Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

Transferovým oceňovaním možno nazvať proces stanovovania cien kontrolovaných transakcií medzi závislými osobami na daňové účely. Požiadavky správcu dane boli jasné, ceny transakcii medzi závislými osobami musia byť uskutočňované za trhových podmienok, teda podmienok, ktoré by si podnikateľ dohodol aj s nezávislými osobami.

Cieľom transferového oceňovania je:

• Predchádzanie neprirodzeného presúvania ziskov medzi závislými osobami;
• Ovplyvňovania výšky daňovej povinnosti, pri ktorých dochádza k stratám na štátnom rozpočte.

Legislatíva transferového oceňovania

V legislatíve Slovenskej republiky je kontrolovaná transakcia upravená zákonom 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvoma alebo viacerými závislými osobami, pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom. 

Kontrolovanou transakciou sa nepovažuje prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely.

Pri kontrolovanej transakcií sa berie do úvahy skutočný obsah právneho vzťahu, alebo iného obdobného vzťahu. Transakcia je kontrolovanou, ak prebieha medzi dvoma závislými osobami, ktorými podľa zákona o dani z príjmov sú: 

• Blízke osoby;
• Ekonomicky alebo personálne prepojené osoby;
• Inak prepojené osoby;
• Osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku

Blízka osoba

Blízku osobu vymedzuje Občiansky zákonník ako príbuzného v priamom rade, súrodenca a manžela, ale aj iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ak ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú. 

Ekonomicky alebo personálne prepojené osoby

Ekonomickým a personálnym prepojením, je podľa zákona o dani z príjmov možné chápať účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel

Inak prepojené osoby

Inak prepojené osoby alebo iné prepojenie znamená vzťah vytvorený medzi dvoma osobami, predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Ak nepôjde o blízku osobu, osobu prepojenú ekonomicky, či personálne, alebo o  osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku, ak z materiálneho hľadiska vykazujú znaky závislosti , aj tento vzťah môže daňový úrad označiť ako vzťah medzi závislými osobami. 

Pojem inak prepojené osoby, tak pre daňový úrad vytvoril akýsi “safe harbor“, pod ktorý môže správca dane subsumovať aj konanie osôb, ktoré by inak nespadali pod definíciu závislých osôb. 

Osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku 

Osoby, ktoré patria do jedného konsolidovaného celku, sú medzi sebou navzájom závislé. Ide o skupinu dcérskych účtovných jednotiek a ich materskú spoločnosť, ktorá má povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku za skupinu.
V praxi sa môžeme stretnúť aj s často používaným pojmom spriaznené či prepojené osoby. 

Naopak, osoby, ktoré nie sú závislé, označujeme aj ako tretie osoby či nespriaznené osoby a strany.

Príklady na kontrolovanú transakciu 

Podnikateľ je vlastníkom dvoch sesterských spoločností, pričom jedna z nich vykazuje zisk –  Spoločnosť A a druhá stratu – Spoločnosť B. Spoločnosť B, teda stratová spoločnosť, poskytne Spoločnosti A poradenské služby. Po vyfakturovaní takejto služby si Spoločnosť A zníži daňovú povinnosť voči správcovi dane a na strane druhej si Spoločnosť B zníži svoju daňovú stratu.

Vyššie uvedený príklad transakcie je vykonávaný za účelom zníženia základu dane a zároveň zníženia daňovej straty v sesterských spoločnostiach. Spoločnosť A a B je možné subsumovať pod definíciu závislých osôb, konkrétne osôb, ktoré patria do konsolidovaného celku. Podľa zákona o dani z príjmov, by vyššie uvedená transakcia napĺňala znaky kontrolovanej transakcie a teda by podliehala podmienkam transferového oceňovania. A pravdepodobne by naplnila aj znaky trestného činu skrátenia dane a poistného. 

Ďalším často sa vyskytujúcim príkladom môže byť nasledovné:

Fyzická osoba, ktorá je spoločníkom a konateľom v spoločnosti „vkladá“ peniaze do vlastnej spoločnosti, čiže poskytne svojej spoločnosti bezúročnú pôžičku. 

Spoločník, ktorý má na spoločnosti podiel väčší ako 25% je podľa vyššie uvedených kritérií blízkou osobou a tak, spoločnosť bude musieť za takto poskytnutú pôžičku platiť trhový úrok tak, ako keby jej boli peniaze poskytnuté od banky, či nezávislej osoby. 

Dokumentácia k transferovému oceňovaniu

Transferová dokumentácia je upravená Usmernením Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/014283/2016-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ( ďalej len „Usmernenie MF SR“). 

V dokumentácii k transferovému oceňovaniu podnikatelia preukazujú, či kontrolované transakcie spĺňajú podmienky, ktoré by boli dohodnuté aj medzi nezávislými osobami a teda, že transakcia bola uskutočnená v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Definíciu zmieneného princípu nájdeme v zákone o dani z príjmov, ako: „Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností v príslušných obdobiach.“

Typy transferovej dokumentácie

Rozoznávame tri typy transferovej dokumentácie:

• Úplná dokumentácia;
• Základná dokumentácia;
• Skrátená dokumentácia.

Povinnosť viesť dokumentáciu o transferovom oceňovaní v rozsahu úplnej dokumentácie majú podnikatelia, ktorí podľa Usmernenia MF SR uskutočňujú vybrané transakcie, pričom ide najmä o hodnotovo významné transakcie s cezhraničným prvkom alebo transakcie pri ktorých sa uplatňuje špeciálny postup. Povinnosť viesť úplnú dokumentáciu sa vzťahuje na: 

• daňovníkov, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa IFRS (s určitými výnimkami), a to vo vzťahu k významným cezhraničným kontrolovaným transakciám;
• daňovníkov, ktorí sa zúčastňujú na cezhraničnej kontrolovanej transakcii s hodnotou nad 10 mil. EUR za zdaňovacie obdobie;
• daňovníkov, ktorí uskutočňujú významné transakcie so závislými osobami, ktoré sú daňovníkmi nezmluvného štátu (t.j. najmä daňové raje);
• daňovníkov, ktorí sa zúčastňujú kontrolovaných transakcií, pri ktorých žiadajú správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia;
• daňovníkov, ktorí žiadajú o sekundárnu úpravu pri kontrolovanej transakcii v zmysle medzinárodných daňových zmlúv;
• daňovníkov, ktorí majú kontrolované transakcie, pri ktorých bola podaná žiadosť o začatie mechanizmu riešenia sporov podľa medzinárodnej daňovej zmluvy;
• daňovníkov, ktorí v zdaňovacom období uplatňujú úľavu na dani, a to vo vzťahu k významným cezhraničným kontrolovaným transakciám.

Základná dokumentácia

V ostatných prípadoch je daňovník povinný viesť základnú dokumentáciu o: 

• cezhraničných kontrolovaných transakciách s ročnou hodnotou nad 1 mil. EUR;
• nevýznamných transakciách so závislými osobami, ktoré sú daňovníkmi nezmluvného štátu (t.j. najmä daňové raje);
• významných cezhraničných kontrolovaných transakciách, pokiaľ ide o daňovníka s celkovými výnosmi z hospodárskej a finančnej činnosti za zdaňovacie obdobie nad 8 mil. EUR;
• významných tuzemských kontrolovaných transakciách, pokiaľ daňovník uplatňuje úľavu na dani.

Obsahom úplnej a základnej dokumentácie sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na ocenenie týchto kontrolovaných transakcií.

Skrátená dokumentácia

Ak sa o kontrolovanej transakcii nevypracováva úplná ani základná dokumentácia, vedie daňovník minimálne skrátenú dokumentáciu, ktorá sa vypĺňa v predpísanej štruktúre, ktorú vydáva Ministerstvo financií, s výnimkou prípadov, kedy postačuje riadne uvedenie kontrolovaných transakcií v daňovom priznaní k dani z príjmov. Ak by daňovník neuviedol kontrolované transakcie v daňovom priznaní, vzniká mu povinnosť pripraviť skrátenú dokumentáciu o týchto transakciách. 

Metódy transferového oceňovania 

Daňovník si pri výbere metódy transferového oceňovania vyberá takú metódu, ktorej použitie bude v súlade so zásadou najlepšej metódy. Metódy transferového oceňovania sú vymedzené v § 18 ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov:

• metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny (metóda nezávislej trhovej ceny, metóda následného predaja, metóda zvýšených nákladov);
• metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku (metóda delenia zisku, metóda čistého obchodného rozpätia);
• metódy, ktoré sú kombináciou metód vychádzajúcich z porovnávania ceny a metód vychádzajúcich z porovnávania zisku;
• iné metódy nevymenované v predchádzajúcich bodoch, ak ich použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

SankcieAk si podnikateľ nesplní niektorú zo svojich povinností vyplývajúcich z podmienok transferového oceňovania, daňový úrad môže počas daňovej kontroly uložiť pokutu. 

Medzi najčastejšie ukladané pokuty patria: 

• pokuta za nezvýšenie základu dane z príjmov;
• pokuta za nevypracovanie transferovej dokumentácie;
• pokuta za neoprávnenú korešpondujúcu úpravu základu dane.

Pokuta za nezvýšenie základu dane z príjmov

Pri pokute za nezvýšenie základu dane z príjmov sa posudzuje adekvátnosť sumy nenavýšenia základu dane. Ak daňovník nezvýši základ dane, bude mu uložená pokuta za nezvýšenie a taktiež mu správca dane zvýši daň. Výška pokuty je 3-násobkom úrokovej sadzby ECB ročne zo sumy, alebo vo výške 10% ročne z vyrubenej sumy. Pričom platí, že čím neskôr je daňová kontrola, tým vyššia je aj pokuta. 

Pokuta za nevypracovanie transferovej dokumentácie

Pokuta za nevypracovanie transferovej dokumentácie bude daňovníkovi uložená, ak do 15 dní odo dňa doručenia výzvy nepredloží transferovú dokumentáciu. Maximálna výška pokuty je 3. 000 Eur. 

Pokuta za neoprávnenú korešpondujúcu úpravu základu dane

Daňovník môže vykonať korešpondujúcu úpravu základu dane, len v určitých 

prípadoch, pri tuzemských transakciách, ak tak vykonala iná závislá osoba a vo vzťahu k zahraničným transakciám, po predchádzajúcom povolení daňového úradu.  Za neoprávnenú korešpondujúcu úpravu základu dane sa považuje porušenie niektorého z uvedených pravidiel. Ak pri daňovej kontrole správca dane zistí porušenie pravidiel, uloží daňovníkovi zvýšenie dane a uloží pokutu vo výške 3-násobku základnej úrokovej sadzby ECB, obdobne ako tomu bolo v prípade nezvýšenia základu dane. 

FAQ

Otázka  – poskytnutie pôžičky

Fyzická osoba, ktorá je spoločníkom a konateľom v spoločnosti „vkladá“ peniaze do vlastnej spoločnosti, čiže poskytne svojej spoločnosti bezúročnú pôžičku. Vzťahuje sa na tento typ vkladu povinnosť úpravy základu dane o úrok z pôžičky vo výške úroku obvyklého na trhu, ktorý poskytujú banky?

Odpoveď:

Nie, nakoľko úroky z poskytnutej pôžičky predstavujú príjem z kapitálového majetku fyzickej osoby, pri ktorom sa nevykazuje základ dane podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov.

Otázka – poskytovanie služieb medzi podnikateľmi

Obaja manželia vykonávajú podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Na základe faktúr si medzi sebou navzájom poskytujú služby. Sú účtovnými jednotkami. Vzťahuje sa na týchto podnikateľov transferové oceňovanie a úprava základu dane?

Odpoveď:

Nakoľko sa jedná o daňovníkov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a sú blízkymi osobami, na ich obchodné transakcie sa vzťahuje ustanovenie § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Na základe uvedeného  je potrebné, aby každý z manželov samostatne viedol  o významnej kontrolovanej transakcii dokumentáciu v rozsahu určenom usmernením MF SR, teda skrátenú dokumentáciu. Ak použitím odlišných cien alebo podmienok v tejto kontrolovanej transakcii dôjde k zníženiu základu dane alebo k zvýšeniu daňovej straty fyzickej osoby, potom jej vznikne povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Otázka – prenájom nehnuteľnosti

Fyzická osoba, ktorá je spoločníkom a konateľom v spoločnosti, uzatvorila s touto spoločnosťou nájomnú zmluvu na prenájom nehnuteľnosti na obchodné účely. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti fyzická osoba zdaňuje podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Vzťahujú sa na túto fyzickú osobu ustanovenia § 17 ods. 5 a § 18 zákona o dani z príjmov?

Odpoveď:

Prenájmom nehnuteľností medzi fyzickou a právnickou osobou, ktoré sú závislými osobami, ide o kontrolovanú transakciu medzi osobami, ktoré zisťujú základ dane podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, a z toho dôvodu sa na tieto osoby vzťahuje ustanovenie § 17 ods. 5, ako aj § 18 zákona o dani z príjmov.

Otázka – predaj hnuteľnej veci

Fyzická osoba, nepodnikateľ, predáva svojmu bratovi osobný automobil za cenu nižšiu ako je obvyklá cena na trhu. Nakoľko ide o transakciu medzi blízkymi osobami, vzniká tejto fyzickej osobe povinnosť dodaniť v daňovom priznaní k dani z príjmov rozdiel ceny z predaja automobilu?

Odpoveď:

Nakoľko ide o obchodnú transakciu medzi blízkymi osobami, ktoré sú fyzické osoby nepodnikatelia, pričom príjem z predaja automobilu spadá do ostatných príjmov zdaňovaných podľa § 8 zákona o dani z príjmov, pri tejto obchodnej transakcii sa neuplatňuje postup podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Transferové oceňovanie v roku 2022 je zobrazený ako prvý na Highgate.

Reforma v prvom rade nie je podľa Petra Vargu iba výmyslom tejto vlády. Viacero návrhov už existovalo dlhodobejšie. Reformu vníma aj ako snahu zaviesť väčšiu mieru spravodlivosti do zdaňovania / zodvodňovania. Teraz totiž existuje obrovská disproporcia medzi zamestnancami a tzv. kancelárskymi živnostníkmi. Títo živnostníci využívajú veľkorysé paušálne výdavky a platia efektívnu daňovo-odvodovú sadzbu možno okolo 15 % (do 10 % pri odvodových prázdninách). Kdežto bežní zamestnanci sú na tom oveľa horšie. A živnostníci napriek tomu netratia na významných dávkach zo sociálneho poistenia (starobný dôchodok, materské, tehotenské) a šetria stovky EUR mesačne na úkor verejných financií. 

Pozitívne znaky reformy: 

• zjednodušenie systému
• skupinové zdaňovanie (t.j. započítavanie strát, odbúranie transferového oceňovania)
• nižšia sadzba dane
• snaha o väčšiu spravodlivosť

Negatívne znaky reformy: 

• daň z majetku (ilúzia)
• prebujnené sociálne transfery
• spoplatnenie vysokých škôl pre pracujúcich študentov

Každopádne Peter Varga je veľmi skeptický ohľadom toho, či je štát, ako ho dlhodobo poznáme (možno okrem 2. Dzurindovej vlády), takúto reformu daní a odvodov spôsobilý implementovať. Bolo by to extrémne technicky zložité nielen z pohľadu §§, ale aj z informačného hľadiska. Veď Sociálna poisťovňa už niekoľko rokov nevie zaviesť ani len ročné zúčtovanie poistného.

Celý rozhovor: Expert rozobral Matovičovu reformu až na kosť. Časť so živnostníkmi sa podarila, prekvapil odborník (ROZHOVOR)

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Aké sú pozitíva a negatíva Matovičovej daňovej revolúcie? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Dobropis sa viaže k vystavenej faktúre, a je to opravný daňový doklad, v ktorom dodávateľ znižuje sumu faktúry, ktorú už vyúčtoval a odoslal.

Čo je to dobropis?

Dobropis je doklad (faktúra), na základe ktorého sa opravuje pôvodne vystavená faktúra. Dodávateľ znižuje alebo úplne nuluje už skôr vyúčtovanú pohľadávku voči odberateľovi. Napríklad z dôvodu reklamácie či vrátenia tovaru.

Čo je ťarchopis

Ťarchopis je opravná faktúra (daňový doklad), ktorým dodávateľ navyšuje už skôr vyúčtovanú pohľadávku voči odberateľovi. Napríklad z dôvodu nadpráce alebo inej zmeny, kedy je potrebné navýšiť sumu na faktúre. Teda slúži na zvýšenie ceny tovaru alebo služby na faktúre.

Ťarchopis je opakom dobropisu. 

Ťarchopis vystavuje ten daňovník, ktorý vystavil pôvodnú faktúru a len vtedy ak je potrebné opraviť základ dane z dôvodu zvýšenia ceny tovaru alebo služby.

Kedy sa vystavuje dobropis?

Vystavenie dobropisu sa týka iba platiteľov DPH. Neplatci DPH využívajú storno faktúry. Dobropis je pri podnikaní zaužívaný pojem, no v zákone by ste ho darmo hľadali, oficiálne sa podľa legislatívy dobropis označuje ako: “doklad o oprave základu dane”.

Vo všeobecnosti platca DPH vystavuje dobropis v týchto prípadoch:

• reklamácia služieb alebo výrobkov – znižuje sa celá suma alebo len čiastočná
• zrušenie dodania služieb alebo výrobkov – napr. pri chybnej objednávke 
• dodatočné zníženie ceny – ak sa rozhodnete poskytnúť dodatočnú zľavu 

Kto vystavuje dobropis?

Dobropis vystavuje ten daňovník, ktorý vystavil pôvodnú faktúru, pričom dobropis nie je možné vystaviť v iných prípadoch, než vo vyššie uvedených (napr. ak daňovník vystaví faktúru, ktorá obsahovala nesprávne údaje, v tomto prípade je potrebné pôvodnú faktúru opraviť a nevystavovať dobropis).

Zo zákona o “dobropise”

Podľa § 25 ods. 1 písm. a) a b) sa dobropisom opraví základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu pri:

• úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby,
• úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru (napr. z dôvodu reklamácie),
• znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti (napr. z dôvodu dodatočného priznania zliav, či bonusov).

Čo ak odberateľ neuhradil faktúru?

Ak odberateľ neuhradil faktúru, tak dobropis podľa § 25 zákona o DPH sa nevystavuje.

Problém je, že vy ako platca DPH z vystavenej faktúry musíte odviesť DPH. V tom prípade je však možnosť postupovať podľa § 25a ods. 1 zákona o DPH, kedy základ dane pri dodaní tovaru alebo služby môže platiteľ, ktorý je z tohto dodania povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona, znížiť, ak mu po vzniku daňovej povinnosti odberateľ úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby a jeho pohľadávka z tohto dodania sa stala nevymožiteľnou podľa § 25a ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty. 

Vrátenia DPH z nevymožiteľnej pohľadávky

Od 1.1.2021 dochádza k zmene obsahu kontrolného výkazu, ako aj riadkov daňového priznania. V tejto časti k novele zákona o DPH sa práve budeme zaoberať zmenami, ktoré sa budú týkať opravy základu dane po novom, ako aj novinke opravy dane z nevymožiteľnej pohľadávky.

Dobropis na pohľadávky? 

Dobropisy podnikatelia nesmú vystavovať napríklad za účelom zníženia výnosov alebo DPH z neuhradenej faktúry. Od 1.1.2021 podľa novely zákona o DPH môžu podnikatelia vystaviť dobropis k faktúram na základe ktorých evidujú nevymožiteľné pohľadávky, aby im bola vrátená DPH, ktorú odviedli z vystavenej faktúry.

Aký zákon definuje dobropis?

Dobropis alebo oprava základu dane je obsiahnutý v § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 

Ako sme už spomenuli vyššie, slovo „dobropis“ alebo „ťarchopis“ by ste v tomto zákone len ťažko hľadali (nenachádza sa tam). Dobropis je len ľudový názov a vyjadruje termín: „oprava základu dane“.

Ako vystaviť dobropis?

Dobropis sa vystavuje rovnako ako faktúra a väčšina účtovných systémov má možnosť priamo generovať dobropis z vystavenej faktúry. 

Čo musí obsahovať dobropis?

Dobropis musí spĺňať tieto náležitosti:

• v názve musí obsahovať, že ide o opravu dokladu. Musí teda obsahovať slovné označenie dobropis alebo doklad o oprave základu dane;
• musí obsahovať poradové číslo dobropisu
• dobropis obsahuje rovnako ako faktúra identifikačné údaje zdaniteľnej osoby a príjemcu tovaru alebo služieb
• dátum dodania – dátum vystavenia – dátum splatnosti
• musí obsahovať číslo faktúry, ktorej sa oprava týka;
• musí obsahovať tovary alebo služby, ktorých sa vrátenie týka
• čiastky na dobropise sú označené symbolom mínus,
• musí sa použiť rovnaká sadzba dane, ako na faktúre, ktorej sa dobropis týka

Dobropis, podobne ako faktúra, nemá presne stanovené tlačivo alebo vizuálnu formu, len náležitosti, ktoré musí obsahovať. 

Článok Čo je dobropis a prečo nenahrádza storno faktúry je zobrazený ako prvý na Highgate.

Minimálna mzda na Slovensku 2023

Nová suma mesačnej minimálnej mzdy v roku 2023 je od 1.1.2023  700 € v hrubom = 568,97 € v čistom (čo príde zamestnancovi na účet). Táto suma minimálnej mzdy platí pre zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní mesačnou mzdou. 

Hodinová minimálna mzda v roku 2023 pri 40 hodinovom pracovnom týždni je 4,023 € v hrubom. Vypočítava sa ako 1/174 z mesačnej minimálnej mzdy. Hodinová minimálna mzda sa použije pri zamestnancoch, ktorí sú odmeňovaní hodinovou mzdou.

Čo je minimálna mzda?

Minimálna mzda je najnižšia suma peňazí, ktorú musí zamestnávateľ zákonne zaplatiť  zamestnancovi za prácu vykonanú v určitom časovom období (zvyčajne mesačne). Je to zákonom stanovená minimálna úroveň, ktorá má zabezpečiť minimálny životný štandard pre zamestnancov. Minimálna mzda sa zvyčajne upravuje každý rok na základe inflácie, vývoja ekonomiky a potrieb trhu práce. V niektorých krajinách existujú rôzne úrovne minimálnej mzdy pre rôzne odvetvia, regióny alebo skupiny zamestnancov, ale zvyčajne platí, že minimálna mzda sa vzťahuje na všetkých zamestnancov starších ako určitý vek (napríklad 18 rokov).

Čo je mzda?

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzdové podmienky sú výsledkom dohody zamestnávateľa s príslušným odborovým orgánom uvedené v kolektívnej zmluve alebo dohody so zamestnancom v pracovnej zmluve, pričom musí byť zachovaná a dodržaná rovnosť pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Zároveň musí byť splnená podmienka, že mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Mzdy majú v reálnom ekonomickom prostredí tendenciu prispôsobovať sa aktuálnemu stavu na trhu práce pomaly a nepružne. Nepružnosť miezd predstavuje veľmi zložitý problém trhu práce. Medzi jedno z možných vysvetlení zaraďuje ekonomická teória skutočnosť, že pracovný trh je regulovaným samotným trhom. 

Mzdy sú zväčša administratívne určované zamestnávateľmi na dobu jedného roku. Firmy si stanovujú platové tabuľky, a keď dochádza k úprave mzdy, zvyšuje sa mzda väčšinou vo všetkých stupňoch o rovnaké percento. Nemusí tomu tak ale byť vždy. V tejto súvislosti je významný aj vplyv odborov, ktoré si kladú za cieľ zvyšovanie miezd a zásahy štátu v podobe zavedenia minimálnej mzdy. 

Mzdy na trhu práce s vysokou mierou pôsobnosti odborov sú ešte strnulejšie a nepružnejšie. Mzdy sa môžu určovať na dlhšie obdobie (spravidla 3 roky) a v prípade nerovnováhy na trhu práce sa nemusia nijako upravovať.

Minimálnou mzdou sa rozumie najnižšie peňažné plnenie, ktoré je povinný zamestnávateľ podľa zákona poskytovať zamestnancovi za prácu. Pričom, ak mzda zamestnanca nedosiahne v kalendárnom mesiaci pri prepočte na odpracovanú hodinu sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. 

Ako sa stanovuje minimálna mzda na Slovensku?

Určenie minimálnej mzdy zvyčajne závisí od konkrétneho hospodárskeho systému a legislatívy krajiny. Na Slovensku je minimálna mzda stanovená zákonom a je regulovaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Všeobecne platí, že minimálna mzda sa určuje na základe rôznych kritérií, ako sú náklady na život, inflácia, produktivita práce a miestne podmienky trhu práce. Konkrétna výška minimálnej mzdy sa zvyčajne rozhoduje po konzultácii so zamestnávateľskými organizáciami, odborovými zväzmi a inými relevantnými stranami.

Na Slovensku sa minimálna mzda určuje na základe zákona o minimálnej mzde. Konkrétna výška minimálnej mzdy sa stanovuje každoročne a zvyčajne nadobúda platnosť v januári. Výška minimálnej mzdy sa zvyčajne určuje na základe odporúčaní tripartitnej komisie, ktorá pozostáva zo zástupcov vlády, zamestnávateľských organizácií a odborových zväzov. Po konzultácii s týmito stranami určí vláda konečnú výšku minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok.

Zavedenie minimálnej mzdy

Vznik minimálnej mzdy sa datuje do 19. storočia, keď sa objavili prvé pracovné zákony a odbory sa snažili zlepšiť pracovné podmienky pre robotníkov.

V Spojených štátoch bola v roku 1938 prijatá zákonom o minimálnej mzde, ktorý ustanovil federálny minimálny plat pre zamestnancov v rámci celého štátu. V Európe sa minimálna mzda začala uplatňovať v 20. storočí, najprv v niektorých štátoch ako Švédsko, Nemecko a Veľká Británia. Postupne sa však stala bežnou praxou v celej Európe a bola zahrnutá do mnohých pracovných zákonov. 

Hlavným cieľom minimálnej mzdy je zabezpečiť, aby pracovníci dostávali primeranú odmenu za svoju prácu a aby sa zabránilo zneužívaniu pracovníkov zamestnávateľmi, ktorí by im inak mohli platiť nízke mzdy. Zároveň minimálna mzda môže pomôcť zlepšiť ekonomiku tým, že zvýši spotrebu a tým aj dopyt po tovaroch a službách.

Prečo je dôležitá minimálna mzda?

Minimálna mzda má niekoľko dôležitých funkcií a účelov v moderných hospodárskych systémoch. Medzi najdôležitejšie patria:

• Zabezpečenie minimálneho príjmu pre pracovníkov: minimálna mzda garantuje, že pracovníci budú mať zaručený minimálny príjem za svoju prácu, čo im umožní platiť si základné náklady na bývanie, potraviny a zdravotnú starostlivosť.

• Prevencia sociálneho vylúčenia: minimálna mzda pomáha zabrániť chudobe a sociálnemu vylúčeniu tých, ktorí by inak nedokázali uživiť seba a svoju rodinu.
• Zlepšenie pracovných podmienok: zavedenie minimálnej mzdy môže zlepšiť pracovné podmienky a zvýšiť motiváciu pracovníkov k vykonávaniu práce. Zamestnávatelia by sa mali snažiť poskytovať lepšie pracovné podmienky a mzdy, aby si udržali kvalifikovaných a motivovaných zamestnancov.
• Podpora spotrebiteľského dopytu: minimálna mzda môže stimulovať hospodársku aktivitu a podporiť spotrebiteľský dopyt, pretože pracovníci s minimálnou mzdu majú väčšie finančné prostriedky na nákup tovarov a služieb (v porovnaní s tým ak by nebola zavedaná minimálna mzda a niektorí pracovníci by dostávali menej ako je minimálna mzda).
• Zlepšenie životnej úrovne: minimálna mzda môže prispieť k zlepšeniu životnej úrovne pracovníkov a k zníženiu sociálnej nerovnosti, keďže zamestnávatelia sú povinní platiť svojim zamestnancom aspoň minimálnu mzdu.

V konečnom dôsledku je minimálna mzda dôležitým nástrojom na zabezpečenie dôstojnej práce a zabezpečenie základných práv pracovníkov. Okrem toho môže mať aj pozitívny vplyv na hospodárstvo a spoločnosť ako celok.

Vývoj minimálnej mzdy na Slovensku

Minimálna mzda na Slovensku sa v priebehu času menila a vyvíjala sa. Hlavnými míľnikmi sú:

• V roku 1993 bola na Slovensku zavedená minimálna mzda vo výške 2 000 Sk.
• V roku 2001 bola minimálna mzda zvýšená na 3 500 Sk.
• V roku 2004 bola minimálna mzda zvýšená na 4 100 Sk.
• V roku 2007 bola minimálna mzda zvýšená na 5 200 Sk.
• V roku 2010 bola minimálna mzda zvýšená na 307,70 €.
• V roku 2014 bola minimálna mzda zvýšená na 352 €. 
• V roku 2018 bola minimálna mzda zvýšená na 480 € a hodinová minimálna mzda na 2,759  €.
• V roku 2020 bola minimálna mzda zvýšená na 580 € a hodinová minimálna mzda na 3,333 €.
• V roku 2021 bola minimálna mzda zvýšená na 623 € a hodinová minimálna mzda na 3,58 €.
• V roku 2022 bola minimálna mzda zvýšená na 646 € a hodinová minimálna mzda na 3,713 €.
• V roku 2023 bola minimálna mzda zvýšená na 700€ a hodinová minimálna mzda na 4,023 €.

Je dôležité poznamenať, že výška minimálnej mzdy na Slovensku sa mení každý rok. Toto zvyčajne odráža hospodárske podmienky v krajine, infláciu a zvyšujúce sa náklady na život. Okrem toho sa výška minimálnej mzdy často stáva predmetom politickej diskusie a rozhodnutia vlády. Cieľom je zabezpečiť dôstojnú mzdu pre pracovníkov a zároveň chrániť hospodársku stabilitu a konkurencieschopnosť krajiny.

Koľko ľudí na Slovensku má minimálnu mzdu?

Na Slovensku poberá minimálnu mzdu zhruba 217 000 ľudí, čo predstavuje asi 4 % pracovnej sily. Väčšina zamestnancov, ktorí na Slovensku pracujú za mzdu blízko úrovne minimálnej mzdy pracuje v oblasti služieb, poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu.

Na koho sa vzťahuje nárok na minimálnu mzdu?

• zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu
• fyzické osoby, ktoré pracujú na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti).

Priemerná mzda na Slovensku

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla v roku 2022 hodnotu 1 304 € v hrubom. Medziročne sa zvýšila o 7,7 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka zrýchlilo o 0,8 percentuálneho bodu. Reálna mzda klesla o 4,5 %. Naposledy sme zaznamenali pokles reálnej mzdy bezprostredne po finančnej kríze v rokoch 2011 a 2012.

Aká bude minimálna mzda v roku 2024?

Ak by sa sociálni partneri (odborové zväzy a zamestnávateľské zväzy) nedohodli na výške minimálnej mzdy na rok 2024 a nezmenil by sa ani zákon o minimálnej mzde, minimálna mzda na rok 2024 by bola určená v súlade s § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde ako 57 % zo sumy 1 304 €, čo by po zaokrúhlení bola suma 744 €.

Čistá a hrubá minimálna mzda

Zamestnávateľ zrazí zamestnancovi z hrubej mesačnej minimálnej mzdy vo výške 700 € od roku 2023 odvody na sociálne a zdravotné poistenie v sume 93,80 €. Zároveň je zamestnávateľ povinný zo mzdy zamestnanca zaplatiť odvody na sociálne a zdravotné poistenie vo výške 246,40 €. Celkové odvodové zaťaženie za zamestnanca i zamestnávateľa je na úrovni 340,20 € mesačne, t. j. v hodnote takmer polovice z hrubej mesačnej mzdy (48,60 %).

Minimálna mzda legislatíva

Podľa § 7 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde: Zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov rokujú o určení sumy mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok dohodou najneskôr od 1. apríla.

Suma minimálnej mzdy sa každoročne stanovuje dvoma sumami v eurách:

• za mesiac (mesačná minimálna mzda),
• za odpracovanú hodinu (hodinová minimálna mzda), ktorá je 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy.

Článok Aká je minimálna mzda 2023 a ako ovplyvňuje ekonomiku a zamestnancov? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Toto nové usmernenie je potrebné vnímať pozitívne, lebo znižuje administratívne bremeno pre malé a stredné podniky, keďže úplne ruší povinnosť prípravy transferovej dokumentácie alebo znižuje dokumentačnú povinnosť len na skrátenú transferovú dokumentáciu, ktorá má zjednodušenú štruktúrovanú formu. Zároveň toto usmernenie zavádza dokumentačnú povinnosť len pre významné transakcie.

Je však nevyhnutné upozorniť všetkých daňovníkov, ktorí upravujú základ dane v zmysle § 17 až § 29 zákona o dani s príjmov (všetky právnické osoby a niektoré fyzické osoby), že bez ohľadu na dokumentačnú povinnosť, v § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov nenastala žiadna zmena a stále môže správca dane upraviť základ dane daňovníka, ak nie sú ceny za tovar a služby medzi závislými osobami nastavené trhovo (v súlade s princípom nezávislého vzťahu).

To znamená, že ak daňovník nemá dokumentačnú povinnosť, správca dane ho nemôže sankcionovať. Ak však transferovú dokumentáciu daňovník nemá povinnosť správcovi dane predložiť, neznamená to, že správca dane nemôže daňovníka vyzvať preukázať spôsob nastavenia cenotvorby pri kontrolovaných transakciách.

Ak má daňovník dokumentačnú povinnosť, a teda musí vyhotoviť skrátenú, základnú alebo úplnú transferovú dokumentáciu, správca dane ho môže vyzvať aj na predloženie ďalších informácií slúžiacich k preukázaniu súladu cien použitých v kontrolovaných transakciách s princípom nezávislého vzťahu. Aj z toho dôvodu je dôležité mať správne nastavenú politiku transferových cien.

Autor článku: Mgr. Andrej Choma, špecialista na transferové oceňovanie

Článok Úľava od dokumentačnej povinnosti neznamená úľavu od dodržiavania princípu nezávislého vzťahu je zobrazený ako prvý na Highgate.

Tento materiál poskytuje ten najzákladnejší prehľad o rôznych výrobných spoločnostiach, ako aj o rôznych distribučných / predajných spoločnostiach. Rozdelenie a zadefinovanie spoločností je len informatívne a v reálnom podnikaní existujú prieniky v jednotlivých typoch spoločností. Tieto prieniky by mal brať do úvahy aj správca dane pri posudzovaní jednotlivých spoločností v rámci kontroly transferového oceňovania.

Spoločnosti môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín a to ako výrobcov a distribútorov.

Výrobcovia

Plnoprávny výrobca (Fully-fledged manufacturer)

• Spoločnosť vlastní nehmotný majetok ako napr. patenty, priemyselné know-how a dizajny
• Spoločnosť kupuje tovar a polotovary na vlastný účet a drží zásoby surového aj hotového tovaru a znáša s tým spojené riziká
• Spoločnosť podlieha rizikám súvisiacich s predajom tovaru
• Spoločnosť investuje do inovácií, strojov a zariadení
• Spoločnosť má tým pádom nárok na dosahovaný zisk, od ktorého sa odrátava kompenzácia za rutinné funkcie

Zmluvný výrobca

• Spoločnosť vlastní zariadenia a stroje a zamestnáva pracovnú silu
• Vyrába tovar pre materskú spoločnosť
• Spoločnosť nemá riziká súvisiace s držbou hotových výrobkov alebo ich predajom, tieto riziká prechádzajú na principála
• Spoločnosť znáša riziko spojené s uskladnením výrobkov až do doby, kým nie sú prevzaté principálom
• Spoločnosť má nárok na kompenzáciu zisku
• Principál garantuje nákup všetkého vyrobeného tovaru, ak nie mal by mať povinnosť odškodnenia takto vzniknutej škody

Výrobca „práca vo mzde“

• Právny titul k materiálu má principál počas celého výrobného procesu
• Principál kupuje materiál a tovar, aj keď tento materiál a tovar ide fyzicky priamo do spoločnosti
• Principál znáša všetky riziká spojené so skladovaním a predajom tovarov
• Spoločnosť má nárok na kompenzáciu za vykonanú činnosť

Distribútori

Plnohodnotný distribútor

• Plnohodnotný distribútor predáva výrobky veľkoobchodne alebo maloobchodne
• Tieto výrobky nakupuje, má ich v držbe ako zásoby a následne ich predáva zákazníkom
• S týmito činnosťami môžu byť spojene aj marketingové aktivity a propagácia, resp. iné služby ako doprava, servis, inžiniering a podobne
• Plnohodnotný distribútor nesie riziká spojené s nákupom, držbou a predajom tovaru
• K ďalším rizikám patria riziká spojené so skladovaním a nepredaním tovaru, záručné riziká, riziká likvidity, prevádzkové a konkurenčné riziko, trhové riziko a iné
• Plnohodnotní distribútori tiež môžu vlastniť marketingové nehmotné aktíva ako napr. obchodné značky

Komisionár

• Zastupuje principála
• Uzatvára zmluvy vo vlastnom mene a vystavuje faktúry zákazníkom
• Právny titul k tovaru prechádza z principála na zákazníka
• Komisionár má nárok na percentá z predaja alebo percentá zo svojich nákladov ako zisk
• Komisionár koná vo vlastnom mene ako zástupca principála, ale riziko vzniká na strane principála
• Tovar ostáva vo vlastníctve principála aj do momentu prevzatia zákazníkom
• Funkcie a riziká spojené s nákupom a skladovaním tovaru a kreditné riziko z predaja tovaru je na strane principála

Distribútor s obmedzeným rizikom

• Na základe zmluvy medzi distribútorom a principálom, principál kompenzuje určité náklady distribútora
• Hlavné funkcie a riziká sú na strane principála
• Riziká súvisiace s tovarom sú refundované principálom

Agent

• Dohaduje obchod so zákazníkmi / sprostredkuje príležitosť
• Zmluvné podmienky sú už následne dohodnuté bez jeho zásahu a to medzi principálom a zákazníkom
• Nepreberá právny titul k tovaru
• Má nárok na rutinnú kompenzáciu

Autor článku: Mgr. Andrej Choma, špecialista na transferové oceňovanie

Článok Prehľad subjektov transferového oceňovania je zobrazený ako prvý na Highgate.

Na druhej strane však zúžil rozsah osôb a transakcií pri ktorých sa pripravuje úplná transferová dokumentácia. V prvom rade sa úplná transferová dokumentácia vedie pre významné transakcie a limit významnosti sa zvýšil z jedného milióna Eur na desať miliónov Eur.  Zároveň u daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani sa úplná transferová dokumentácia týka len cezhraničných transakcií a zrušila sa povinnosť úplnej transferovej dokumentácie pri umorovaní daňovej straty.

V zmysle usmernenia všeobecná transferová dokumentácia obsahuje nasledujúce informácie:

• identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny závislých osôb (ďalej len „Skupina“), popis organizačnej a vlastníckej štruktúry Skupiny, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím;
• popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie Skupiny;
• hlavné faktory ziskovosti Skupiny;
• popis dodávateľsko-odberateľského reťazca a trhov piatich najvýznamnejších (v prípade, že je ich menej ako päť, všetkých) kategórií výrobkov alebo služieb Skupiny,
• popis dodávateľsko-odberateľského reťazca a trhov kategórií výrobkov alebo služieb Skupiny, ktoré predstavujú viac ako 5% obratu Skupiny;
• zoznam a stručný popis významných dohôd o službách v rámci Skupiny okrem služieb výskumu a vývoja a spôsobu ocenenia týchto služieb;
• stručný popis funkcií, rizík a aktív jednotlivých členov Skupiny, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím;
• popis významných zmien v štruktúre Skupiny, významných akvizícií alebo predajov častí Skupiny;
• popis celkovej stratégie Skupiny v oblasti vytvárania, držby a využitia nehmotných aktív, vrátane lokality hlavných zariadení výskumu a vývoja v rámci Skupiny a lokalít, z ktorých sú činnosti výskumu a vývoja riadené;
• zoznam významných položiek alebo kategórií nehmotných aktív Skupiny s uvedením ich vlastníka;
• zoznam významných dohôd medzi členmi Skupiny, ktoré sa týkajú nehmotných aktív, vrátane dohôd o príspevkoch na náklady, licenčných dohôd a dohôd o službách v oblasti výskumu a vývoja;
• všeobecný popis spôsobu tvorby cien kontrolovaných transakcií týkajúcich sa nehmotných aktív v rámci Skupiny;
• všeobecný popis významných zmien vlastníctva nehmotných aktív medzi závislými osobami v rámci zdaňovacieho obdobia, vrátane identifikácie príslušných členov Skupiny a odplaty za tieto zmeny;
• všeobecný popis spôsobu financovania Skupiny, vrátane významných dohôd o financovaní nezávislými stranami;
• identifikácia členov Skupiny, ktorí vykonávajú centralizovanú činnosť v oblasti financovania Skupiny;
• všeobecný popis spôsobu tvorby ceny pri finančných transakciách medzi členmi Skupiny;
• konsolidované finančné výkazy Skupiny za príslušné zdaňovacie obdobie, ak boli vyhotovené do času predloženia dokumentácie;
• zoznam a stručný popis existujúcich opatrení predchádzajúcich oceneniu a záväzných daňových stanovísk týkajúcich sa rozdelenia ziskov medzi jednotlivými členmi Skupiny; a
• iné informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu použitých cien s princípom nezávislého vzťahu.

Špecifická transferová dokumentácia obsahuje nasledujúce informácie:

• identifikáciu a právnu formu daňovníka, popis jeho organizačnej a vlastníckej štruktúry, popis organizačných jednotiek v rámci Skupiny, ktorým sú členovia vedenia daňovníka podriadení v rámci organizačnej štruktúry Skupiny, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím;
• popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie daňovníka, vrátane zmien v štruktúre podnikateľskej činnosti alebo presunov nehmotných aktív v rámci príslušného alebo predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím;
• za jednotlivú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií:

1. popis kontrolovanej transakcie alebo skupiny kontrolovaných transakcií a okolností, za ktorých sa uskutočňuje;
2. finančné vyjadrenie hodnoty kontrolovanej transakcie alebo skupiny kontrolovaných transakcií za príslušné zdaňovacie obdobie v členení podľa jednotlivých závislých osôb;
3. kópia zmluvy k príslušnej kontrolovanej transakcii alebo skupine kontrolovaných transakcií, ak je k dispozícii v písomnej podobe;
4. analýza funkcií, rizík a aktív daňovníka a príslušných závislých osôb v súvislosti s predmetnou transakciou;
5. metóda, ktorá sa použila pre ocenenie kontrolovanej transakcie a zdôvodnenie jej použitia, vrátane predpokladov, z ktorých použitie metódy vychádza;
6. výber testovanej strany pre účely analýzy porovnateľnosti vrátane zdôvodnenia výberu, ak sú relevantné;
7. interné porovnateľné transakcie, externé porovnateľné transakcie alebo údaje nezávislých osôb, vrátane popisu zdrojov a metódy získavania týchto údajov, analýza porovnateľnosti (informácie o faktoroch určujúcich porovnateľnosť kontrolovaných transakcií s nekontrolovanými transakciami, charakteristika majetku alebo služby, analýza funkcií, zmluvné podmienky, ekonomické prostredie, špecifické obchodné stratégie);
8. popis úprav pre účely porovnateľnosti, ak boli vykonané;
9. zdôvodnenie súladu ocenenia kontrolovanej transakcie alebo skupiny kontrolovaných transakcií s princípom nezávislého vzťahu;
10. zhrnutie finančných informácií využitých pri použití konkrétnej metódy ocenenia kontrolovanej transakcie alebo skupiny kontrolovaných transakcií a popis ich väzby na údaje účtovnej závierky daňovníka;
11. kópia opatrení predchádzajúcich oceneniu, ktoré sa týkajú predmetnej kontrolovanej transakcie alebo skupiny kontrolovaných transakcií, napríklad odsúhlasenie metódy ocenenia, ak toto opatrenie nebolo vydané v Slovenskej republike;

• iné informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu použitých cien s princípom nezávislého vzťahu.

Autor článku: Mgr. Andrej Choma, špecialista na transferové oceňovanie

Článok Rozšírenie rozsahu úplnej dokumentácie v novom usmernení transferovej dokumentácie je zobrazený ako prvý na Highgate.

Štruktúrovaná skrátená transferová dokumentácia

Jednou z najvýznamnejších zmien v novom usmernení je zavedenie štruktúrovanej skrátenej dokumentácie. Zmyslom zavedenia skrátenej dokumentácie ako prílohy k transferovej dokumentácii bolo zjednodušenie vypracovania transferovej dokumentácie pre najmenej rizikových daňovníkov, kde daňovník uvedie len transakcie so závislými osobami a hodnotu transakcií.

Ministerstvo financií SR však pozabudlo na to, že daňovník môže mať záujem aj o vypracovanie skrátenej dokumentácie a zároveň v špecifickej dokumentácii k jednotlivým transakciám by rád uviedol aj spôsob stanovenia ceny a preukázal súlad nastavených cien s princípom nezávislého vzťahu.

Štruktúra skrátenej dokumentácie

Ministerstvo financií SR spoločne s usmernením vydalo aj prílohu k usmerneniu č. MF/019153-724 prehľad transakcií so závislými osobami. Prehlaď transakcií sa vypĺňa samostatne za každú závislú osobu. Na prvej strane prehľadu transakcií sa vypĺňajú informácie o daňovníkovi. Na druhej a tretej strane daňovník identifikuje závislú osobu a zároveň vypĺňa jednotlivé kolónky podľa toho, aký druh transakcie má so závislou osobou.

Na jednotlivých riadkoch tabuľky sa uvedie celkový objem transakcií zachytených v účtovníctve v závislosti od toho, či daňovník v príslušnom zdaňovacom období  konkrétny druh transakcie mal. Transakcie sú rozdelené do ôsmych tabuliek podľa druhu transakcií, a to :

• Tabuľka A ⇒ Transakcie so závislou osobou – nehmotný, hmotný a finančný majetok
• Tabuľka B ⇒ Transakcie so závislou osobou – zásoby
• Tabuľka C ⇒ Transakcie so závislou osobou – služby
• Tabuľka D ⇒ Transakcie so závislou osobou – licenčné poplatky
• Tabuľka E ⇒ Transakcie so závislou osobou – úroky
• Tabuľka F ⇒ Transakcie so závislou osobou – dohody o príspevkoch na náklady
• Tabuľka G ⇒ Transakcie so závislou osobou – doplňujúce informácie
• Tabuľka H ⇒ Transakcie so závislou osobou – stav dlhodobých pohľadávok a záväzkov

Ak by pre Vás bolo problematické zaradiť určité kontrolované transakcie do jednotlivých tabuliek, neváhajte nás kontaktovať a my Vám radi pomôžeme.

Na záver je potrebné upozorniť, že bez ohľadu na zjednodušenie alebo úplné upustenie od povinnosti prípravy dokumentácie, daňovníci musia aj naďalej pri kontrolovaných transakciách dodržiavať princíp nezávislého vzťahu t.j. mať trhové ceny. Usmernenie určuje len minimálny rozsah transferovej dokumentácie a správca dane môže vyzvať daňovníka na predloženie ďalších informácií slúžiacich k preukázaniu súladu cien použitých v kontrolovaných transakciách s princípom nezávislého vzťahu.

Článok Nová forma skrátenej dokumentácie transferového oceňovania je zobrazený ako prvý na Highgate.