Identifikácia švarc systému

V minulosti sme podrobne analyzovali históriu a výhody či nevýhody spojené so švarc systémom, o ktorých si môžete prečítať v našom článku Švarcsystém: Chcete pracovať na živnosť alebo zamestnávať živnostníkov? Dajte si pozor aby Vám nezaklopala Kobra alebo OČTK.  

Problematika švarc systému je často vnímaná ako hon na fiktívneho živnostníka (ale aj jednoosobovú SRO), teda samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) bez vlastných zamestnancov, ktorá nespĺňa aspoň dve z nasledujúcich kritérií:

• samostatnosť – má viac ako jedného klienta, pre ktorého pracuje,
• subdodávky – v prípade potreby má možnosť zamestnať zamestnancov,
• rozhodovacia právomoc – je schopná dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa jeho plánovania.

Hoci je táto definícia nejasná a zanedbáva mnohé premenné, štát sa snaží takýchto živnostníkov identifikovať a potrestať, pretože „okrádajú“ verejné financie, neodvádzajú príspevky na dôchodok a ďalšie povinné odvody.

Pozrime sa na túto problematiku z iného uhla. Prečo je švarcsystém tak kontroverzný? A aké sú jeho skutočné výhody a nevýhody pre živnostníkov a zamestnávateľov? Tieto otázky otvárajú priestor pre zaujímavú diskusiu a prinášajú nové perspektívy na staré problémy.

Prečítajte si viac a dozviete sa, ako môžete bezpečne navigovať vo svete švarcsystému bez zbytočných rizík.

Motivácia pre využívanie živnostníkov

Na Slovensku počet živnostníkov neustále narastá, čo nás privádza k otázke: Čo motivuje ľudí k tomu, aby sa stávali živnostníkmi?

Jedným z hlavných dôvodov je výrazná disproporcia medzi daňovými a odvodovými povinnosťami živnostníkov a zamestnancov. Táto nerovnováha v daňovom systéme vytvára pre živnostníkov finančne výhodnejšie podmienky, čo prirodzene priťahuje mnohých, ktorí hľadajú spôsob, ako optimalizovať svoje príjmy. Štát sa však na tento fenomén pozerá kriticky a zasahuje, aby zabránil zneužívaniu systému. Je potrebné uviesť, že ak v práve medzi jednotlivými režimami existuje takáto disproporcia, tak zásah štátu je legitímny.

Na konferencii sa Peter Varga venoval tejto téme aj z iného pohľadu. Zdôraznil, že ak by bol daňový systém neutrálnejší, rozhodnutie jednotlivcov, či sa stať živnostníkom alebo zamestnancom, by nebolo považované za podvodné. Nešlo by totiž o pokus vyhnúť sa daňovým povinnostiam, ale o slobodnú voľbu právnej formy, ktorá najlepšie vyhovuje individuálnym potrebám. V situáciách, kde fyzická osoba očakáva dávky zo sociálneho poistenia (hlavne dôchodok) je pre zmenu tá optika neutrálnejšia. Akokoľvek, práve poznanie komplexného pohľadu daní, odvodov a dávok zo sociálneho poistenia je nevyhnutným predpokladom na väčšiu pravdepodobnosť pre obhájenie obchodnoprávneho vzťahu s kontraktorom.  Inými slovami, z judikatúry je možné dôvodiť, že samotná právna analýza nestačí a pri nastavovaní vzťahov musí právna analýza reflektovať existenciu alebo neexistenciu finančnej disproporcie. To sú aj závery z našej konferencie.

V prípade neexistencie disproporcie by sme sa dostali do roviny, ktorá by umožňovala slobodnejšiu voľbu vhodnej právnej formy pre konkrétnu fyzickú osobu. V rámci relevantných právnych modelov boli bližšie prezentované zamestnanie, jednoosobové s.r.o., živnosti, ale aj IP vzťahy a iné formy spolupráce, napríklad tiché spoločenstvo. Pozrite si videozáznam z konferencie a dozviete sa viac o tom, prečo je práca na živnosť tak atraktívna a aké výhody a nevýhody prináša pre zamestnávateľov aj živnostníkov. Hlbší pohľad na motivácie využívať živnostníkov a zmluvnú slobodu pri výbere právnej formy predstavuje Peter Varga vo videozázname z konferencie Švarc systém: „Zamestnávanie živnostníkov“ – kde je hranica?

Porovnanie daňových a odvodových povinností

Motivácia účastníkov trhu na strane zamestnancov je hľadať iné formy za účelom zvýšenia svojich príjmov. Pre lepšie objasnenie uvádzame aj sumarizáciu daňových sadzieb, základných modelov, ktoré lemujú túto problematiku

Efektívna odvodová sadzba: Kto platí menej?

Na konferencii sme vykonali detailné porovnanie odvodových sadzieb pri rôznych pracovných režimoch na základe príjmu 1000 € brutto mzdy zamestnanca a 1000 € na faktúre pre živnostníka (rozoberali sa aj iné alternatívy).

Z výsledkov jednoznačne vyplýva, že efektívna daňovo-odvodová sadzba pri zamestnancovi dosahuje 42%, zatiaľ čo živnostník, ktorý využíva odvodové prázdniny, platí iba nepatrných 10%. Pri porovnaní s konateľom s. r. o. vidíme, že tento režim nie je až tak výhodný, keďže pri konateľskej odmene vo výške životného minima, t. j. 269 € mesačne, ktorá je najefektívnejšia z hľadiska minimálnych zdravotných odvodov, a prezumujeme, že platí 15% daň z príjmov právnickej osoby, tak efektívna odvodová sadzba je vo výške 28%. Z uvedeného sa nám môže javiť, že rozumieme prečo je výskyt živnostníkov na Slovensku tak vysoký. Pre objasnenie uvádzame krátku sumarizáciu. 

Peter Varga na konferencii podrobne vysvetlil jednotlivé položky a vyhodnotil zmeny efektívnej daňovo-odvodovej sadzby pri narastajúcej mzde/odmene, povinnosti živnostníka platiť sociálne odvody vrátane možností SRO znížiť daňové zaťaženie cez v praxi štandardné spôsoby malých SRO optimalizovať (legálne/nelegálne) dane (napríklad kúpa auta a podobne) a tým tak znížiť % efektívnej sadzby v tejto tabuľke.

Celý videozáznam z konferencie si môžete objednať tu:

Právno-regulačné výzvy

Na konferencii sme tiež upozornili na právne riziká spojené so švarc systémom. Táto problematika nelegálneho zamestnávania a závislej práce je pod drobnohľadom a patrí do pôsobnosti nielen daňových úradov, ale aj Inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovne a donedávna to bolo aj Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávatelia, ktorí sa uchyľujú k tomuto modelu zamestnávania, riskujú vysoké pokuty a dokonca aj trestné stíhanie. Pre vymedzenie akejsi hranice, je nevyhnutné analyzovať aj jednotlivé právne pojmy, s ktorými sa pri tejto problematike môžeme stretnúť.

V prípade Inšpektorátu práce a nelegálneho zamestnávania, ako pojmu, ktorý je upravený zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a ktorý definuje viacero druhov nelegálnej práce, ale v prvom rade zakazuje klasický švarcsystém. Zákonom je chápaný ako závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa bez toho, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Výkon práce živnostníka pre podnikateľa nemožno za každých okolností subsumovať pod definíciu švarcsystému. Podstatou je, aby boli kumulatívne naplnené znaky závislej práce, ktoré nájdeme v ustanovení §1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého je to práca vykonávaná: 

• Vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca;
• Zamestnanec ju vykonáva osobne pre zamestnávateľa;
• Podľa pokynov zamestnávateľa;
• V mene zamestnávateľa; a
• Zamestnanec vykonáva prácu v čase určenom zamestnávateľom.

V prípade správy daní a daňových úradov ide o problematiku závislej činnosti, ktorá je upravená v §5 zákona o dani z príjmov. Zjednodušene povedané, závislou činnosťou je situácia, kedy je osoba povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Pri mechanickom výklade závislej činnosti by sme mohli dôjsť k mylnému záveru, že akýkoľvek príkaz alebo pokyn, ktorý niekomu dáme, je závislou činnosťou. Takýto výklad by bol jednak absolútne nelogickým, ale najmä by neodrážal stav a účel, ktorý sa zákonodarca uvedenou formuláciou snažil docieliť.

Je dôležité pochopiť, že pojem závislá činnosť je širší ako pojem závislá práca. To znamená, že každá závislá práca je závislou činnosťou, ale nie každá závislá činnosť je závislou prácou. Tento rozdiel je kľúčový pri kontrole a sankcionovaní švarcsystému.

Kontroly a sankcie: Čo Vás môže čakať pri švarc systéme?

Švarcsystém je pod prísnym dohľadom viacerých kontrolných úradov. Hlavnými inštitúciami, ktoré vykonávajú kontroly, sú:

• Inšpektorát práce, ktorý kontroluje nelegálne zamestnávanie podľa z. o nelegálnom zamestnávaní;
• Daňový úrad, ktorý kontroluje závislú činnosť podľa z. o dani z príjmov;
• Sociálna poisťovňa, ktorá sa odvoláva na zákon o dani z príjmov.

Každý z uvedených úradov má oprávnenie k výkonu samostatnej kontrolnej činnosti, avšak z rozhodovacej praxe a zistení vieme, že kontroly často začína Inšpektorát práce. Ak zistí porušenie povinnosti a určí, že došlo k spáchaniu deliktu, vydá o tom protokol a informuje Sociálnu poisťovňu.  

Zamestnávateľovi, ktorý porušil povinnosti hrozia vysoké pokuty nielen od Inšpektorátu práce, ale aj Sociálnej poisťovne. Inšpektorát práce môže v zmysle zákona uložiť pokutu od 2 000 EUR do 200 000 EUR. Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu do výšky 16 600 EUR a zároveň môže uložiť aj penále vo výške 0,05% za každý deň nezaplatenia poistného, čo ročne predstavuje 18%.

Sankcie ukladané daňovým úradom sú iné a to súvisí s tým, že daňový úrad má oprávnenie vykonať kontrolu aj niekoľko období spätne, čím nie je možné určiť maximálnu výšku, a teda by mohlo dôjsť až k likvidačným dôsledkom na spoločnosť. V rámci konferencie Peter Varga hovoril o možnostiach, ako sa dá argumentačne vyhnúť takýmto likvidačným sankciám zo strany daňového úradu.

Zákon definuje aj nepeňažné sankcie, ako sú:

• Nemožnosť získať dotácie zo štátneho rozpočtu;
• Nemožnosť zúčastňovať sa verejného obstarávania;
• Zaradenie do verejného zoznamu osôb, ktorým bola uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie;
• A iné.

Profesor trestného práva Tomáš Strémy v diskusii s Petrom Vargom na konferencii hovorili aj o trestnoprávnej rovine švarcsystému. V extrémnych prípadoch môže byť uložený trest odňatia slobody až na 12 rokov. Viac o trestnoprávnej rovine švarcsystému nájdete vo videozázname z konferencie Švarc systém: „Zamestnávanie živnostníkov“ – kde je hranica?

Právny vs. faktický stav: Čo hovorí skutočnosť?

V práve platí zásada, že právny stav musí zodpovedať faktickému stavu. Jednoducho povedané, zmluva musí odrážať skutočnú situáciu. Nemôžeme mať uzavretú zmluvu na vykonávanie práce A, ak zamestnanec v skutočnosti vykonáva prácu B. Toto je často označované ako zastieranie právneho úkonu. Pre lepšie pochopenie a prípravu pracovných zmlúv uvádzame niektoré z indikátorov, ktoré by mali byť, alebo naopak nemali byť, zahrnuté v zmluvách. Takýmito indikátormi napríklad sú:

• Pokyny: Jasné pokyny týkajúce sa vykonávanej práce.
• Zastupiteľnosť: Schopnosť zamestnanca byť zastúpený.
• Projekt: Práca na konkrétnych projektoch.
• Dovolenka: Pravidlá týkajúce sa dovolenky a voľna.
• Sankcie: Možné sankcie za neplnenie povinností.

Tieto indikátory môžu slúžiť ako pomôcka pri posudzovaní a dokazovaní skutočného charakteru zmluvného vzťahu v spore s daňovým úradom alebo Inšpektorátom práce. Pri nastavovaní vzťahov pre klientov sa sústreďujeme na viaceré detaily, ktoré ani podnikateľ, ani advokát nevenujúci sa daniam a odvodom detailne na prvý pohľad nespozoruje. Ak by Vás čokoľvek zaujímalo alebo by ste chceli posúdiť/nastaviť vzťahy u Vás vo firme, dajte nám vedieť.

Švarcsystém môže na prvý pohľad pôsobiť ako atraktívny model zamestnávania, no skrýva v sebe množstvo rizík a potenciálnych negatívnych dôsledkov. Na našej konferencii sme ponúkli podrobný pohľad na túto problematiku, zdôraznili sme dôležitosť dodržiavania zákonov a predpisov, poskytli sme rady, ako sa možno vyhnúť sankciám a otvorili sme diskusiu o možnostiach a výzvach spojených s týmto modelom.

Ak máte akékoľvek otázky alebo potrebujete odbornú pomoc v tejto oblasti, neváhajte nás kontaktovať. Sme tu, aby sme vám pomohli nájsť najlepšie riešenia pre Vaše podnikanie.

Článok Švarc systém: Nehrozí vám až 12 rokov za “zamestnávanie“ živnostníkov? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

V rozhovore, v skrátenej podobe, a na konferencii, v komplexnej podobe, sme venovali pozornosť predovšetkým týmto témam:

• Kde je hranica po prekročení ktorej už nie je možné „zamestnávať“ živnostníka;
• Aké sú sankcie;
• Kedy je to trestný čin;
• Ako je to s jednoosobovými SRO;
• Aké sú dopady na dávky zo sociálneho poistenia?

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.trend.sk/ekonomika/zamestnavanie-zivnostnikov-ma-svoje-limity-ktorym-firmam-hrozia-postihy?itm_brand=trend&itm_template=news&itm_modul=denny_suhrn_sprav&itm_position=1

Článok Peter Varga pre Trend o problematike „zamestnávania“ živnostníkov je zobrazený ako prvý na Highgate.

V troch vstupoch sme sa sústredili na best practice v slovenských firmách, a to od procesu nastavenia fungujúceho ESOP programu s kreatívnymi návrhmi na typy odmeňovania zamestnancov a s tým spojeným minimalizovaním daňových a odvodových implikácii. Rovnako sme sa venovali prístupom k správnemu ohodnoteniu spoločnosti pri vydaní ESOP, plynule sme pokračovali k téme aktuálnych trendov spojených s vydávaním zamestnaneckých akcií až po nastavenie (rôzne prístupy) a manažérske riešenie situácii Good Leaver / Bad Leaver.

Pre tých, ktorí konferenciu nestihli, prinášame v tomto článku malú ochutnávku toho, čomu sme sa na ESOP konferencii venovali. Koho by téma zaujímala ešte hlbšie, je pripravený videozáznam z konferencie, ktorý nájdete tu.

Prezentujeme najmä ako dôležité je správne nastavenie celej štruktúry hneď v ranných začiatkoch ESOP programu, zohľadňujúc potencionálny rast firmy, vstup investora alebo aj legislatívne novinky, ktoré vedia pri správnom nastavení zefektívniť existujúci ESOP program.

Čo brať do úvahy pri ESOPe?

ESOP je komplexnou témou na ktorú sa nestačí nazerať len právnou a daňovou optikou. V prvom kroku je samozrejme dôležité pracovať s predstavou ESOPistu a poznaním firmy, ktorá zamýšľa nastaviť ESOP program. Následne je potrebné brať do úvahy ďalšie otázky ako:

• Ekonomické nastavenie – psychológia a manažment, Good Leaver / Bad Leaver, vesting / cliff period, opcia / akcia / tieňová akcia;
• Daňové nastavenie – ohodnotenie spoločnosti, momenty zdanenia, strike price;
• Právne nastavenie – administratíva, flexibilita a ochrana zakladateľov/spoločnosti, hlasovacie a ekonomické práva.

Našou úlohou je teda pre klienta „pod jednou strechou“ zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a poskytnúť mu najideálnejšie ekonomické, právne a daňovo-odvodové nastavenie opčného programu, zahrňujúce servis ako:

• drafting tzv. ESOP zmlúv;
• drafting tzv. “šuflíkových zmlúv”;
• daňovo-odvodové posúdenie a návrh konkrétnej ESOP štruktúry;
• návrhy na minimalizáciu rizík pri prípadnej daňovej kontrole;
• samotná exekúcia korporátnych zmien;
• zakladanie ESOP štruktúry s využitím zahraničnej spoločnosti; alebo
• predchádzanie ako aj eventuálne riešenie Bad Leaver situácií.

Základné podmienky ESOPu

Koncept ESOPu prináša so sebou mnohé pojmy a je potrebné, aby sa nad nimi klient zamyslel pred tým, ako začneme nastavovať pre neho konkrétnu stratégiu. Ide najmä o rozhodnutie, aké podmienky sa v ESOPe nastavia. Týka sa to hlavne:

• ESOP pool – percentuálny podiel z celkového počtu akcií spoločnosti v obehu, ktorý sa ponúka zamestnancom ako nástroj na nábor a/alebo udržanie zamestnancov.
• Strike price – známa aj ako realizačná cena. Cena (určená v čase udelenia), za ktorú si zamestnanec môže kúpiť akcie.
• FMV – fair market value – cena, na ktorej by sa dohodli potenciálny kupujúci a potenciálny predávajúci, pričom ani jeden z nich nie je povinný konať a obaja majú primerané vedomosti o príslušných skutočnostiach. Na určenie FMV sa bežne používajú tri metódy, a to metódy Discounted Cash Flow, Public Market Comparables, Precedent Transactions.
• Vesting period – doba počas ktorej akcie „dozrievajú“. Je iba na spoločnosti akú dobu si zvolí – štandardne je to napríklad 4 roky.
• Cliff period – podržanie účasti na ESOPe napríklad v prípade nového zamestnanca. Spoločnosť teda môže určiť, že vesting period začne plynúť až po určitom období, napr. o rok.
• Good leaver/ bad leaver – klauzula bad leaver umožňuje spoločnosti získať späť nadobudnuté opcie zamestnanca, ktorý odíde za vopred stanovených podmienok. Pri good leaver dochádza v podstate k „dozretiu“ akcie.

Čo môže spôsobiť zle nastavený ESOP?

ESOP funguje ako silný motivačný a odmeňovací nástroj na získanie a udržanie si zamestnancov, či zníženie fluktuácie v spoločnosti. Zároveň však motivuje zamestnancov k lepším pracovným výkonom, s čím sa spája aj rast danej spoločnosti. Toto však platí iba za predpokladu, že je ESOP nastavený správne a efektívne. V praxi sa stretávame aj s opačnými situáciami, kde musíme riešiť „dead equity“ vo firme, a síce „nepracujúceho ESOPistu“, ktorý už ale má pridelený reálny, hmatateľný podiel na spoločnosti.

Zle nastavený ESOP môže pôsobiť na zamestnancov aj demotivačne, čo je opakom účelu takéhoto programu. Napríklad po uplynutí „vesting period“ môže nastať u zamestnanca strata motivácie vykonávať svoju prácu tak efektívne ako počas tejto doby dozrievania akcií. Preto je potrebné nastaviť ESOP takým spôsobom, aby zamestnanci aj po uplynutí „vesting period“ mali motiváciu v spoločnosti pracovať, či zotrvať.

Jedným z dôvodov demotivácie zamestnanca vie byť aj zlé nastavenie Good Leaver / Bad Leaver podmienok. V praxi častokrát riešime rôzne „bad leaver“ situácie, ktoré si zväčša vyžadujú sofistikovaný a komplexný prístup. Preto je pre spoločnosti najideálnejšie už dopredu preventívne nastaviť tieto podmienky jasným a prakticky exekvovateľným jazykom a spôsobom. Nastavenie férových podmienok sa samozrejme týka aj „good leaver“ situácie.

Pri nastavovaní ESOPu je viac ako žiadané komplexne predvídať všetky potenciálne problematické situácie a jednou z nich je práve aj možný spor o hodnote podielu a teda, ako stanoviť „fair market value“ (FMV), akými metódami ohodnotiť firmu alebo napríklad Start-up s jedinečným produktom a ťažkou predvídateľnosťou jeho rozvoja v ďalších fázach, a na koho je vhodné sa obrátiť s vypracovaním FMV pri vašom business modely.

Druhy zamestnaneckých „podielov“

Spoločnosť má možnosť výberu, aký druh „podielov“ svojim zamestnancom ponúkne. V podmienkach Slovenskej republiky ide najmä o:

• Opcie na obchodné podiely/akcie;
• Akcie a obchodné podiely;
• Tieňové obchodné podiely/akcie.

Už v tomto kroku pri výbere druhu podielov, je potrebné zvažovať ekonomické a daňovo-odvodové dopady. S voľbou druhu podielov je nepochybne spojená aj voľba právnej formy ESOPistu, kedy naša právna úprava nám dáva na výber štyri možnosti, ktorých výber záleží od konkrétnych reálií zamýšľanej štruktúry, a to:

• Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.);
• Akciová spoločnosť (a. s.);
• Jednoduchá spoločnosť na akcie (j. s. a.);
• Družstvo; alebo
• Alternatívne formy.

Každá právna forma má svoje špecifiká, či svoje výhody a nevýhody. Už na konferencii sme načrtli podstatné výhody menej využívanej právnej formy družstva, ako aj use-casy správneho nastavenia v praxi. Dôležité je však podotknúť, že neexistuje niečo ako „najsprávnejší“ výber právnej formy, ale v každom prípade je veľmi dôležité komplexne posúdiť, ktorá právna forma je pre daný prípad tým „najideálnejším“ výberom.

V praxi sa relatívne často stretávame s vytváraním ESOP štruktúry v zahraničí. Existuje na to viacero legitímnych dôvodov:

Štandardné míľniky pri ESOPe

ESOP v sebe skrýva určité „míľniky“ ktorým je taktiež potrebné jasne nastaviť podmienky, za ktorých nastanú. Máme na mysli nasledovné:

• Udelenie opcie;
• Vykonanie opcie;
• Nadobudnutie akcie;
• Predaj akcií.

V prípade zamestnaneckých akcií v praxi nastáva z nášho pohľadu základný problém, a to otázka okamihu zdaňovania. Zákon o dani z príjmov predpokladá vznik nepeňažného príjmu – zdanenie – v momente nadobudnutia zamestnaneckých akcií zamestnancom. Pri opciách existujú názory, že moment zdanenia nastáva ešte o niečo skôr. Takýto postup však odporuje princípu zdaňovania, kedy k zdaneniu pri nadobudnutí zamestnaneckých akcií má dôjsť v momente, kedy ani zamestnávateľ, ani zamestnanec nedisponujú peňažným príjmom, z ktorého je možné daň a odvody zaplatiť.

Pre našich klientov sa preto snažíme nájsť legálne spôsoby nastavenia ESOP štruktúry tak, aby sme odklonili moment zdanenia do momentu reálne získaného peňažného príjmu, poprípade znížili sadzbu daní a odvodov, či minimalizovali riziká pri prípadnej daňovej kontrole.

Ako sme uviedli na viacerých konkrétnych prípadoch na konferencii, každého klienta je potrebné posudzovať ad hoc, a neexistuje akýsi univerzálny vzor, ktorý sa len preklopí na firmu bez poznania požiadaviek klienta. V každom prípade radi vytvoríme a zabehneme tailor-made riešenie pre ten Váš business s optimálnym prienikom zákonnej a daňovo efektívnej štruktúry.

Zdaňovanie ESOP u zamestnancov/kontraktorov

Nedávno prijatá novela zákona o dani z príjmov minimálne vyvolala pozitívny ohlas v rámci startup prostredia. Podľa pravidiel účinných pred touto novelou bolo potrebné kritickú časť podielov udelených zamestnancovi alebo kontraktorovi zdaňovať ako nepeňažný príjem. Vymýšľali sa v praxi preto rôzne argumentácie a štruktúry, aby sa toto riziko eliminovalo. Novela mala za cieľ toto zdanenie posunúť do momentu realizácie príjmu v podobe „EXIT“ podielu.

Napriek určite ušľachtilému motívu však novela nie úplne adresuje túto potrebu a javí sa, že môže byť v praxi nevyužitá bez daňových rizík. Je teda možné, že nová právna úprava ešte bude podliehať určitým zmenám.

Airdropy pre zamestnancov/kontraktorov a iné formy odmeňovania

V súvislosti s rozvojom ekosystému okolo krypto aktív sa v praxi čoraz častejšie stretávame s distribúciou rôznych krypto aktív pre členov tímov. Aj tejto sme sa na konferencii venovali.

Ak vás táto téma zaujala a chceli by ste o nej vedieť viac, videozáznam z konferencie nájdete k dispozícii priamo tu pod článkom.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o zamestnaneckých akciách (ESOPe) je zobrazený ako prvý na Highgate.

Novela zavádza tzv. minimálne zdravotné odvody zamestnanca. Doterajšia právna úprava takéto niečo nepoznala. Do účinnosti tejto novely platilo, že zamestnanec platil poistné z hrubej mzdy, či odmeny, ktorú v príslušnom mesiaci dosiahol. Na základe toho mal zabezpečené všeobecné zdravotné poistenie, častokrát doslova „za pár eur“. Napríklad, ak podľa starej úpravy zamestnanec dosiahol za určitý mesiac hrubú mzdu vo výške 100 EUR, z tejto sumy platil aj poistné v celkovej výške 14,00 EUR, a to 4 EUR za zamestnanca a 10 EUR za zamestnávateľa.

To isté platilo pre konateľov, ak mal konateľ mesačnú odmenu 10 EUR, do zdravotnej poisťovne zaňho putovalo mesačne 1,40 EUR, pričom mal zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu. Práve táto skutočnosť častokrát v praxi viedla k uzatváraniu mnohých špekulatívnych pracovných úväzkov. A to z dôvodu, že ak by osoba bola vedená ako dobrovoľne nezamestnaná, mala by povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo bola pre rok 2022 suma 79,31 EUR (v súčasnosti pre rok 2023 už 84,77 EUR). Koniec-koncov práve snaha zabrániť špekulatívnym odmenám, špekulatívnym pracovným úväzkom a vyhýbaniu sa odvodovým povinnostiam, viedla zákonodarcu k prijatiu tejto, už spomínanej, novely.

Koho novela najviac zasiahne?

Na prvý pohľad sa môže javiť, že novela zasiahne výlučne zamestnancov, či osoby, ktoré poberajú odmeny zo závislej činnosti, s príjmom nižším ako je životné minimum, ktoré je od 01.01.2023 vo výške 234,42 EUR. Dotkne sa to však aj zamestnancov s vyšším mesačným príjmom ako je suma 234,42 EUR, a to do výšky 328,00 EUR mesačne v prípade, ak si uplatňujú odpočítateľnú položku v zdravotnom poistení. Ako už sme nepriamo načrtli, dotkne sa to aj členov štatutárnych orgánov (napr. konateľov, ktorí sú zároveň aj vlastníkmi spoločnosti), ktorých odmeny sú nižšie ako je výška aktuálneho životného minima, t. j. nižšie ako 234,42 EUR.

Výška minimálnych zdravotných odvodov

V zmysle novely, poistné spolu s preddavkom na poistné musia byť najmenej v takej výške, akú by platil zamestnanec spolu so zamestnávateľom v prípade, ak by zamestnancova mzda bola vo výške životného minima určeného pre jednu fyzickú osobu, t. j. už spomínaných 234,42 EUR.

Zákon o zdravotnom poistení zasa stanovuje, že sadzba poistného je pre zamestnanca 4% z vymeriavacieho základu a pre zamestnávateľa 10% z vymeriavacieho základu zamestnanca.

S prihliadnutím na podmienku, že minimálne zdravotné odvody, ako sme uviedli vyššie, sa vypočítavajú minimálne zo sumy 234,42 EUR, tak jednoduchým výpočtom dospejeme k záveru, že výška minimálneho zdravotného odvodu je 32,81 EUR za mesiac.

Minimálny preddavok zamestnanca sa však znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol zamestnanec:

• súčasne SZČO;
• súčasne poistencom štátu (napr. študent, dôchodca, osoba poberajúca nemocenské, materské,..);
• osobou so zdravotným postihnutím;
• vyhlásený za nezvestnú osobu;
• sa poistenec nepovažoval za zamestnanca.

Príklad:

Osoba bola počas januára 2023 prihlásená v zdravotnej poisťovni ako zamestnanec, zároveň však v období od 01.01.2023 do 25.01.2023 bola táto osoba práceneschopná a poberala náhradu príjmu od zamestnávateľa a nemocenské zo Sociálnej poisťovne. V dôsledku uvedeného osoba nebola zároveň poistencom štátu 5 dní. A teda výpočet bude vyzerať nasledovne:

• 32,81 EUR x (5/31) = 5,29 EUR

Minimálny preddavok zamestnanca bude v tomto prípade za mesiac január vo výške 5,29 EUR.

Čo ak je mesačná mzda/odmena osoby nižšia ako životné minimum?

Ide o prípady, kedy by vypočítaný zdravotný odvod nedosiahol požadovanú minimálnu výšku, a teda tento rozdiel by bolo potrebné doplatiť. Akonáhle zdravotný odvod zamestnanca vychádza nižší ako je suma 32,81 EUR, vzniká zamestnancovi povinnosť doplatiť odvod do tejto sumy. Z čoho zároveň vyplýva, že odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení a prípadný doplatok do výšky minimálneho preddavku dopláca v plnej výške zamestnanec.

Pre lepšiu predstavivosť si dovolíme uviesť nasledovné príklady (pre účely výpočtov predpokladáme, že zamestnanci nevyužívajú žiadnu odvodovú odpočítateľnú položku):

1. Zamestnanec s mesačnou mzdou 200,00 EUR bol povinný zaplatiť zdravotné poistné vo výške 30,00 EUR (8,00 EUR za zamestnanca a 22,00 EUR za zamestnávateľa), čo je menej ako minimálny zdravotný odvod v zmysle novely, a teda tento rozdiel v sume 2,81 EUR bude musieť doplatiť zamestnanec, čiže od 2023 to je 32,81 EUR (10,81 EUR za zamestnanca a 22,00 EUR za zamestnávateľa).
2. Zamestnanec s mesačnou mzdou 10,00 EUR bol povinný zaplatiť zdravotné poistné vo výške 1,40 EUR (0,40 EUR za zamestnanca a 1,00 EUR za zamestnávateľa), po novom to je 32,81 EUR (31,81 EUR za zamestnanca a 1,00 EUR za zamestnávateľa).
   

Minimálne zdravotné odvody konateľa

Ako už sme uvádzali, novela sa dotkne aj konateľov so symbolickou odmenou, nižšou ako je životné minimum. Je to najmä z dôvodu, že konateľ spoločnosti, ktorý si vypláca odmenu, sa považuje tiež za zamestnanca, nakoľko ide o závislú činnosť.

Aj napriek zavedeniu minimálnych zdravotných odvodov bude takáto optimalizácia príjmu pre štatutárov stále do istej miery výhodná. Nemusí byť však aj najefektívnejším riešením, a to z dôvodu rôznych daňovo poistných benefitov, kde zaraďujeme aj dávky zo sociálneho poistenia alebo daňové bonusy. V prípade, ak by si konatelia naďalej aj napriek legislatívnym zmenám vyplácali odmenu nižšiu ako je životné minimum, na preddavkoch na zdravotné poistenie by mohli „preplácať“.

Aby sa konateľ vyhol iba „doplácaniu“ zdravotných odvodov, jedným z riešení by mohlo byť navýšenie svojej odmeny na úroveň životného minima, či dokonca o niečo vyššie. V dôsledku uvedeného, by konateľom síce plynuli vyššie daňovo odvodové povinnosti, avšak z dlhodobého hľadiska aj výhody zo sociálneho systému.

Konatelia, ktorí sa rozhodnú si navýšiť svoju odmenu na úroveň životného minima, vedia týmto krokom ušetriť pri pravidelnej odmene približne 40,00 EUR ročne.

Ak by konatelia zvýšili svoju odmenu napríklad na 400,00 EUR mesačne, do zdravotnej poisťovne by odviedli navyše zhruba 200,00 EUR ročne. Výška ich príjmu by síce mala vplyv aj na výšku preddavkov na sociálne poistenie, na druhej strane by však mali po splnení ďalších podmienok nárok aj na minimálny dôchodok. Výška sociálnych odvodov vypočítaná z výšky príjmu sa okrem iného podpisuje napríklad aj pod vyšší daňový bonus, ovplyvňuje nemocenské dávky a ďalšie dávky vyplácané na základe sociálneho poistenia.

Ďalšou možnou alternatívou pre konateľov je zvážiť prejdenie na pracovný pomer s mesačnou mzdou vo výške 329,00 EUR. V takom prípade by vedeli ušetriť približne 36,00 EUR ročne.

Viac našich vyjadrení k danej problematike nájdete aj v rozhovoroch pre Trend (Od nového roka musia zdravotné odvody platiť aj štatutári so symbolickou mzdou), Hospodárske noviny (Od nového roka musia aj štatutári so symbolickou mzdou platiť zdravotné odvody. Najmenej približne 30 eur), či .týždeň (Aj štatutári s.r.o. a nízkopríjmových zamestnanci už musia platiť minimálne zdravotné odvody).

Na koho sa minimálne zdravotné odvody nevzťahujú?

Minimálny preddavok zamestnanca sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je:

• súčasne SZČO;
• súčasne poistencom štátu (napr. študent, dôchodca, osoba poberajúca nemocenské, materské,..);
• osobou so zdravotným postihnutím;
• vyhlásený za nezvestnú osobu.

V skratke to znamená, že ak bol zamestnanec súčasne poistencom štátu počas celého mesiaca, tak sa naňho minimálny zdravotný preddavok zamestnanca nevzťahuje.

Ak bol však zamestnanec súčasne poistencom štátu len časť mesiaca, tak ako sme už uvádzali vyššie v tomto článku, suma minimálneho preddavku sa alikvótne zníži.

Okrem uvedeného sa minimálne zdravotné odvody nevzťahujú ani na osoby, ktoré nepoberajú žiadne mzdy alebo odmeny, ako napríklad dohodár, ktorý nemá mzdu v konkrétny mesiac.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Minimálne zdravotné odvody 2023 je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

Peter Varga sa v 4 hodinovej prednáške venoval najmä otázkam efektívneho vyplácania sa majiteľov z firmy a to nielen z daňovo-odvodového, ale aj z právneho hľadiska. Totižto niektoré, na prvý pohľad efektívne,  riešenia so sebou môžu priniesť právny nekomfort v podobe ručenia fyzickej osoby celým svojím majetkom. To môže nastať najmä v situáciách, ak predmetná výplata prostriedkov na majiteľa nebola realizovaná v súlade s príslušnými obchodnoprávnymi normami. Navyše, v prípade ak sa vyplácajúca spoločnosť nachádza v ťažšej finančnej situácií, je možné hovoriť aj o trestnoprávnych dôsledkoch pri nesprávnom vyplácaní z firmy.

Okrem toho boli témami hlavne možnosti zakladania a fungovania firiem v zahraničí v kontexte právnej obhájiteľnosti a iných daňovo-právnych nástrah ako aj príslušnej administratívy. Zakladanie nielen offshore spoločností, ale akýchkoľvek zahraničných spoločností je v kontexte dnešnej legislatívy, sčasti praxi daňových úradov a administratívnych úskalí veľmi komplexnou témou. Časy, kedy bolo možné bezstarostne založiť a prevádzkovať zahraničnú spoločnosť a vyťahovať si tak jednoducho zisk cez jeho premiestňovanie do nízkeho daňového pásma sú už za nami. Tejto téme sa Peter Varga venuje dlhodobo a venoval sa jej aj na našich nedávnych konferenciách o zakladaní investičných fondoch a daňovej optimalizácií pre IT firmy.

Okrem vyššie spomenutých tém sa venoval aj ďalším komoditizovateľným daňovo optimalizačným technikám. Množstvo optimalizačných príležitosti však vzniká až v súvislosti s dynamikou fungovania konkrétnych spoločností. A teda viaceré konkrétne príležitosti je možné aplikovať až na konkrétne situácie, čím tak ten diapazón možností je v súčasnom relatívne komplexnom svete daňovo právnych súvislostí veľmi široký. Tak či onak, daňová optimalizácia je živou témou a dlhodobo sa jej preto venujeme.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Prednáška Petra Vargu o možnostiach daňovej optimalizácie je zobrazený ako prvý na Highgate.

Reforma v prvom rade nie je podľa Petra Vargu iba výmyslom tejto vlády. Viacero návrhov už existovalo dlhodobejšie. Reformu vníma aj ako snahu zaviesť väčšiu mieru spravodlivosti do zdaňovania / zodvodňovania. Teraz totiž existuje obrovská disproporcia medzi zamestnancami a tzv. kancelárskymi živnostníkmi. Títo živnostníci využívajú veľkorysé paušálne výdavky a platia efektívnu daňovo-odvodovú sadzbu možno okolo 15 % (do 10 % pri odvodových prázdninách). Kdežto bežní zamestnanci sú na tom oveľa horšie. A živnostníci napriek tomu netratia na významných dávkach zo sociálneho poistenia (starobný dôchodok, materské, tehotenské) a šetria stovky EUR mesačne na úkor verejných financií. 

Pozitívne znaky reformy: 

• zjednodušenie systému
• skupinové zdaňovanie (t.j. započítavanie strát, odbúranie transferového oceňovania)
• nižšia sadzba dane
• snaha o väčšiu spravodlivosť

Negatívne znaky reformy: 

• daň z majetku (ilúzia)
• prebujnené sociálne transfery
• spoplatnenie vysokých škôl pre pracujúcich študentov

Každopádne Peter Varga je veľmi skeptický ohľadom toho, či je štát, ako ho dlhodobo poznáme (možno okrem 2. Dzurindovej vlády), takúto reformu daní a odvodov spôsobilý implementovať. Bolo by to extrémne technicky zložité nielen z pohľadu §§, ale aj z informačného hľadiska. Veď Sociálna poisťovňa už niekoľko rokov nevie zaviesť ani len ročné zúčtovanie poistného.

Celý rozhovor: Expert rozobral Matovičovu reformu až na kosť. Časť so živnostníkmi sa podarila, prekvapil odborník (ROZHOVOR)

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Aké sú pozitíva a negatíva Matovičovej daňovej revolúcie? je zobrazený ako prvý na Highgate.

V oblasti zamestnávania “kontraktorov” pre klientov zabezpečujeme: 

• finančnú analýzu dopadov zamestnávania “kontraktorov”;
• porovnanie s.r.o. so živnosťou pre kontraktorov klienta;
• analýza dopadov na dávky zo sociálneho poistenia u konkrétnych fyzických osôb;
• analýza limitov a možností zamestnávania “kontraktorov” vo svetle aktuálnej judikatúry s ohľadom na tzv. švarc systém;
• drafting zmlúv o spolupráci s ohľadom na:
• elimináciu rizík spojených so “švarcsystém”;
• ochranu spoločnosti pred “bad leaver” situáciami;
• ochranu IP a iných aktív spoločnosti.

Pracovné právo v Highgate Group

Highgate Group je daňovo-účtovná spoločnosť a advokátská kancelária. Na jednom mieste tak náš klient môže stretnúť mzdového účtovníka ako aj právnika, ktorý sa venuje pracovnému právu. Na základe dopytov zo strany našich klientov evidujeme, že takýto koncept predstavuje nespochybniteľnú pridanú hodnotu nielen pre klientov, ale aj našich kolegov. Tí tak môžu hľadať odbornú oporu v rámci kancelárie. 

Aj pre klientov musí bezpochyby takýto koncept znamenať komfortnejšiu pozíciu ako adresáta služieb mzdového účtovníctva. V praxi sme totiž svedkami situácií, kedy si účtovník právne informácie a povedomie buduje vyhľadávaním informácií na internete. Tieto informácie si môže nesprávne interpretovať a zároveň nemusia ani súhlasiť s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov.

Vzory právnych dokumentov pre našich klientov

Naši klienti majú možnosť využiť viaceré vzory právnych dokumentov pripravených našou advokátskou kanceláriou Highgate Group a to bezplatne. Klienti tak môžu využiť vzory pracovných zmlúv, výpovedí, dohôd, zmlúv o spolupráci a podobne.

Zamestnávanie na “živnosť”

Vzhľadom na významné rozdiely medzi štandardným zamestnávaním a zamestnávaním na “živnosť” je táto téma aktuálna takmer u každého klienta. Venujeme sa jej nielen z daňovo odvodového hľadiska, ale aj z právneho hľadiska ako aj s ohľadom na dávky sociálneho poistenia.

Rozdiel medzi živnosťou a zamestnaním

Predpokladajme, že zamestnávateľ má zamestnanca, ktorému vypláca hrubú mzdu 2 000 EUR. Predpokladajme, že sa dohodnú, že zamestnanec si založí živnosť a bude svoju prácu zamestnávateľovi fakturovať, pričom suma na faktúre bude 2 000 EUR. 

Predpokladajme, že: 

• zamestnanec má jedno dieťa do 6 rokov na ktoré si uplatňuje daňový bonus;
• zamestnanec si neuplatňuje iný daňový bonus;
• zamestnanec si neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/manželku ani inú nezdaniteľnú časť okrem tej podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov;
• zamestnanec si ako živnostník uplatňuje paušálne výdavky;
• zamestnanec ako živnostník podlieha ročnému zúčtovaniu sociálneho poistenia;
• zamestnanec si ako živnostník neplatí poistenie v nezamestnanosti;
• zamestnávateľ má kladný základ dane;
• zamestnávateľ podlieha 21 % sadzby dane.

Aké sú daňové a odvodové dopady na obe právne formy? Tabuľka vychádza z platného daňového a odvodového stavu platného v druhom polroku 2021. 

Finančné rozdiely medzi oboma formami “zamestnávania” sú tak významné nielen z pohľadu zamestnávateľa, ale aj z pohľadu “zamestnanca”. Pokiaľ by sa však zamestnanec ako živnostník nachádzal v režime tzv. odvodových prázdnin, ten finančný rozdiel by bol ešte významnejší: 

Úplne iná daňovo-odvodová situácia však nastáva v prípade, ak kontraktor spolupracuje so spoločnosťou prostredníctvom svojej právnickej osoby. V takom prípade do úvahy prichádzajú aj ďalšie aspekty, ktoré výsledné číslo úspory môžu významne upraviť. 

Dopad živnosti na dávky sociálneho poistenia

Na výhodnosť zamestnávania na “živnosť” nie je možné nazerať izolovane iba cez optiku vyššie uvedených tabuliek. Komplexný obraz totiž dotvára aj efekt dopadov na dávky zo sociálneho poistenia, ktorých výška je rôzna v závislosti od viacerých okolností vrátane právnej formy na základe ktorej fyzická osoba vykonáva zárobkovú činnosť. 

Aj pri dávkach zo sociálne poistenia je iná situáciá u kontraktorov, ktorí poskytujú svoje služby prostredníctvom právnickej osoby.

Živnosť a materská

Základným predpokladom pre nárok na materské je, aby fyzická osoba bola nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom najmenej 270 dní. Pokiaľ sa živnostník nachádza v režime tzv. odvodových prázdnin a neplatí si sociálne odvody ako dobrovoľný poistenec, nemusí mu vzniknúť nárok na materské. Výška materského je štandardne 75 % tzv. denného vymeriavacieho základu. Pričom denný vymeriavací základ sa odvodzuje od priemeru vymeriavacích základov v tzv. rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie je rôzne v závislosti od okolností daného prípadu. Ak by sme to mali zjednodušiť, výška materskej u živnostníka sa odvíja od toho, koľko a kedy prispieval živnostník do sociálneho poistenia. Avšak práve pri materskej pre živnostníkov zákon o sociálnom poistení umožňuje flexibilne dosiahnuť stav, kedy živnostník dostáva maximálnu materskú. Výška maximálnej materskej pri 31 dňových mesiacoch sa pozvoľna každým rokom približuje k sume 2 000 EUR. Pre viac informácií si dohodnite osobnú konzultáciu s Petrom Vargom. Naši klienti na účtovníctvo majú 50 % zľavu.  

Živnosť a práceneschopnosť

Vo všeobecnosti platí, že živnostník môže byť uznaný za práceneschopného v prípade choroby, úrazu alebo izolácie/karantény. Štandardná výška nemocenskej dávku sa odvíja od príspevkov živnostníka do sociálneho poistenia ako aj od typu PN (iná suma môže živnostníkovi vyjsť pri pandemickej PN). 

Pokiaľ živnostník spĺňa podmienky na nemocenskú dávku (napríklad je platiteľom sociálnych odvodov alebo sa nachádza v tzv. ochrannej lehote), výška nemocenskej dávky je podobná ako pri zamestnancoch, a síce: 

• 25 % denného vymeriavacieho základu v období od 1. do 3. dňa PN;
• 55 % denného vymeriavacieho základu od 4. dňa PN.

Výška denného vymeriavacieho základu sa odvíja od viacerých faktorov. Vo všeobecnosti však platí, že živnostníci využívajúci paušálne výdavky platia sociálne odvody z nižších vymeriavacích základov. A to má dopad aj na výpočet denného vymeriavacieho základu. Treba tiež brať do úvahy, že živnostník si nevie vopred odhadnúť výšku nemocenskej dávky v takej miere ako to vie urobiť pri materskej. 

Živnosť a ošetrovné

Ošetrovné sa stalo významným sociálnym doplnkom počas pandémie a zavretých škôl. Pomáhalo nielen zamestnancom/živnostníkom, ale aj samotným zamestnávateľom z hľadiska cash-flow prekonať náročné pandemické obdobie pozastavenej ekonomiky. 

Živnostník má štandardne nárok na ošetrovné pokiaľ si sociálne odvody platí, alebo sa nachádza v tzv. ochrannej lehote. Výška ošetrovného rovnako závisí od denného vymeriavacieho základu, ktorého výška sa odvíja od príspevkov živnostníka do sociálneho systému v tzv. rozhodujúcom období. Výška ošetrovného je 55 % takto vypočítaného denného vymeriavacieho základu. Obdobne teda ako pri nemocenskej dávke, výška ošetrovného u živnostníka je ovplyvnená nižšou odvodovou povinnosťou živnostníkov oproti zamestnancom. 

Živnosť a dôchodok

Aj keď dôchodky sú pre viacerých kontraktorov našich klientov abstraktnou témou, u niektorých predsa evidujeme záujem o analýzu efektov konverzie na živnosť aj z hľadiska budúcich dôchodkových príjmov. Pri dôchodkoch sa štandardne uplatňuje zásluhový princíp – čím viac poistenec prispeje do sociálneho systému, tým vyšší bude mať dôchodok. Tento zásluhový systém je však ovplyvnený sociálnym elementom, ktorý prezentujú hlavne dôchodkové stropy, koeficient pri vyšších dôchodkoch ako aj inštitút minimálneho dôchodku. 

Ak má napríklad konverzia zo zamestnanca na živnostníka znamenať nižší dôchodok napríklad o 200 EUR, tak pri 15 ročnom poberaní dôchodku celková suma predstavuje 36 000 EUR. A to je relevantná suma. Pri konverziách zo zamestnania na “kontraktorov” tak pre klientov analyzujeme na požiadanie aj tento aspekt. 

Živnosť a dávka v nezamestnanosti 

Živnostník má nárok na dávku v nezamestnanosti iba vtedy, ak si platil dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Živnostník si tak musí platiť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, aby nárok na túto dávku mal. 
Výška dávky je 50 % denného vymeriavacieho základu, ktorý sa odvíja od priemeru vymeriavacích základov v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie je pritom pri dávke v nezamestnanosti iné ako napríklad pri materskej alebo nemocenskej dávke. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Je “švarc systém” legálny?

Švarc systém nie je legálny. Okrem administratívnej sankcie je možné pri švarc systéme naplniť aj skutkovú podstatu niektorého z daňových trestných činov (najmä skrátenie dane a poistného). Je tak dôležité pri nastavovaní vzťahov s kontraktormi alebo pri konverzii zamestnancov na kontraktorov pochopiť tieto kroky ako projekt, ktorý si zaslúži posúdenie aj z právneho hľadiska. Cieľom však nie je len minimalizovať riziká spojené so sankciami zo strany štátu, ale aj nastaviť zmluvné vzťahy s kontraktormi tak, aby bola spoločnosť chránená (napríklad v súvislosti s IP právami).

Čo na “švarc systém” hovorí judikatúra súdov?

Judikatúra je relatívne rôznorodá. Veľkú inšpiráciu je potrebné hľadať v českej súdnej praxi, ktorá vyprodukovala nielen pojem “švarcsystém”, ale aj relatívne rozsiahly systém súdnych rozhodnutí, ktoré pomáhajú aj nám pri nastavovaní obhájiteľných právnych a daňovo odvodových rámcoch pri zamestnávaní “na živnosť”. Čiastočne iná daňovo-odvodová situácia nastáva v prípade, ak kontraktor spolupracuje so spoločnosťou prostredníctvom svojej právnickej osoby.

Článok Zamestnávanie živnostníkov („Švarc systém“) a právne a daňové súvislosti je zobrazený ako prvý na Highgate.

Začiatky švarcsystému  

Začiatkom 90. rokov založil podnikateľ Miroslav Švarc stavebnú firmu Švarc s. r. o. Vidina mnohých po páde režimu bola jasná a to postaviť sa na vlastné nohy a zarobiť. V tomto prípade tomu nebolo inak, Švarc sa veľmi skoro po založení firmy rozhodol zamestnávať živnostníkov, týmto spôsobom nemusel platiť povinné odvody a pracovný pomer mohol kedykoľvek zrušiť. Lákadlom pre ľudí boli zvýšené mzdy oproti tomu, čo by mali, ak by pracovali v pracovnom pomere. Firma pri tejto forme zamestnávania začala rýchlo dosahovať miliardove obraty a darilo sa jej tak dobre že sa stala sponzorom futbalového klubu Benešov. Futbalový klub to vďaka peňažným injekciám pána Švarca dotiahol až do prvej ligy. 

Obdobne atraktívne je to aj dnes na Slovensku (nižšie je časť slidu zo školenia „Zamestnávanie“ živnostníkov – kde je hranica?). 

Právne, daňové a odvodové detaily k téme švarcsystém nájdete v online školení od Petra Vargu „Zamestnávanie“ živnostníkov – kde je hranica?

V tom čase nikto netušil, že meno známeho miliardára sa onedlho stane pomenovaním pre nelegálny spôsob zamestnávania. Netrvalo dlho a štátu sa prestalo páčiť, že prichádza o dosť veľa peňazí. Bol prijatý zákon, ktorý švarcsystém oficiálne zakázal. Po zákaze nabral život Švarca rýchly spád. Sprvu bol niekoľkokrát pokutovaný, neskôr obvinený zo sprenevery dávok sociálneho zabezpečenia, až nakoniec odsúdený za daňové úniky na tri a pol roka odňatia slobody. 

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať,  že tento príbeh bol natoľko odstrašujúcim, že už by to nikto nechcel riskovať, nuž opak sa stal pravdou. Zákazom ani odsúdením otca švarcsystému sa nič nezmenilo. Ľudia dodnes skúšajú nájsť možnosti ako obísť zákaz a užívať si výhody, ktoré z toho prináležia. A vďaka veľkorysým paušálnym výdavkom to skúšajú aj dnes na Slovensku. 

Zákonná definícia švarcsystému a závislej práce 

Švarcsystém sa stal medzi ľuďmi známym pojmom. Upravený je najmä zákonom č. 82/2005 Z. z., ktorý definuje viacero druhov nelegálnej práce, ale v prvom rade zakazuje klasický švarcsystém. Zákonom je chápaný ako závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa bez toho, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Zákaz švarcsystému platí obojstranne – aj pre toho, kto pracuje ako aj pre prijímateľa tejto práce.  

Výkon práce živnostníka pre podnikateľa nemožno za každých okolností subsumovať pod definíciu švarcsystému. Podstatou je aby boli naplnené znaky závislej práce, ktoré  nájdeme v ustanovení §1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého je to práca vykonávaná: 

• Vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca;
• Zamestnanec ju vykonáva osobne pre zamestnávateľa;
• Podľa pokynov zamestnávateľa;
• V mene zamestnávateľa; a
• Zamestnanec vykonáva prácu v čase určenom zamestnávateľom.

Pri splnení všetkých vyššie uvedených podmienok, hovoríme o závislej činnosti, ktorá môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere. Viac o tejto hranici aj na základe praxe štátnych orgánov hovorí Peter Varga v online školení „Zamestnávanie“ živnostníkov – kde je hranica?

Výhody a nevýhody švarcsystému

Na začiatok treba uviesť, že švarcsystém je na prvý pohľad  finančne výhodný pre obe strany. Zamestnávateľ  neplatí povinné odvody, je odbremenený od administratívnych činností, nákladov súvisiacich s pracovnoprávnym vzťahom a vzťah so živnostníkom môže kedykoľvek ukončiť. Viac o finančných výhodách hovorí Peter Varga v online školení „Zamestnávanie“ živnostníkov – kde je hranica?

Výhody

Pre živnostníka sú výhody napríklad nasledovné: 

• má nižšie povinné odvody
• dokáže zarobiť viac ako zamestnanec v pracovnom pomere
• môže mať právo kedykoľvek ukončiť tento vzťah.

Nevýhody

Zamestnanec je v pracovnom práve vždy slabšou stranou, nuž ale prechodom do režimu živnostníka, stráca množstvo benefitov, ktoré by v súlade so Zákonníkom práce mal požívať. 

Príkladom môže byť: 

• živnostník nemá nárok na platenú dovolenku;
• zákonné odstupné;
• prestávky;
• nárok na zabezpečenie pracovných pomôcok zamestnávateľom;
• obmedzená zodpovednosť;

Okrem toho má živnostník nárok na nižšie dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, dávka v nezamestnanosti, ošetrovné, tehotenské, atď.). Viac o týchto dávkach v školení „Zamestnávanie“ živnostníkov – kde je hranica?

Pokuty a postihy za nelegálnu prácu 

Štát si uvedomuje výhody, plynúce zo švarcsystému, a preto je v jeho záujme uskutočňovať kontroly. 

Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, podľa zákona č. 82/2005 Z. z. vykonávajú nasledovné kontrolné úrady:

• Inšpektorát práce
• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Okrem týchto orgánov, švarc systém kontrolujú aj správne orgány na úseku zdravotného a sociálneho poistenia ako aj správcovia dane.  

Inšpektoráty práce v boji proti nelegálnemu zamestnávaniu dokonca vytvorili špecializované útvary „Kobra“. Ich výlučnou úlohou je kontrola, či na pracoviskách nedochádza k nelegálnemu zamestnávaniu alebo k nelegálnemu výkonu práce. 

Podnikateľ, pre ktorého je nelegálna práca vykonávaná, môže byť postihnutý relatívne prísne.  Inšpektorát práce totiž môže uložiť pokutu až do výšky 200 000 EUR (minimálne 2.000 EUR). Dokonca za nelegálnu prácu môže byť postihnutá fyzická osoba vykonávajúca činnosť štatutárneho orgánu, pri čom tá ručí v danom prípade celým svojim majetkom. 

Pokuta môže byť uložená aj samotnému faktickému zamestnancovi. 

Ak sa zamestnávateľ dopustí opakovane porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, považuje sa to za osobitne závažné porušenie, ktoré vedie k zrušeniu jeho živnostenského oprávnenia.  

Ak by k zrušeniu živnostenského oprávnenia neprišlo, zamestnávateľ bude sankcionovaný, a to tak, že mu počas nasledujúcich troch rokov nemôžu byť udelené dotácie, pomoci a podpory od štátu alebo eurofondov a nemôže sa zúčastňovať verejného obstarávania. Ďalšou sankciou je zápis v centrálnom verejne prístupnom zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.

V tomto článku sa vo všeobecnosti venujeme iba kontrolám vykonávaným podľa zákona č.  82/2005 Z.z.. Detailnejšie informácie k týmto kontrolám vrátane výšky pokút, aktuálnej praxi, súdnym konaniam ako aj ku kontrolám vykonávaných správcami dane sa dozviete až v online školení „Zamestnávanie“ živnostníkov – kde je hranica?.

Najvyšší súd k otázke švarcsystému 

Nižšie uvádzame niektoré zaujímavé rozhodnutia slovenských a českých súdov v otázke švarcsystému. 

V jednom rozhodnutí súd riešil otázku, či fyzická osoba v pozícii riaditeľa stávkovej kancelárie môže vykonávať túto činnosť na základe mandátnej zmluvy alebo ide o zastretý pracovnoprávny vzťah. 

Pri kontrole bol zistený nasledovný skutkový stav. Spoločnosť prevádzkujúca sieť stávkových kancelárii zamestnala na základe mandátnej zmluvy riaditeľa stávkovej kancelárie. Výkon činností bol rozmanitý, nakoľko išlo o založenie novej prevádzky, teda o zabezpečenie priestorov a personálneho obsadenia stávkovej kancelárie, neskôr po zriadení udeľoval zamestnancom napomenutia, krátil mzdy, schvaľoval žiadosti o dovolenku a navrhoval vyplácanie 13. platov. Za výkon týchto činností bol mesačne odmeňovaný na základe spracovanej dochádzky. 

Predmetom mandátnej zmluvy je zriadenie určitej obchodnej záležitosti, ale v tomto prípade išlo o plnenie náhodných úloh podľa pokynov a príkazov zamestnávateľa s prevyšujúcim pracovnoprávnym charakterom. Súd vo svojom odôvodnení odkazoval  na štandardné výkladové pravidlo obchodných zmlúv. Základným kritériom pre vyhodnotenie skutočného obsahu zmluvného vzťahu, je náležité vyhodnotenie všetkých okolností súvisiacich s prejavom vôle zmluvnej strany, ktorý sa dá zistiť z reálneho konania. Ak sa zmluvné strany správajú odlišne od konania, ktoré by bežný podnikateľ predpokladal pri mandátnej zmluve, potom nebolo ich prvotným motívom uzavrieť mandátnu zmluvu a ich zmluvný vzťah je simulovaný. V tomto prípade šlo o zjavný prípad zastierania právneho úkonu, v ktorom dal súd za pravdu správcovi dane.  

V inom rozhodnutí išlo o spor daňovníka a správcu dane vo veci zamestnávania živnostníka na pozícií vedúceho účtovníka prostredníctvom mandátnej zmluvy.

Správca dane pri posudzovaní hľadel na tri hlavné kritéria: vedúci účtovník pracoval v sídle spoločnosti pričom využíval firemné zariadenia (hardware i software), za prácu poberal mesačnú odmenu a v neposlednom rade išlo o nepretržitý výkon činnosti. Mandátna zmluva predstavuje záväzok mandatára zriadiť určitú činnosť a nie záväzok k nepretržitému výkonu, na čo súd reagoval, že tento striktný jazykový výklad by viedol k opakovanému uzatváraniu zmlúv pre každú jednotlivú záležitosť. Ak je obchodná záležitosť definovaná určito, môže jej realizácia spočívať v zariadení jednotlivej konkrétnej záležitosti, a rovnako tak i v zabezpečení opakujúcej sa činnosti, či dohodnutí trvalej a opakovanej skupiny záležitostí. Súd ďalej poukázal na to, že účtovník zodpovedal za účtovníctvo ako živnostník, nie ako zamestnanec a šlo o vedľajšiu činnosť. Súd preto na základe uvedeného konštatoval, že nešlo o zastretý úkon, ale o bežný jav tzv. outsourcing, ktorého cieľom je využívanie externých subjektov na aktivity, ktoré nie sú hlavnou činnosťou spoločnosti a viedli by k zbytočnej časovej i finančnej záťaži. 

V ďalšom rozhodnutí išlo o zamestnávanie živnostníkov vykonávajúcich stavebné práce pre podnikateľa. 

V danom prípade správca dane nezaváhal s reklasifikáciou týchto činností na závislú činnosť. Práca bola totiž vykonávaná podľa pokynov a v mene zamestnávateľa, stavebníci na zabezpečenie výsledku neniesli žiadne materiálové náklady, fakturovali len zamestnávateľovi a jednalo sa o druhovo určenú činnosť. Správca dane vyhodnotil, že uvedené dostatočne napĺňa definíciu závislej práce. Súd však vo svojom rozhodnutí uviedol, že ani súhrn všetkých vyššie uvedených skutočností, nemôže a nevedie k právnemu záveru, že ide o závislú prácu. Pokračoval tým, že nejde o závislú prácu, ak ide o činnosť špecializovanú a vykonávanú len krátkodobo či nesústavne a keď je jej výkon podmienený faktormi do značnej miery nezávislými od zamestnávateľa (napr. sezónne práce, práce závislé od počasia a pod.). Neakceptovaním týchto skutočností by dochádzalo k nelegitímnemu zaťažovaniu súkromnej sféry.  Na základe uvedeného sa príslušný súd nestotožnil so závermi správcu dane a priklonil sa na stranu daňovníka. 

Trestnoprávna zodpovednosť

Môže štát (orgány činné v trestnom konaní) nazerať na švarcsystém trestnoprávnou optikou? Viac informácií k tejto téme hovorí Peter Varga na online školení „Zamestnávanie“ živnostníkov – kde je hranica?. Zaujímavá diskusia medzi právnikmi vznikla aj na právnom fóre https://www.lexforum.sk/545. Keďže zodpovednosť sa v niektorých situáciách prenáša aj na štatutárny orgán – fyzickú osobu, podnikateľ by mal byť pri nastavovaní švarcsystému právne obozretný. A to nielen v kontexte prípadnej svojvoľnosti štátu, ale aj v kontexte súčasného právneho rámca nelegálneho zamestnávania a daňových podvodných trestných činoch.  

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Švarcsystém: Chcete pracovať na živnosť alebo zamestnávať živnostníkov? Dajte si pozor aby Vám nezaklopala Kobra alebo OČTK je zobrazený ako prvý na Highgate.