Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

„Krypto novela“ 2023

V lete 2023 schválený zákon novelizujúci Zákon o dani z príjmov („Novela“) predpokladal, že od roku 2024 budú môcť fyzické osoby zdaňovať dlhodobo držané virtuálne meny (pozor iba virtuálne meny, nie všetky krypto aktíva) pri sadzbe 7 % a bez zdravotných odvodov. Celkovo však táto Novela obsahovala viac atraktívnych zmien pre investorov. Keďže bola však zrušená, nebudem sa jej v tomto článku detailnejšie venovať. Koho by to však predsa zaujímalo, pripájam:

• svoj Linkedin blog, kde som rozoberal problematiku výmeny virtuálnej meny za inú a zdôvodňoval som prečo sa to aj tak malo zdaňovať (zle napísaná Novela);
• moju odbornú publikáciu s kolegyňou pre Ministerstvo financií SR, v ktorej adresujeme, prečo by zdaňovanie stakingu malo byť odložené (je to sčasti aplikovateľné aj v dnešnej situácii)
• video podcast k zdaňovaniu krypto aktív:

Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien od roku 2024

Od roku 2024 sa predsa niečo mení. Kým dovtedy bola výška zdravotných odvodov 14 %, od roku 2024 je to už 15 %. Takže sprofanovaných „25 + 14“ sa zmenilo na „25 + 15“. Na druhej strane za pozitívnu správu s marginálnym efektom je možné považovať zvýšenie úrovne, od ktorej sa aplikuje progresívna 25 % sadzba dane. Kým v roku 2023 to bolo každé EUR nad základ dane vo výške 41 445,46 EUR, od roku 2024 je to 47 537,98 EUR.

Táto hranica predstavuje 176,8 násobok platného životného minima (spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze). Takže so zvyšovaním životného minima sa zvyšuje aj hranica progresívnej sadzby dane. Sumu životného minima určuje opatrením Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Pozor na to, že prekročiť túto hranicu nestačí len príjmami z predaja kryptomien (v tomto článku používam pojem kryptomeny, lebo toto zdanenie sa netýka všetkých krypto aktív). Do rovnakého základu dane sa zahrňujú napríklad aj príjmy zo zamestnania, príjmy z predaja cenných papierov (ak nie sú oslobodené), nehnuteľností (ak nie sú oslobodené) alebo rôzne pasívne príjmy (napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti dosiahnutý bez toho, aby ste vykonávali nejakú aktívnu správu).

Zmeny v zdaňovaní kryptomien na Slovensku v roku 2024

Plánované zmeny v zdaňovaní kryptomien na Slovensku, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024, boli zrušené novelou zákona č. 530/2023 Z. z. (konsolidačný balíček).

Znamená to, že v roku 2024 sa kryptomeny na Slovensku zdaňujú podľa doterajších pravidiel:

• Príjem z predaja kryptomeny dosiahnutý po jednom roku od jej nadobudnutia sa zdaňuje 19% alebo 25% sadzbou dane z príjmov + 15  % zdravotné poistné.
• Príjem z predaja kryptomeny dosiahnutý do jedného roka od jej nadobudnutia sa zdaňuje 19% alebo 25% sadzbou dane z príjmov + 15  % zdravotné poistné.
• Daňový výdavok na kryptomenu je možné uplatniť len vtedy, ak bol použitý na jej nadobudnutie.
• Zisk z ťažby kryptomien sa zdaňuje rovnako ako „ostatný príjem“ 19% alebo 25% sadzbou dane z príjmov + 15  % zdravotné poistné.

Pozor, zákon stále hovorí len o virtuálnych menách. Nehovorí o krypto aktívach. Môžu teda existovať krypto aktíva, ktorých podkladovým aktívum je aktívum, ktoré sa na Slovensko po splnení určitých podmienok nezdaňuje. Avšak v súvislosti s príchodom MiCA nariadenia bude pravdepodobne táto rozmanitosť odstránená a všetky krypto aktíva budú podliehať rovnakému daňovému režimu (aj účtovnému) bez ohľadu na podkladové aktívum.

Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien v právnych, daňových a účtovných súvislostiach

Kým kryptomena štandardne zahŕňa iba také krypto aktíva, ktoré sú ekvivalentom k štandardným FIAT menám (t. j. peňažným prostriedkom), pojem krypto aktívum je pojmom širším, pokrývajúcim aj rôzne iné druhy aktív slúžiacich iným účelom ako na vykonávanie štandardných platobných operácií.

Správna klasifikácia má významnú relevanciu nielen v oblasti regulácie krypto aktív, ale aj z hľadiska daní. Preto napríklad neplatí tvrdenie, že predaj akéhokoľvek krypto aktíva je oslobodený od DPH, respektíve ani do pôsobnosti DPH nespadá. Existuje totiž viacero typov krypto aktív (napríklad niektoré NFT alebo úžitkové tokeny), ktoré DPH regulácii podliehajú.

Rovnako neplatí tvrdenie, že každý predaj krypto aktíva sa zdaňuje sadzbou „25+15“, pretože niektoré typy krypto aktív môžu byť dokonca od dane z príjmov oslobodené aj podľa súčasnej právnej úpravy.

Z pohľadu finančnej regulácie existujú krypto aktíva, ktoré podliehajú regulácií MICA alebo také krypto aktíva, ktoré MICA nepodliehajú a podliehajú napríklad regulácií MIFID II alebo, v niektorých prípadoch, dokonca nepodliehajú žiadnej regulácii. Akokoľvek, právna klasifikácia je v niektorých ohľadoch dôležitá pri nachádzaní možností na daňovú optimalizáciu v zložitejších súvislostiach.

Koho by zaujímala všeobecne táto téma, viac sme sa tomu venovali napríklad tu:

• naše články k tejto téme;
• záznam z prednášky na našej konferencii pre IT a digitálne spoločnosti z novembra 2022, kde sme sa venovali aj témam ohľadom daňovej optimalizácie pre IT a digitálne spoločnosti;
• manuál k účtovaniu krypto aktív pre účtovné jednotky obchodujúce s krypto aktívami; alebo
• problematika dvojitého zdanenia pri nakupovaní tovarov a služieb prostredníctvom krypto aktív (mimochodom toto by konečne malo byť, aj po našich tlakoch, upravené v novele zákona o dani z príjmov 2024).

Trestný čin neplatenia daní z predaja kryptomien?

Je veľmi odvážne sa domnievať, že takto nastavené zdaňovanie predaja kryptomien (t. j. 25+15) prinesie do verejných rozpočtov viac príjmov ako zdaňovanie predpokladané Novelou. Jeden z dôvodov je apatia z priznávania príjmov z kryptomien zo strany fyzických osôb, napríklad z dôvodu vysokého daňovo-odvodového zaťaženia a/alebo averzii k aktuálnej politickej reprezentácii. Takéto konanie je však v pomyselnej klasifikácii daňových deliktov považované za prekračujúce Rubikon a spadajúce tak do trestnoprávnej roviny.

A teda nepriznávanie príjmov alebo fabulovanie daňových výdavkov u fyzických osôb predstavuje štandardný spôsob konania napĺňajúci znaky trestného činu skrátenia dane a poistného. V rámci tohto konania tak fyzická osoba jednak bude musieť doplatiť daň z príjmov a eventuálne aj zdravotné poistné, ale zároveň jej hrozí aj trest odňatia slobody, prípadne iný trest predpokladaný Trestným zákonom. V niektorých prípadoch je však možné sa trestu odňatia slobody vyhnúť, a to napriek tomu, že predmetný daňový delikt orgány činné v trestnom konaní klasifikujú ako tak spoločensky nebezpečný, že napĺňa objektívnu stránku príslušného trestného činu.

Rozpoznať hranicu medzi agresívnou daňovou optimalizáciou (pokuta a dodatočné zaplatenie dane) a daňovým podvodom (trestný čin  – potenciálne trest odňatia slobody) je v mnohých situáciách náročnejšie. Preto je dôležité mať v súvislosti s rôznymi optimalizačnými štruktúrami (sčasti o niektorých hovoríme nižšie) posudok advokáta, ktorý sa venuje aj daňovému právu. Štandardne by takýto posudok mal chrániť daňovníka pred trestnoprávnou zodpovednosťou. Štandardne však je potrebné takýto posudok získať od renomovaných kancelárií, ktoré sa danej problematike aj preukázateľne venujú.

Ako teda znížiť daňové zaťaženie pri predaji Bitcoinov a iných kryptomien? 

Nielen v praxi, ale aj v teórii zdaňovania, sa objavujú viaceré štruktúry a nastavenia, pri ktorých nie je úplne jasné, či sú alebo nie sú zákonnými mechanizmami. Vo všeobecnosti platí, že nie každá daňová optimalizácia je nelegálna a nemorálna. Napríklad rozhodovanie sa o tom, či budete podnikať ako SRO alebo SZČO môže byť plnohodnotne rozhodovaním iba na základe daňovo-odvodového porovnania oboch režimov. Aj keď subjektívny motív je jasný (t. j. optimalizovať dane a odvody), takéto konanie neodporuje účelu právnych predpisov. A preto daňový úrad nemôže po nejakom čase od vás žiadať, aby ste zmenili právnu formu podnikania na, z vášho pohľadu, menej výhodnú.

V súvislosti so zdaňovaním kryptomien platí obdobná logika. Pri nachádzaní legitímnych štruktúr na zníženie/elimináciu zdanenia sa však stretávame v praxi s tým, že návrhy od klientov sú často v rozpore s účelom právnych predpisov. A teda, nejedná sa úplne o paralelu s SRO a SZČO. Ako príklad uvediem zdaňovanie na úrovni fyzickej, respektíve právnickej osoby. 

Zdaňovanie predaja Bitcoinov a iných kryptomien cez fyzickú osobu alebo cez právnickú osobu?

Ak sa rozhodujete, či kúpite kryptomenu na fyzickú alebo právnickú osobu, takéto rozhodovanie aj na základe iba daňovo-odvodovej pohnútky nie je v rozpore s účelom právnych predpisov. Ak však kryptomenu vlastníte ako fyzická osoba a pred jej predajom ju prevediete za nominálnu hodnotu na právnickú osobu s cieľom vyhnúť sa „25+15“, už je to problematickejšie. V takom prípade je potrebné sa pohrať so subjektívnou stránkou konania tak, aby zodpovedala požiadavkám pre autentické (po anglicky: genuine) konanie.

Pre porovnanie, na slovenskej právnickej osobe dosiahne fyzická osoba štandardne efektívne zdanenie 28,9 % (21 % sadzba dane pre právnické osoby + 10 % daň z dividend). Samozrejme to platí v prípade, ak sa platí aj daň z dividend, ktorej je možné sa ale v niektorých prípadoch a štruktúrach vyhnúť. Z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov je to relatívne neutrálna situácia. Takáto štruktúra vo všeobecnosti platenie odvodov nevyžaduje, s výnimkou marginálnych povinností v súvislosti s:

• minimálnymi zdravotnými odvodmi (pozri môj Linkedin status k tejto téme); a
• povinnosťami pre minimálne odmeny konateľa a fakturáciou do vlastnej firmy (pozri moje online školenie).

Nepriznanie príjmov z kryptomien

Nepriznanie príjmov z kryptomien je možné považovať za trestný čin. Naproti tomu agresívna daňová optimalizácia (konanie v súlade s textom zákona, ale v rozpore s jeho účelom) je v teórií postihnuteľná mimo trestnoprávnej roviny. Daňový úrad má postupne, aj keď zatiaľ relatívne pomaly, k dispozícii nejaké nástroje na odhaľovanie daňových únikov. Aj v súvislosti s postupným prijímaním legislatívnych iniciatív zo strany EÚ a OECD je možné rozumne predpokladať, že tieto nástroje budú postupne invazívnejšie. Štát sa prirodzene ale musí naučiť s nimi pracovať. 

Čo získa štát zrušením novely o zdaňovaní kryptomien? 

To ukáže až čas. V rámci prijímania konsolidačného balíčka som mal možnosť zúčastniť sa rokovania na príslušnom výbore NR SR. Práve v komunikácii so štátnou tajomníčkou MF SR bol zdôraznený fenomén tzv. Lafferovej krivky.

Tá, zjednodušene, prezentuje, že vyššia sadzba dane automaticky neznamená vyššie daňové príjmy pre štát. A to práve vďaka väčšej motivácií daňovníkov sa dani vyhnúť. A to buď nejakou legitímnou daňovou optimalizáciou (ak poznajú spôsob a majú zdroje), cez agresívnu daňovú optimalizáciu až po flagrantné porušovanie daňových predpisov nepriznávaním príjmov. 

Navyše, práve lepšou sadzbou na zdaňovanie krypta získalo Slovensko jednoduchú prestíž a na jeseň 2023 sme dokonca mali ako Highgate niekoľko dopytov zo zahraničia so žiadosťou o prenesenie daňovej rezidencie na Slovensko.

Daňová optimalizácia cez offshore spoločnosť alebo daňový raj?

Relatívne obdobne ako pri slovenskej právnickej osobe to z filozofickej roviny funguje aj pri zahraničnej spoločnosti. Predsa tam však existuje viacero dôležitých odlišností. Totiž pri zakladaní, ako aj pri samotnej existencii zahraničnej spoločnosti v jurisdikcii s nižším zdaňovaním, je potrebné pamätať na zdôvodnenie jej založenia a ďalšej existencie. Táto požiadavka vyplýva zo slovenského práva, keďže právo EÚ nie je v tomto smere harmonizované (prípadné smernice EÚ sú na konci dňa aj tak implementované do slovenského práva a podľa takéhoto znenia sa primárne postupuje pri aplikácii). Napriek tomu však je právo EÚ akýmsi garantom, že vôľa slovenských daňových úradov nie je absolútne svojvoľná a napríklad pri potrebe zdaniť Vašu spoločnosť napríklad v Maďarsku, na Cypre alebo na Malte musí byť takýto zásah slovenského daňového úradu v súlade so základným právom EÚ  – právom usadzovania sa. 

Vo všeobecnosti je z pohľadu obhájiteľnosti takejto zahraničnej štruktúry, kde slovenská fyzická osoba chce dosiahnuť minimálne zdanenie cez predaj kryptomien prostredníctvom zahraničnej spoločnosti, potrebné pamätať na tieto okolnosti:

• výber jurisdikcie s ohľadom nielen na výšku sadzby dane, ale aj:
  • celkový daňový systém (samotná sadzba dane totiž nemusí byť finálnym daňovým zaťažením);
  • náklady na založenie a udržiavanie;
  • schopnosti vybudovať tzv. substance pre lokálne ako aj slovenské účely;
  • rozsah požadovanej administratívy;
  • predvídateľnosť jurisdikcie z hľadiska zmeny podmienok; alebo
  • vnímania z pohľadu slovenskej legislatívy a praxe;
• problematiku tzv. miesta skutočného vedenia z pohľadu slovenských daňových úradov;
• problematiku vzniku tzv. stálej prevádzkarne z pohľadu slovenských daňových úradov;
• aplikáciu 35 % sadzby dane;
• všeobecné pravidlá proti nelegitímnej daňovej optimalizácii;
• CFC pravidlá pre právnické osoby;
• možnosti založenia a prevádzky bankového účtu; a
• chystanej európskej legislatívy (najmä tzv. Unshelling alebo DAC 6 smernica).

Využívanie tzv. offshore spoločností vie, za určitých okolností, byť relevantným a aj obhájiteľným nástrojom na zníženie daňového zaťaženia. Nastavenie však musí byť kvalitné, s cieľom znížiť nielen riziko prehry v prípadnom daňovom spore, ale aj praktické riziko pre nejaký daňový spor. Fiktívne faktúry zo zahraničia sú trestným činom. 

V ktorých krajinách sa oplatí predávať kryptomeny aby ste neplatili dane? 

Neexistuje univerzálna odpoveď. Daňové pravidlá pre kryptomeny sa v jednotlivých krajinách značne líšia a neustále sa vyvíjajú.

Niektoré faktory, ktoré je potrebné zvážiť pri výbere krajiny na predaj kryptomien:

• Daňové sadzby: niektoré krajiny zdaňujú kryptomeny ako príjem z kapitálového výnosu, iné ako príjem z podnikania. Sadzby dane sa môžu značne líšiť.
• Oslobodenia od dane: niektoré krajiny ponúkajú oslobodenia od dane pre kryptomeny držané dlhšie ako určitý čas.
• Daňové úľavy: pre investorov do kryptomien.
• Regulácia trhu s kryptomenami: rôzna úroveň regulačných požiadaviek na obchodovanie s kryptomenami.

Sú krajiny, ktoré sú mediálne známe svojimi priaznivými daňovými podmienkami pre kryptomeny:

• Portugalsko: ponúka 10-ročné oslobodenie od dane z príjmu pre kryptomeny držané dlhšie ako jeden rok.
• Malta: zdaňuje kryptomeny ako kapitálový výnos s 5% sadzbou dane.
• Nemecko: zdaňuje kryptomeny ako príjem z kapitálového výnosu, ale ponúka oslobodenie od dane pre kryptomeny držané dlhšie ako jeden rok.
• Švajčiarsko: zdaňuje kryptomeny ako príjem z kapitálového výnosu, ale sadzba dane sa líši v závislosti od kantónu.

Je dôležité zdôrazniť, že výber krajiny na predaj kryptomien by sa nemal robiť len na základe daňových úľav. Je potrebné zvážiť aj iné faktory, ako napríklad reguláciu trhu s kryptomenami, dostupnosť kryptoburz, možnosti založenia bankovej infraštruktúry, obhájiteľnosť z pohľadu slovenských daňových úradov ako aj stabilitu politického a ekonomického prostredia.

Známe formy daňovej optimalizácie pri zdaňovaní predaja Bitcoinov a iných kryptomien

Ďalšie formy daňovej optimalizácie je možné rozdeliť na tie, ktoré sú už na prvý pohľad protizákonné a tie, ktoré pri správnom nastavení môžu byť legálne a dokonca aj legitímne z morálno-etického hľadiska (aj keď tento rozmer je plne subjektívny). Zároveň, techniky daňovej optimalizácie môžeme rozdeliť aj na tie, ktoré sú všeobecne známe a tie ostatné.

Rôzne formy praktického zahmlievania a znetransparentňovania sú zjavne protizákonné. Praktické riziko je v dnešných reáliách síce nízke, ale problematické ostáva dôkazné bremeno. To znáša daňovník. Štátu by v princípe stačilo byť o niečo inteligentnejší a dôslednejší v aplikácii práva a mohol by relatívne represívne adresovať aj takéto praktiky (napríklad cez tzv. pomôcky v Daňovom poriadku).

Medzi všeobecne známe techniky zaraďujem napríklad zmenu daňovej rezidencie. Tá má síce z technického hľadiska svoje špecifiká, ale verejnosť o tejto možnosti v princípoch vie. Často je však tento nástroj zjednodušovaný (napríklad rôzne unilaterálne povolenia v krajinách ako Panama alebo Paraguaj) a daňovníkom sú podsúvané rôzne zázračné riešenia. Boris Becker, bývalý úspešný nemecký tenista, tiež zjednodušoval komplexnosť zmeny daňovej rezidencie (tvrdil, že je rezidentom Monaka, ale v Nemecku sa zdržiaval relatívne často). Nakoniec bol za toto konanie trestnoprávne postihnutý.

Rovnako za všeobecne známe považujem rôzne darovania priateľom „do Čiech“, platobné karty za zabezpečené kryptomeny alebo rôzne formy výpožičiek.

Neznáme formy daňovej optimalizácie pri zdaňovaní predaja Bitcoinov a iných kryptomien

Existujú však aj pre verejnosť neznáme techniky. Pri niektorých netreba vôbec využívať komplikované zahraničné štruktúry. Ich existencia je spôsobená rozmanitosťou slovenských daňových predpisov, ktoré vďaka svojmu rastu (čo do počtu slov) automaticky vytvárajú rôzne nekonzistentnosti a vytvárajú tak možnosti pre daňovú optimalizáciu. A pokiaľ je predmetná štruktúra autentická z hľadiska „businessovej“ racionalizácie, nielenže sa nemôže jednať o trestný čin, ale daňový úrad ani nemá právny mandát vás za využitie danej „diery“ v zákone sankcionovať.

Podklad k tomuto tvrdeniu poskytuje relatívne rozsiahla slovenská (ale aj česká) judikatúra. Je totiž vecou a zodpovednosťou štátu (zákonodarcu), aby v prípade, že chce určitú daň zaviesť a vyberať, určil podmienky stanovenia a výberu tejto dane jednoznačne a určito. Ak sa mu to nepodarí, musí počítať s tým, že pri výklade príslušného ustanovenia daňového predpisu súd uprednostní tú alternatívu, ktorá nezasahuje, resp. čo najmenej zasahuje do vlastníckeho práva daňovníka (t. j. fyzickej osoby, ktorá predáva kryptomenu), a to dokonca aj v prípade, že taký výklad bude v rozpore so základnými (štrukturálnymi či inými) princípmi príslušnej dane (t. j. dôjde k daňovej výhode, ktorú daňový úrad bude považovať za nelegitímnu  – bude v rozpore s princípom spravodlivého výberu daní).

Ak sa chcete dozvedieť bližšie o možnostiach daňovej optimalizácie pri krypto aktívach, k dispozícii máte možnosť dohodnúť si platenú osobnú konzultáciu (viac o konzultáciách so mnou preklikom nižšie) alebo komplexnejšie poradenstvo (po individuálnej dohode). 

Ak vás téma zdaňovania kryptomien zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien (virtuálnych mien) po zrušení krypto novely – možnosti daňovej optimalizácie je zobrazený ako prvý na Highgate.

1/ Ministerstvo financií SR predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré začalo 3. 8. 2023  Návrh zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Čo hovoríte na túto novinku, ktorá nadväzuje na aktivity EÚ?

Peter Varga: Tento návrh globálnej minimálnej dane predstavuje pokračujúce úsilie eliminovať daňové praktiky nadnárodných spoločností, prostredníctvom ktorých tie presúvajú zisky do jurisdikcií, kde nepodliehajú žiadnemu alebo veľmi nízkemu zdaneniu. Práve minimálna daň má za cieľ demotivovať nadnárodné spoločnosti v toto snaženie a zrovnoprávniť tak celkovo konkurenčné prostredie. Známe sú totiž prípady veľkých technologických gigantov, ktorí vďaka otvorenosti krajín ako Holandsko alebo Írsko dokážu zdaňovať svoje zisky z krajín akou je napríklad Slovensko minimálnymi sadzbami. Týmto sa tak dostávajú do ekonomicky možno nespravodlivej konkurenčnej výhody. Akýkoľvek konkurent takýchto spoločností nedisponujúci infraštruktúrou na to, aby dokázal presúvať zisky do priaznivejších jurisdikcií je tak vystavený ekonomickej nevýhode. Svoje zisky totiž musí zdaňovať aj keby ich chcel reinvestovať, čím tak znižuje svoj investičný potenciál a je znevýhodnený pred spoločnosťami efektívne (zneužívajúco) využívajúcimi rozdielne daňové režimy v jednotlivých štátoch.

A teda z pohľadu myšlienky a vízie sa to javí ako zmysluplný krok. Mám však obavu, či nebude postupovanie dotknutých spoločností a skupín v súlade s požiadavkami tejto právnej úpravy príliš veľkým administratívnym sústom. Napríklad relatívne nedávno prijatá EÚ smernica DAC 6, ktorá sleduje podobný zámer, predstavuje pre dotknuté subjekty často možno až neprimerane vysokú administratívno-interpretačnú výzvu. Viaceré dotknuté subjekty túto výzvu riešia ignoranciou tejto právnej úpravy. Určite v tom potenciáli jednoduchej implementácie a jednoznačnej interpretácie bude mať slovo aj samotné Slovensko, ktoré je za konkrétne prevedenie do praxe najviac zodpovedné. Ostáva preto dúfať, že samotná implementácia v jednotlivých členských štátov bude jednoduchšia, a že dotknuté subjekty si budú vedieť relatívne svižne nastaviť svoje procesné postupy.

2/ Problémom v praxi sú aj rôzne položky nevstupujúce do výpočtu základu dane či rôzne daňové úľavy. Znamená to, že reálne by sa tieto položky už zdanili, alebo ako to možno chápať? Spresnite nám to.

Peter Varga: Presne tak. Na úrovni EÚ totiž neexistuje v súčasnosti harmonizácia základov dane pri zdaňovaní príjmov tak ako to poznáme pri DPH. Členské štáty totiž v primárnom práve nezverili túto pôsobnosť na EÚ, a preto otázka priamych daní spadá do normotvornej pôsobnosti členských štátov. Existujú samozrejme výnimky, kedy právo EÚ má v otázkach priamych daní prednosť pred právom členským štátov, ale tieto výnimky sa týkajú primárne základných ekonomických slobôd a to najmä slobody usadzovania sa. A teda pri doterajšej absencii väčšej harmonizácie v oblasti dani z príjmov, musí táto smernica riešiť aj otázku harmonizácie výpočtov efektívnej daňovej sadzby. Tú tak nie je možné vypočítať jednoduchým prevzatím daňovej povinnosti dotknutého subjektu a porovnaním s výnosmi alebo zdaniteľnými príjmami podľa lokálnych pravidiel. Je potrebné pre tento účel aplikovať relatívne komplexný postup výpočtu akéhosi harmonizovaného základu a harmonizovanej efektívnej daňovej sadzby.

Smernica napríklad pre výpočet efektívnej daňovej sadzby rozlišuje medzi dividendami z tzv. portfóliových investícií a ostatnými dividendami. Na základe tejto diferenciácie dochádza k modifikácií na podklade slovenských predpisov vypočítanej efektívnej daňovej sadzby. Totiž slovenské daňové predpisy medzi dividendami v tomto kontexte nerozlišujú. A takýchto príkladov je tam mnoho. Vo výsledku tak efektívna daňová sadzba určená podľa smernice sa nemusí nevyhnutne ani približovať efektívnej daňovej sadzbe vypočítanej podľa slovenských predpisov. Keďže tie harmonizačné modifikácie sú relatívne zložité a na smernicu má nadväzovať lokálna slovenská právna úprava, určite by prospelo slovenským adresátom týchto zmien, aby zákon implementujúci smernicu bol prijatý čo najskôr a bol v požadovanej interpretovateľnej podobe.

3/ Dorovnávacia daň sa zrejme reálne dotkne len veľkých subjektov, ktoré patria do nadnárodných skupín alebo veľkých vnútroštátnych skupín. Skúste konkrétnejšie spresniť o aké firmy pôjde, koho sa to reálne dotkne a akou výškou daňovej sadzby sa subjekty zdania oproti súčasným podmienkam na trhu?

Peter Varga: Nemusí nevyhnutne ísť iba o nadnárodné subjekty. Právna úprava sa dotýka aj spoločností z tzv. „large-scale domestic group“, kde všetky spoločnosti sa nachádzajú v jednom členskom štáte EÚ. Konečný reálny dopad na zdanenie skupiny je ťažko z tejto pozície predvídateľný, lebo sa odvíja od množstva individuálnych okolností, ako je napríklad nastavenie štruktúry, štruktúra príjmov a nákladov alebo existujúce daňové stimuly a podobne.

4/ Ide o veľmi špecifickú daň, ktorá sa dotkne veľmi málo subjektov. Keďže konsolidovaný obrat 750 miliónov eur bol stanovený pre všetky štáty Únie, pre Slovensko je takto stanovená výška obratu zrejme veľmi vysoká. Ako to reálne vidíte? Dosiahne takýto obrat vôbec nejaká spoločnosť pôsobiaca v tuzemsku?

Peter Varga: Na Slovensku máme niekoľko desiatok spoločností, ktoré samostatne dosahujú tržby vyššie ako 750 miliónov eur. Ak k tomu pripočítame slovenské spoločnosti, ktorých skupinové tržby dosahujú túto úroveň, dostávame určite zaujímavý počet spoločností, ktorých sa v nejakej miere táto regulácia dotýka. To v akej miere závisí najmä od postavenia týchto spoločností v skupinách alebo miery zdanenia a jurisdikcia jednotlivých spoločností v konkrétnej skupine. Istú komplexnosť do toho pridáva aj skutočnosť, že aj slovenské spoločnosti môžu zdaňovať svoje zisky pri efektívnej sadzbe nižšej ako 15 %, a to podľa slovenských právnych predpisov (nezohľadňujúc spomínané harmonizačné modifikácie), čo má tiež dopad na povinnosti vyplývajúce z tejto právnej úpravy. Takže rozsah dopadov tejto právnej úpravy na slovenské podnikateľské subjekty nie je v tomto momente asi plne uchopiteľný.

5/ Aký predpokladáte dosah tento legislatívnej novinky na trh – konkrétne na biznis, štátny rozpočet a podobne? Aké tam vidíte nejaké prínosy či riziká? Nejde len o formálnu daň, ktorej podmienky sa do praxe reálne nepretavia?

Peter Varga: Domnievam sa, že hlavným motívom tejto regulácie nie je nevyhnutne zvýšiť daňové príjmy jednotlivým členským štátom, ale dosiahnuť väčšiu mieru spravodlivosti v zdaňovaní. Práve veľké zahraničné konglomeráty majú prostriedky a flexibilitu usporadúvať si svoje daňové záležitosti spôsobom, ktorý dokáže znížiť efektívne zdanenie korporátnych ziskov v tzv. „onshore“ jurisdikciách na jednociferné čísla, v niektorých prípadoch dokonca blížiace sa aj k nule. Avšak aké to bude mať reálne dopady, ukáže až prax.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga o tzv. dorovnávacej dani je zobrazený ako prvý na Highgate.

Slávnostný galavečer udeľovania ocenení bol organizovaný vydavateľstvom EPRAVO Group a týždenník TREND, pričom jeho jedenásty ročník pripadol na stredu 26. apríla. Podujatie sa konalo v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave, kde si zúčastnení víťazi jednotlivých kategórií prevzali ocenenia za svoju celoročnú prácu.

Ďakujeme našim klientom a partnerom za spoluprácu, aj vďaka ktorej sa nám tento úspech podarilo dosiahnuť.

Ak máte záujem o konzultáciu, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Highgate Law & Tax sa stala Právnickou firmou roka 2023 v oblasti daňového práva je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

• 36 % by hneď začalo realizovať kroky na presunutie firmy do zahraničia;
• 45 % by začalo nad presunom do zahraničia rozmýšľať;
• 19 % by čakalo ako sa situácia vyvinie;
• 0 % by na takýto výsledok nereflektovalo

Politické riziká teda vníma citlivo relevantná časť pridanej hodnoty slovenského hospodárstva. Geografická a funkčná diverzifikácia však prináša viaceré právne a daňové výzvy.

• Môžu slovenské štátne orgány zmraziť zahraničný bankový účet?
• Sú slovenské predbežné opatrenia vykonateľné v zahraničí?
• Ako bezpečné sú švajčiarske banky?
• Ako správne nastaviť trustovú štruktúru?
• Ako zdaňovať príjem zo zvereneckého fondu alebo ako efektívne nastaviť holdingovú štruktúru?
• Ako previesť zdravé jadro podnikania do inej spoločnosti?
• Ako nebyť na finstate?

Práve týmto otázkam sa v našej advokátskej kancelárií Highgate Group venujeme.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Wealth management konferencia v Luxembursku a nástrahy súčasnej politickej situácie na Slovensku je zobrazený ako prvý na Highgate.

Peter Varga sa v 4 hodinovej prednáške venoval najmä otázkam efektívneho vyplácania sa majiteľov z firmy a to nielen z daňovo-odvodového, ale aj z právneho hľadiska. Totižto niektoré, na prvý pohľad efektívne,  riešenia so sebou môžu priniesť právny nekomfort v podobe ručenia fyzickej osoby celým svojím majetkom. To môže nastať najmä v situáciách, ak predmetná výplata prostriedkov na majiteľa nebola realizovaná v súlade s príslušnými obchodnoprávnymi normami. Navyše, v prípade ak sa vyplácajúca spoločnosť nachádza v ťažšej finančnej situácií, je možné hovoriť aj o trestnoprávnych dôsledkoch pri nesprávnom vyplácaní z firmy.

Okrem toho boli témami hlavne možnosti zakladania a fungovania firiem v zahraničí v kontexte právnej obhájiteľnosti a iných daňovo-právnych nástrah ako aj príslušnej administratívy. Zakladanie nielen offshore spoločností, ale akýchkoľvek zahraničných spoločností je v kontexte dnešnej legislatívy, sčasti praxi daňových úradov a administratívnych úskalí veľmi komplexnou témou. Časy, kedy bolo možné bezstarostne založiť a prevádzkovať zahraničnú spoločnosť a vyťahovať si tak jednoducho zisk cez jeho premiestňovanie do nízkeho daňového pásma sú už za nami. Tejto téme sa Peter Varga venuje dlhodobo a venoval sa jej aj na našich nedávnych konferenciách o zakladaní investičných fondoch a daňovej optimalizácií pre IT firmy.

Okrem vyššie spomenutých tém sa venoval aj ďalším komoditizovateľným daňovo optimalizačným technikám. Množstvo optimalizačných príležitosti však vzniká až v súvislosti s dynamikou fungovania konkrétnych spoločností. A teda viaceré konkrétne príležitosti je možné aplikovať až na konkrétne situácie, čím tak ten diapazón možností je v súčasnom relatívne komplexnom svete daňovo právnych súvislostí veľmi široký. Tak či onak, daňová optimalizácia je živou témou a dlhodobo sa jej preto venujeme.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Prednáška Petra Vargu o možnostiach daňovej optimalizácie je zobrazený ako prvý na Highgate.

Obsah a témy konferencie sme konštruovali tak, aby reflektovali naše skúsenosti z tejto oblasti ako aj dopyty zo strany klientov. Z našich skúseností približne 50 % fondových štruktúr štrukturujeme do regulovaného fondového priestoru. Zvyšok nastavujeme tak, aby sa uplatnila nejaká výnimka z regulácie alebo aby predmetná štruktúra nebola považovaná za regulovanú zo substantívnych dôvodov. Vznikajú tak investičné fondy a fondové štruktúry pre nehnuteľnosti, cenné papiere, derivátové operácie, venture capital alebo kryptoaktíva.

Témy konferencie boli: 

• hranica medzi kolektívnym investovaním a štandardným equity financovaním, prípadne crowdfundingom z regulačného hľadiska;
• úloha a prax NBS pri výkone dohľadu, administratívne a trestnoprávne súvislosti pri nedodržaní regulačného rámcu;
• typy investičných fondov na Slovensku a administratívna a finančná nákladnosť ich založenia;
• akcionárske štruktúry pri fondoch; vzťahy medzi zakladateľmi a investormi;
• zdaňovanie a účtovanie fondov;
• SICAV a investičné fondy kvalifikovaných investorov pre Slovákov v Českej republike;
• daňové a regulačné implikácie pre slovenských zakladateľoch a investoroch pri zahraničných fondoch;
• investičné fondy vo vybraných krajinách v zahraničí a presahy na Slovensko;

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Organizovali sme konferenciu o zakladaní investičných fondov je zobrazený ako prvý na Highgate.

Našim klientom poskytujeme najmä nasledujúce služby: 

• analýza existujúcich štruktúr klienta s ohľadom na aktuálnu daňovú reguláciu a očakávané zmeny;
• analýza existujúcich štruktúr klienta s ohľadom na trestnoprávne riziká;
• možnosti využitia zahraničnej offshore spoločnosti v konkrétnych obchodných situáciách klienta;
• praktické poradenstvo spojené so založením a využívaním offshore spoločnosti.

Čo je to offshore spoločnosť?

Pod offshore spoločnosťou nie je možné chápať iba spoločnosť, ktorá bola založená a existuje v jurisdikcii niektorého z karibských ostrovov. Napríklad kritickú časť českých holdingových spoločností, ktoré donedávna často zakladali slovenskí daňoví poradcovia s cieľom vyhnúť sa zdaneniu kapitálových ziskov na Slovensku v prípade úspešného EXITu, je možné považovať za offshore spoločnosti. Dokonca aj nedávny predaj jednej známej slovenskej IT firmy bol realizovaný prostredníctvom offshore spoločnosti. Tou bola v danom prípade rakúska holdingová spoločnosť. Offshore spoločnosť tak nezahŕňa iba spoločnosti z tzv. daňových rajov, ktoré boli založené pre účely zníženia daňovej povinnosti podnikateľa. 

Pod offshore spoločnosť je možno hľadať akúkoľvek spoločnosť, ktorá nie je umiestnená v krajine zakladateľa alebo v krajine v ktorej sa reálne vykonávajú funkcie a znášajú riziká spojené s príjmami, ktoré generuje táto offshore spoločnosť. Offshore spoločnosť tak môže byť umiestnená aj v Českej republike, ako aj na Britských panenských ostrovoch. Offshore spoločnosti sa zakladajú aj za účelom dosiahnutia určitej miery anonymity. V nedávnej minulosti bolo bežné skrývať majetok prostredníctvom offshore spoločností s legitímnym cieľom ochrany pred rôznymi záujmovými, prípadne násilným štruktúrami. V Južnej Amerike, ale aj v Rusku alebo na Ukrajine je aj dnes relatívne často v záujme viacerých podnikateľov zatajovať svoje vlastníctvo z dôvodov ochrany svojho života a životov svojich rodinných príslušníkov. Nevýhody majetkovej transparentnosti zažívajú vďaka prístupu verejnosti k účtovným závierkam spoločností aj viacerí podnikatelia na Slovensku. 

Je relatívne mnoho prípadov, kedy súčasťou zadania od nášho klienta bolo tiež dosiahnuť väčšiu anonymitu jeho majetkovej dispozície. Dôvody môžu byť rôzne. Od tých nelegitímnych pohnútok súvisiacich hlavne s kriminálnymi aktivitami, je to aj potreba chrániť podnikateľa a jeho rodinu od pozornosti alebo neprimeraných požiadaviek jeho obchodných partnerov alebo zamestnancov. Offshore spoločnosti sa zakladajú aj s úmyslom vyhnúť sa administratívnym alebo regulačným obmedzeniam.

Na Slovensku sa napríklad relatívne často stáva, že obchodný register nefunguje tak, ako mu to prikazuje zákon. Vybavenie podaní mešká aj neprimerane dlhú dobu, a tak vzniká legitímny dopyt po zakladaní spoločností v iných krajinách. Legalizuje to však využitie zvýhodneného daňového režimu v zahraničí? Obdobne je to aj v prípade regulácie. Pokiaľ slovenská alebo európska legislatíva umožňuje podnikateľom podnikať v určitých oblastiach (napr.: obchodník s cennými papiermi alebo fond kolektívneho investovania) iba s regulačnými ťažkosťami, podnikatelia hľadajú flexibilnejšie riešenia offshore. 

Kryptomeny a offshore spoločnosť

Slovensko je malá krajina, ktorá prirodzene nemá odbornú infraštruktúru a ani ambíciu vytvárať kryptomenám a súvisiacemu podnikaniu plnohodnotný legislatívny rámec.
Výsledkom tak je právne neisté prostredie, ktoré je nekomfortné hlavne pre väčšie projekty. Je to hlavne kvôli nedostatku predvídateľnosti rozhodovacej činnosti príslušných slovenských orgánov. Aj preto viaceré slovenské projekty v oblasti kryptomien  a blockchain uvažujú o presunutie svojej právnej prítomnosti do zahraničia. V takom prípade tak vytvárajú offshore spoločnosti.
Je to legálne?
Môže štát zasahovať do tejto slobody a prinútiť podnikateľov zdaňovať zisky zo zahraničia na Slovensku?

Je založenie a využívanie offshore spoločnosti legálne?

Samo o sebe založenie offshore spoločnosti v akomkoľvek daňovom raji nie je nelegálne. Nelegálnym sa však môže stať jej následné využívanie. V praxi sú stále relatívne časté fiktívne dodania služieb z daňových rajov “back-to-back” cez Holandsko alebo Spojené kráľovstvo slovenskej spoločnosti. Podnikateľ tak vie presunúť zisk z pásma 21 % sadzby dane (Slovensko) do pásma 0 % (daňový raj).
Na druhej strane existujú situácie, kedy využitie spoločnosti sídliacej v krajine s 0 % zdanením môže byť plne zákonné a legitímne. Samo o sebe to, že nejaká krajina nezdaňuje zisky spoločností nemôže byť problematické.
Ako je možné vidieť napríklad pri podslužbách Patent Box a optimalizácie pre IT a vývojové firmy alebo Superodpočet na výskum a vývoj, 0 % efektívnu sadzbu vie daňovník dosiahnuť relatívne jednoducho aj na Slovensku.
V danom prípade je však potrebné takúto offshore spoločnosť využívať z legitímnych dôvodov (napr.: PR, požiadavka investora, lepšie právne prostredie a podobne).

Opatrenia Slovenska voči offshore spoločnostiam

Slovensko postupne prijalo množstvo zákonných úprav, ktoré majú odradiť slovenských podnikateľov od nelegitímneho využívania zahraničných offshore spoločnosti predovšetkým pre účely vyhnutiu sa plateniu daní. Ide napríklad o:

CFC pravidlá pre fyzické osoby

Zmyslom pravidiel je dosiahnuť to, aby fyzická osoba stojaca v pozadí zahraničnej offshore spoločnosti zdaňovala zisky tejto zahraničnej offshore spoločnosti. Viac o tejto téme si môžete pozrieť napríklad vo videu “Oplatí sa vôbec mať dnes offshore firmu? Ak áno, komu a kedy?”. Kritiku Petra Vargu k týmto pravidlám nájdete v článku Moje pripomienky adresované MF SR (CFC pravidlá pre fyzické osoby).

CFC pravidlá pre právnické osoby

Pravdepodobne mnoho daňovníkov nemá úplne vedomosť o existencii tohto inštitútu. Zmyslom týchto pravidiel je docieliť, aby zisk zahraničných offshore spoločností zdaňovala spriaznená slovenská spoločnosť za predpokladu, že zapojenie takejto zahraničnej offshore spoločnosti plynulo z opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú skutočné alebo boli vykonané za účelom získania daňovej výhody.

35 % daň

Niektoré platby uskutočnené slovenskou spoločnosťou do zahraničia podliehajú 35 % zrážke dane na Slovensku. Na druhej strane, niektoré dividendy, príjmy z likvidačného zostatku alebo vyrovnacieho podielu sú predmetom 35 % dane u slovenského príjemcu na Slovensku. Aj preto je napríklad dnes už problematické “len tak” využívať napríklad firmu založenú v Spojených arabských emirátov.

Miesto skutočného vedenia

Správca dane vie na základe analýzy miesta skutočného vedenia spoločnosti prisúdiť zahraničnej spoločnosti slovenskú daňovú rezidenciu a to napriek tomu, že táto spoločnosť je z právneho hľadiska založená a existujúca podľa iného právneho poriadku.

Konečný príjemca

Pri uplatnení zrážkových daní môže správca dane kontrolovať slovenského daňovníka, či skúmal, kto je konečný príjemca vyplácaného príjmu. Cieľom je zabrániť využívaniu nastrčených holdingových spoločností alebo iných prostredníkov.

Transferové oceňovanie

Na Slovensku je vnímanie transferového oceňovania poddimenzované. Smernica OECD o transferovom oceňovaní totiž predpokladá jeho využívanie aj v situáciách, v ktorých by to štandardne daňovník vôbec neočakával. Ide napríklad o rôzne interné reorganizácie a presúvanie aktivít z jednej firmy do druhej. Takéto aktivity by sa totiž mali zdaňovať.

Mnohé ďalšie

Okrem ďalších technických ustanovení, zákony ako aj súdnu prax, pozná aj materiálne nástroje. Ide o rôzne koncepty materiálnej spravodlivosti alebo zneužitia práva na základe ktorých môže správca dane, za určitých okolností, zasiahnuť proti štruktúre, ktorá nijako formálne neodporuje jazykovému výkladu daňových predpisov.

Offshore spoločnosti a praktické poradenstvo

Analýza možnosti využívania offshore spoločnosti v konkrétnom prostredí u konkrétneho klienta nemá obsahovať iba daňové a účtovné elementy. Je potrebné sa na štruktúru pozrieť aj z právneho a praktického hľadiska.

Predstavme si, že podnikateľ chce využiť oslobodenie od dane pri zisku z predaja akcií alebo obchodných podielov na Cypre. Pokiaľ podnikateľ nechce investovať do relevantného poradcu, vystačí si s internetom a svojim slovenským účtovníkom. Na internete si zistí, že  Cyprus tieto zisky štandardne nezdaňuje, nájde si spoločnosť, ktorá mu cyperskú spoločnosť založí a poskytne sídlo a slovenský účtovník mu to odobrí.

Ak do tejto štruktúry zapojí aj relevantného daňového poradcu, zistí, že tento typ daňovej optimalizácie však má širší rozmer. Vyvstávajú totiž napríklad nasledujúce otázky:

• Nemôže slovenský daňový úrad cyperskú firmu považovať za slovenskú firmu? Ako to riziko eliminovať?
• Nevzťahujú sa na cyperskú spoločnosť CFC pravidlá pre fyzické alebo právnické osoby?
• Naozaj sa nezdaňujú zisky cyperskej spoločnosti z akejkoľvek dispozície s obchodnými podielmi alebo akciami? Nie sú tam výnimky?

Advokát do celého kontextu prináša nevyhnutný právny rozmer v situáciách, kde písané právo nedáva jasnú odpoveď. Pri interpretácií využíva súdnu judikatúru, rozbor rôznych výkladov práva (teleologický, gramatický, historický, atď.) ako aj filozofiu a teóriu práva po ktorých je potrebných siahnuť v nejasných situáciách. Môže ísť napríklad o nasledujúce témy:

• Ak bude mať daňový úrad na celú štruktúru iný názor, spáchal touto štruktúrou podnikateľ trestný čin skrátenia dane a poistného?
• Ak si cyperská spoločnosť prenajme nejaké priestory, bude to dostatočný “substance” pre účely slovenského daňového práva? Aký je pohľad práva EÚ v kontexte práva na usadenie sa v iných EÚ krajinách?
• Je možné predaj obchodného podielu cez cyperskú spoločnosť považovať za zneužitie práva?

Navyše, s daňovou optimalizáciou treba mať aj relevantné praktické skúsenosti. Môže ísť napríklad aj o tieto aspekty:

• Koľko stojí založenie takej spoločnosti a údržba?
• Aký je trend a čo môžeme v budúcnosti očakávať?
• Je povinný audit spoločnosti (čo značne predraží náklady na administratívu dokladov)?
• Kde je možné si založiť bankový účet?
• Budú mať banky problém s príjmami, ktoré majú svoj zdroj na Slovensku? Ak áno, aké môžu byť konzekvencie?
• Koľko stojí likvidácia takej spoločnosti?

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Daňová optimalizácia a offshore spoločnosti je zobrazený ako prvý na Highgate.

Môžeme tak povedať, že CFC pravidlá sledujú legitímny cieľ a tým je obmedzenie umelých zahraničných štruktúr, ktorých zmyslom je obchádzanie platenia daní na Slovensku. Je však otázne, ako si ukážeme nižšie, či CFC pravidlá naozaj sledujú iba tento cieľ a či by nebolo vhodné ich upraviť, aby tento cieľ sledovali adresnejšie. 

Jeden z deklarovaných dôvodov prečo sa účinnosť CFC pravidiel presunula na rok 2022 bola aj ich nepripravenosť pre uvedenie do praxe. Súčasťou tohto problému boli a do veľkej miery aj stále sú viaceré terminologické nejasnosti a nelogickosti uviaznuté v týchto pravidlách. Navyše, koncept CFC pravidiel odporuje základným filozofickým zásadám zdaňovania a ústavným princípom. V tomto článku sa tak pokúsim pomenovať viaceré problémy na ktoré sme pri aplikácií týchto pravidiel v praxi narazili. 

Pre účely uchopenia jednotlivých problematických bodov si predstavme situáciu, kde: 

• Slovenský daňový rezident („FO“) má joint-venture spoločnosť v Čechách („HoldCo“), ktorú založil spolu so svojim českým partnerom, pričom podiely na zisku a základnom imaní HoldCo majú s českým partnerom rozdelené 50-50;
• HoldCo je holdingovou spoločnosťou, ktorá investovala kapitál do startupu v Čechách („Startup“) za čo dostala 25% podiel na základnom imaní a zisku;
• HoldCo je iba holdingová spoločnosť bez stálej kancelárie a zamestnancov (objektívne ich nepotrebuje);
• Startup vykáže v roku 2021 zisk v sume 1 000 000 EUR a distribuuje dividendy; HoldCo tak obdrží dividendy v sume 250 000 EUR v roku 2022;
• HoldCo nemá žiadne iné náklady, a tak 250 000 EUR dividenda zo Startupu predstavuje jej výsledok hospodárenia;
• Keďže v Čechách takýto príjem z dividend u HoldCo nepodlieha dani z príjmov (rovnako by to bolo aj na Slovensku), HoldCo z 250 000 EUR zisku neplatí žiadnu daň z príjmov.

(„Príklad“)

Ak chcete vedieť o CFC pravidlách viac, pozrite školenie s Petrom Vargom alebo si dohodnite s ním konzultáciu

Uplatňujú sa CFC pravidlá na tento Príklad? 

Áno. 

FO musí zaplatiť 25 % „CFC daň“ v daňovom priznaní v roku 2023 za rok 2022. FO tak zaplatí štátu 31 250 EUR. Ak si následne FO vyplatí dividendu z HoldCo na Slovensko, uhradí aj 15 % daň z dividend v Čechách v sume 18 750 EUR. Celková daňová povinnosť FO tak je 50 000 EUR. Ak by si ten joint-venture založili s českým partnerom na Slovensku, celková daňová povinnosť FO by bola 8 750 EUR. 

Zdaňovanie majetku

CFC pravidlá nemajú ambíciu zdaňovať príjem, ale fungujú skôr ako kvázi daň z majetku. FO nedosiahla v ”Príklade” žiadny príjem, ale napriek tomu zdaňuje akýsi domnelý príjem v podobe zisku svojej HoldCo. 

Takto nastavený koncept CFC pravidiel je tak v rozpore so základnými zásadami zdaňovania a bolo by vhodné, aby prešiel aj ústavnoprávnym exkurzom.  
  

V súvislosti so zdaňovaním akéhosi domnelého príjmu FO vyvstáva otázka čo v prípade, ak FO nemá na účte finančné prostriedky na úhradu takejto daňovej povinnosti? CFC pravidlá totiž zdaňujú FO v situácií, keď FO tento príjem nemá a nie je ani isté, či ho niekedy dostane (t.j. absencia tzv. ability to pay). 

V princípe má tri možnosti: 

• Neprizná príjem = trestný čin;
• Prizná príjem, ale nezaplatí daň = daňová exekúcia;
• Peniaze na úhradu daňovej povinnosti si požičia.

Zjavným problémom vyššie uvedeného Príkladu je aj to, že CFC pravidlá sankcionujú aj také kontrolované zahraničné spoločnosti (napríklad HoldCo), ktoré, ak by boli daňovými rezidentmi Slovenska, rovnako by tento zisk nezdaňovali. 

Principiálne nespravodlivosť

Predstavme si situáciu, kedy daňovník, fyzická osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou na Slovensku má v zahraničí kontrolovanú spoločnosť z nespolupracujúceho štátu spoločnosť a tá dosiahne nasledujúce výsledky: 

Výška sadzieb

25 % sadzba dane je vzhľadom aj na vyššie uvedený Príklad neprimerane vysoká. Deklarovaný zámer CFC pravidiel bolo donútiť fyzické osoby, slovenských daňových rezidentov, vyplatiť si dividendy zo svojich zahraničných spoločností. 

35 % sadzba dane pri tzv. nespolupracujúcich štátoch je možné rozumieť. Avšak množina tzv. nespolupracujúcich štátov je široká, a tak aj štandardná a tradičná spoločnosť umiestnená v takejto krajine znamená pre FO povinnosť zaplatiť 35 % „CFC daň“. Okrem toho sa takéto univerzálne uplatnenie 35 % sadzby dane javí byť v rozpore s voľným pohybom kapitálu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ. 

Čo je to substance?

Pri spoločnostiach z tzv. spolupracujúcich krajín (napríklad HoldCo) je možné sa vymaniť z pôsobnosti CFC pravidiel v prípade, ak predmetná spoločnosť má personálne vybavenie, priestorové vybavenie, hmotný majetok a nehmotný majetok. Spoločnosť tak musí mať tzv. substance.  

Téme „substance“ sa vyjadrujem špeciálne v mojom školení k oslobodeniu dane pri predaji akcií a obchodných podielov na Slovensku. K tejto téme totiž v odbornej verejnosti vznikol určitý diškurz, ktorý pomáha tomuto inštitútu vytvoriť obsah. V prípade CFC pravidiel ešte takúto diskusiu neevidujem, a tak v tejto téme viac vystavení svojvôle zo strany správcu dane. 

Stačí 10 % podiel na zahraničnej spoločnosti pre uplatnenie CFC pravidiel 

Pri našej fondovej praxe sme v rámci Highgate Group založili už niekoľko menších investičných fondov, kde často niektorí investori nadobudnú podiel na fonde vyšší ako 10 %. Fondové investovanie je investovaním pasívnym a nedáva úplne zmysel, aby sa naň vzťahovali CFC pravidlá, ktoré majú za cieľ sankcionovať aktívne konania daňovníkov presúvajúcich zisky do zahraničia (respektíve nevyplácanie si ziskov na Slovensko ako hovorí dôvodová správa). 

Pri CFC pravidlách pre zahraničné spoločnosti platí až 50 % threshold. Preto sa mi javí táto 10 % hranica neprimerané nízka, čo v konečnom dôsledku môže znamenať aj to, že v praxi si daňovník ani nemusí uvedomovať sa naň CFC pravidlá vzťahujú. Takto to odporúča aj OECD správa. A pokiaľ by hranica mala klesnúť aj pod 50 %, tak iba v prípade agregovaných podielov závislých osôb. 

Ako s daňovo transparentnými spoločnosťami? 

Pri daňovo transparentných spoločnostiach nedochádza k zdaneniu zisku takýchto spoločností na ich úrovni, ale tento zisk alebo základ dane sa presúva na jednotlivých spoločníkov, ktorí ho zdaňujú. Je daňovo transparentná spoločnosť spôsobilá vyvolať u fyzickej osoby povinnosť podliehať CFC dani? Na toto nám zákon žiaľ nedáva jasnú odpoveď. 

Čo so zvereneckými fondami alebo podielovými fondami a inými atypickými subjektmi? 

Zákon pri CFC pravidlách odkazuje na pojem „daňovník“, ktorý má v zákone svoje jasné definičné vymedzenie. Je teda možné subjekty, zoskupenia majetku alebo rôzne formy právne transparentných spoločností nepovažovať za daňovníka pre účely CFC pravidiel? 

Efektívna sadzba dane je pod 10 %

Jedným z predpokladov pre aplikáciu CFC pravidiel je to, aby predmetná zahraničná spoločnosť zdaňovala pri efektívnej sadzbe nižšej ako je 10 %. Tým, že sa porovnáva výsledok hospodárenia (nie je jasné, či netto alebo brutto) so zaplatenou daňou, táto podmienka však neberie do úvahy napríklad rôzne daňové zvýhodnené režimy (u nás je to napríklad Patent Box alebo Superodpočet) alebo uplatnenie naakumulovaných daňových strát. V takom prípade aj krajina s najvyššou sadzbou korporátnej dane môže jednoducho spadnúť do režimu „daňového raja“. 

Vzhľadom na limitovanosť tohto príspevku, nie je možné uchopiť celú problematiku CFC pravidiel na tomto jednom mieste. Ak by ste mali záujem o viac informácií, pozrite si školenie s Petrom Vargom alebo si rezervujte s ním konzultáciu. 

Zdroje: 

1. OECD (2015), Designing Effective Controlled Foreign Company Rules, Action 3 – 2015 Final Report, OECD/G20 Base Erosion and Profit Shifting Project, OECD Publishing, Paris. http://dx.doi.org/10.1787/9789264241152-en , dostupné k 12.11.2021 na https://www.oecd.org/publications/designing-effective-controlled-foreign-company-rules-action-3-2015-final-report-9789264241152-en.htm

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok CFC pravidlá od 2022 – ako fungujú a aké chyby vykazujú je zobrazený ako prvý na Highgate.