Na Slovensku už dlhodobo funguje viacero takýchto digitálnych platforiem. Niektoré z nich fungujú na charitatívnej báze (dary), ďalšie na báze odmeny a predpredaja (prioritný prístup k produktu) a ďalšie na investičnej (podielovej alebo pôžičkovej) báze. V našej poradenskej praxi sa stretávame predovšetkým s crowdinvestingom – teda druhom kolektívneho financovania (crowdfundingu), ktoré umožňuje získať externé financovanie aj startupom a menším začínajúcim spoločnostiam, pre ktoré je zatiaľ bankové financovanie nedostupné.

Oblasti kolektívneho financovania ešte donedávna chýbala systematická regulácia. Počnúc novembrom 2023 však skončilo tzv. prechodné obdobie na poskytovanie crowdfundingových služieb podľa vnútroštátneho práva. Od 11. 11. 2023 je už aj na Slovensku na poskytovanie crowdfundingových služieb potrebné povolenie, ktoré udeľuje Národná banka Slovenska. V Highgate Law & Tax poskytujeme pre klientov komplexné poradenstvo týkajúce sa kolektívneho financovania, vrátane zastupovania našich klientov v licenčnom konaní pred Národnou bankou Slovenska.

K téme regulácie crowdfundingu sa bližšie vyjadroval náš partner Tomáš Demo v relácii Investujeme v televízii TA3. Celé video si môžete pozrieť tu:  https://www.ta3.com/relacia/929027/crowdfundingove-poziciavanie-penazi

Článok Tomáš Demo o regulácii crowdfundingu v relácii Investujeme na TA3 je zobrazený ako prvý na Highgate.

Prečo môže mať nepriznanie odpočtu DPH likvidačné dôsledky?

Predstavte si obchodnú spoločnosť, ktorá nakúpi tovar v hodnote 1 000 000 eur + DPH ročne a predá ho následne za 1 100 000 eur + DPH. Hrubá marža tak predstavuje 100 000 eur . Ak by správca dane neuznal tejto spoločnosti nárok na odpočet DPH (t. j. 200 000 eur), išlo by o sumu, ktorá významne prevyšuje sumu hrubej marže. Ak ešte k tomu pripočítame iné náklady spoločnosti, neuznanie nároku na odpočet DPH môže byť pre spoločnosť likvidačné.

Spoločnosť sa síce môže domáhať spravodlivosti na súde, avšak kým o tom rozhodne súd, toto rozhodnutie správcu dane je vo väčšine prípadov exekvovateľné. A to so sebou prináša vo väčších spoločnostiach napríklad straty ratingov voči partnerským spoločnostiam alebo zosplatnenie úverov v banke. A ak v pozadí úveru v banke ručí podnikateľ ako fyzická osoba, za obeť môže padnúť aj súkromný majetok vlastníka spoločnosti.

Aké sú časté pochybenia správcu dane?

V praxi sa stretávame s niekoľkými pochybeniami. Sú to aj jednoduché procesné chyby, ako napríklad podpis na protokole z daňovej kontroly. Na prvý pohľad jednoduché, ale v konečnom dôsledku môžu aj takéto veci vyhrať daňový spor. Zložitejšie a hlavne nebezpečnejšie sú však najmä tieto prešľapy:

Dodávateľ na faktúre dodanie neuskutočnil

Správca dane síce nespochybňuje to, že by sa dodanie neuskutočnilo, ale spochybňuje to, či to dodanie uskutočnil dodávateľ na faktúre. Mal dodávateľ zamestnancov? Ktoré osoby u dodávateľa vykonali dodávku? Ak je predmetom dodania tovar, mal dodávateľ dostatočne veľký sklad? Na aké dlhé obdobie mal tento sklad k dispozícii?

Často sú to požiadavky, ktoré sú objektívne mimo sféry dispozície kontrolovaného daňového subjektu. Ako má daňový subjekt preukázať, či jeho dodávateľ mal v danom čase zamestnancov a disponoval dostatočne veľkým skladom?

Takýto prístup správcu dane je tak v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj Ústavného súdu SR. Dôkazné bremeno daňového subjektu totiž nie je absolútne a takéto požiadavky sú zjavne neprimerané. Pokiaľ správca dane nespochybňuje existenciu dodania, nie je možné nepriznať právo na odpočet DPH len z toho dôvodu, že správcovi dane sa javí, že dodávateľ nedisponoval dostatočnými materiálnymi a personálnymi zložkami alebo že transakcia nedáva správcovi dane ekonomický zmysel. Táto obranná argumentácia je podložená relatívne novými súdnymi rozhodnutiami, a preto v praxi na ňu správcovia dane často neprihliadajú.

Daňový únik alebo daňový podvod

Bežné sú snahy správcu dane zaťažiť zdravý kontrolovaný daňový subjekt podvodným konaním niektorého z dodávateľských alebo odberateľských partnerov v reťazci. Inými slovami, pokiaľ niekto v reťazci nezaplatil DPH, je to práve kontrolovaný daňový subjekt, ktorý akoby mal znášať povinnosť to štátu vykompenzovať.

Aj v tomto prípade je však judikatúra Súdneho dvora EÚ jednoznačná. Správcovi dane totiž nestačí vzniesť pochybnosť o tom, že sa kontrolovaný daňový subjekt mohol zúčastniť na podvodnom konaní. Správca dane musí preukázať túto vedomosť alebo povinnosť kontrolovaného daňového subjektu o tejto skutočnosti vedieť. Tento judikatórny pohľad je dostatočne usadený a mal by byť automaticky aplikovaný správcami dane v daňových konaniach. A pokiaľ nie je, súd by to mal vedieť identifikovať a zrušiť rozhodnutie správcu dane.

Zamieňanie pojmov

Veľmi častým javom je aj zamieňanie pojmov v argumentácií správcu dane. Používanie pojmov „neoprávnená daňová výhoda“ a „daňový únik“ alebo „daňový podvod“ v tom istom zdôvodnení je mätúce. Totiž, v súvislosti s každým z týchto pojmov je spojená iná procesná pozícia kontrolovaného daňového subjektu. Preto, ak správca dane nevie jednoznačne sformulovať svoju argumentačnú líniu, ide o zásah do spravodlivosti konania a kontrolovanému daňovému subjektu je v takom prípade uprené sa efektívne právne brániť. A táto argumentácia môže byť pred súdom úspešná.

Preukázanie, že došlo k dodaniu

Správcovia dane v niektorých konaniach argumentujú, že existencia dodania nebola preukázaná. Dôkazné bremeno v tomto prípade leží na pleciach daňového subjektu. Ten by mal vedieť dokázať, že k dodaniu naozaj došlo. Na druhej strane nemožno od daňového subjektu rozumne očakávať, že toto dôkazné bremeno je absolútne, a takéto preukazovanie musí byť bez dôvodných pochybností. Časté sú nereálne a ťažkopádne požiadavky správcu dane na preukázanie existencie napríklad dodaní služieb detailnými zápisnicami zo stretnutí, protokolmi alebo úradnými záznamami.

Aká by mala byť operatívna preventívna obrana?

Ak sa daňové subjekty chcú vyhnúť nezrovnalostiam v súvislosti s DPH pri daňovej kontrole, jednou z možností je  byť extrémne dôsledný a detailne si overovať svojich dodávateľov a odberateľov. Jednou z hlavných zásad je neobchodovať s podnikateľskými subjektami, u ktorých sú evidované dlžné sumy voči niektorým z orgánov verejnej moci. Zároveň treba byť obozretný pri novo založených obchodných partneroch, pri partneroch s minimálnym základným imaním a pri subjektoch, ktoré nemajú zamestnancov, prípadne vykazujú vysoké obraty. Odporúčame klientom si vždy pri väčších dodaniach overovať dodávateľov, ako aj odberateľov prostredníctvom verejných registrov a zapisovať si tieto informácie do osobitných záznamov. Takéto kroky môžu významne pomôcť v argumentácií v daňových konaniach.  

Aká by mala byť systémová obrana?

Nastavenie správnej korporátnej štruktúry podnikania. To zahŕňa najmä elementy ochrany majetku a hodnôt, ktoré môžu byť ohrozené daňovými konaniami, ako aj ochranu samotných vlastníkov spoločností. Pri takomto štruktúrovaní však treba byť obozretný. Už len v situáciách, keď už nad daňovým subjektom krúži Finančná správa, je napríklad presun majetku a podnikania na inú spoločnosť potrebné riešiť nielen cez optiku transferového oceňovania, právnej odporovateľnosti takýchto presunov, ale aj trestného práva. Preto je dôležité si korporátnu štruktúru podnikania nastavovať vopred.

Celý článok si môžete pozrieť aj tu:

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Highgate Law & Tax: Nepriznanie odpočtu DPH môže firmu položiť. Vyjadrenie Petra Vargu pre HOSPODÁRSKE NOVINY je zobrazený ako prvý na Highgate.

Pri daňových kontrolách, ktoré vykonávajú kontrolóri Finančnej správy (FS) SR, je v praxi z pohľadu podnikateľov častým problémom uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty.

Ako upozorňuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax, neraz dochádza k situáciám, keď daňové úrady zamietnu podnikateľovi nárok na odpočet s odôvodnením, že osoba na faktúre podľa správcu dane nedodala potrebnú službu či tovar. To je v mnohých situáciách v rozpore s právom EÚ.

Neraz na to doplácajú zdravé firmy, ktoré v takom prípade nesú zodpovednosť aj za to, že si ich dodávateľ nevedie účtovníctvo v súlade so zákonom alebo sa stal v priebehu pár rokov nekontaktným, napríklad nepreberá zásielky od finančnej správy.

„Takáto prax je však často v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ či Ústavného súdu SR. Pochybnosti o dodávateľovi či odberateľovi v určitom reťazci dodaní sú relevantné iba na to, aby bolo možné posúdiť ich účasť na podvode – teda samé osebe ešte nemôžu viesť k zamietnutiu nároku na odpočet DPH,“ spresňuje daňový advokát z Highgate Law & Tax.

Chyby a nedôslednosť sú aj na strane firiem

Daňovník neraz napríklad nevie preukázať prepravu, ak je dodanie tovaru s ňou spojené. V takýchto prípadoch správca dane nechce uznať oslobodenie dodávky, napríklad pri dodaní tovaru do iného členského štátu a dorubí daňovníkovi daň na výstupe.

Ak sa teda chcú firmy vyhnúť nezrovnalostiam v súvislosti s DPH pri daňovej kontrole, jednou z možností je byť extrémne dôsledný. Detailne si overovať svojich dodávateľov a odberateľov, všetko dokumentovať, fotografovať, prípadne nakrúcať.

Správca dane by mal v prípade podozrenia vedieť jednoznačne preukázať, že došlo k podvodu, a to na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a objektívnych dôkazov. Nehovoriac o tom, že v niektorých segmentoch je pre podnikateľov úplne dôsledné preverenie partnerov prakticky nemožné. Na trhu sú totiž aj firmy, ktoré majú veľmi širokú paletu dodávateľov.

„Stretávame sa s prípadmi, kedy kontrolóri firme vyčítali, že jej subdodávateľ nemal žiadnych zamestnancov, a teda nie je možné vierohodne dokázať, kto v skutočnosti dodal predmetnú službu. Nie je však silách podnikateľa ísť do takýchto detailov. A keby to chcel robiť, extrémne by sa zvýšili jeho náklady na podnikanie,“ objasňuje daňový advokát Peter Varga.

Celý článok si môžete prečítať na stránke https://www.trend.sk/financie/daniari-neferovo-neuznavaju-firmam-odpocty-dph-chcu-nich-nemozne-idu-aj-proti-zasadam-eu.

Zdroj: KULLOVÁ, Z.: Daniari neférovo neuznávajú firmám odpočty DPH a chcú od nich nemožné. Idú aj proti zásadám EÚ. In: TREND, 6.3.2023. Dostupné na https://www.trend.sk/financie/daniari-neferovo-neuznavaju-firmam-odpocty-dph-chcu-nich-nemozne-idu-aj-proti-zasadam-eu

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Daniari neférovo neuznávajú firmám odpočty DPH a chcú od nich nemožné. Idú aj proti zásadám EÚ – Rozhovor Petra Vargu pre TREND je zobrazený ako prvý na Highgate.

Článok Tomáš Demo v rozhovore o startupoch pre startitup je zobrazený ako prvý na Highgate.

Slovensko v uplynulej dekáde podľa reformného kompasu Inštitútu finančnej politiky (IFP) výrazne spomalilo v dobiehaní najvyspelejších štátov EÚ. Zamestnávatelia upozorňujú, že ekonomika potrebuje najmä stabilné a predvídateľné prostredie.

Budúcemu odlevu mozgov, ale aj daní zo Slovenska dokáže zabrániť najmä preukázateľná snaha zo strany štátu riešiť legislatívne komplexnejšie témy, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a stabilnejšie právne a politické prostredie. O nápravu najvypuklejších problémov sa dlhodobo usiluje Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v balíkoch opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia.

Celý článok nájdete tu : https://www.startitup.sk/slovenske-zakony-nahravaju-spekulantom-vo-velkom-zneuzivaju-konkurzy/

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Nízky záujem o Slovensko zo strany nových inovatívnych firiem? Rozhovor pre STARTITUP je zobrazený ako prvý na Highgate.

Malé investičné fondy nie sú určené pre retail, ich regulácia je teda voľnejšia. Zároveň sa o nich hovorí aj ako o alternatívnych. Malé fondy sa od štandardných líšia aj z hľadiska objemu a skladby portfólia, ktoré môže byť finančne limitované, avšak skladbou pestrejšie.

V rámci portfólia totiž umožňujú investovať do:

• Nehnuteľností;
• Kryptomien;
• Umenia a iných zložiek, ako je to pri štandardných fondoch, ktoré bežne ponúkajú banky.

Môže teda fond založiť a investovať doň ktokoľvek, alebo sú pri zakladaní a investovaní do fondov určené podmienky, kto a kedy tak môže urobiť? Viac sa dočítate tu: https://tlacovespravy.sme.sk/ts/22914748/slovenskych-tridsiatnikov-laka-zakladanie-fondov.html

Článok Tomáš Demo v rozhovore pre SME o problematike alternatívnych fondov , ich zakladania a spravovania. je zobrazený ako prvý na Highgate.

Staking znamená držanie vrituálnej meny v kryptomenovej peňaženke alebo na niektorých burzách, pričom ich majiteľ za to získa odmenu. Tí, čo tak robia, by teoreticky mali v súčasnosti z tohto zisku zaplatiť daň, a to aj vtedy, ak v skutočnosti nevyhnutne nepríde k navýšeniu majetku daňovníka. Ak tak neurobia, môžu na základe dier v zákone na to o pár rokov doplatiť pri daňových kontrolách.

Cieľom návrhu advokátov z právnickej kancelárie Highgate Group je, aby sa príjem zo stakingu zdaňoval až v momente, keď bude zisk zo stakingu reálny. Ak by Slovensko staking právne upravilo, bolo by jednou z prvých krajín na svete a možno vzorom pre ostatné štáty. Zároveň sa tým zabráni zbytočným žalobám a súdnym sporom, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť kvôli dnes nejednoznačnej úprave.  

Celý článok tu : https://touchit.sk/nova-legislativa-ohladne-kryptomien-pravnici-z-pracovneho-timu-ministerstva-financii-vypracovali-navrh-ako-zdanovat-staking/426541

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Zdaňovanie kryptoaktív prináša množstvo otáznikov. Rozhovor pre TouchIT je zobrazený ako prvý na Highgate.

Slovensko je krajinou, kde za posledné roky vzniká množstvo zaujímavých startupov, ktoré sú zároveň atraktívnou investičnou príležitosťou. Práve investičný kapitál je jeden zo spôsobov, vďaka ktorému môžu napredovať a expandovať na nové trhy. 

Celý rozhovor si môžete prečítať tu : https://disrupter.refresher.sk/116757-Advokat-Tomas-Demo-Zakladatelia-by-mali-dbat-na-dobru-pravnu-dokumentaciu-a-poriadok-v-uctovnictve

Článok Tomáš Demo v rozhovore pre Refresher o vstupoch investorov do startupov je zobrazený ako prvý na Highgate.

Celé video si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Téme NFT (aj celého krypta z pohľadu daní a práva) sa venujeme celkom intenzívne na našej platforme nielen v komerčnej oblasti nášho právneho, daňového a účtovného poradenstva, ale aj písaním článkov napríklad prostredníctvom našej platformy Crypto Tax & Law a prednáškami. Naše skúsenosti s krypto projektmi sú relatívne rozsiahle a aj preto veľkú časť našej energie vkladáme do informovania o práve a daniach v krypte. Sme súčasťou pracovnej skupiny Ministerstva financií SR a finančnej správy, takže veríme, že tieto naše skúsenosti z praxe budú užitočné aj pre štát v ďalších, hlavne komplexnejších, legislatívnych počinoch. Cieľ je hlavne predvídateľnosť a férovosť v práve a zdaňovaní.

V oblasti NFT je to hlavne celkové uchopenie tohto fenoménu aspoň v tých základných interpretačných črtách. Od slovenského zákonodarcu však nie je možné objektívne očakávať plnohodnotné legislatívne prevzatie tejto agendy z viacerých hľadísk. Je to hlavne limitovaná ľudská a odborná kapacita, dynamickosť témy, ale hlavne obmedzená normotvorná pôsobnosť (viacero tém spadá do kompetencie EÚ). Je však dôležité vyslať minimálne interpretačný signál, ktorý pomôže všetkým, ktorí pracujú s NFT poznať, v ktorých právnych a daňových rámcoch sa ich činnosť nachádza a čo je možné očakávať od štátu v budúcnosti. V neposlednom rade je minimálne v oblasti zdaňovania potrebné vyslať povzbudzujúci signál, že štát chce byť spravodlivý a moderný.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga v rozhovore v TA3 o regulácii a daniach pri NFT je zobrazený ako prvý na Highgate.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Digitalizovaný záznam. Rozhovor Kristíny Margetovej pre Hospodárske noviny je zobrazený ako prvý na Highgate.