Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

V troch vstupoch sme sa sústredili na best practice v slovenských firmách, a to od procesu nastavenia fungujúceho ESOP programu s kreatívnymi návrhmi na typy odmeňovania zamestnancov a s tým spojeným minimalizovaním daňových a odvodových implikácii. Rovnako sme sa venovali prístupom k správnemu ohodnoteniu spoločnosti pri vydaní ESOP, plynule sme pokračovali k téme aktuálnych trendov spojených s vydávaním zamestnaneckých akcií až po nastavenie (rôzne prístupy) a manažérske riešenie situácii Good Leaver / Bad Leaver.

Pre tých, ktorí konferenciu nestihli, prinášame v tomto článku malú ochutnávku toho, čomu sme sa na ESOP konferencii venovali. Koho by téma zaujímala ešte hlbšie, je pripravený videozáznam z konferencie, ktorý nájdete tu.

Prezentujeme najmä ako dôležité je správne nastavenie celej štruktúry hneď v ranných začiatkoch ESOP programu, zohľadňujúc potencionálny rast firmy, vstup investora alebo aj legislatívne novinky, ktoré vedia pri správnom nastavení zefektívniť existujúci ESOP program.

Čo brať do úvahy pri ESOPe?

ESOP je komplexnou témou na ktorú sa nestačí nazerať len právnou a daňovou optikou. V prvom kroku je samozrejme dôležité pracovať s predstavou ESOPistu a poznaním firmy, ktorá zamýšľa nastaviť ESOP program. Následne je potrebné brať do úvahy ďalšie otázky ako:

• Ekonomické nastavenie – psychológia a manažment, Good Leaver / Bad Leaver, vesting / cliff period, opcia / akcia / tieňová akcia;
• Daňové nastavenie – ohodnotenie spoločnosti, momenty zdanenia, strike price;
• Právne nastavenie – administratíva, flexibilita a ochrana zakladateľov/spoločnosti, hlasovacie a ekonomické práva.

Našou úlohou je teda pre klienta „pod jednou strechou“ zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a poskytnúť mu najideálnejšie ekonomické, právne a daňovo-odvodové nastavenie opčného programu, zahrňujúce servis ako:

• drafting tzv. ESOP zmlúv;
• drafting tzv. “šuflíkových zmlúv”;
• daňovo-odvodové posúdenie a návrh konkrétnej ESOP štruktúry;
• návrhy na minimalizáciu rizík pri prípadnej daňovej kontrole;
• samotná exekúcia korporátnych zmien;
• zakladanie ESOP štruktúry s využitím zahraničnej spoločnosti; alebo
• predchádzanie ako aj eventuálne riešenie Bad Leaver situácií.

Základné podmienky ESOPu

Koncept ESOPu prináša so sebou mnohé pojmy a je potrebné, aby sa nad nimi klient zamyslel pred tým, ako začneme nastavovať pre neho konkrétnu stratégiu. Ide najmä o rozhodnutie, aké podmienky sa v ESOPe nastavia. Týka sa to hlavne:

• ESOP pool – percentuálny podiel z celkového počtu akcií spoločnosti v obehu, ktorý sa ponúka zamestnancom ako nástroj na nábor a/alebo udržanie zamestnancov.
• Strike price – známa aj ako realizačná cena. Cena (určená v čase udelenia), za ktorú si zamestnanec môže kúpiť akcie.
• FMV – fair market value – cena, na ktorej by sa dohodli potenciálny kupujúci a potenciálny predávajúci, pričom ani jeden z nich nie je povinný konať a obaja majú primerané vedomosti o príslušných skutočnostiach. Na určenie FMV sa bežne používajú tri metódy, a to metódy Discounted Cash Flow, Public Market Comparables, Precedent Transactions.
• Vesting period – doba počas ktorej akcie „dozrievajú“. Je iba na spoločnosti akú dobu si zvolí – štandardne je to napríklad 4 roky.
• Cliff period – podržanie účasti na ESOPe napríklad v prípade nového zamestnanca. Spoločnosť teda môže určiť, že vesting period začne plynúť až po určitom období, napr. o rok.
• Good leaver/ bad leaver – klauzula bad leaver umožňuje spoločnosti získať späť nadobudnuté opcie zamestnanca, ktorý odíde za vopred stanovených podmienok. Pri good leaver dochádza v podstate k „dozretiu“ akcie.

Čo môže spôsobiť zle nastavený ESOP?

ESOP funguje ako silný motivačný a odmeňovací nástroj na získanie a udržanie si zamestnancov, či zníženie fluktuácie v spoločnosti. Zároveň však motivuje zamestnancov k lepším pracovným výkonom, s čím sa spája aj rast danej spoločnosti. Toto však platí iba za predpokladu, že je ESOP nastavený správne a efektívne. V praxi sa stretávame aj s opačnými situáciami, kde musíme riešiť „dead equity“ vo firme, a síce „nepracujúceho ESOPistu“, ktorý už ale má pridelený reálny, hmatateľný podiel na spoločnosti.

Zle nastavený ESOP môže pôsobiť na zamestnancov aj demotivačne, čo je opakom účelu takéhoto programu. Napríklad po uplynutí „vesting period“ môže nastať u zamestnanca strata motivácie vykonávať svoju prácu tak efektívne ako počas tejto doby dozrievania akcií. Preto je potrebné nastaviť ESOP takým spôsobom, aby zamestnanci aj po uplynutí „vesting period“ mali motiváciu v spoločnosti pracovať, či zotrvať.

Jedným z dôvodov demotivácie zamestnanca vie byť aj zlé nastavenie Good Leaver / Bad Leaver podmienok. V praxi častokrát riešime rôzne „bad leaver“ situácie, ktoré si zväčša vyžadujú sofistikovaný a komplexný prístup. Preto je pre spoločnosti najideálnejšie už dopredu preventívne nastaviť tieto podmienky jasným a prakticky exekvovateľným jazykom a spôsobom. Nastavenie férových podmienok sa samozrejme týka aj „good leaver“ situácie.

Pri nastavovaní ESOPu je viac ako žiadané komplexne predvídať všetky potenciálne problematické situácie a jednou z nich je práve aj možný spor o hodnote podielu a teda, ako stanoviť „fair market value“ (FMV), akými metódami ohodnotiť firmu alebo napríklad Start-up s jedinečným produktom a ťažkou predvídateľnosťou jeho rozvoja v ďalších fázach, a na koho je vhodné sa obrátiť s vypracovaním FMV pri vašom business modely.

Druhy zamestnaneckých „podielov“

Spoločnosť má možnosť výberu, aký druh „podielov“ svojim zamestnancom ponúkne. V podmienkach Slovenskej republiky ide najmä o:

• Opcie na obchodné podiely/akcie;
• Akcie a obchodné podiely;
• Tieňové obchodné podiely/akcie.

Už v tomto kroku pri výbere druhu podielov, je potrebné zvažovať ekonomické a daňovo-odvodové dopady. S voľbou druhu podielov je nepochybne spojená aj voľba právnej formy ESOPistu, kedy naša právna úprava nám dáva na výber štyri možnosti, ktorých výber záleží od konkrétnych reálií zamýšľanej štruktúry, a to:

• Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.);
• Akciová spoločnosť (a. s.);
• Jednoduchá spoločnosť na akcie (j. s. a.);
• Družstvo; alebo
• Alternatívne formy.

Každá právna forma má svoje špecifiká, či svoje výhody a nevýhody. Už na konferencii sme načrtli podstatné výhody menej využívanej právnej formy družstva, ako aj use-casy správneho nastavenia v praxi. Dôležité je však podotknúť, že neexistuje niečo ako „najsprávnejší“ výber právnej formy, ale v každom prípade je veľmi dôležité komplexne posúdiť, ktorá právna forma je pre daný prípad tým „najideálnejším“ výberom.

V praxi sa relatívne často stretávame s vytváraním ESOP štruktúry v zahraničí. Existuje na to viacero legitímnych dôvodov:

Štandardné míľniky pri ESOPe

ESOP v sebe skrýva určité „míľniky“ ktorým je taktiež potrebné jasne nastaviť podmienky, za ktorých nastanú. Máme na mysli nasledovné:

• Udelenie opcie;
• Vykonanie opcie;
• Nadobudnutie akcie;
• Predaj akcií.

V prípade zamestnaneckých akcií v praxi nastáva z nášho pohľadu základný problém, a to otázka okamihu zdaňovania. Zákon o dani z príjmov predpokladá vznik nepeňažného príjmu – zdanenie – v momente nadobudnutia zamestnaneckých akcií zamestnancom. Pri opciách existujú názory, že moment zdanenia nastáva ešte o niečo skôr. Takýto postup však odporuje princípu zdaňovania, kedy k zdaneniu pri nadobudnutí zamestnaneckých akcií má dôjsť v momente, kedy ani zamestnávateľ, ani zamestnanec nedisponujú peňažným príjmom, z ktorého je možné daň a odvody zaplatiť.

Pre našich klientov sa preto snažíme nájsť legálne spôsoby nastavenia ESOP štruktúry tak, aby sme odklonili moment zdanenia do momentu reálne získaného peňažného príjmu, poprípade znížili sadzbu daní a odvodov, či minimalizovali riziká pri prípadnej daňovej kontrole.

Ako sme uviedli na viacerých konkrétnych prípadoch na konferencii, každého klienta je potrebné posudzovať ad hoc, a neexistuje akýsi univerzálny vzor, ktorý sa len preklopí na firmu bez poznania požiadaviek klienta. V každom prípade radi vytvoríme a zabehneme tailor-made riešenie pre ten Váš business s optimálnym prienikom zákonnej a daňovo efektívnej štruktúry.

Zdaňovanie ESOP u zamestnancov/kontraktorov

Nedávno prijatá novela zákona o dani z príjmov minimálne vyvolala pozitívny ohlas v rámci startup prostredia. Podľa pravidiel účinných pred touto novelou bolo potrebné kritickú časť podielov udelených zamestnancovi alebo kontraktorovi zdaňovať ako nepeňažný príjem. Vymýšľali sa v praxi preto rôzne argumentácie a štruktúry, aby sa toto riziko eliminovalo. Novela mala za cieľ toto zdanenie posunúť do momentu realizácie príjmu v podobe „EXIT“ podielu.

Napriek určite ušľachtilému motívu však novela nie úplne adresuje túto potrebu a javí sa, že môže byť v praxi nevyužitá bez daňových rizík. Je teda možné, že nová právna úprava ešte bude podliehať určitým zmenám.

Airdropy pre zamestnancov/kontraktorov a iné formy odmeňovania

V súvislosti s rozvojom ekosystému okolo krypto aktív sa v praxi čoraz častejšie stretávame s distribúciou rôznych krypto aktív pre členov tímov. Aj tejto sme sa na konferencii venovali.

Ak vás táto téma zaujala a chceli by ste o nej vedieť viac, videozáznam z konferencie nájdete k dispozícii priamo tu pod článkom.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o zamestnaneckých akciách (ESOPe) je zobrazený ako prvý na Highgate.

Článok Tomáš Demo v rozhovore o startupoch pre startitup je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

Slovensko v uplynulej dekáde podľa reformného kompasu Inštitútu finančnej politiky (IFP) výrazne spomalilo v dobiehaní najvyspelejších štátov EÚ. Zamestnávatelia upozorňujú, že ekonomika potrebuje najmä stabilné a predvídateľné prostredie.

Budúcemu odlevu mozgov, ale aj daní zo Slovenska dokáže zabrániť najmä preukázateľná snaha zo strany štátu riešiť legislatívne komplexnejšie témy, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a stabilnejšie právne a politické prostredie. O nápravu najvypuklejších problémov sa dlhodobo usiluje Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v balíkoch opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia.

Celý článok nájdete tu : https://www.startitup.sk/slovenske-zakony-nahravaju-spekulantom-vo-velkom-zneuzivaju-konkurzy/

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Nízky záujem o Slovensko zo strany nových inovatívnych firiem? Rozhovor pre STARTITUP je zobrazený ako prvý na Highgate.

Slovensko je krajinou, kde za posledné roky vzniká množstvo zaujímavých startupov, ktoré sú zároveň atraktívnou investičnou príležitosťou. Práve investičný kapitál je jeden zo spôsobov, vďaka ktorému môžu napredovať a expandovať na nové trhy. 

Celý rozhovor si môžete prečítať tu : https://disrupter.refresher.sk/116757-Advokat-Tomas-Demo-Zakladatelia-by-mali-dbat-na-dobru-pravnu-dokumentaciu-a-poriadok-v-uctovnictve

Článok Tomáš Demo v rozhovore pre Refresher o vstupoch investorov do startupov je zobrazený ako prvý na Highgate.

Oslobodenie od dane z príjmov pri predaji obchodných podielov/akcií

Od roku 2018 (s aplikáciou prvýkrát od roku 2020) je možné na Slovensku predávať obchodné podiely/akcie spoločností bez toho, aby výnos z takéhoto predaja bol zdaniteľným príjmov. Zákon o dani z príjmov však takúto možnosť podmieňuje splnením viacerých podmienok. V prvom rade sa predmetná výnimka týka iba právnických osôb, takže v rámci štrukturovania podnikania sú práve holdingové spoločnosti správnym nástrojom na takúto daňovú optimalizáciu. Okrem tejto podmienky, zákon o dani z príjmov vyžaduje, aby právnická osoba nebola „prázdnou schránkou“, držala obchodný podiel/akcie dlhšie ako 2 roky a mala minimálne 10 % priamy podiel na základnom imaní predmetnej spoločnosti.

Rozriedenie (“dilutovanie”) zakladateľa

Zakladatelia startupov s investorskými vstupmi štandardne postupne znižujú mieru svojej účasti v spoločnosti. Dôvodov môžeme byť hneď niekoľko: (i) predaj časti spoločnosti, (ii) vstup investora alebo (iii) nejaká ESOP štruktúra (t.j. zamestnanecké akcie).

Dôsledkom týchto pohybov v majetkovej štruktúre spoločnosti býva tzv. „dilutovanie“ zakladateľa. A ak zakladateľ drží svoj podiel v predmetnej spoločnosti cez svoju holdingovú spoločnosť, môže tak benefitovať z oslobodenia od dane z príjmov pri predaji jednotlivých častí spoločnosti alebo úplnom „exite“ (inak by zdaňoval ako pri predaji kryptomeny).

V prípade, ak sa však podiel zakladateľa na spoločnosti prepadne pod 10 %, je stále možné tento výnos od dane z príjmov oslobodiť?

Podiel pod 10 % a oslobodenie od dane z príjmov

Podľa môjho názoru, takto rozriedený zakladateľ už nemá nárok na oslobodenie od dane z príjmov a to bez ohľadu na to, že pôvodne bol jeho podiel na spoločností aj dramaticky vyšší ako 10 %. Takýto výnos by teda zakladateľova holdingová spoločnosť musela zdaniť, pričom v predmetnom prípade by základ dane tvoril rozdiel medzi predajnou sumou a (štandardne) výškou splateného vkladu. 

Takýto základ dane by bol predmetom dane z príjmov pri sadzbe dane 15 % (v prípade, ak by holdingová spoločnosť mala celkové ročné zdaniteľné príjmy nižšie ako 50 000 EUR) alebo 21 % v ostatných prípadoch. Býva však aj zvykom, že holdingovú spoločnosť si zakladateľ založí v zahraničí, kde pravidlá na oslobodenie od dane z príjmov sú flexibilnejšie ako u nás.

Predstavme si ale situáciu, kedy zakladateľ vlastní 19,5 % podiel v spoločnosti a plánuje ho rovnomerne v dvoch etapách predať. Ak by najprv predal 9,75 % a následne zvyšných 9,75%, pri druhom predaji by mu vznikol zdaniteľný príjem. Ak by však tento predaj štrukturoval ako predaj 9,5 % podielu v prvom kole a 10 % kole druhom, zdaneniu by sa vyhol úplne.

Je možné sa zdaneniu vyhnúť aj inak?

V praxi sa stretávame s viacerými kreatívnymi spôsobmi ako tento „daňový problém“ adresovať tak, aby nedošlo k negatívnym daňovým dopadom. Je treba však mať na pamäti, že akákoľvek daňová optimalizácia musí stáť na pevných nohách.

O tom, kedy je daňová optimalizácia obhájiteľná som písal/rozprával už mnohokrát na rôznych fórach ako aj našich stránkach. Hlbšie som sa tejto téme venoval napríklad v súvislosti s kauzou KTAG Andreja Kiska (neobhájiteľná optimalizácia) alebo s kauzou presťahovania sa Dominiky Cibulkovej do Dubaia (obhájiteľná optimalizácia).

Ak Vás téma zaujíma ďalej, určite nájdete na internete viaceré ďalšie moje články, vyjadrenie alebo rozhovory k tejto téme. Prípadne ma / nás môžete osloviť.

Článok Má „dilutovaný“ spoločník/akcionár nárok na oslobodenie od dane z príjmov? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Slovenské právo aktuálne upravuje otázku vydávania zamestnaneckých akcií iba pri jednoduchej akciovej spoločnosti. Aj to však iba rámcovo, čím dáva firmám pomerne veľkú mieru flexibility pri nastavení ich plánov zamestnaneckých akcií. Aj keď obchodnoprávna úprava pri sro-čkách vydanie podielov pre zamestnancov výslovne neupravuje, vydávanie zamestnaneckých podielov je na Slovensku nielen právne možné, ale tiež bežné. Z našej skúsenosti štatisticky dokonca zamestnanecké podiely v sro-čkách prevládajú. Vydávanie firemných akcií rovnako nie je obmedzené iba pre zamestnancov firmy. Množstvo rastúcich startupov, hlavne v IT sektore, funguje „na faktúru“ a svojich kľúčových dodávateľov rovnako môže motivovať podielom na firme a jej ziskoch.

Slovenské firmy majú v zásade tri možnosti (aj keď existujú ich rôzne funkčné deriváty), akú formu podielu na firme svojim kľúčovým zamestnancom a dodávateľom ponúknuť. Prvou z nich je priamy prevod obchodného podielu, alebo akcií firmy. V praxi tak firma za symbolický vklad prevedie na zamestnanca alebo dodávateľa časť podielov na firme. Z našej praxe však túto možnosť vnímame skôr ako výnimku.

Druhou možnosťou je udelenie práva (opcie) na nadobudnutie firemných akcií v budúcnosti, za vopred stanovenú, väčšinou nižšiu ako trhovú cenu. V tomto prípade sa tak zamestnanec či dodávateľ môže v budúcnosti rozhodnúť, či toto právo využije, a požiada firmu o prevod dohodnutého počtu akcií.

Treťou možnosťou je vydanie tieňových akcií alebo podielov na firme. Na rozdiel od prvých dvoch možností sa zamestnanec alebo dodávateľ v tomto prípade nestáva zapísaným akcionárom, alebo spoločníkom firmy. Na základe zmluvy s firmou získa zamestnanec alebo dodávateľ „tieňový“ podiel na podnikaní firmy, ktorý mu zaručuje de facto rovnaký rozsah majetkových práv a benefitov ako štandardným akcionárom a spoločníkom. V niektorých aspektoch sa tieňové akcie podobajú tichému spoločenstvu, čo môže mať daňové benefity. Podmienky ich vydania sú však značne flexibilnejšie. Z našej skúsenosti sú dnes práve tieňové akcie najrozšírenejšou formou odmeňovania zamestnancov v slovenských firmách a to najmä pre malé startupy. V praxi býva nadobudnutie zamestnaneckých akcií, opcií alebo tieňových akcií naviazané na splnenie dohodnutých podmienok. Najčastejšie k ním patrí zotrvanie vo firme po dohodnutú dobu, alebo dosiahnutie plánovaných tržieb, či splnenie konkrétnych zadaní zamestnancom.

Bez ohľadu na to, ktorú z troch možností firma zvolí, je kľúčové, aby už pri plánovaní vydávania zamestnaneckých akcií sedel v zasadačke nielen právnik, ale aj daňový poradca. Ideálne v jednej osobe. Vydanie zamestnaneckých akcií nemusí byť najmä pri tretej možnosti obzvlášť zložité. Ich vydanie však so sebou prináša viacero daňových a odvodových bremien na strane zamestnanca alebo dodávateľa, ale aj firmy, ktoré môžu tomuto benefitu dodať dosť trpkú príchuť.

V nejednom prípade, ktorý nám v kancelárii pristál na stole, sa majitelia nad daňovým bremenom zamestnaneckých akcií príliš nezamýšľali. Alebo toto premýšľanie nechali na štandardného daňového poradcu, ktorý sa nezamyslel nad alternatívnymi možnosťami, ktoré právo ponúka a ktoré môžu viesť k vyhnutiu sa vysokým daniam a odvodom. Totiž aj právne precízne nastavený plán vydania zamestnaneckých akcií je bez daňovej analýzy časovanou bombou. Vo všeobecnosti daňový poradca prirodzene nevie právne zhodnotiť, či navrhované alternatívne riešenia sú právne v poriadku. Ono je to logické. Daňový poradca predsa nemusí poznať aj iné právne možnosti nastavenia zamestnaneckých akcií a opčných plánov a ak ich aj pozná alebo spozná, štandardne nevie zhodnotiť, či sa jedná o legitímnu alebo nelegitímnu daňovú optimalizáciu. A právnik zasa prirodzene nepozná daňové aspekty takýchto alternatívnych riešení.

U nás v Highgate Group máme pod jednou strechou nielen právnikov s početnými skúsenosťami s právnym nastavením zamestnaneckých akcií, ale tiež daňových právnikov, daňového poradcu a účtovníkov, s ktorými vieme navrhnutú štruktúru prispôsobiť tak, aby firmám a zamestnancom nespôsobili nadmerné daňové a odvodové zaťaženie. Otázky súvisiace s vydávaním zamestnaneckých akcií preto vieme obsiahnuť nielen po právnej, ale tiež daňovej a účtovnej stránke pod jednou strechou, čo je pre klienta výhodnejšie ako tieto dva komplementy riešiť v lepšom prípade cez dve rôzne adresy (právnik a daniar), v horšom prípade vôbec. Sme preto schopní analyzovať a vytvárať právne a daňovo komplexné štruktúry, ktoré našim klientom zaručia, aby ich zamestnanecké akcie zostali naozaj benefitom.

Článok Zamestnanecké akcie a podiely. Benefit, ktorý nemusí mať trpkú príchuť. je zobrazený ako prvý na Highgate.

Keďže máme medzi svojimi klientami aj IT firmy, rozhodli sme sa 24.4.2019 zorganizovať v hoteli Falkensteiner v Bratislave konferenciu na tému daňovej optimalizácie pre slovenské IT firmy.

Cieľom konferencie bolo praktickou formou poukázať  na našich príkladoch z praxe, aké možnosti prináša daňová optimalizácia v IT sektore. Obsahom konferencie bolo viacero zaujímavých tém prezentovaných partnerom a daňovým expertom Petrom Vargom a advokátmi Tomášom Demom a Lukášom Makarom. Diskutovali sme o tom, aké existujú možnosti výhodnejšieho zdanenia príjmov zo softvéru (Patent box) nielen pre etablované ale aj start-up IT firmy, ako funguje super odpočet a aké sú aktuálne trendy pri optimalizácii operatívnych ziskov. V prvej časti konferencie sme sa venovali aj témam, ako efektívnejšie nastaviť dane a odvody pre zamestnanecké akcie/podiely a na aké daňové riziká treba myslieť pri predaji firmy/vstupe investora.

Podarilo sa nám vyskladať skvelý diskusný panel v zložení Peter Fusek (COO Instarea), Grigor Ayrumyan (CEO WEZEO) a Ivan Melay (Head of Central Europe BENDURA BANK AG) ktorého členovia porozprávali o svojich praktických skúsenostiach s daňovou optimalizáciou v ich IT firmách.

Článok Daňová optimalizácia pre IT firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

Highgate Group ako partner konferencie spolu s členmi diskusného panelu v zložení Peter Fusek (COO Instarea) a Grigor Ayrumyan (CEO WEZEO) a Ivan Melay (Head of Central Europe BENDURA BANK AG) sa podelia o svoje praktické skúsenosti s daňovou optimalizáciou v IT sektore.

Viac informácií a registráciu nájdete tu: http://danova-optimalizacia-pre-it.sk/

Článok CARPATHIAN a Daňová optimalizácia pre IT firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.