Identifikácia švarc systému

V minulosti sme podrobne analyzovali históriu a výhody či nevýhody spojené so švarc systémom, o ktorých si môžete prečítať v našom článku Švarcsystém: Chcete pracovať na živnosť alebo zamestnávať živnostníkov? Dajte si pozor aby Vám nezaklopala Kobra alebo OČTK.  

Problematika švarc systému je často vnímaná ako hon na fiktívneho živnostníka (ale aj jednoosobovú SRO), teda samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) bez vlastných zamestnancov, ktorá nespĺňa aspoň dve z nasledujúcich kritérií:

• samostatnosť – má viac ako jedného klienta, pre ktorého pracuje,
• subdodávky – v prípade potreby má možnosť zamestnať zamestnancov,
• rozhodovacia právomoc – je schopná dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa jeho plánovania.

Hoci je táto definícia nejasná a zanedbáva mnohé premenné, štát sa snaží takýchto živnostníkov identifikovať a potrestať, pretože „okrádajú“ verejné financie, neodvádzajú príspevky na dôchodok a ďalšie povinné odvody.

Pozrime sa na túto problematiku z iného uhla. Prečo je švarcsystém tak kontroverzný? A aké sú jeho skutočné výhody a nevýhody pre živnostníkov a zamestnávateľov? Tieto otázky otvárajú priestor pre zaujímavú diskusiu a prinášajú nové perspektívy na staré problémy.

Prečítajte si viac a dozviete sa, ako môžete bezpečne navigovať vo svete švarcsystému bez zbytočných rizík.

Motivácia pre využívanie živnostníkov

Na Slovensku počet živnostníkov neustále narastá, čo nás privádza k otázke: Čo motivuje ľudí k tomu, aby sa stávali živnostníkmi?

Jedným z hlavných dôvodov je výrazná disproporcia medzi daňovými a odvodovými povinnosťami živnostníkov a zamestnancov. Táto nerovnováha v daňovom systéme vytvára pre živnostníkov finančne výhodnejšie podmienky, čo prirodzene priťahuje mnohých, ktorí hľadajú spôsob, ako optimalizovať svoje príjmy. Štát sa však na tento fenomén pozerá kriticky a zasahuje, aby zabránil zneužívaniu systému. Je potrebné uviesť, že ak v práve medzi jednotlivými režimami existuje takáto disproporcia, tak zásah štátu je legitímny.

Na konferencii sa Peter Varga venoval tejto téme aj z iného pohľadu. Zdôraznil, že ak by bol daňový systém neutrálnejší, rozhodnutie jednotlivcov, či sa stať živnostníkom alebo zamestnancom, by nebolo považované za podvodné. Nešlo by totiž o pokus vyhnúť sa daňovým povinnostiam, ale o slobodnú voľbu právnej formy, ktorá najlepšie vyhovuje individuálnym potrebám. V situáciách, kde fyzická osoba očakáva dávky zo sociálneho poistenia (hlavne dôchodok) je pre zmenu tá optika neutrálnejšia. Akokoľvek, práve poznanie komplexného pohľadu daní, odvodov a dávok zo sociálneho poistenia je nevyhnutným predpokladom na väčšiu pravdepodobnosť pre obhájenie obchodnoprávneho vzťahu s kontraktorom.  Inými slovami, z judikatúry je možné dôvodiť, že samotná právna analýza nestačí a pri nastavovaní vzťahov musí právna analýza reflektovať existenciu alebo neexistenciu finančnej disproporcie. To sú aj závery z našej konferencie.

V prípade neexistencie disproporcie by sme sa dostali do roviny, ktorá by umožňovala slobodnejšiu voľbu vhodnej právnej formy pre konkrétnu fyzickú osobu. V rámci relevantných právnych modelov boli bližšie prezentované zamestnanie, jednoosobové s.r.o., živnosti, ale aj IP vzťahy a iné formy spolupráce, napríklad tiché spoločenstvo. Pozrite si videozáznam z konferencie a dozviete sa viac o tom, prečo je práca na živnosť tak atraktívna a aké výhody a nevýhody prináša pre zamestnávateľov aj živnostníkov. Hlbší pohľad na motivácie využívať živnostníkov a zmluvnú slobodu pri výbere právnej formy predstavuje Peter Varga vo videozázname z konferencie Švarc systém: „Zamestnávanie živnostníkov“ – kde je hranica?

Porovnanie daňových a odvodových povinností

Motivácia účastníkov trhu na strane zamestnancov je hľadať iné formy za účelom zvýšenia svojich príjmov. Pre lepšie objasnenie uvádzame aj sumarizáciu daňových sadzieb, základných modelov, ktoré lemujú túto problematiku

Efektívna odvodová sadzba: Kto platí menej?

Na konferencii sme vykonali detailné porovnanie odvodových sadzieb pri rôznych pracovných režimoch na základe príjmu 1000 € brutto mzdy zamestnanca a 1000 € na faktúre pre živnostníka (rozoberali sa aj iné alternatívy).

Z výsledkov jednoznačne vyplýva, že efektívna daňovo-odvodová sadzba pri zamestnancovi dosahuje 42%, zatiaľ čo živnostník, ktorý využíva odvodové prázdniny, platí iba nepatrných 10%. Pri porovnaní s konateľom s. r. o. vidíme, že tento režim nie je až tak výhodný, keďže pri konateľskej odmene vo výške životného minima, t. j. 269 € mesačne, ktorá je najefektívnejšia z hľadiska minimálnych zdravotných odvodov, a prezumujeme, že platí 15% daň z príjmov právnickej osoby, tak efektívna odvodová sadzba je vo výške 28%. Z uvedeného sa nám môže javiť, že rozumieme prečo je výskyt živnostníkov na Slovensku tak vysoký. Pre objasnenie uvádzame krátku sumarizáciu. 

Peter Varga na konferencii podrobne vysvetlil jednotlivé položky a vyhodnotil zmeny efektívnej daňovo-odvodovej sadzby pri narastajúcej mzde/odmene, povinnosti živnostníka platiť sociálne odvody vrátane možností SRO znížiť daňové zaťaženie cez v praxi štandardné spôsoby malých SRO optimalizovať (legálne/nelegálne) dane (napríklad kúpa auta a podobne) a tým tak znížiť % efektívnej sadzby v tejto tabuľke.

Celý videozáznam z konferencie si môžete objednať tu:

Právno-regulačné výzvy

Na konferencii sme tiež upozornili na právne riziká spojené so švarc systémom. Táto problematika nelegálneho zamestnávania a závislej práce je pod drobnohľadom a patrí do pôsobnosti nielen daňových úradov, ale aj Inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovne a donedávna to bolo aj Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávatelia, ktorí sa uchyľujú k tomuto modelu zamestnávania, riskujú vysoké pokuty a dokonca aj trestné stíhanie. Pre vymedzenie akejsi hranice, je nevyhnutné analyzovať aj jednotlivé právne pojmy, s ktorými sa pri tejto problematike môžeme stretnúť.

V prípade Inšpektorátu práce a nelegálneho zamestnávania, ako pojmu, ktorý je upravený zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a ktorý definuje viacero druhov nelegálnej práce, ale v prvom rade zakazuje klasický švarcsystém. Zákonom je chápaný ako závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa bez toho, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Výkon práce živnostníka pre podnikateľa nemožno za každých okolností subsumovať pod definíciu švarcsystému. Podstatou je, aby boli kumulatívne naplnené znaky závislej práce, ktoré nájdeme v ustanovení §1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého je to práca vykonávaná: 

• Vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca;
• Zamestnanec ju vykonáva osobne pre zamestnávateľa;
• Podľa pokynov zamestnávateľa;
• V mene zamestnávateľa; a
• Zamestnanec vykonáva prácu v čase určenom zamestnávateľom.

V prípade správy daní a daňových úradov ide o problematiku závislej činnosti, ktorá je upravená v §5 zákona o dani z príjmov. Zjednodušene povedané, závislou činnosťou je situácia, kedy je osoba povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Pri mechanickom výklade závislej činnosti by sme mohli dôjsť k mylnému záveru, že akýkoľvek príkaz alebo pokyn, ktorý niekomu dáme, je závislou činnosťou. Takýto výklad by bol jednak absolútne nelogickým, ale najmä by neodrážal stav a účel, ktorý sa zákonodarca uvedenou formuláciou snažil docieliť.

Je dôležité pochopiť, že pojem závislá činnosť je širší ako pojem závislá práca. To znamená, že každá závislá práca je závislou činnosťou, ale nie každá závislá činnosť je závislou prácou. Tento rozdiel je kľúčový pri kontrole a sankcionovaní švarcsystému.

Kontroly a sankcie: Čo Vás môže čakať pri švarc systéme?

Švarcsystém je pod prísnym dohľadom viacerých kontrolných úradov. Hlavnými inštitúciami, ktoré vykonávajú kontroly, sú:

• Inšpektorát práce, ktorý kontroluje nelegálne zamestnávanie podľa z. o nelegálnom zamestnávaní;
• Daňový úrad, ktorý kontroluje závislú činnosť podľa z. o dani z príjmov;
• Sociálna poisťovňa, ktorá sa odvoláva na zákon o dani z príjmov.

Každý z uvedených úradov má oprávnenie k výkonu samostatnej kontrolnej činnosti, avšak z rozhodovacej praxe a zistení vieme, že kontroly často začína Inšpektorát práce. Ak zistí porušenie povinnosti a určí, že došlo k spáchaniu deliktu, vydá o tom protokol a informuje Sociálnu poisťovňu.  

Zamestnávateľovi, ktorý porušil povinnosti hrozia vysoké pokuty nielen od Inšpektorátu práce, ale aj Sociálnej poisťovne. Inšpektorát práce môže v zmysle zákona uložiť pokutu od 2 000 EUR do 200 000 EUR. Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu do výšky 16 600 EUR a zároveň môže uložiť aj penále vo výške 0,05% za každý deň nezaplatenia poistného, čo ročne predstavuje 18%.

Sankcie ukladané daňovým úradom sú iné a to súvisí s tým, že daňový úrad má oprávnenie vykonať kontrolu aj niekoľko období spätne, čím nie je možné určiť maximálnu výšku, a teda by mohlo dôjsť až k likvidačným dôsledkom na spoločnosť. V rámci konferencie Peter Varga hovoril o možnostiach, ako sa dá argumentačne vyhnúť takýmto likvidačným sankciám zo strany daňového úradu.

Zákon definuje aj nepeňažné sankcie, ako sú:

• Nemožnosť získať dotácie zo štátneho rozpočtu;
• Nemožnosť zúčastňovať sa verejného obstarávania;
• Zaradenie do verejného zoznamu osôb, ktorým bola uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie;
• A iné.

Profesor trestného práva Tomáš Strémy v diskusii s Petrom Vargom na konferencii hovorili aj o trestnoprávnej rovine švarcsystému. V extrémnych prípadoch môže byť uložený trest odňatia slobody až na 12 rokov. Viac o trestnoprávnej rovine švarcsystému nájdete vo videozázname z konferencie Švarc systém: „Zamestnávanie živnostníkov“ – kde je hranica?

Právny vs. faktický stav: Čo hovorí skutočnosť?

V práve platí zásada, že právny stav musí zodpovedať faktickému stavu. Jednoducho povedané, zmluva musí odrážať skutočnú situáciu. Nemôžeme mať uzavretú zmluvu na vykonávanie práce A, ak zamestnanec v skutočnosti vykonáva prácu B. Toto je často označované ako zastieranie právneho úkonu. Pre lepšie pochopenie a prípravu pracovných zmlúv uvádzame niektoré z indikátorov, ktoré by mali byť, alebo naopak nemali byť, zahrnuté v zmluvách. Takýmito indikátormi napríklad sú:

• Pokyny: Jasné pokyny týkajúce sa vykonávanej práce.
• Zastupiteľnosť: Schopnosť zamestnanca byť zastúpený.
• Projekt: Práca na konkrétnych projektoch.
• Dovolenka: Pravidlá týkajúce sa dovolenky a voľna.
• Sankcie: Možné sankcie za neplnenie povinností.

Tieto indikátory môžu slúžiť ako pomôcka pri posudzovaní a dokazovaní skutočného charakteru zmluvného vzťahu v spore s daňovým úradom alebo Inšpektorátom práce. Pri nastavovaní vzťahov pre klientov sa sústreďujeme na viaceré detaily, ktoré ani podnikateľ, ani advokát nevenujúci sa daniam a odvodom detailne na prvý pohľad nespozoruje. Ak by Vás čokoľvek zaujímalo alebo by ste chceli posúdiť/nastaviť vzťahy u Vás vo firme, dajte nám vedieť.

Švarcsystém môže na prvý pohľad pôsobiť ako atraktívny model zamestnávania, no skrýva v sebe množstvo rizík a potenciálnych negatívnych dôsledkov. Na našej konferencii sme ponúkli podrobný pohľad na túto problematiku, zdôraznili sme dôležitosť dodržiavania zákonov a predpisov, poskytli sme rady, ako sa možno vyhnúť sankciám a otvorili sme diskusiu o možnostiach a výzvach spojených s týmto modelom.

Ak máte akékoľvek otázky alebo potrebujete odbornú pomoc v tejto oblasti, neváhajte nás kontaktovať. Sme tu, aby sme vám pomohli nájsť najlepšie riešenia pre Vaše podnikanie.

Článok Švarc systém: Nehrozí vám až 12 rokov za “zamestnávanie“ živnostníkov? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Novela zavádza tzv. minimálne zdravotné odvody zamestnanca. Doterajšia právna úprava takéto niečo nepoznala. Do účinnosti tejto novely platilo, že zamestnanec platil poistné z hrubej mzdy, či odmeny, ktorú v príslušnom mesiaci dosiahol. Na základe toho mal zabezpečené všeobecné zdravotné poistenie, častokrát doslova „za pár eur“. Napríklad, ak podľa starej úpravy zamestnanec dosiahol za určitý mesiac hrubú mzdu vo výške 100 EUR, z tejto sumy platil aj poistné v celkovej výške 14,00 EUR, a to 4 EUR za zamestnanca a 10 EUR za zamestnávateľa.

To isté platilo pre konateľov, ak mal konateľ mesačnú odmenu 10 EUR, do zdravotnej poisťovne zaňho putovalo mesačne 1,40 EUR, pričom mal zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu. Práve táto skutočnosť častokrát v praxi viedla k uzatváraniu mnohých špekulatívnych pracovných úväzkov. A to z dôvodu, že ak by osoba bola vedená ako dobrovoľne nezamestnaná, mala by povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo bola pre rok 2022 suma 79,31 EUR (v súčasnosti pre rok 2023 už 84,77 EUR). Koniec-koncov práve snaha zabrániť špekulatívnym odmenám, špekulatívnym pracovným úväzkom a vyhýbaniu sa odvodovým povinnostiam, viedla zákonodarcu k prijatiu tejto, už spomínanej, novely.

Koho novela najviac zasiahne?

Na prvý pohľad sa môže javiť, že novela zasiahne výlučne zamestnancov, či osoby, ktoré poberajú odmeny zo závislej činnosti, s príjmom nižším ako je životné minimum, ktoré je od 01.01.2023 vo výške 234,42 EUR. Dotkne sa to však aj zamestnancov s vyšším mesačným príjmom ako je suma 234,42 EUR, a to do výšky 328,00 EUR mesačne v prípade, ak si uplatňujú odpočítateľnú položku v zdravotnom poistení. Ako už sme nepriamo načrtli, dotkne sa to aj členov štatutárnych orgánov (napr. konateľov, ktorí sú zároveň aj vlastníkmi spoločnosti), ktorých odmeny sú nižšie ako je výška aktuálneho životného minima, t. j. nižšie ako 234,42 EUR.

Výška minimálnych zdravotných odvodov

V zmysle novely, poistné spolu s preddavkom na poistné musia byť najmenej v takej výške, akú by platil zamestnanec spolu so zamestnávateľom v prípade, ak by zamestnancova mzda bola vo výške životného minima určeného pre jednu fyzickú osobu, t. j. už spomínaných 234,42 EUR.

Zákon o zdravotnom poistení zasa stanovuje, že sadzba poistného je pre zamestnanca 4% z vymeriavacieho základu a pre zamestnávateľa 10% z vymeriavacieho základu zamestnanca.

S prihliadnutím na podmienku, že minimálne zdravotné odvody, ako sme uviedli vyššie, sa vypočítavajú minimálne zo sumy 234,42 EUR, tak jednoduchým výpočtom dospejeme k záveru, že výška minimálneho zdravotného odvodu je 32,81 EUR za mesiac.

Minimálny preddavok zamestnanca sa však znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol zamestnanec:

• súčasne SZČO;
• súčasne poistencom štátu (napr. študent, dôchodca, osoba poberajúca nemocenské, materské,..);
• osobou so zdravotným postihnutím;
• vyhlásený za nezvestnú osobu;
• sa poistenec nepovažoval za zamestnanca.

Príklad:

Osoba bola počas januára 2023 prihlásená v zdravotnej poisťovni ako zamestnanec, zároveň však v období od 01.01.2023 do 25.01.2023 bola táto osoba práceneschopná a poberala náhradu príjmu od zamestnávateľa a nemocenské zo Sociálnej poisťovne. V dôsledku uvedeného osoba nebola zároveň poistencom štátu 5 dní. A teda výpočet bude vyzerať nasledovne:

• 32,81 EUR x (5/31) = 5,29 EUR

Minimálny preddavok zamestnanca bude v tomto prípade za mesiac január vo výške 5,29 EUR.

Čo ak je mesačná mzda/odmena osoby nižšia ako životné minimum?

Ide o prípady, kedy by vypočítaný zdravotný odvod nedosiahol požadovanú minimálnu výšku, a teda tento rozdiel by bolo potrebné doplatiť. Akonáhle zdravotný odvod zamestnanca vychádza nižší ako je suma 32,81 EUR, vzniká zamestnancovi povinnosť doplatiť odvod do tejto sumy. Z čoho zároveň vyplýva, že odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení a prípadný doplatok do výšky minimálneho preddavku dopláca v plnej výške zamestnanec.

Pre lepšiu predstavivosť si dovolíme uviesť nasledovné príklady (pre účely výpočtov predpokladáme, že zamestnanci nevyužívajú žiadnu odvodovú odpočítateľnú položku):

1. Zamestnanec s mesačnou mzdou 200,00 EUR bol povinný zaplatiť zdravotné poistné vo výške 30,00 EUR (8,00 EUR za zamestnanca a 22,00 EUR za zamestnávateľa), čo je menej ako minimálny zdravotný odvod v zmysle novely, a teda tento rozdiel v sume 2,81 EUR bude musieť doplatiť zamestnanec, čiže od 2023 to je 32,81 EUR (10,81 EUR za zamestnanca a 22,00 EUR za zamestnávateľa).
2. Zamestnanec s mesačnou mzdou 10,00 EUR bol povinný zaplatiť zdravotné poistné vo výške 1,40 EUR (0,40 EUR za zamestnanca a 1,00 EUR za zamestnávateľa), po novom to je 32,81 EUR (31,81 EUR za zamestnanca a 1,00 EUR za zamestnávateľa).
   

Minimálne zdravotné odvody konateľa

Ako už sme uvádzali, novela sa dotkne aj konateľov so symbolickou odmenou, nižšou ako je životné minimum. Je to najmä z dôvodu, že konateľ spoločnosti, ktorý si vypláca odmenu, sa považuje tiež za zamestnanca, nakoľko ide o závislú činnosť.

Aj napriek zavedeniu minimálnych zdravotných odvodov bude takáto optimalizácia príjmu pre štatutárov stále do istej miery výhodná. Nemusí byť však aj najefektívnejším riešením, a to z dôvodu rôznych daňovo poistných benefitov, kde zaraďujeme aj dávky zo sociálneho poistenia alebo daňové bonusy. V prípade, ak by si konatelia naďalej aj napriek legislatívnym zmenám vyplácali odmenu nižšiu ako je životné minimum, na preddavkoch na zdravotné poistenie by mohli „preplácať“.

Aby sa konateľ vyhol iba „doplácaniu“ zdravotných odvodov, jedným z riešení by mohlo byť navýšenie svojej odmeny na úroveň životného minima, či dokonca o niečo vyššie. V dôsledku uvedeného, by konateľom síce plynuli vyššie daňovo odvodové povinnosti, avšak z dlhodobého hľadiska aj výhody zo sociálneho systému.

Konatelia, ktorí sa rozhodnú si navýšiť svoju odmenu na úroveň životného minima, vedia týmto krokom ušetriť pri pravidelnej odmene približne 40,00 EUR ročne.

Ak by konatelia zvýšili svoju odmenu napríklad na 400,00 EUR mesačne, do zdravotnej poisťovne by odviedli navyše zhruba 200,00 EUR ročne. Výška ich príjmu by síce mala vplyv aj na výšku preddavkov na sociálne poistenie, na druhej strane by však mali po splnení ďalších podmienok nárok aj na minimálny dôchodok. Výška sociálnych odvodov vypočítaná z výšky príjmu sa okrem iného podpisuje napríklad aj pod vyšší daňový bonus, ovplyvňuje nemocenské dávky a ďalšie dávky vyplácané na základe sociálneho poistenia.

Ďalšou možnou alternatívou pre konateľov je zvážiť prejdenie na pracovný pomer s mesačnou mzdou vo výške 329,00 EUR. V takom prípade by vedeli ušetriť približne 36,00 EUR ročne.

Viac našich vyjadrení k danej problematike nájdete aj v rozhovoroch pre Trend (Od nového roka musia zdravotné odvody platiť aj štatutári so symbolickou mzdou), Hospodárske noviny (Od nového roka musia aj štatutári so symbolickou mzdou platiť zdravotné odvody. Najmenej približne 30 eur), či .týždeň (Aj štatutári s.r.o. a nízkopríjmových zamestnanci už musia platiť minimálne zdravotné odvody).

Na koho sa minimálne zdravotné odvody nevzťahujú?

Minimálny preddavok zamestnanca sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je:

• súčasne SZČO;
• súčasne poistencom štátu (napr. študent, dôchodca, osoba poberajúca nemocenské, materské,..);
• osobou so zdravotným postihnutím;
• vyhlásený za nezvestnú osobu.

V skratke to znamená, že ak bol zamestnanec súčasne poistencom štátu počas celého mesiaca, tak sa naňho minimálny zdravotný preddavok zamestnanca nevzťahuje.

Ak bol však zamestnanec súčasne poistencom štátu len časť mesiaca, tak ako sme už uvádzali vyššie v tomto článku, suma minimálneho preddavku sa alikvótne zníži.

Okrem uvedeného sa minimálne zdravotné odvody nevzťahujú ani na osoby, ktoré nepoberajú žiadne mzdy alebo odmeny, ako napríklad dohodár, ktorý nemá mzdu v konkrétny mesiac.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Minimálne zdravotné odvody 2023 je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

Peter Varga sa v 4 hodinovej prednáške venoval najmä otázkam efektívneho vyplácania sa majiteľov z firmy a to nielen z daňovo-odvodového, ale aj z právneho hľadiska. Totižto niektoré, na prvý pohľad efektívne,  riešenia so sebou môžu priniesť právny nekomfort v podobe ručenia fyzickej osoby celým svojím majetkom. To môže nastať najmä v situáciách, ak predmetná výplata prostriedkov na majiteľa nebola realizovaná v súlade s príslušnými obchodnoprávnymi normami. Navyše, v prípade ak sa vyplácajúca spoločnosť nachádza v ťažšej finančnej situácií, je možné hovoriť aj o trestnoprávnych dôsledkoch pri nesprávnom vyplácaní z firmy.

Okrem toho boli témami hlavne možnosti zakladania a fungovania firiem v zahraničí v kontexte právnej obhájiteľnosti a iných daňovo-právnych nástrah ako aj príslušnej administratívy. Zakladanie nielen offshore spoločností, ale akýchkoľvek zahraničných spoločností je v kontexte dnešnej legislatívy, sčasti praxi daňových úradov a administratívnych úskalí veľmi komplexnou témou. Časy, kedy bolo možné bezstarostne založiť a prevádzkovať zahraničnú spoločnosť a vyťahovať si tak jednoducho zisk cez jeho premiestňovanie do nízkeho daňového pásma sú už za nami. Tejto téme sa Peter Varga venuje dlhodobo a venoval sa jej aj na našich nedávnych konferenciách o zakladaní investičných fondoch a daňovej optimalizácií pre IT firmy.

Okrem vyššie spomenutých tém sa venoval aj ďalším komoditizovateľným daňovo optimalizačným technikám. Množstvo optimalizačných príležitosti však vzniká až v súvislosti s dynamikou fungovania konkrétnych spoločností. A teda viaceré konkrétne príležitosti je možné aplikovať až na konkrétne situácie, čím tak ten diapazón možností je v súčasnom relatívne komplexnom svete daňovo právnych súvislostí veľmi široký. Tak či onak, daňová optimalizácia je živou témou a dlhodobo sa jej preto venujeme.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Prednáška Petra Vargu o možnostiach daňovej optimalizácie je zobrazený ako prvý na Highgate.

Čo je obsahom školenia?

• jednotlivé možnosti odmeňovania štatutárov v spoločnostiach (pre zjednodušenie ďalej štatutára nazývame konateľ);
• rôzne odvodové odlišnosti medzi jednotlivými typmi odmeňovania konateľov v spoločnostiach;
• či je možné sa ako konateľ zamestnať vo vlastnej spoločnosti?
• či sú rôzne čiastkové minimálne odmeňovacie schémy (napríklad 1/5 úväzok, odmena konateľa za 1 euro) právne v poriadku?
• či sú takéto mzdy/odmeny v súlade s transferovým oceňovaním a či nepredstavujú krátenie dane a poistného, čo je trestný čin?
• zdaňovanie podielov na zisku u konateľov a zamestnancov;
• daňovo-odvodové zaťaženie pri nepravidelných odmenách konateľov;
• dopady na dôchodky fyzických osôb, OČR alebo PN (aj z pohľadu súčasnej COVID situácie);
• vplyv odmien konateľa alebo statusu štatutára a statusu zamestnanca na cestovné náhrady;
• alternatívne možnosti, ktoré ponuka náš právny poriadok na vyplácanie sa z firmy.

Špecifiká odvodovej povinnosti pri odmene konateľa

V princípe existujú tri rôzne odvodové povinnosti pri  odmeňovaní konateľa. V prípade, ak máte malú spoločnosť, kde ste zároveň vlastníkom aj štatutárom a rozhodujete sa o tom , či si dať alebo nedať odmenu alebo mzdu zamestnanca, tak vedzte, že v prípade ak sa nezamestnáte, ale budete poberať len odmenu konateľa, neplatíte garančné poistenie. Garančne poistenie je vo všeobecnosti typ poistenia, ktoré má chrániť zamestnanca v prípade, ak sa zamestnávateľ dostane do finančných ťažkostí. Garančné poistenie však neplatí zamestnanec v prípade, ak je zároveň aj konateľom spoločnosti a vlastní viac ako 50 % podiel  na spoločnosti. Pri odmene konateľa ďalej neplatíte ani úrazové poistenie a dokonca v prípade, ak si ako konateľ nastavíte nepravidelnú odmenu, neplatíte dokonca ani nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Odvody konateľa – môže byť konateľ zamestnaný vo svojej firme?

Ako naznačuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, konateľ môže byť zamestnancom vo firme, kde pôsobí ako konateľ: ,,Nie je vylúčené, aby jedna fyzická osoba vykonávala funkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň bola zamestnancom tejto spoločnosti.“ (NS SR 1 Sža 27/2015).  Toto rozhodnutie do istej miery neguje rozhodnutie, ktoré bolo vydané niekoľko rokov pred tým. Pôvodné rozhodnutie totiž nepredpokladalo, že  konateľ môže vykonávať určité funkcie pre spoločnosť aj z inej pozície ako konateľ. Takýto pohľad Najvyššieho súdu SR je zaiste v rozpore so štandardnými nastaveniami malých spoločností na Slovensku, kde konateľ poskytuje ako živnostník svoje služby do vlastnej spoločnosti.

Celú tému si môžete pozrieť aj s prezentáciou tu:

Článok Odvody konateľa vs. minimálna mzda je zobrazený ako prvý na Highgate.