Identifikácia švarc systému

V minulosti sme podrobne analyzovali históriu a výhody či nevýhody spojené so švarc systémom, o ktorých si môžete prečítať v našom článku Švarcsystém: Chcete pracovať na živnosť alebo zamestnávať živnostníkov? Dajte si pozor aby Vám nezaklopala Kobra alebo OČTK.  

Problematika švarc systému je často vnímaná ako hon na fiktívneho živnostníka (ale aj jednoosobovú SRO), teda samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) bez vlastných zamestnancov, ktorá nespĺňa aspoň dve z nasledujúcich kritérií:

• samostatnosť – má viac ako jedného klienta, pre ktorého pracuje,
• subdodávky – v prípade potreby má možnosť zamestnať zamestnancov,
• rozhodovacia právomoc – je schopná dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa jeho plánovania.

Hoci je táto definícia nejasná a zanedbáva mnohé premenné, štát sa snaží takýchto živnostníkov identifikovať a potrestať, pretože „okrádajú“ verejné financie, neodvádzajú príspevky na dôchodok a ďalšie povinné odvody.

Pozrime sa na túto problematiku z iného uhla. Prečo je švarcsystém tak kontroverzný? A aké sú jeho skutočné výhody a nevýhody pre živnostníkov a zamestnávateľov? Tieto otázky otvárajú priestor pre zaujímavú diskusiu a prinášajú nové perspektívy na staré problémy.

Prečítajte si viac a dozviete sa, ako môžete bezpečne navigovať vo svete švarcsystému bez zbytočných rizík.

Motivácia pre využívanie živnostníkov

Na Slovensku počet živnostníkov neustále narastá, čo nás privádza k otázke: Čo motivuje ľudí k tomu, aby sa stávali živnostníkmi?

Jedným z hlavných dôvodov je výrazná disproporcia medzi daňovými a odvodovými povinnosťami živnostníkov a zamestnancov. Táto nerovnováha v daňovom systéme vytvára pre živnostníkov finančne výhodnejšie podmienky, čo prirodzene priťahuje mnohých, ktorí hľadajú spôsob, ako optimalizovať svoje príjmy. Štát sa však na tento fenomén pozerá kriticky a zasahuje, aby zabránil zneužívaniu systému. Je potrebné uviesť, že ak v práve medzi jednotlivými režimami existuje takáto disproporcia, tak zásah štátu je legitímny.

Na konferencii sa Peter Varga venoval tejto téme aj z iného pohľadu. Zdôraznil, že ak by bol daňový systém neutrálnejší, rozhodnutie jednotlivcov, či sa stať živnostníkom alebo zamestnancom, by nebolo považované za podvodné. Nešlo by totiž o pokus vyhnúť sa daňovým povinnostiam, ale o slobodnú voľbu právnej formy, ktorá najlepšie vyhovuje individuálnym potrebám. V situáciách, kde fyzická osoba očakáva dávky zo sociálneho poistenia (hlavne dôchodok) je pre zmenu tá optika neutrálnejšia. Akokoľvek, práve poznanie komplexného pohľadu daní, odvodov a dávok zo sociálneho poistenia je nevyhnutným predpokladom na väčšiu pravdepodobnosť pre obhájenie obchodnoprávneho vzťahu s kontraktorom.  Inými slovami, z judikatúry je možné dôvodiť, že samotná právna analýza nestačí a pri nastavovaní vzťahov musí právna analýza reflektovať existenciu alebo neexistenciu finančnej disproporcie. To sú aj závery z našej konferencie.

V prípade neexistencie disproporcie by sme sa dostali do roviny, ktorá by umožňovala slobodnejšiu voľbu vhodnej právnej formy pre konkrétnu fyzickú osobu. V rámci relevantných právnych modelov boli bližšie prezentované zamestnanie, jednoosobové s.r.o., živnosti, ale aj IP vzťahy a iné formy spolupráce, napríklad tiché spoločenstvo. Pozrite si videozáznam z konferencie a dozviete sa viac o tom, prečo je práca na živnosť tak atraktívna a aké výhody a nevýhody prináša pre zamestnávateľov aj živnostníkov. Hlbší pohľad na motivácie využívať živnostníkov a zmluvnú slobodu pri výbere právnej formy predstavuje Peter Varga vo videozázname z konferencie Švarc systém: „Zamestnávanie živnostníkov“ – kde je hranica?

Porovnanie daňových a odvodových povinností

Motivácia účastníkov trhu na strane zamestnancov je hľadať iné formy za účelom zvýšenia svojich príjmov. Pre lepšie objasnenie uvádzame aj sumarizáciu daňových sadzieb, základných modelov, ktoré lemujú túto problematiku

Efektívna odvodová sadzba: Kto platí menej?

Na konferencii sme vykonali detailné porovnanie odvodových sadzieb pri rôznych pracovných režimoch na základe príjmu 1000 € brutto mzdy zamestnanca a 1000 € na faktúre pre živnostníka (rozoberali sa aj iné alternatívy).

Z výsledkov jednoznačne vyplýva, že efektívna daňovo-odvodová sadzba pri zamestnancovi dosahuje 42%, zatiaľ čo živnostník, ktorý využíva odvodové prázdniny, platí iba nepatrných 10%. Pri porovnaní s konateľom s. r. o. vidíme, že tento režim nie je až tak výhodný, keďže pri konateľskej odmene vo výške životného minima, t. j. 269 € mesačne, ktorá je najefektívnejšia z hľadiska minimálnych zdravotných odvodov, a prezumujeme, že platí 15% daň z príjmov právnickej osoby, tak efektívna odvodová sadzba je vo výške 28%. Z uvedeného sa nám môže javiť, že rozumieme prečo je výskyt živnostníkov na Slovensku tak vysoký. Pre objasnenie uvádzame krátku sumarizáciu. 

Peter Varga na konferencii podrobne vysvetlil jednotlivé položky a vyhodnotil zmeny efektívnej daňovo-odvodovej sadzby pri narastajúcej mzde/odmene, povinnosti živnostníka platiť sociálne odvody vrátane možností SRO znížiť daňové zaťaženie cez v praxi štandardné spôsoby malých SRO optimalizovať (legálne/nelegálne) dane (napríklad kúpa auta a podobne) a tým tak znížiť % efektívnej sadzby v tejto tabuľke.

Celý videozáznam z konferencie si môžete objednať tu:

Právno-regulačné výzvy

Na konferencii sme tiež upozornili na právne riziká spojené so švarc systémom. Táto problematika nelegálneho zamestnávania a závislej práce je pod drobnohľadom a patrí do pôsobnosti nielen daňových úradov, ale aj Inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovne a donedávna to bolo aj Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávatelia, ktorí sa uchyľujú k tomuto modelu zamestnávania, riskujú vysoké pokuty a dokonca aj trestné stíhanie. Pre vymedzenie akejsi hranice, je nevyhnutné analyzovať aj jednotlivé právne pojmy, s ktorými sa pri tejto problematike môžeme stretnúť.

V prípade Inšpektorátu práce a nelegálneho zamestnávania, ako pojmu, ktorý je upravený zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a ktorý definuje viacero druhov nelegálnej práce, ale v prvom rade zakazuje klasický švarcsystém. Zákonom je chápaný ako závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa bez toho, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Výkon práce živnostníka pre podnikateľa nemožno za každých okolností subsumovať pod definíciu švarcsystému. Podstatou je, aby boli kumulatívne naplnené znaky závislej práce, ktoré nájdeme v ustanovení §1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého je to práca vykonávaná: 

• Vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca;
• Zamestnanec ju vykonáva osobne pre zamestnávateľa;
• Podľa pokynov zamestnávateľa;
• V mene zamestnávateľa; a
• Zamestnanec vykonáva prácu v čase určenom zamestnávateľom.

V prípade správy daní a daňových úradov ide o problematiku závislej činnosti, ktorá je upravená v §5 zákona o dani z príjmov. Zjednodušene povedané, závislou činnosťou je situácia, kedy je osoba povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Pri mechanickom výklade závislej činnosti by sme mohli dôjsť k mylnému záveru, že akýkoľvek príkaz alebo pokyn, ktorý niekomu dáme, je závislou činnosťou. Takýto výklad by bol jednak absolútne nelogickým, ale najmä by neodrážal stav a účel, ktorý sa zákonodarca uvedenou formuláciou snažil docieliť.

Je dôležité pochopiť, že pojem závislá činnosť je širší ako pojem závislá práca. To znamená, že každá závislá práca je závislou činnosťou, ale nie každá závislá činnosť je závislou prácou. Tento rozdiel je kľúčový pri kontrole a sankcionovaní švarcsystému.

Kontroly a sankcie: Čo Vás môže čakať pri švarc systéme?

Švarcsystém je pod prísnym dohľadom viacerých kontrolných úradov. Hlavnými inštitúciami, ktoré vykonávajú kontroly, sú:

• Inšpektorát práce, ktorý kontroluje nelegálne zamestnávanie podľa z. o nelegálnom zamestnávaní;
• Daňový úrad, ktorý kontroluje závislú činnosť podľa z. o dani z príjmov;
• Sociálna poisťovňa, ktorá sa odvoláva na zákon o dani z príjmov.

Každý z uvedených úradov má oprávnenie k výkonu samostatnej kontrolnej činnosti, avšak z rozhodovacej praxe a zistení vieme, že kontroly často začína Inšpektorát práce. Ak zistí porušenie povinnosti a určí, že došlo k spáchaniu deliktu, vydá o tom protokol a informuje Sociálnu poisťovňu.  

Zamestnávateľovi, ktorý porušil povinnosti hrozia vysoké pokuty nielen od Inšpektorátu práce, ale aj Sociálnej poisťovne. Inšpektorát práce môže v zmysle zákona uložiť pokutu od 2 000 EUR do 200 000 EUR. Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu do výšky 16 600 EUR a zároveň môže uložiť aj penále vo výške 0,05% za každý deň nezaplatenia poistného, čo ročne predstavuje 18%.

Sankcie ukladané daňovým úradom sú iné a to súvisí s tým, že daňový úrad má oprávnenie vykonať kontrolu aj niekoľko období spätne, čím nie je možné určiť maximálnu výšku, a teda by mohlo dôjsť až k likvidačným dôsledkom na spoločnosť. V rámci konferencie Peter Varga hovoril o možnostiach, ako sa dá argumentačne vyhnúť takýmto likvidačným sankciám zo strany daňového úradu.

Zákon definuje aj nepeňažné sankcie, ako sú:

• Nemožnosť získať dotácie zo štátneho rozpočtu;
• Nemožnosť zúčastňovať sa verejného obstarávania;
• Zaradenie do verejného zoznamu osôb, ktorým bola uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie;
• A iné.

Profesor trestného práva Tomáš Strémy v diskusii s Petrom Vargom na konferencii hovorili aj o trestnoprávnej rovine švarcsystému. V extrémnych prípadoch môže byť uložený trest odňatia slobody až na 12 rokov. Viac o trestnoprávnej rovine švarcsystému nájdete vo videozázname z konferencie Švarc systém: „Zamestnávanie živnostníkov“ – kde je hranica?

Právny vs. faktický stav: Čo hovorí skutočnosť?

V práve platí zásada, že právny stav musí zodpovedať faktickému stavu. Jednoducho povedané, zmluva musí odrážať skutočnú situáciu. Nemôžeme mať uzavretú zmluvu na vykonávanie práce A, ak zamestnanec v skutočnosti vykonáva prácu B. Toto je často označované ako zastieranie právneho úkonu. Pre lepšie pochopenie a prípravu pracovných zmlúv uvádzame niektoré z indikátorov, ktoré by mali byť, alebo naopak nemali byť, zahrnuté v zmluvách. Takýmito indikátormi napríklad sú:

• Pokyny: Jasné pokyny týkajúce sa vykonávanej práce.
• Zastupiteľnosť: Schopnosť zamestnanca byť zastúpený.
• Projekt: Práca na konkrétnych projektoch.
• Dovolenka: Pravidlá týkajúce sa dovolenky a voľna.
• Sankcie: Možné sankcie za neplnenie povinností.

Tieto indikátory môžu slúžiť ako pomôcka pri posudzovaní a dokazovaní skutočného charakteru zmluvného vzťahu v spore s daňovým úradom alebo Inšpektorátom práce. Pri nastavovaní vzťahov pre klientov sa sústreďujeme na viaceré detaily, ktoré ani podnikateľ, ani advokát nevenujúci sa daniam a odvodom detailne na prvý pohľad nespozoruje. Ak by Vás čokoľvek zaujímalo alebo by ste chceli posúdiť/nastaviť vzťahy u Vás vo firme, dajte nám vedieť.

Švarcsystém môže na prvý pohľad pôsobiť ako atraktívny model zamestnávania, no skrýva v sebe množstvo rizík a potenciálnych negatívnych dôsledkov. Na našej konferencii sme ponúkli podrobný pohľad na túto problematiku, zdôraznili sme dôležitosť dodržiavania zákonov a predpisov, poskytli sme rady, ako sa možno vyhnúť sankciám a otvorili sme diskusiu o možnostiach a výzvach spojených s týmto modelom.

Ak máte akékoľvek otázky alebo potrebujete odbornú pomoc v tejto oblasti, neváhajte nás kontaktovať. Sme tu, aby sme vám pomohli nájsť najlepšie riešenia pre Vaše podnikanie.

Článok Švarc systém: Nehrozí vám až 12 rokov za “zamestnávanie“ živnostníkov? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Daňová optimalizácia je mýtickou témou. Pri diskutovaní o nej a eventuálnej praktickej realizácií je však potrebné pamätať na zákonné limity, v ktorých sa musí pohybovať. Nie je možné si totiž založiť firmu v Maďarsku a využívať nižšie zdanenie bez toho, aby pre to neexistoval nejaký iný ako daňový dôvod a zároveň samotné premiestňovanie ziskov do Maďarska nemá relevantné opodstatnenie. V opačnom prípade (najmä pri nejakých fiktívnych faktúrach) to môže napĺňať znaky až trestného činu skrátenia dane a poistného.  

V niektorých daňovo-optimalizačných schémach totiž môže daňovník prekročiť hranicu a dostať sa tak do trestnoprávnej roviny. Aj z dôvodu predchádzania takýmto rizikám je dôležité akúkoľvek daňovú optimalizáciu a súvisiace schémy nastavovať s ohľadom aj na právne aspekty a neuspokojovať sa iba s daňovým poradenstvom.

V niektorých daňovo-optimalizačných schémach totiž môže daňovník prekročiť hranicu a dostať sa tak do trestnoprávnej roviny. Aj z dôvodu predchádzania takýmto rizikám je dôležité akúkoľvek daňovú optimalizáciu a súvisiace schémy nastavovať s ohľadom aj na právne aspekty a neuspokojovať sa iba s daňovým poradenstvom.

Tému daňovej optimalizácie sme rozobrali aj v rámci našich online školení, ktoré sú dostupné tu:

„Zaplatenie dovolenky firemnou kartou“ – čo na to právo a dane? – 2021

V podnikateľskej praxi je stále fenoménom využívať firemné peniaze alebo iný majetok na súkromné účely…

Prekročenie obratu na DPH – právne a daňové riziká – 2020

Točenie neDPH firiem môže mať aj trestnoprávne implikácie..

Daňová optimalizácia ako hlavný účel?

V daňovej praxi existuje viacero situácií, kedy je dôležité pre obhájenie určitej daňovej pozície mať racionálne zdôvodnenie pre daný úkon. Častokrát sa hovorí o tzv. hlavnom účele. V opačnom prípade môže správca dane považovať transakciu alebo úkon za účelovú t. j. zneužitie práva a daňovníka dodaniť.

Avšak sú situácie, kedy hlavným účelom môže byť získanie daňovej výhody (napríklad uprednostnenie živnosti pred SRO), ale nejde o zneužitie práva, lebo daný krok neodporuje účelu zákona.

Ak Vás téma agresívnej daňovej optimalizácie zaujíma bližšie odporúčame si prečítať zaujímavé prípady, ktorým sme sa v tejto súvislosti venovali:

Naozaj spáchal Andrej Kiska ako konateľ KTAG trestný čin? Daňovo – právna analýza

Určiť či je konkrétna daňová optimalizácia legálna alebo môže byť sankcionovaná…

Akvizičný úver a agresívna daňová optimalizácia

Na prednáškach a pri stretnutiach s klientmi často spomíname typ daňovej optimalizácie, ktorá síce nie je nelegálna, ale takisto nie je legálna. Zjednodušene,…

Prednáška o daňovej optimalizácii

Okrem týchto tém sa Peter Varga v rámci prednášky sústreďoval na rôzne legálne a legitímne daňové a právne technicky, ktoré štandardne vedú k zníženiu daňového a/alebo odvodového zaťaženia. K tejto téme sme zorganizovali aj viaceré konferencie, prednášame na rôznych fórach a píšeme odborné články. 

Záznam z našej konferencie na tému daňovej optimalizácie nájdete tu:

Daňová optimalizácia pre IT firmy – 2022

Záznam z 80 minútovej prednášky z našej konferencie o právnej a daňovej optimalizácie pre technologické firmy, ktorú sme organizovali…

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga o daňovej optimalizácii pre vzdelávaciu spoločnosť ESEMINARE je zobrazený ako prvý na Highgate.

Na úvod dobrá a zlá správa

V praxi sa počas daňovej kontroly často stretávame so scenárom, kedy sa názory správcu dane (daňového úradu, daňového kontrolóra) vyvinú odlišne od pozície daňového subjektu (platiteľa DPH, obchodnej spoločnosti,..) deklarovanej v daňovom priznaní a nepodarí sa ich zosúladiť. Následne o takomto spore rozhoduje súd: krajský správny súd, Najvyšší správny súd SR, Ústavný súd SR alebo Súdny dvor EÚ.

Novým trendom s rozhodovacej praxi slovenských súdov, ktorý je v EÚ badateľný už dlhšiu dobu, je odklon od tendencie primárne preskúmavať (ne)splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet. Namiesto toho sa pozornosť presúva k podvodom na DPH, kde štát prichádza o finančné prostriedky zámerným a cielených konaním do podvodu zapojených subjektov. Z uvedeného vyplývajú nasledovné správy:

• Dobrá správa: Správca dane by sa mal počas daňovej kontroly menej venovať „nekonečnému“ vyzývaniu, aby daňový subjekt predložil dôkazy, že skúmané dodanie bolo skutočne dodané.
• Zlá správa: Finančné postihy štátu súvisiace s podvodom na DPH sa potenciálne môžu týkať aj daňového subjektu, ktorý nekonal vyslovene protizákonne, z podvodu priamo finančne neprofitoval alebo ani o jeho existencii s určitosťou nevedel.

Viac k dobrej správe

Súdny dvor EÚ sa v rozhodnutí C-610/19 Vikingo venoval rozsahu okolností, kedy sa daňovému subjektu nemôže obmedziť nárok na odpočet. Spoločnosť Vikingo je veľkoobchodníkom s cukrovinkami, ktorá si uplatnila odpočet DPH z nakúpených baliacich strojov. Správca dane však po preverovaní u dodávateľov dospel k záveru, že stroje boli nadobudnuté od neznámej osoby, takže dodanie sa neuskutočnilo medzi osobami uvedenými na faktúre.

Na vznik nároku na odpočet je potrebné, aby boli splnené hmotnoprávne podmienky (tovar alebo služba boli skutočne dodané, príjemca ich použil v rámci svojej ekonomickej činnosti) a formálne podmienky (primárne existencia faktúry). Súd v citovanom prípade prijal záver, že nie je možné odoprieť nárok na odpočet DPH z titulu, že faktúry neboli hodnoverné z dôvodu, že:

1. dodávateľ uvedený na faktúre stroje nevyrobil a nedodal z dôvodu, že tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje,
2. neboli dodržané právne predpisy v oblasti účtovníctva,
3. dodávateľský reťazec nebol ekonomicky opodstatnený a
4. v predchádzajúcich transakciách, ktorých súčasťou bolo aj skúmané dodanie, sa vyskytli nezrovnalosti.

Toto však platí za predpokladu, že spoločnosť nie je zúčastnená na daňovom podvode a ani o ňom nemohla a nemala vedieť (pozri nižšie Viac k zlej správe).

Z uvedeného rozsudku teda vyplýva, že daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočet nenesie zodpovedať za subdodávateľov a nemá znášať následky prípadných nezrovnalostí na predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca. Správca dane taktiež nemá právo zamietnuť odpočet DPH na základe svojho (často subjektívneho a viac-menej emocionálneho) záveru, že dodávateľský reťazec nemá ekonomické opodstatnenie. Odpočet DPH má byť taktiež priznaný aj pri pochybnostiach o schopnosti dodávateľa realizovať dodanie z dôvodu nedostatočných personálnych a materiálnych zdrojov.

Všetko vyššie uvedené však platí za predpokladu, že v reťazci nie je podvod na DPH.

Ako fungujú podvody na DPH

Cieľom podvodu je inkasovať DPH zo štátneho rozpočtu bez splnenia povinnosti jej odvodu zvyčajne na inom stupni dodávateľského reťazca. Tzv. karuselové podvody majú rôzne schémy fungovania, avšak ich cieľ je viac DPH vyžiadať naspäť zo štátneho rozpočtu ako štátu odviesť. Využívajú pritom „biele kone“, zahraničné spoločnosti a cezhraničné transakcie, kombináciu odpočtu DPH na vstupe a oslobodeného dodania na výstupe, fiktívne transakcie a faktúry, značne nadhodnotené ceny a zaradenie reálne podnikajúcej a bezúhonnej spoločnosti do karuselu.

Riziká plynúce z podvodu na DPH

Ambíciou tohto blogu je zvýšiť povedomie o rizikách účasti na transakciách spojených s podvodom na DPH a poskytnúť tipy, ktoré pomôžu vyhnúť sa zapojeniu sa do takýchto nezákonných transakcií. Je dôležité uvedomiť si, aké môžu byť dôsledky zapojenia sa do súboru transakcií spojených s podvodom, aj keď tieto transakcie nie sú samy osebe nezákonné:

• môže zaniknúť nárok na odpočet vstupnej DPH alebo
• môže vzniknúť povinnosť doplatiť DPH za dodávky v rámci EÚ, ktoré boli pôvodne v režime oslobodenia, t.j. bez DPH, ak sú súvisiace transakcie spojené s podvodom.

Viac k zlej správe 

Súdny dvor EÚ judikoval vo viacerých rozhodnutiach, že nárok na odpočet môže byť zamietnutý v prípade, že daňový subjekt bol súčasťou reťazca, v ktorom došlo k podvodu na DPH, ak sa daňový subjekt aktívne podieľal na tomto podvode (aj keď z neho nemusel priamo finančne benefitovať) alebo vedel alebo mal vedieť, že vykonávané transakcie sú súčasťou podvodu.  

V judikáte C-439/04 Axel Kittel rozpracoval súdny dvor nasledovný algoritmus aplikovateľný pri daňových podvodoch:

1. Preukázanie existencie daňového podvodu, t.j. že došlo k daňovému úniku na niektorom stupni dodávateľského reťazca (tzv. objektívny test).
2. Dôkaz objektívnej skutočnosti, že daňový subjekt vedel alebo vedieť mal a mohol o daňovom podvode (tzv. subjektívny test).
3. Vyhodnotenie, či daňový subjekt vykonal primerané opatrenia na to, aby zabránil svojej účasti v prípadnom daňovom podvode (tzv. Due Diligence test).

V rámci objektívneho testu sa preukazuje podvod. Môže ísť o prípad, kedy dodávateľ neuviedol dodanie v daňovom priznaní alebo ho uviedol, ale svoju daňovú povinnosť cielene neuhradil. Taktiež sa kombinujú v podvodoch fiktívne faktúry, či už priamo u preverovaného daňového subjektu alebo ako vstupné faktúry u jeho dodávateľa.

Pri subjektívnom teste sa preveruje aktívne alebo pasívne zapojenie daňového subjektu do podvodu. Indikáciou vedomosti je napr. neobvykle nízka cena, personálne prepojenie, neštandardné oslovenie daňového subjektu dodávateľom, neexistujúca právnická alebo fyzická osoba, platba na účet v inom štáte a pod.

V rámci Due Diligence testu sa potom preveruje, akým spôsobom si daňový subjekt overil dodávateľa a ako reagoval na prípadné indikácie rizika. Pochopiteľne sú v daňovej kontrole relevantné predovšetkým písomné doklady preukazujúce spôsob a rozsah preverenia pred alebo počas preverovaného obchodu.

Koncept z judikátu Axel Kittel bol prevzatý aj do iných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ ako aj do rozhodovacej prace správnych súdov v SR.

Ako postupuje daňový úrad pri podvode?

Súdny dvor EÚ v niekoľkých prípadoch týkajúcich sa podvodov na DPH rozhodol, že:

• zdaniteľnej osobe, ktorá vedela alebo mala vedieť, že sa kúpou tovaru zúčastnila na podvodnej transakcii, môže byť zamietnuté právo na odpočet súvisiacej vstupnej DPH;
• zdaniteľnej osobe, ktorá vedela alebo mala vedieť, že plnenie bolo súčasťou daňového podvodu spáchaného kupujúcim, môže byť odmietnuté právo na oslobodenie dodávky v rámci EÚ tomuto kupujúcemu.

Daňový úrad uplatní zásady stanovené v týchto prípadoch, ak sa s ohľadom na objektívne faktory ubezpečil, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii spojenej s podvodom v oblasti DPH, a neurobila všetky primerané kroky, ktoré boli v jej právomoci, aby zabránila vlastnej účasti na tomto podvode.

Riziká pri dodaniach s oslobodením od DPH

Častým nálezom pri daňovej kontrole je, že daňový subjekt nepreukáže nárok na vznik oslobodenia od DPH. Predovšetkým kritická je situácia, keď sa dodáva tovar do iného členské štátu a dodávateľ nemá dostatok dôkazov o dodaní tovaru s prepravou mimo SR, prípadne odberateľ neprizná dodanie vo svojom štáte.

 Na prvý pohľad jednoduchá situácia skrýva mnoho aspektov, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri vzniku nároku na oslobodenie a jeho dokumentácii, ako napr. či zabezpečuje dopravu dodávateľ, odberateľ alebo poštový podnik, či sa realizuje preprava vlastnými dopravnými prostriedkami odberateľa, aké dokumenty potvrdzuje odberateľ, ako sú dohodnuté zmluvné podmienky, ako a kedy sa preveruje DPH registrácia odberateľa.

Užitočnou pomocou pri nastavovaní procesov eliminujúcich riziká neuznania oslobodenia, je nariadenie EÚ k dokladovaniu oslobodenia, ktoré stanovuje pre jednotlivé druhy prepravy súbor dokladov, ktoré vytvárajú vyvrátiteľnú domnienku preukázania oslobodenia, čím sa značne zužujú možnosti správcu dane vyžadovať ďalšie a ďalšie doklady preukazujúce oslobodenie.

Ručenie za daň, ktorú má odviesť dodávateľ

Správca dane môže požadovať od daňového subjektu úhradu dane, ktorú mal odviesť dodávateľ, ktorý mu tovar alebo službu dodal, a to aj v prípade, že faktúra bola dodávateľovi uhradená. Inštitút ručenia za daň vzniká v nasledovných situáciách:

1. Cena dodania je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo nízka.
2. Dodávateľ a daňový subjekt/ odberateľ sú prepojené osoby.
3. Cena za dodanie bola uhradená na iný účet, ako je bankový účet dodávateľa zverejnený na stránkach finančnej správy.

Pri obrane voči prípadnému regresu z titulu ručenia je dôležité disponovať dokladmi preukazujúcimi, že v čase dodania alebo úhrady neboli naplnené zákonné podmienky pre vznik ručenia, napr. že cena nevykazovala znaky neprimeranosti alebo bankový účet dodávateľa bol zverejnený v príslušných zoznamoch Finančnej správy SR. Samotné vykonanie overenie teda nie je dostačujúce, je potrebné ho aj zdokumentovať a vedieť preukázať v prípade daňového konania.

Záverečné odporúčania

Pre úspešné dlhodobé fungovanie je vhodné, aby daňový subjekt vedel, kde sú jeho potenciálne daňové riziká. To zahŕňa napríklad analýzu fungovania podnikateľských aktivít z hľadiska daňových a špeciálne aj DPH aspektov. Následne je potrebné identifikované slabé miesta eliminovať vhodným procesným alebo obchodno-právnym nastavením.

Z titulu prevencie pred podvodmi na DPH a dorubmi dane je napríklad prospešné, aby mal daňový subjekt nastavené preverovanie svojich obchodných partnerov a tieto aj skutočne vykonával a archivoval. Preverenie obchodných partnerov je odporúčané aj z iných ako z daňových dôvodov, napr. s cieľom eliminovať riziko neplatičov a reputačné riziko.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok DPH riziká alebo ako sa zlé veci môžu stať dobrým ľuďom je zobrazený ako prvý na Highgate.

Slávnostný galavečer udeľovania ocenení bol organizovaný vydavateľstvom EPRAVO Group a týždenník TREND, pričom jeho jedenásty ročník pripadol na stredu 26. apríla. Podujatie sa konalo v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave, kde si zúčastnení víťazi jednotlivých kategórií prevzali ocenenia za svoju celoročnú prácu.

Ďakujeme našim klientom a partnerom za spoluprácu, aj vďaka ktorej sa nám tento úspech podarilo dosiahnuť.

Ak máte záujem o konzultáciu, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Highgate Law & Tax sa stala Právnickou firmou roka 2023 v oblasti daňového práva je zobrazený ako prvý na Highgate.

SMART hodinky na firmu

Pri SMART hodinkách sa javí byť jednoduché argumentovať ich využívaním pre účely vybavenia sms, evidencie času, navigácie a ďalším funkciám, ktoré sú pre podnikanie praktické. Na rozdiel od mobilného telefónu však hodinky pocitovo pôsobia viac „súkromnejšie“, a preto v tom horšom prípade od vás daňový úrad môže chcieť preukázať, že ste ich využívali iba na pracovné účely. A v najhoršom prípade by mohol chcieť preukázať, že ste ich nevyužívali na súkromné účely (aj keď je relatívne ustálené, že od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal neexistenciu určitej právnej skutočnosti).

Luxusné hodinky na firmu

Pri luxusných hodinkách to napodiv môže byť jednoduchšie. Tu to síce pôsobí na prvý pohľad ako „reprezentácia“, ktorá štandardne nie je uznaná ako daňový výdavok. Existujú však iné typy „reprezentácie“, ktoré ako daňový výdavok uznané sú. Prečo môže byť nadštandard v kancelárskych priestoroch (t.j. lokalita, zaradenie alebo vzhľad recepcie) uznaný ako daňový výdavok a luxusné hodinky nie? Obe „reprezentácie“ predsa pre podnikanie nevyhnutne nepotrebujeme? Problém však nastáva v tom ako vieme konštruovať argument, že ich využívame iba na pracovné účely. A teda kým unikátne kancelárske priestory samy o sebe indikujú ich využitie iba na pracovné účely, luxusné hodinky automaticky takýto prívlastok nepožívajú.

Hodinky na firmu

Je preto potrebné pre ich daňovú uznateľnosť urobiť niečo navyše. Dodať im punc firemného využitia. Napríklad zaobstarať si do kancelárie trezor.

Z fotografií zo svadieb rodiny a priateľov musia vyžarovať iné hodinky. Nekupujte si „ROLEXky“. S ROLEXkami štandardne viete v zime otužovať, v lete chodiť na pláž a tí expresívnejší s vyhrnutými rukávmi si v nich vedia predstaviť aj piatkový výbeh do študentskejších priestorov. Avšak značky ako A. LANGE & SÖHNE alebo NOMOS Glashutte pôsobia výhradne pre pracovné účely oveľa autentickejšie. A to možno až tak ako tie kancelárske priestory.

Daňová kontrola hodinky na firmu

Akokoľvek, spor s daňovým úradom vie vyústiť do menej príjemných podôb. Totiž sankcie finančnej správy sa odvíjajú od výšky základnej úrokovej sadzby ECB a tie už dosiahli hranicu, po prekročení ktorej sú tieto sankcie vyššie na aké sme boli dlhé roky zvyknutí. Okrem toho je tu riziko zdanenia nepeňažného príjmu zamestnanca/štatutára, prípadne právne riziká (vrátane ručenia súkromným majetkom) spojené s inštitútom vrátenia vkladu. Tak, či onak, v súvislosti s nižšou politickou (a teda aj právnou) predvídateľnosťou je to ďalší dôvod potvrdzujúci ako dôležité je venovať aspoň základnú pozornosť prevencii v súvislosti s ochranou majetku a podnikania. A to napríklad právnym štruktúrovaním podnikania a vlastnenia aktív.

Podobnej téme som sa venoval aj v prednáške „Zaplatenie dovolenky firemnou kartou“ – čo na to právo a dane?, ktorá je Vám k dispozícii na našej webstránke.

Ak by ste mali otázky, kľudne sa mi ozvite. Pre viac týchto informácií, odoberajte náš newsletter.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Môžem si dať luxusné hodinky „do nákladov“? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Prax podnikateľov pri kúpe áut na spoločnosť aj (iba) pre súkromné účely pripomína prax obyvateľstva pri (ne)dodržiavaní protipandemických opatrení. Spoločnosť kúpi auto aj (iba) na súkromné účely, uplatňuje si na kúpu, ako aj na PHM plný odpočet DPH a cenu auta (cez odpisy) a PHM si zahrnie v plnom rozsahu do daňových výdavkov. A aj keď sa auto používa aj (iba) na súkromné účely, spoločnosť nič za zamestnanca/konateľa/spoločníka („Konateľ“) nezdaňuje a neodvádza ani odvody.

Pravidlá hry sú však úplne iné. Na rozdiel od protipandemických opatrení, worst case scenario pri ich nedodržiavaní môže byť dramatické, a to aj s trestnoprávnymi dôsledkami (ako píšem nižšie). Pozrime sa preto, ako sa právo a daňové úrady stavajú k využívaniu auta vo firme aj na súkromné účely, t.j. k štandardnému slovenskému use case.

Aké sú základné pravidlá hry?

Ak sa má auto využívať sčasti aj na súkromné účely, pravidlá vedenia evidencie sú (zjednodušene) takéto:

* Aj keď je auto využívané na firemné účely iba napr. na 20 %, spoločnosť si môže uplatniť 100 % jeho ceny (cez odpisy) do daňových výdavkov;;

** Pri PHM síce existuje paušál do výšky 80 % nákladov, ale v kontexte využívania auta aj na súkromné účely nemá významne zjednodušujúci účinok na administratívu (ako vysvetľujem nižšie)

Zmysluplné by bolo mať iba jedno pravidlo. V skutočnosti však pravá ruka (daň z príjmov) nevie, čo robí ľavá (DPH). A navyše, ani v prípade dane z príjmov to nie je konzistentné. Oslobodenie od povinnosti detailnej evidencie využívania automobilu sa totiž míňa praktickému účinku, lebo tento pomer je aj tak potrebné preukazovať pre účely PHM ako aj DPH. A navyše do toho vstupuje aj fenomén nepeňažného príjmu Konateľa (ako vysvetľujem nižšie).

Obrázok 1: Jednoduchá štruktúra (vysvetlené nižšie):

Aké sú tie komplikovanejšie pravidlá hry? (môžete preskočiť)

Vyššie uvedené základné pravidlá sa síce zdajú byť pre podnikateľov nepriaznivé (z finančného a administratívneho hľadiska), ale aspoň sa javia byť jednoduchšie na pochopenie. Žiaľ, nie je tomu tak – nie sú ani jednoduchšie na pochopenie.

Totiž, okrem základnej komplikácie v podobe povinnosti viesť presnú evidenciu využívania auta na firemné (respektíve súkromné) účely pre PHM a aj celkovo DPH účely, vznikajú aj ďalšie administratívne a daňové nepríjemnosti, napríklad:

Prvú interpretačnú komplikáciu predstavuje zmena názoru finančnej správy v roku 2022. Podľa nového názoru už finančná správa totiž považuje využívanie majetku Konateľom za nepeňažný príjem aj v prípade, ak spoločnosť využíva paušál 80 %. Dovtedy prezentovaný názor finančnej správy totiž v takejto súvislosti nepeňažný príjem nevidel. Aj keď na obstaranie firemného auta využívané Konateľom aj na súkromné účely by sa nemal aplikovať paušál 80 %, prax niektorých daňovo-účtovných kancelárií bola/je iná – nesprávna. V nadväznosti na názorovú zmenu finančnej správy však využitie paušálu 80 % už ani nedáva zmysel.

Druhým rébusom sú samotné PHM pre účely dane z príjmov. Ak sa aj spoločnosť rozhodne aplikovať paušál 80 %, lebo auto je využívané aj na súkromné účely, a chce si zjednodušiť administratívu, pomer využívania auta na firemné (respektíve súkromné) účely musí aj tak kvôli zákonnému zneniu „do 80 % výšky“ vedieť preukázať. O rôznych spôsoboch skúmania využívania auta a spotreby a jej akceptovania pre daňové účely pri rôznych spôsoboch zahrňovania nákladov na PHM do daňových výdavkov už v tomto blogu nie je priestor. 

Tretiu komplikáciu predstavuje situácia, keď si spoločnosť uplatňuje 100 % nákladov na auto do daňových výdavkov napriek tomu, že auto sa Konateľom využíva aj na súkromné účely. Spoločnosť na to má právo, ak zdaňuje a „zodvodňuje“ Konateľa zákonom predpísaným spôsobom (1 % z ceny auta, ktorá sa postupne znižuje). Takéto administratívne zjednodušenie sa však nedá uplatniť na PHM, kde spoločnosť opäť musí evidovať jednotlivé jazdy a Konateľovi zdaňovať a „zodvodňovať“ reálnu spotrebu PHM (alternatívne dať spotrebu PHM Konateľovi k náhrade).

Štvrtým problémom sa javí povinnosť sledovať pomer využívania auta na firemné a súkromné účely a povinnosť upravovať pravidelne po dobu 5 rokov výšku odpočítanej DPH (smerom hore ako aj dole), a to vždy k poslednému zdaňovaciemu obdobiu príslušného kalendárneho roka. Alternatívou je odvod DPH na výstupe vo výške zodpovedajúcej súkromnému použitiu. Aj v tomto prípade je potrebné takýto pomer vedieť preukázať. 

Piata komplikácia nastáva pri aplikácii oslobodenia 500 EUR podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. Napríklad spoločnosť, ktorá poskytne Konateľovi auto len na súkromné účely, na takéto nepeňažné plnenie nemôže aplikovať § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov, nakoľko výdavky (náklady) súvisiace s prevádzkou auta poskytnutého na súkromné účely nie sú daňovým výdavkom. Daňovým výdavkom by mohli byť v prípade, ak by súkromné použitie bolo dohodnuté s Konateľom ako zamestnanecký benefit. V takom prípade by sa spoločnosť mohla rozhodnúť, či zamestnanecký benefit uplatní v daňových výdavkoch podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov a jeho hodnotu Konateľovi zdaní a „zodvodní“ alebo vynaložené prostriedky na súkromné účely vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého Konateľovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. Jednoduché.

Obrázok 2: Komplexná štruktúra (vysvetlené nižšie):

Čo na to daňové úrady?

Daňové úrady môžu chcieť vidieť, okrem knihy jázd, aj ďalšie dôkazy o jazde ako napríklad zápisnicu zo stretnutia, na ktoré ste cestovali, a to aj s podpisom obchodného partnera. Problém.

Tento problém však nie je nevyhnutne v exekutíve (t.j. v daňových úradoch). Problém je v zákonodarcovi. Zákonodarca musí pri tvorbe zákonov postupovať v medziach požiadavky na tzv. materiálny právny štát (článok 1 ods. 1 Ústavy SR). Princíp materiálneho právneho štátu totiž nastavuje latku na právny štát ešte vyššie ako je len povinnosť dodržiavať platné a účinné právne normy. Vyžaduje, aby právne normy (t.j. zákon o dani z príjmov a zákon o DPH) mali relevantnú obsahovú a hodnotovú kvalitu. Zákonodarca musí vedieť písať zákony tak, aby boli jasné, transparentné, a (v kontexte tohto blogu) aby ich bolo možné dodržiavať. Ale obávam sa, že dodržiavať pravidlá hry pri firemných autách využívaných aj na súkromné účely asi objektívne nevie ani korporácia s najväčším citom a snahou pre compliance.

A tak sa dostávame do prostredia, kde si daňové úrady robia len svoju prácu. Dôkazné bremeno totiž je primárne na strane daňového subjektu a kniha jázd nemusí pôsobiť dôveryhodne. Ale ani od daňovníka nemožno rozumne očakávať, že si zo stretnutí bude nosiť podpísané zápisnice. Zákonodarca tak nielenže vytvoril komplikované a nezmyselné pravidlá, ale vytvoril podhubie pre vznik procesne neriešiteľných situácií v medziach spravodlivosti.

Musia sa takéto pravidlá dodržiavať?

Áno, ale niekedy možno aj nie. Je totiž otázne ako by tieto pravidlá obstáli pri ústavnoprávnom exkurze. Ústavný súd SR (napr.: PL ÚS 9/2014) už viackrát naznačil, kam siaha sloboda (a eventuálna nekompetentnosť) zákonodarcu pri tvorbe daňovej legislatívy. Ak pravidlá predstavujú pre podnikateľov zjavne neprimeranú záťaž, ktorá je v porovnaní so sledovaným verejným záujmom extrémne disproporčná, takéto pravidlá sú protiústavné.

Európsky súd pre ľudské práva (SWENSKA MANAGEMENTGRUPPEN AB v/SWEDEN) hovorí pri daniach o neznesiteľnom bremene, ktoré ak existuje, je v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach. Obdobne sa k tomu vyjadruje aj český ústavný súd. Ten hovorí o protiústavnom pravidle v oblasti daní, ako o pravidle, ktoré neobstojí v teste legitimity a racionality. Legitimita daně se nevyčerpává způsobem jejího přijetí a důvodem spočívajícím v naplnění státního rozpočtu (Pl. ÚS 29/08).

Z procesného hľadiska by cesta k úspechu pripomínala Odyseovu cestu, ktorá navyše vďaka derogačným účinkom nálezov Ústavného súdu SR v správnych (daňových) konaniach môže byť na konci dňa úspešná aj tak len sčasti. Akokoľvek, vie to byť sprievodný argument podporujúci legitimitu konania daňovníka konajúceho v medziach, ktoré je možné od neho spravodlivo očakávať.

Priznám sa, že pri firemných autách s touto argumentáciou ešte nemám procesnú skúsenosť. A samozrejme ide len o moju skromnú odbočku do tejto komplexnej právnej roviny, ktorá vzhľadom na rozsah tohto blogu nemôže mať ani ambíciu byť vyčerpávajúca. Minimálne však umožňuje nazrieť na problematiku aj z inej argumentačnej perspektívy. V každom prípade sa v rámci našej praxe zastupovania klientov v daňových kontrolách teším na jej otestovanie.

Aké sú sankcie a prečo o tom píšem?

Tvorba zákonov je teda zjavne umenie. A ak sa nezvládne, v pokrivenejšom právnom štáte vytvára nekomfort nepredvídateľnosti.

Pri gramatickom výklade práva a bez uplatnenia tzv. materiálnych korektívov môže jedno auto vo firme využívané aj na súkromné účely, a pri ktorom sa uplatnil plný odpočet DPH a 100 % daňových výdavkov, a ak sa Konateľovi nezdaňuje a „nezodvodňuje“ nepeňažný príjem, spôsobiť toto:

Keďže daňová reforma v dohľadnej dobe pravdepodobne nebude a výsledky septembrových volieb sú nepredvídateľné, diverzifikovať okrem investícií treba aj právne nastavenie podnikania a vlastnenia aktív.

Na hrubé vrece, hrubá záplata. Jednoduchšie ako aj komplexnejšie príklady nastavenia právno-daňových štruktúr nájdete v obrázkoch vyššie v texte. Cieľom je minimalizovať dopady najväčších rizík nepredvídateľného štátu (nielen v oblasti pravidiel využívania firemných áut).

Ak by ste preto k tejto téme alebo k právnemu štruktúrovaniu mali otázky, kľudne sa mi ozvite. Pre viac podobných zaujímavých informácií odoberajte náš newsletter.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Pohľad Petra Vargu na tému: Auto (na súkromné účely) v nákladoch firmy, odpočet DPH, daňové kontroly a worst case scenario je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

Peter Varga sa v 4 hodinovej prednáške venoval najmä otázkam efektívneho vyplácania sa majiteľov z firmy a to nielen z daňovo-odvodového, ale aj z právneho hľadiska. Totižto niektoré, na prvý pohľad efektívne,  riešenia so sebou môžu priniesť právny nekomfort v podobe ručenia fyzickej osoby celým svojím majetkom. To môže nastať najmä v situáciách, ak predmetná výplata prostriedkov na majiteľa nebola realizovaná v súlade s príslušnými obchodnoprávnymi normami. Navyše, v prípade ak sa vyplácajúca spoločnosť nachádza v ťažšej finančnej situácií, je možné hovoriť aj o trestnoprávnych dôsledkoch pri nesprávnom vyplácaní z firmy.

Okrem toho boli témami hlavne možnosti zakladania a fungovania firiem v zahraničí v kontexte právnej obhájiteľnosti a iných daňovo-právnych nástrah ako aj príslušnej administratívy. Zakladanie nielen offshore spoločností, ale akýchkoľvek zahraničných spoločností je v kontexte dnešnej legislatívy, sčasti praxi daňových úradov a administratívnych úskalí veľmi komplexnou témou. Časy, kedy bolo možné bezstarostne založiť a prevádzkovať zahraničnú spoločnosť a vyťahovať si tak jednoducho zisk cez jeho premiestňovanie do nízkeho daňového pásma sú už za nami. Tejto téme sa Peter Varga venuje dlhodobo a venoval sa jej aj na našich nedávnych konferenciách o zakladaní investičných fondoch a daňovej optimalizácií pre IT firmy.

Okrem vyššie spomenutých tém sa venoval aj ďalším komoditizovateľným daňovo optimalizačným technikám. Množstvo optimalizačných príležitosti však vzniká až v súvislosti s dynamikou fungovania konkrétnych spoločností. A teda viaceré konkrétne príležitosti je možné aplikovať až na konkrétne situácie, čím tak ten diapazón možností je v súčasnom relatívne komplexnom svete daňovo právnych súvislostí veľmi široký. Tak či onak, daňová optimalizácia je živou témou a dlhodobo sa jej preto venujeme.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Prednáška Petra Vargu o možnostiach daňovej optimalizácie je zobrazený ako prvý na Highgate.

V podmienkach slovenského daňového práva platí, že nie každá nelegálna daňová optimalizácia napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z daňových trestných činov. Obdobne ako pri identifikácií toho, čo je a čo nie je zákonné pri znižovaní daňovej alebo odvodovej povinnosti, ani hranice medzi trestnoprávnou a administratívno právnou dohrou (Daňová optimalizácia – tuzemské a zahraničné možnosti) pri páchaní daňových deliktov nie sú jednoznačne vytýčené.

Slovenské daňové právo žiaľ nepozná veľa prípadov, kedy by sa súdy alebo prokurátora detailnejšie venovali identifikácií presnejších hraníc. Z podnikateľského pohľadu nie je vôbec komfortné nevedieť predvídať sankciu za spáchaný daňový delikt. Trest odňatia slobody (v spojení s trestom prepadnutia majetku) je totiž v tomto kontexte určite najzávažnejším zásahom do ľudskej integrity.

Prípad KTAG Andreja Kisku je prípadom, v ktorom sa môže vidieť kritická časť slovenských podnikateľov. Z pohľadu požiadaviek na právny štát nie je ani tak problematické to, že sa v danom prípadne mohlo jednať o trestný čin skrátenia dane a poistného, ale to, že doterajšia prax správcov dane a orgánov činných v trestnom konaní nijako nenasvedčovala posunutie trestnoprávnej hranice až do tejto úrovne. Tá totiž zasahuje obrovské množstvo podnikateľov, ktorí sú tak v konečnom dôsledku vystavení potenciálnej svojvôli štátu.

Naše služby

Poskytujeme našim klientom komplexné služby v oblasti daňového poradenstva a daňovej optimalizácie (Daňová optimalizácia – tuzemské a zahraničné možnosti). To zahŕňa okrem technického poradenstva aj právne analýzy s dôrazom na analýzy potenciálnych trestnoprávnych rizík. 

Tieto služby klienti využívajú štandardne pri týchto obchodno-procesných situáciách: 

• pri transakčnom poradenstve, ktorého súčasťou je aj daňové poradenstvo;
• pri posudzovaní už existujúcej daňovo-právnej štruktúry;
• pri nastavovaní podnikania klienta s dôrazom na daňovo – odvodovú efektivitu;
• pri zastupovaní klienta pred správcom dane alebo súdmi.

Príklady z praxe

Príklad 1: Firma dosiahne zisk. Zisk však nevyplatí spoločníkovi ako dividendu, ale daruje mu ho a vyhne sa tak dani z dividend. Právne predpisy takéto konanie formálne nezakazujú. Môžeme to považovať za:  

• legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa dani z dividend);
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane a poistného.

Príklad 2: Známy športovec sa presťahuje do Monaka a stane sa tak monackým daňovým rezidentom. Veľkú časť roka ale trávi na Slovensku na rôznych marketingových podujatiach, pričom prespáva vo svojom bratislavskom byte alebo v hoteloch. Ak neplatí dane zo svojich celosvetových príjmov na Slovensku, jedná sa o 

• legálnu daňovú optimalizáciu (vyhnutie sa slovenským daniam);
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane a poistného.

Príklad 3: Podnikateľ si kúpil rodinné auto pri ktorom si odpočítal 100 % DPH a odpisy automobilu považuje 100 % za daňové výdavky. Auto však využíva výlučne na rodinné presuny. Ide o 

• legálnu daňovú optimalizáciu;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane a poistného.

Príklad 4:  Podnikateľ je vlastníkom dvoch obchodných spoločností. Pred koncom kalendárneho roka vychádzali predbežné výsledky tak, že jedna obchodná spoločnosť mala dosiahnuť zisk 1 000 a druhá stratu 500. Podnikateľ sa preto rozhodol vystaviť faktúru v sume 400 zo stratovej spoločnosti na spoločnosť ziskovú na marketingové služby. Znížil si tak svoju daňovú povinnosť. Ide o 

• legálnu daňovú optimalizáciu;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sa jedná aj o trestný čin skrátenia dane a poistného.

Príklad 5: Podnikateľ si založil spoločnosť na niektorom z karibských ostrovov s 0 % sadzbou dane a z ktorej fakturuje svoje IT služby slovenským klientom. Podnikateľ sa však pri výkone služieb nachádza najmä na Slovensku. Ide o: 

• legálnu daňovú optimalizáciu;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;
• nelegálnu daňovú optimalizáciu, pričom sankciou je len dodanenie a pokuta;

Článok Súkromné: Hranice trestnoprávnej zodpovednosti pri daňovej optimalizácii je zobrazený ako prvý na Highgate.