ale tieto výnimky sa týkajú primárne základných ekonomických slobôd a to najmä slobody usadzovania sa. A teda pri doterajšej absencii väčšej harmonizácie v oblasti dani z príjmov, musí táto smernica riešiť aj otázku harmonizácie výpočtov efektívnej daňovej sadzby. Tú tak nie je možné vypočítať jednoduchým prevzatím daňovej povinnosti dotknutého subjektu a porovnaním s výnosmi alebo zdaniteľnými príjmami podľa lokálnych pravidiel. Je potrebné pre tento účel aplikovať relatívne komplexný postup výpočtu akéhosi harmonizovaného základu a harmonizovanej efektívnej daňovej sadzby.

Smernica napríklad pre výpočet efektívnej daňovej sadzby rozlišuje medzi dividendami z tzv. portfóliových investícií a ostatnými dividendami. Na základe tejto diferenciácie dochádza k modifikácií na podklade slovenských predpisov vypočítanej efektívnej daňovej sadzby. Totiž slovenské daňové predpisy medzi dividendami v tomto kontexte nerozlišujú. A takýchto príkladov je tam mnoho. Vo výsledku tak efektívna daňová sadzba určená podľa smernice sa nemusí nevyhnutne ani približovať efektívnej daňovej sadzbe vypočítanej podľa slovenských predpisov. Keďže tie harmonizačné modifikácie sú relatívne zložité a na smernicu má nadväzovať lokálna slovenská právna úprava, určite by prospelo slovenským adresátom týchto zmien, aby zákon implementujúci smernicu bol prijatý čo najskôr a bol v požadovanej interpretovateľnej podobe.

3/ Dorovnávacia daň sa zrejme reálne dotkne len veľkých subjektov, ktoré patria do nadnárodných skupín alebo veľkých vnútroštátnych skupín. Skúste konkrétnejšie spresniť o aké firmy pôjde, koho sa to reálne dotkne a akou výškou daňovej sadzby sa subjekty zdania oproti súčasným podmienkam na trhu?

Peter Varga: Nemusí nevyhnutne ísť iba o nadnárodné subjekty. Právna úprava sa dotýka aj spoločností z tzv. „large-scale domestic group“, kde všetky spoločnosti sa nachádzajú v jednom členskom štáte EÚ. Konečný reálny dopad na zdanenie skupiny je ťažko z tejto pozície predvídateľný, lebo sa odvíja od množstva individuálnych okolností, ako je napríklad nastavenie štruktúry, štruktúra príjmov a nákladov alebo existujúce daňové stimuly a podobne.

4/ Ide o veľmi špecifickú daň, ktorá sa dotkne veľmi málo subjektov. Keďže konsolidovaný obrat 750 miliónov eur bol stanovený pre všetky štáty Únie, pre Slovensko je takto stanovená výška obratu zrejme veľmi vysoká. Ako to reálne vidíte? Dosiahne takýto obrat vôbec nejaká spoločnosť pôsobiaca v tuzemsku?

Peter Varga: Na Slovensku máme niekoľko desiatok spoločností, ktoré samostatne dosahujú tržby vyššie ako 750 miliónov eur. Ak k tomu pripočítame slovenské spoločnosti, ktorých skupinové tržby dosahujú túto úroveň, dostávame určite zaujímavý počet spoločností, ktorých sa v nejakej miere táto regulácia dotýka. To v akej miere závisí najmä od postavenia týchto spoločností v skupinách alebo miery zdanenia a jurisdikcia jednotlivých spoločností v konkrétnej skupine. Istú komplexnosť do toho pridáva aj skutočnosť, že aj slovenské spoločnosti môžu zdaňovať svoje zisky pri efektívnej sadzbe nižšej ako 15 %, a to podľa slovenských právnych predpisov (nezohľadňujúc spomínané harmonizačné modifikácie), čo má tiež dopad na povinnosti vyplývajúce z tejto právnej úpravy. Takže rozsah dopadov tejto právnej úpravy na slovenské podnikateľské subjekty nie je v tomto momente asi plne uchopiteľný.

5/ Aký predpokladáte dosah tento legislatívnej novinky na trh – konkrétne na biznis, štátny rozpočet a podobne? Aké tam vidíte nejaké prínosy či riziká? Nejde len o formálnu daň, ktorej podmienky sa do praxe reálne nepretavia?

Peter Varga: Domnievam sa, že hlavným motívom tejto regulácie nie je nevyhnutne zvýšiť daňové príjmy jednotlivým členským štátom, ale dosiahnuť väčšiu mieru spravodlivosti v zdaňovaní. Práve veľké zahraničné konglomeráty majú prostriedky a flexibilitu usporadúvať si svoje daňové záležitosti spôsobom, ktorý dokáže znížiť efektívne zdanenie korporátnych ziskov v tzv. „onshore“ jurisdikciách na jednociferné čísla, v niektorých prípadoch dokonca blížiace sa aj k nule. Avšak aké to bude mať reálne dopady, ukáže až prax.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga o tzv. dorovnávacej dani je zobrazený ako prvý na Highgate.

Slávnostný galavečer udeľovania ocenení bol organizovaný vydavateľstvom EPRAVO Group a týždenník TREND, pričom jeho jedenásty ročník pripadol na stredu 26. apríla. Podujatie sa konalo v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave, kde si zúčastnení víťazi jednotlivých kategórií prevzali ocenenia za svoju celoročnú prácu.

Ďakujeme našim klientom a partnerom za spoluprácu, aj vďaka ktorej sa nám tento úspech podarilo dosiahnuť.

Ak máte záujem o konzultáciu, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Highgate Law & Tax sa stala Právnickou firmou roka 2023 v oblasti daňového práva je zobrazený ako prvý na Highgate.

SMART hodinky na firmu

Pri SMART hodinkách sa javí byť jednoduché argumentovať ich využívaním pre účely vybavenia sms, evidencie času, navigácie a ďalším funkciám, ktoré sú pre podnikanie praktické. Na rozdiel od mobilného telefónu však hodinky pocitovo pôsobia viac „súkromnejšie“, a preto v tom horšom prípade od vás daňový úrad môže chcieť preukázať, že ste ich využívali iba na pracovné účely. A v najhoršom prípade by mohol chcieť preukázať, že ste ich nevyužívali na súkromné účely (aj keď je relatívne ustálené, že od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal neexistenciu určitej právnej skutočnosti).

Luxusné hodinky na firmu

Pri luxusných hodinkách to napodiv môže byť jednoduchšie. Tu to síce pôsobí na prvý pohľad ako „reprezentácia“, ktorá štandardne nie je uznaná ako daňový výdavok. Existujú však iné typy „reprezentácie“, ktoré ako daňový výdavok uznané sú. Prečo môže byť nadštandard v kancelárskych priestoroch (t.j. lokalita, zaradenie alebo vzhľad recepcie) uznaný ako daňový výdavok a luxusné hodinky nie? Obe „reprezentácie“ predsa pre podnikanie nevyhnutne nepotrebujeme? Problém však nastáva v tom ako vieme konštruovať argument, že ich využívame iba na pracovné účely. A teda kým unikátne kancelárske priestory samy o sebe indikujú ich využitie iba na pracovné účely, luxusné hodinky automaticky takýto prívlastok nepožívajú.

Hodinky na firmu

Je preto potrebné pre ich daňovú uznateľnosť urobiť niečo navyše. Dodať im punc firemného využitia. Napríklad zaobstarať si do kancelárie trezor.

Z fotografií zo svadieb rodiny a priateľov musia vyžarovať iné hodinky. Nekupujte si „ROLEXky“. S ROLEXkami štandardne viete v zime otužovať, v lete chodiť na pláž a tí expresívnejší s vyhrnutými rukávmi si v nich vedia predstaviť aj piatkový výbeh do študentskejších priestorov. Avšak značky ako A. LANGE & SÖHNE alebo NOMOS Glashutte pôsobia výhradne pre pracovné účely oveľa autentickejšie. A to možno až tak ako tie kancelárske priestory.

Daňová kontrola hodinky na firmu

Akokoľvek, spor s daňovým úradom vie vyústiť do menej príjemných podôb. Totiž sankcie finančnej správy sa odvíjajú od výšky základnej úrokovej sadzby ECB a tie už dosiahli hranicu, po prekročení ktorej sú tieto sankcie vyššie na aké sme boli dlhé roky zvyknutí. Okrem toho je tu riziko zdanenia nepeňažného príjmu zamestnanca/štatutára, prípadne právne riziká (vrátane ručenia súkromným majetkom) spojené s inštitútom vrátenia vkladu. Tak, či onak, v súvislosti s nižšou politickou (a teda aj právnou) predvídateľnosťou je to ďalší dôvod potvrdzujúci ako dôležité je venovať aspoň základnú pozornosť prevencii v súvislosti s ochranou majetku a podnikania. A to napríklad právnym štruktúrovaním podnikania a vlastnenia aktív.

Podobnej téme som sa venoval aj v prednáške „Zaplatenie dovolenky firemnou kartou“ – čo na to právo a dane?, ktorá je Vám k dispozícii na našej webstránke.

Ak by ste mali otázky, kľudne sa mi ozvite. Pre viac týchto informácií, odoberajte náš newsletter.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Môžem si dať luxusné hodinky „do nákladov“? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Prax podnikateľov pri kúpe áut na spoločnosť aj (iba) pre súkromné účely pripomína prax obyvateľstva pri (ne)dodržiavaní protipandemických opatrení. Spoločnosť kúpi auto aj (iba) na súkromné účely, uplatňuje si na kúpu, ako aj na PHM plný odpočet DPH a cenu auta (cez odpisy) a PHM si zahrnie v plnom rozsahu do daňových výdavkov. A aj keď sa auto používa aj (iba) na súkromné účely, spoločnosť nič za zamestnanca/konateľa/spoločníka („Konateľ“) nezdaňuje a neodvádza ani odvody.

Pravidlá hry sú však úplne iné. Na rozdiel od protipandemických opatrení, worst case scenario pri ich nedodržiavaní môže byť dramatické, a to aj s trestnoprávnymi dôsledkami (ako píšem nižšie). Pozrime sa preto, ako sa právo a daňové úrady stavajú k využívaniu auta vo firme aj na súkromné účely, t.j. k štandardnému slovenskému use case.

Aké sú základné pravidlá hry?

Ak sa má auto využívať sčasti aj na súkromné účely, pravidlá vedenia evidencie sú (zjednodušene) takéto:

* Aj keď je auto využívané na firemné účely iba napr. na 20 %, spoločnosť si môže uplatniť 100 % jeho ceny (cez odpisy) do daňových výdavkov;;

** Pri PHM síce existuje paušál do výšky 80 % nákladov, ale v kontexte využívania auta aj na súkromné účely nemá významne zjednodušujúci účinok na administratívu (ako vysvetľujem nižšie)

Zmysluplné by bolo mať iba jedno pravidlo. V skutočnosti však pravá ruka (daň z príjmov) nevie, čo robí ľavá (DPH). A navyše, ani v prípade dane z príjmov to nie je konzistentné. Oslobodenie od povinnosti detailnej evidencie využívania automobilu sa totiž míňa praktickému účinku, lebo tento pomer je aj tak potrebné preukazovať pre účely PHM ako aj DPH. A navyše do toho vstupuje aj fenomén nepeňažného príjmu Konateľa (ako vysvetľujem nižšie).

Obrázok 1: Jednoduchá štruktúra (vysvetlené nižšie):

Aké sú tie komplikovanejšie pravidlá hry? (môžete preskočiť)

Vyššie uvedené základné pravidlá sa síce zdajú byť pre podnikateľov nepriaznivé (z finančného a administratívneho hľadiska), ale aspoň sa javia byť jednoduchšie na pochopenie. Žiaľ, nie je tomu tak – nie sú ani jednoduchšie na pochopenie.

Totiž, okrem základnej komplikácie v podobe povinnosti viesť presnú evidenciu využívania auta na firemné (respektíve súkromné) účely pre PHM a aj celkovo DPH účely, vznikajú aj ďalšie administratívne a daňové nepríjemnosti, napríklad:

Prvú interpretačnú komplikáciu predstavuje zmena názoru finančnej správy v roku 2022. Podľa nového názoru už finančná správa totiž považuje využívanie majetku Konateľom za nepeňažný príjem aj v prípade, ak spoločnosť využíva paušál 80 %. Dovtedy prezentovaný názor finančnej správy totiž v takejto súvislosti nepeňažný príjem nevidel. Aj keď na obstaranie firemného auta využívané Konateľom aj na súkromné účely by sa nemal aplikovať paušál 80 %, prax niektorých daňovo-účtovných kancelárií bola/je iná – nesprávna. V nadväznosti na názorovú zmenu finančnej správy však využitie paušálu 80 % už ani nedáva zmysel.

Druhým rébusom sú samotné PHM pre účely dane z príjmov. Ak sa aj spoločnosť rozhodne aplikovať paušál 80 %, lebo auto je využívané aj na súkromné účely, a chce si zjednodušiť administratívu, pomer využívania auta na firemné (respektíve súkromné) účely musí aj tak kvôli zákonnému zneniu „do 80 % výšky“ vedieť preukázať. O rôznych spôsoboch skúmania využívania auta a spotreby a jej akceptovania pre daňové účely pri rôznych spôsoboch zahrňovania nákladov na PHM do daňových výdavkov už v tomto blogu nie je priestor. 

Tretiu komplikáciu predstavuje situácia, keď si spoločnosť uplatňuje 100 % nákladov na auto do daňových výdavkov napriek tomu, že auto sa Konateľom využíva aj na súkromné účely. Spoločnosť na to má právo, ak zdaňuje a „zodvodňuje“ Konateľa zákonom predpísaným spôsobom (1 % z ceny auta, ktorá sa postupne znižuje). Takéto administratívne zjednodušenie sa však nedá uplatniť na PHM, kde spoločnosť opäť musí evidovať jednotlivé jazdy a Konateľovi zdaňovať a „zodvodňovať“ reálnu spotrebu PHM (alternatívne dať spotrebu PHM Konateľovi k náhrade).

Štvrtým problémom sa javí povinnosť sledovať pomer využívania auta na firemné a súkromné účely a povinnosť upravovať pravidelne po dobu 5 rokov výšku odpočítanej DPH (smerom hore ako aj dole), a to vždy k poslednému zdaňovaciemu obdobiu príslušného kalendárneho roka. Alternatívou je odvod DPH na výstupe vo výške zodpovedajúcej súkromnému použitiu. Aj v tomto prípade je potrebné takýto pomer vedieť preukázať. 

Piata komplikácia nastáva pri aplikácii oslobodenia 500 EUR podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. Napríklad spoločnosť, ktorá poskytne Konateľovi auto len na súkromné účely, na takéto nepeňažné plnenie nemôže aplikovať § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov, nakoľko výdavky (náklady) súvisiace s prevádzkou auta poskytnutého na súkromné účely nie sú daňovým výdavkom. Daňovým výdavkom by mohli byť v prípade, ak by súkromné použitie bolo dohodnuté s Konateľom ako zamestnanecký benefit. V takom prípade by sa spoločnosť mohla rozhodnúť, či zamestnanecký benefit uplatní v daňových výdavkoch podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov a jeho hodnotu Konateľovi zdaní a „zodvodní“ alebo vynaložené prostriedky na súkromné účely vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého Konateľovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. Jednoduché.

Obrázok 2: Komplexná štruktúra (vysvetlené nižšie):

Čo na to daňové úrady?

Daňové úrady môžu chcieť vidieť, okrem knihy jázd, aj ďalšie dôkazy o jazde ako napríklad zápisnicu zo stretnutia, na ktoré ste cestovali, a to aj s podpisom obchodného partnera. Problém.

Tento problém však nie je nevyhnutne v exekutíve (t.j. v daňových úradoch). Problém je v zákonodarcovi. Zákonodarca musí pri tvorbe zákonov postupovať v medziach požiadavky na tzv. materiálny právny štát (článok 1 ods. 1 Ústavy SR). Princíp materiálneho právneho štátu totiž nastavuje latku na právny štát ešte vyššie ako je len povinnosť dodržiavať platné a účinné právne normy. Vyžaduje, aby právne normy (t.j. zákon o dani z príjmov a zákon o DPH) mali relevantnú obsahovú a hodnotovú kvalitu. Zákonodarca musí vedieť písať zákony tak, aby boli jasné, transparentné, a (v kontexte tohto blogu) aby ich bolo možné dodržiavať. Ale obávam sa, že dodržiavať pravidlá hry pri firemných autách využívaných aj na súkromné účely asi objektívne nevie ani korporácia s najväčším citom a snahou pre compliance.

A tak sa dostávame do prostredia, kde si daňové úrady robia len svoju prácu. Dôkazné bremeno totiž je primárne na strane daňového subjektu a kniha jázd nemusí pôsobiť dôveryhodne. Ale ani od daňovníka nemožno rozumne očakávať, že si zo stretnutí bude nosiť podpísané zápisnice. Zákonodarca tak nielenže vytvoril komplikované a nezmyselné pravidlá, ale vytvoril podhubie pre vznik procesne neriešiteľných situácií v medziach spravodlivosti.

Musia sa takéto pravidlá dodržiavať?

Áno, ale niekedy možno aj nie. Je totiž otázne ako by tieto pravidlá obstáli pri ústavnoprávnom exkurze. Ústavný súd SR (napr.: PL ÚS 9/2014) už viackrát naznačil, kam siaha sloboda (a eventuálna nekompetentnosť) zákonodarcu pri tvorbe daňovej legislatívy. Ak pravidlá predstavujú pre podnikateľov zjavne neprimeranú záťaž, ktorá je v porovnaní so sledovaným verejným záujmom extrémne disproporčná, takéto pravidlá sú protiústavné.

Európsky súd pre ľudské práva (SWENSKA MANAGEMENTGRUPPEN AB v/SWEDEN) hovorí pri daniach o neznesiteľnom bremene, ktoré ak existuje, je v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach. Obdobne sa k tomu vyjadruje aj český ústavný súd. Ten hovorí o protiústavnom pravidle v oblasti daní, ako o pravidle, ktoré neobstojí v teste legitimity a racionality. Legitimita daně se nevyčerpává způsobem jejího přijetí a důvodem spočívajícím v naplnění státního rozpočtu (Pl. ÚS 29/08).

Z procesného hľadiska by cesta k úspechu pripomínala Odyseovu cestu, ktorá navyše vďaka derogačným účinkom nálezov Ústavného súdu SR v správnych (daňových) konaniach môže byť na konci dňa úspešná aj tak len sčasti. Akokoľvek, vie to byť sprievodný argument podporujúci legitimitu konania daňovníka konajúceho v medziach, ktoré je možné od neho spravodlivo očakávať.

Priznám sa, že pri firemných autách s touto argumentáciou ešte nemám procesnú skúsenosť. A samozrejme ide len o moju skromnú odbočku do tejto komplexnej právnej roviny, ktorá vzhľadom na rozsah tohto blogu nemôže mať ani ambíciu byť vyčerpávajúca. Minimálne však umožňuje nazrieť na problematiku aj z inej argumentačnej perspektívy. V každom prípade sa v rámci našej praxe zastupovania klientov v daňových kontrolách teším na jej otestovanie.

Aké sú sankcie a prečo o tom píšem?

Tvorba zákonov je teda zjavne umenie. A ak sa nezvládne, v pokrivenejšom právnom štáte vytvára nekomfort nepredvídateľnosti.

Pri gramatickom výklade práva a bez uplatnenia tzv. materiálnych korektívov môže jedno auto vo firme využívané aj na súkromné účely, a pri ktorom sa uplatnil plný odpočet DPH a 100 % daňových výdavkov, a ak sa Konateľovi nezdaňuje a „nezodvodňuje“ nepeňažný príjem, spôsobiť toto:

Keďže daňová reforma v dohľadnej dobe pravdepodobne nebude a výsledky septembrových volieb sú nepredvídateľné, diverzifikovať okrem investícií treba aj právne nastavenie podnikania a vlastnenia aktív.

Na hrubé vrece, hrubá záplata. Jednoduchšie ako aj komplexnejšie príklady nastavenia právno-daňových štruktúr nájdete v obrázkoch vyššie v texte. Cieľom je minimalizovať dopady najväčších rizík nepredvídateľného štátu (nielen v oblasti pravidiel využívania firemných áut).

Ak by ste preto k tejto téme alebo k právnemu štruktúrovaniu mali otázky, kľudne sa mi ozvite. Pre viac podobných zaujímavých informácií odoberajte náš newsletter.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Pohľad Petra Vargu na tému: Auto (na súkromné účely) v nákladoch firmy, odpočet DPH, daňové kontroly a worst case scenario je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

Aké perličky si ľudia dávali do nákladov (môžete viacero príkladov)

Na Slovensku nie sú zriedkavé situácie, kedy sa živnostníci či majitelia eseročiek snažia optimalizovať dane prostredníctvom predmetov osobnej potreby.  Neraz sa stáva, že si do nákladov spojených s podnikateľskou činnosťou dajú luxusné  hodinky, drahé kabelky, oblečenie, mikrovlnky či iné domáce spotrebiče, ošetrenie u zubára, lístky do kina či divadla, okuliare alebo napríklad aj dovolenku- ktorú sa snažia označiť ako služobná cesta. Treba si však uvedomiť, že pri obhajovaní týchto nákladov leží bremeno primárne na pleciach daňovníka a správca dane alebo súd nemusia tieto náklady uznať. Za určitých okolností to môže mať aj trestnoprávnu dohru.

Ktoré z vyššie spomínaných nákladov boli ešte v poriadku? A ktoré už nie? A prečo?

To je vždy individuálne. Každý podnikateľ môže mať nejaký dôvod, prečo potrebuje pre svoj výkon podnikania drahšie hodinky, oblečenie, kabelku a tak ďalej. Ten dôvod však musí byť dostatočne legitímny. Pri majetku majúci povahu osobnej spotreby je dôležitá jeho bezprostredná kauzalita s dosahovaním príjmov. Treba totiž pamätať na to, že daňovník znáša procesne primárne dôkazné bremeno.  Vzhľadom na nepredvídateľnosť rozhodovacích orgánov odporúčam minimálne pri väčších transakciách nechať to posúdiť odborníkmi pre danú oblasť. Pri zachovaní dobrej viery práve takýto posudok chráni pred trestnoprávnou zodpovednosťou. Ak sa však podnikateľ stráni preukazovaniu daňovému úradu, stále môže využiť uplatňovanie výdavkov 80% – 20% na majetok osobnej potreby,“

Na čo sa teda zameriava daňový úrad pri kontrole týchto položiek? 

Práve na spomínanú legitimitu a na to, či je obstaranie týchto predmetov nevyhnutné pre výkon povolania, resp. podnikateľskej činnosti. Napríklad interné predpisy Slovenskej advokátskej komory vyžadujú od advokátov dbanie na dôstojnú úpravu zovňajška. U žien to predstavuje nosenie sukňového alebo nohavicového kostýmu, blúzky, šiat a spoločenskej obuvi primeranej k ročnému obdobiu. A zasa muži advokáti musia nosiť pánsky oblek. A údajne piloti lietadiel musia mať zakúpený druhý pár okuliarov.

Za akých okolností sa tieto náklady uznávajú? 

Daňovník musí  pri predmetoch osobnej potreby – o to zvlášť, ak ide o drahé a luxusné veci-  – preukázať nutnosť takéhoto štandardu, aby si napríklad získal dôveru u určitých klientov, ak pracuje v odbore, kde sa očakáva určitý štandard a jeho absencia túto dôveru zníži. Zároveň musí uspokojivo vedieť vysvetliť, že takéto vybavenie nie je používané súkromne (napríklad ukladaním hodiniek po práci do trezoru a preukázaním, že daňovník má vlastné spoločenské hodinky pre nepodnikateľské účely a pod.) Ak budú splnené tieto podmienky, mali by byť náklady na obstaranie takýchto predmetov považované za daňový výdavok.

Kedy sú už tieto položky za čiarou? 

Ak by daňovník používal predmety luxusnej povahy, ktorých, štandardne, počet už vybočuje z rámcov, čo je rozumne predpokladať za racionálne za behu normálnych okolností.

Existuje konkrétny prípad, kedy DÚ alebo súd niečo neuznal? Aký bol dôvod?

Súdy riešili napríklad prípad obstarania okuliarov žeriavnikom, ktorý mal očnú vadu. Súd v tomto prípade takýto náklad nepovažoval za daňový výdavok, pretože žeriavnik by si musel beztak tie okuliare obstarať. 

Aký je rozdiel ak si takéto perličky dá do nákladov živnostník a jednoosobová sro?

Nie je rozdiel v tom, či ide o živnostníka alebo jednoosobovú eseročku –  vždy musí byť jasne preukázateľné, že predmety osobnej sú nevyhnutné pre výkon podnikateľskej činnosti. Pri eseročkách však treba upozorniť aj na iný problém – v slovenskom prostredí je bežnou praxou, že majitelia eseročky si pokladňu spoločnosti zamieňajú s peňaženkou štatutára.

Ako môže napríklad majiteľ hoci aj jednoosobovej eseročky nakladať s peniazmi na jeho podnikateľskom účte?

Či a ako je možné peniaze z podnikateľského účtu alebo kasy použiť, záleží na tom, či ide o živnostníka, eseročku alebo veľkú firmu. Voľnú ruku pri nakladaní s peniazmi z podnikateľského účtu majú SZČO. Nemusia sa zaoberať tým, kedy a akým spôsobom si vyberú peniaze z podnikania, aby ich mohli využívať aj na súkromné účely.  To však už neplatí v prípade, ak ide o  s.r.o.- hoci aj jednoosobové. Najmä menší podnikatelia zabúdajú na to, že s.r.o. je obchodná spoločnosť, ktorá je korporačne, účtovne aj daňovo striktne oddelená od jej majiteľa a aj prípadné sankcie za daňové či právne delikty môžu byť rôznorodé. Nejde teda iba o to, či si podnikateľ môže dať mikrovlnku do nákladov, lebo si v nej zohrievate obed počas home office. Ak chce majiteľ s.r.o. legálne použiť zisk na súkromné účely, musí si vyplatiť dividendy (existujú aj iné možnosti, ale dividendy sú základnou, právom predpokladanou alternatívou), ktoré podliehajú zrážkovej dani. Okrem vyplatení dividend sú aj iné možnosti vyplatenia sa z malej spoločnosti. Ich využiteľnosť je individuálna od prípadu k prípadu.

Čo hrozí, ak neuvedie, že to bola súkromná spotreba a pod.

V mimoprávnej terminológii ide o tunelovanie majetku spoločnosti, za ktoré sú zodpovední nielen štatutár, ale aj samotný príjemca/príjemcovia týchto benefitov.  A to môže mať trestnoprávne konzekvencie aj v súvislosti s inými, nedaňovými trestnými činmi (napríklad poškodzovanie veriteľa). Téma využívania firemného majetku na súkromné účely je tak veľmi komplexná a prípadné sankcie za daňové ako aj právne delikty môžu byť rôznorodé.

Robia aj veľké firmy chyby pri zdaňovaní napríklad nepeňažných príjmov? O aké veci konkrétne ide najčastejšie?

Pri väčších spoločnostiach je účtovná a ekonomická transparentnosť prítomnejšia. Aj keď miera diskutovanej agresivity daňovníka je štandardne nižšia, ani väčšie spoločnosti sa nevyhnú technickým chybám. Ide napríklad o situácie, kedy sa využíva firemný majetok s plným odpočtom DPH pre súkromné účely zamestnancov, rozdávanie podielov na firme zamestnancom bez zdanenia a „zodvodnenia“ týchto príjmov, rôzne nepeňažné benefity a podobne. 

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga v rozhovore pre Forbes: Hodinky, dovolenka či luxusná kabelka: Obstoja tieto položky v daňovom priznaní? je zobrazený ako prvý na Highgate.

 Je to relatívne aktuálna téma, keďže len nedávno štát vymazal niekoľko firiem z obchodného registra, aby ich následne pre zmenu niekoľko „vzkriesil“ a znova zapísal do obchodného registra. Napriek tomu, že sa procesne nejedná o náročné inštitúty, právna a daňová legislatíva nie sú vôbec skoordinované, tak v praxi vzniká množstvo legislatívne neuchopiteľných situácií ako je napríklad daňová kontrola u subjektu, ktorý ukončil podnikanie a podobne.  

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Ex offo výmaz – právne a daňové implikácie je zobrazený ako prvý na Highgate.

Reforma v prvom rade nie je podľa Petra Vargu iba výmyslom tejto vlády. Viacero návrhov už existovalo dlhodobejšie. Reformu vníma aj ako snahu zaviesť väčšiu mieru spravodlivosti do zdaňovania / zodvodňovania. Teraz totiž existuje obrovská disproporcia medzi zamestnancami a tzv. kancelárskymi živnostníkmi. Títo živnostníci využívajú veľkorysé paušálne výdavky a platia efektívnu daňovo-odvodovú sadzbu možno okolo 15 % (do 10 % pri odvodových prázdninách). Kdežto bežní zamestnanci sú na tom oveľa horšie. A živnostníci napriek tomu netratia na významných dávkach zo sociálneho poistenia (starobný dôchodok, materské, tehotenské) a šetria stovky EUR mesačne na úkor verejných financií. 

Pozitívne znaky reformy: 

• zjednodušenie systému
• skupinové zdaňovanie (t.j. započítavanie strát, odbúranie transferového oceňovania)
• nižšia sadzba dane
• snaha o väčšiu spravodlivosť

Negatívne znaky reformy: 

• daň z majetku (ilúzia)
• prebujnené sociálne transfery
• spoplatnenie vysokých škôl pre pracujúcich študentov

Každopádne Peter Varga je veľmi skeptický ohľadom toho, či je štát, ako ho dlhodobo poznáme (možno okrem 2. Dzurindovej vlády), takúto reformu daní a odvodov spôsobilý implementovať. Bolo by to extrémne technicky zložité nielen z pohľadu §§, ale aj z informačného hľadiska. Veď Sociálna poisťovňa už niekoľko rokov nevie zaviesť ani len ročné zúčtovanie poistného.

Celý rozhovor: Expert rozobral Matovičovu reformu až na kosť. Časť so živnostníkmi sa podarila, prekvapil odborník (ROZHOVOR)

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Aké sú pozitíva a negatíva Matovičovej daňovej revolúcie? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Naše služby v oblasti daňovej optimalizácie

Pre našich klientov analyzujeme ich podnikanie s cieľom nastaviť ho tak, aby bolo daňovo a odvodov efektívnejšie. V spolupráci s našimi právnikmi a daňovými poradcami vypracúvame pre našich klientov high-level a komplexnejšie daňové analýzy a stanoviská pre účely legálnej daňovej optimalizácie ich podnikania. V oblasti daňovej optimalizácie zabezpečujeme napríklad tieto služby:

• analýza tuzemských (slovenských) možností na daňovú alebo odvodovú optimalizáciu podnikateľov;
• transakčné daňovo-právne poradenstvo;
• poradenstvo v oblasti výberu ideálnej formy podnikania (od úrovne s.r.o. alebo živnosť);
• poradenstvo v oblasti vytvárania lokálnych aj cezhraničných daňových štruktúr;
• analýza existujúcej tuzemskej alebo medzinárodnej štruktúry s ohľadom na súlad s relevantnými slovenskými a medzinárodnými právnymi predpismi;
• praktické poradenstvo pri offshore spoločnostiach;
• poradenstvo pri anonymite vlastníctva;
• poradenstvo v oblasti transferového oceňovania.

Príklady daňovej optimalizácie

Príklad 1: Firma dosiahne zisk. Zisk však nevyplatí spoločníkovi ako dividendu, ale daruje mu ho a vyhne sa tak dani z dividend. Právne predpisy takéto konanie formálne nezakazujú. Môžeme to považovať za:  

• legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa dani z dividend);
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane; a poistného.

Príklad 2: Slovák žijúci na Slovensku si založí v Spojených arabských emirátoch spoločnosť, odkiaľ fakturuje služby svojim klientom. Daň v Spojených arabských emirátoch je 0 % a tento Slovák sa združuje viac ako 183 dní roka na Slovensku. Opäť, žiadny právny predpis založenie a využívanie tejto spoločnosti nezakazuje. Môžeme to teda považovať za:  

• legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa dani z dividend);
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane; a poistného.

Príklad 3: Podnikateľ podniká prostredníctvom svojej malej obchodnej spoločnosti, ktorá sa venuje IT službám. S cieľom využiť zvýhodnený daňovo-odvodový režim pre živnostníkov si založí živnosť, prostredníctvom ktorej fakturuje marketingové služby svojej spoločnosti. Presúva si tak zisk zo spoločnosti na živnosť. Predpokladajme, že cena za služby je trhová. Môžeme to teda považovať za:  

• legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa dani z dividend);
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane; a poistného.

Príklad 4: IT firma má vo svojom tíme 10 ľudí, ktorí pracujú z domu alebo v priestoroch spoločnosti na full time. Z týchto 10 ľudí sú dvaja na trvalý pracovný pomer a 8 sa rozhodli pracovať ako živnostníci, aby mali vyšší čistý príje.  Môžeme takúto optimalizáciu považovať za

• legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa dani z dividend);
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane; a poistného.

Príklad 5: Tehotná žena pracuje v spoločnosti svojho známeho. Ten vlastní aj iné spoločnosti. S cieľom zvýšiť si svoju materskú sa dohodnú. že posledné tri mesiace sa zamestná v jeho druhej spoločnosti, kde bude mať aj vyššiu mzdu. Môžeme takúto odvodovú optimalizáciu považovať za

• legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa dani z dividend);
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane; a poistného.

Je daňová optimalizácia trestným činom?

Nie každá daňová optimalizácia je prirodzene nelegálna. Žiaľ, hranica medzi tým, čo je možné považovať za legálnu a nelegálnu optimalizáciu, je často nejasná. Na Slovensku nie je veľa prípadov, ktoré by boli analyzované v tomto kontexte aj z teoretického hľadiska. 

Jednou z výnimiek je kauza KTAG Andreja Kisku. Podstatou tohto daňového sporu bolo zahrnutie si nákladov na prezidentské voľby do daňových výdavkov firmy. Tento prípad nie je až tak zaujímavý z hľadiska toho, či dané náklady je možné považovať za daňové výdavky.

Jej pridaná hodnota totiž spočíva hlavne v tom, že daňovú optimalizáciu v danom kontexte vkladá do trestnoprávnej roviny. Ide o relatívne precedentnú vec v podmienkach slovenského daňového práva. Aké komplexné, komplikované a aj nepredvídateľné vie byť daňové právo nám tak táto kauza ukazuje dôsledne.

Kým agresívna daňová optimalizácia predstavuje daňový delikt, pri ktorom podnikateľovi hrozí dodanenie a pokuta, daňový podvod k tomu pridáva navyše aj trestnoprávny rozmer. Ekonomický a právny život je, žiaľ, tak rozmanitý, že nie vždy je jednoznačne možné ku každej ekonomickej kauze prisúdiť miesto iba v jednej z vyššie uvedených množín. A preto sa tieto množiny nepretínajú v jednom bode = podnikateľ (a teda aj jeho trestnoprávna pozícia) je v nejakej miere vystavený svojvoľnosti rozhodovacieho orgánu.

Daňová optimalizácia – pomoc advokáta

Predstavme si, že podnikateľ chce využiť nižšiu sadzbu dane v Maďarsku. Založí si tam firmu odkiaľ fakturuje svojej slovenskej spoločnosti. Presúva zisk z vyššieho daňového pásma do nižšieho. Pokiaľ podnikateľ nechce investovať do relevantného poradcu, vystačí si s internetom a svojim slovenským účtovníkom. Na internete si zistí, že maďarská sadzba dane je 9 % + lokálna daň (údaj z roku 2021), nájde si spoločnosť, ktorá mu maďarskú spoločnosť založí a poskytne sídlo a slovenský účtovník mu faktúry zaúčtuje. Ak do tejto štruktúry zapojí aj relevantného daňového poradcu, zistí, že tento typ prvoplánovej daňovej optimalizácie však má širší rozmer. Vyvstávajú totiž napríklad nasledujúce otázky:

• Nemôže slovenský daňový úrad maďarskú firmu považovať za slovenskú firmu? Ako to riziko eliminovať?
• Vyplatenie dividend z Maďarska podlieha v Maďarsku 15 % zrážkovej dani ? Ako to eliminovať?
• Pravdepodobne sa na podnikateľovu slovenskú spoločnosť vzťahujú pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti (§ 17h zákona o dani z príjmov) Ako to riziko eliminovať?

Advokát do celého kontextu prináša nevyhnutný právny rozmer v situáciách, kde písané právo nedáva jasnú odpoveď. Pri interpretácií využíva súdnu judikatúru, rozbor rôznych výkladov práva (teleologický, gramatický, historický, atď.) ako aj filozofiu a teóriu práva, po ktorých je potrebných siahnuť v nejasných situáciách. Môže ísť napríklad o nasledujúce témy:

• Ak bude mať daňový úrad na celú štruktúru iný názor, spáchal touto štruktúrou podnikateľ trestný čin skrátenia dane a poistného?
• Keďže tzv. CFC pravidlá (§ 51h zákona o dani z príjmov) sa vzťahujú na zahraničné spoločnosti, ktorých efektívne zdanenie je menšie ako 10 % (jedna z podmienok), spadajú do tohto rámca aj maďarské spoločnosti, respektíve je možné maďarské lokálne dane považovať za relevantné pre účely CFC pravidiel?
• Ak daňový úrad vyžaduje od podnikateľa mať v Maďarsku relevantnú prítomnosť (t.j. priestory, zamestnancov, …), je to v súlade so základným právom EÚ – právom usadzovania sa v inej krajine? Môžem sa o toto právo pri štrukturovaní oprieť? V akej miere ma chráni? Naozaj v Maďarsku potrebujem mať prenajaté priestory?

Navyše, s daňovou optimalizáciou treba mať aj relevantné praktické skúsenosti.
Hlavne pri využívaní zahraničných spoločností podnikateľ potrebuje vedieť vopred, aká je napríklad prax bánk, do akej miery funguje výmena informácií, alebo koľko je možné očakávať administratívnych a finančných úskalí (t.j. povinný audit, AML procedúry, onboarding na zahraničných kryptoburzách, atď.).

V Highgate Grouppreto spájame všetky elementy do jednej ucelenej služby. To je podstata prepojenia práva, daní a účtovníctva pod jednou strechou.Našou úlohou je však aj kultivovať slovenské podnikateľské prostredie. Stále je totiž v ňom badať prvky ranokapitalistického obdobia, ktoré sa prejavujú napríklad vo veľmi agresívnom vnímaní možností pre daňovú optimalizáciu. Ak máme pestovať v spoločnosti zmysel pre právny štát a spoločenskú zodpovednosť, našou úlohou, ako lídra v oblasti daňového práva na Slovensku, jednoducho musí byť poukazovanie na zákonné limity.Daňová optimalizácia musí byť zákonná, musí vychádzať z relevantných ekonomicko-právnych motívoch a musí byť autentická.

Daňové právo je komplikované

Zákon o dani z príjmov dnes obsahuje približne 100 000 slov. To je približne trikrát viac ako v roku 2004, keď nadobudla účinnosť veľká “Miklošova” daňová reforma. Počet slov v zákone síce na prvý pohľad pôsobí ako bezvýznamná štatistika, avšak čím komplikovanejší je zákon o dani z príjmov, tým viac možností na daňovú optimalizáciu môže poskytovať. A práve preto vedia optimalizovať aj “jednoosobé sročky”.

Daňová optimalizácia musí byť poctivá

Rovnako ako pri indexovaní vyhľadávania na Googli, tak aj daňová optimalizácia dnes musí byť poctivá, reálna a dostatočne uveriteľná na to, aby bola úspešná. Ak aj dosiahne agentúra dočasný úspech aplikovaním nového, neprirodzeného spôsobu zlepšenia vyhľadávania internetovej stránky, je pravdepodobné, že je to len dočasné a Google si s tým poradí.

Rovnako aj v daniach. Nie je možné sa spoliehať na súčasnú prax finančnej správy napríklad pri analyzovaní zložitejších operácií a štruktúr. Premlčacia doba je totiž v niektorých prípadoch až 10 rokov. To sa týka aj kryptomien. Spoločnosť postupne limituje k absolútnej transparentnosti, a preto musí dnes byť daňová optimalizácia postavená na pevných základoch, aby sa tak kvalifikovala do množiny legálnej a legitímnej daňovej optimalizácii.

Ak bude teda tento trend vyzbrojovania finančnej správy pokračovať, daňovníka to môže dobehnúť o niekoľko rokov.

Daňová optimalizácia a zahraničné možnosti

V prípade, ak podnikáte cezhranične, možnosti na optimalizáciu sa rozširujú. Nikdy v histórii nebolo fyzické presúvanie sa osôb a tovarov tak jednoduché ako v súčasnosti. Rovnako nikdy predtým nebolo tak jednoduché poskytovať služby z jedného konca sveta zákazníkovi nachádzajúcemu sa na druhom konci sveta. Vo svete sa stierajú hranice, vzdialenosti sa stávajú relatívnymi a viaceré podnikateľské možnosti stále viac reálnymi. Otvorený svet tak prináša možnosti využívať daňové výhody jednotlivých krajín za účelom optimalizácie daní, toku financií a ochrany majetku.

Medzinárodné daňové predpisy a regulácia sa však neustále menia, pričom narastajúca globalizácia komplikuje zdaňovanie cezhraničných, ale aj vnútroštátnych operácií. Podrobná znalosť tejto regulácie nám umožňuje pre našich klientov v spolupráci s našimi zahraničnými partnermi navrhovať a implementovať účinné a efektívne daňové štruktúry, ktoré spĺňajú aktuálne regulačné požiadavky.

Článok Daňová optimalizácia – slovenské a zahraničné možnosti je zobrazený ako prvý na Highgate.