Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

„Krypto novela“ 2023

V lete 2023 schválený zákon novelizujúci Zákon o dani z príjmov („Novela“) predpokladal, že od roku 2024 budú môcť fyzické osoby zdaňovať dlhodobo držané virtuálne meny (pozor iba virtuálne meny, nie všetky krypto aktíva) pri sadzbe 7 % a bez zdravotných odvodov. Celkovo však táto Novela obsahovala viac atraktívnych zmien pre investorov. Keďže bola však zrušená, nebudem sa jej v tomto článku detailnejšie venovať. Koho by to však predsa zaujímalo, pripájam:

• svoj Linkedin blog, kde som rozoberal problematiku výmeny virtuálnej meny za inú a zdôvodňoval som prečo sa to aj tak malo zdaňovať (zle napísaná Novela);
• moju odbornú publikáciu s kolegyňou pre Ministerstvo financií SR, v ktorej adresujeme, prečo by zdaňovanie stakingu malo byť odložené (je to sčasti aplikovateľné aj v dnešnej situácii)
• video podcast k zdaňovaniu krypto aktív:

Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien od roku 2024

Od roku 2024 sa predsa niečo mení. Kým dovtedy bola výška zdravotných odvodov 14 %, od roku 2024 je to už 15 %. Takže sprofanovaných „25 + 14“ sa zmenilo na „25 + 15“. Na druhej strane za pozitívnu správu s marginálnym efektom je možné považovať zvýšenie úrovne, od ktorej sa aplikuje progresívna 25 % sadzba dane. Kým v roku 2023 to bolo každé EUR nad základ dane vo výške 41 445,46 EUR, od roku 2024 je to 47 537,98 EUR.

Táto hranica predstavuje 176,8 násobok platného životného minima (spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze). Takže so zvyšovaním životného minima sa zvyšuje aj hranica progresívnej sadzby dane. Sumu životného minima určuje opatrením Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Pozor na to, že prekročiť túto hranicu nestačí len príjmami z predaja kryptomien (v tomto článku používam pojem kryptomeny, lebo toto zdanenie sa netýka všetkých krypto aktív). Do rovnakého základu dane sa zahrňujú napríklad aj príjmy zo zamestnania, príjmy z predaja cenných papierov (ak nie sú oslobodené), nehnuteľností (ak nie sú oslobodené) alebo rôzne pasívne príjmy (napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti dosiahnutý bez toho, aby ste vykonávali nejakú aktívnu správu).

Zmeny v zdaňovaní kryptomien na Slovensku v roku 2024

Plánované zmeny v zdaňovaní kryptomien na Slovensku, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024, boli zrušené novelou zákona č. 530/2023 Z. z. (konsolidačný balíček).

Znamená to, že v roku 2024 sa kryptomeny na Slovensku zdaňujú podľa doterajších pravidiel:

• Príjem z predaja kryptomeny dosiahnutý po jednom roku od jej nadobudnutia sa zdaňuje 19% alebo 25% sadzbou dane z príjmov + 15  % zdravotné poistné.
• Príjem z predaja kryptomeny dosiahnutý do jedného roka od jej nadobudnutia sa zdaňuje 19% alebo 25% sadzbou dane z príjmov + 15  % zdravotné poistné.
• Daňový výdavok na kryptomenu je možné uplatniť len vtedy, ak bol použitý na jej nadobudnutie.
• Zisk z ťažby kryptomien sa zdaňuje rovnako ako „ostatný príjem“ 19% alebo 25% sadzbou dane z príjmov + 15  % zdravotné poistné.

Pozor, zákon stále hovorí len o virtuálnych menách. Nehovorí o krypto aktívach. Môžu teda existovať krypto aktíva, ktorých podkladovým aktívum je aktívum, ktoré sa na Slovensko po splnení určitých podmienok nezdaňuje. Avšak v súvislosti s príchodom MiCA nariadenia bude pravdepodobne táto rozmanitosť odstránená a všetky krypto aktíva budú podliehať rovnakému daňovému režimu (aj účtovnému) bez ohľadu na podkladové aktívum.

Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien v právnych, daňových a účtovných súvislostiach

Kým kryptomena štandardne zahŕňa iba také krypto aktíva, ktoré sú ekvivalentom k štandardným FIAT menám (t. j. peňažným prostriedkom), pojem krypto aktívum je pojmom širším, pokrývajúcim aj rôzne iné druhy aktív slúžiacich iným účelom ako na vykonávanie štandardných platobných operácií.

Správna klasifikácia má významnú relevanciu nielen v oblasti regulácie krypto aktív, ale aj z hľadiska daní. Preto napríklad neplatí tvrdenie, že predaj akéhokoľvek krypto aktíva je oslobodený od DPH, respektíve ani do pôsobnosti DPH nespadá. Existuje totiž viacero typov krypto aktív (napríklad niektoré NFT alebo úžitkové tokeny), ktoré DPH regulácii podliehajú.

Rovnako neplatí tvrdenie, že každý predaj krypto aktíva sa zdaňuje sadzbou „25+15“, pretože niektoré typy krypto aktív môžu byť dokonca od dane z príjmov oslobodené aj podľa súčasnej právnej úpravy.

Z pohľadu finančnej regulácie existujú krypto aktíva, ktoré podliehajú regulácií MICA alebo také krypto aktíva, ktoré MICA nepodliehajú a podliehajú napríklad regulácií MIFID II alebo, v niektorých prípadoch, dokonca nepodliehajú žiadnej regulácii. Akokoľvek, právna klasifikácia je v niektorých ohľadoch dôležitá pri nachádzaní možností na daňovú optimalizáciu v zložitejších súvislostiach.

Koho by zaujímala všeobecne táto téma, viac sme sa tomu venovali napríklad tu:

• naše články k tejto téme;
• záznam z prednášky na našej konferencii pre IT a digitálne spoločnosti z novembra 2022, kde sme sa venovali aj témam ohľadom daňovej optimalizácie pre IT a digitálne spoločnosti;
• manuál k účtovaniu krypto aktív pre účtovné jednotky obchodujúce s krypto aktívami; alebo
• problematika dvojitého zdanenia pri nakupovaní tovarov a služieb prostredníctvom krypto aktív (mimochodom toto by konečne malo byť, aj po našich tlakoch, upravené v novele zákona o dani z príjmov 2024).

Trestný čin neplatenia daní z predaja kryptomien?

Je veľmi odvážne sa domnievať, že takto nastavené zdaňovanie predaja kryptomien (t. j. 25+15) prinesie do verejných rozpočtov viac príjmov ako zdaňovanie predpokladané Novelou. Jeden z dôvodov je apatia z priznávania príjmov z kryptomien zo strany fyzických osôb, napríklad z dôvodu vysokého daňovo-odvodového zaťaženia a/alebo averzii k aktuálnej politickej reprezentácii. Takéto konanie je však v pomyselnej klasifikácii daňových deliktov považované za prekračujúce Rubikon a spadajúce tak do trestnoprávnej roviny.

A teda nepriznávanie príjmov alebo fabulovanie daňových výdavkov u fyzických osôb predstavuje štandardný spôsob konania napĺňajúci znaky trestného činu skrátenia dane a poistného. V rámci tohto konania tak fyzická osoba jednak bude musieť doplatiť daň z príjmov a eventuálne aj zdravotné poistné, ale zároveň jej hrozí aj trest odňatia slobody, prípadne iný trest predpokladaný Trestným zákonom. V niektorých prípadoch je však možné sa trestu odňatia slobody vyhnúť, a to napriek tomu, že predmetný daňový delikt orgány činné v trestnom konaní klasifikujú ako tak spoločensky nebezpečný, že napĺňa objektívnu stránku príslušného trestného činu.

Rozpoznať hranicu medzi agresívnou daňovou optimalizáciou (pokuta a dodatočné zaplatenie dane) a daňovým podvodom (trestný čin  – potenciálne trest odňatia slobody) je v mnohých situáciách náročnejšie. Preto je dôležité mať v súvislosti s rôznymi optimalizačnými štruktúrami (sčasti o niektorých hovoríme nižšie) posudok advokáta, ktorý sa venuje aj daňovému právu. Štandardne by takýto posudok mal chrániť daňovníka pred trestnoprávnou zodpovednosťou. Štandardne však je potrebné takýto posudok získať od renomovaných kancelárií, ktoré sa danej problematike aj preukázateľne venujú.

Ako teda znížiť daňové zaťaženie pri predaji Bitcoinov a iných kryptomien? 

Nielen v praxi, ale aj v teórii zdaňovania, sa objavujú viaceré štruktúry a nastavenia, pri ktorých nie je úplne jasné, či sú alebo nie sú zákonnými mechanizmami. Vo všeobecnosti platí, že nie každá daňová optimalizácia je nelegálna a nemorálna. Napríklad rozhodovanie sa o tom, či budete podnikať ako SRO alebo SZČO môže byť plnohodnotne rozhodovaním iba na základe daňovo-odvodového porovnania oboch režimov. Aj keď subjektívny motív je jasný (t. j. optimalizovať dane a odvody), takéto konanie neodporuje účelu právnych predpisov. A preto daňový úrad nemôže po nejakom čase od vás žiadať, aby ste zmenili právnu formu podnikania na, z vášho pohľadu, menej výhodnú.

V súvislosti so zdaňovaním kryptomien platí obdobná logika. Pri nachádzaní legitímnych štruktúr na zníženie/elimináciu zdanenia sa však stretávame v praxi s tým, že návrhy od klientov sú často v rozpore s účelom právnych predpisov. A teda, nejedná sa úplne o paralelu s SRO a SZČO. Ako príklad uvediem zdaňovanie na úrovni fyzickej, respektíve právnickej osoby. 

Zdaňovanie predaja Bitcoinov a iných kryptomien cez fyzickú osobu alebo cez právnickú osobu?

Ak sa rozhodujete, či kúpite kryptomenu na fyzickú alebo právnickú osobu, takéto rozhodovanie aj na základe iba daňovo-odvodovej pohnútky nie je v rozpore s účelom právnych predpisov. Ak však kryptomenu vlastníte ako fyzická osoba a pred jej predajom ju prevediete za nominálnu hodnotu na právnickú osobu s cieľom vyhnúť sa „25+15“, už je to problematickejšie. V takom prípade je potrebné sa pohrať so subjektívnou stránkou konania tak, aby zodpovedala požiadavkám pre autentické (po anglicky: genuine) konanie.

Pre porovnanie, na slovenskej právnickej osobe dosiahne fyzická osoba štandardne efektívne zdanenie 28,9 % (21 % sadzba dane pre právnické osoby + 10 % daň z dividend). Samozrejme to platí v prípade, ak sa platí aj daň z dividend, ktorej je možné sa ale v niektorých prípadoch a štruktúrach vyhnúť. Z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov je to relatívne neutrálna situácia. Takáto štruktúra vo všeobecnosti platenie odvodov nevyžaduje, s výnimkou marginálnych povinností v súvislosti s:

• minimálnymi zdravotnými odvodmi (pozri môj Linkedin status k tejto téme); a
• povinnosťami pre minimálne odmeny konateľa a fakturáciou do vlastnej firmy (pozri moje online školenie).

Nepriznanie príjmov z kryptomien

Nepriznanie príjmov z kryptomien je možné považovať za trestný čin. Naproti tomu agresívna daňová optimalizácia (konanie v súlade s textom zákona, ale v rozpore s jeho účelom) je v teórií postihnuteľná mimo trestnoprávnej roviny. Daňový úrad má postupne, aj keď zatiaľ relatívne pomaly, k dispozícii nejaké nástroje na odhaľovanie daňových únikov. Aj v súvislosti s postupným prijímaním legislatívnych iniciatív zo strany EÚ a OECD je možné rozumne predpokladať, že tieto nástroje budú postupne invazívnejšie. Štát sa prirodzene ale musí naučiť s nimi pracovať. 

Čo získa štát zrušením novely o zdaňovaní kryptomien? 

To ukáže až čas. V rámci prijímania konsolidačného balíčka som mal možnosť zúčastniť sa rokovania na príslušnom výbore NR SR. Práve v komunikácii so štátnou tajomníčkou MF SR bol zdôraznený fenomén tzv. Lafferovej krivky.

Tá, zjednodušene, prezentuje, že vyššia sadzba dane automaticky neznamená vyššie daňové príjmy pre štát. A to práve vďaka väčšej motivácií daňovníkov sa dani vyhnúť. A to buď nejakou legitímnou daňovou optimalizáciou (ak poznajú spôsob a majú zdroje), cez agresívnu daňovú optimalizáciu až po flagrantné porušovanie daňových predpisov nepriznávaním príjmov. 

Navyše, práve lepšou sadzbou na zdaňovanie krypta získalo Slovensko jednoduchú prestíž a na jeseň 2023 sme dokonca mali ako Highgate niekoľko dopytov zo zahraničia so žiadosťou o prenesenie daňovej rezidencie na Slovensko.

Daňová optimalizácia cez offshore spoločnosť alebo daňový raj?

Relatívne obdobne ako pri slovenskej právnickej osobe to z filozofickej roviny funguje aj pri zahraničnej spoločnosti. Predsa tam však existuje viacero dôležitých odlišností. Totiž pri zakladaní, ako aj pri samotnej existencii zahraničnej spoločnosti v jurisdikcii s nižším zdaňovaním, je potrebné pamätať na zdôvodnenie jej založenia a ďalšej existencie. Táto požiadavka vyplýva zo slovenského práva, keďže právo EÚ nie je v tomto smere harmonizované (prípadné smernice EÚ sú na konci dňa aj tak implementované do slovenského práva a podľa takéhoto znenia sa primárne postupuje pri aplikácii). Napriek tomu však je právo EÚ akýmsi garantom, že vôľa slovenských daňových úradov nie je absolútne svojvoľná a napríklad pri potrebe zdaniť Vašu spoločnosť napríklad v Maďarsku, na Cypre alebo na Malte musí byť takýto zásah slovenského daňového úradu v súlade so základným právom EÚ  – právom usadzovania sa. 

Vo všeobecnosti je z pohľadu obhájiteľnosti takejto zahraničnej štruktúry, kde slovenská fyzická osoba chce dosiahnuť minimálne zdanenie cez predaj kryptomien prostredníctvom zahraničnej spoločnosti, potrebné pamätať na tieto okolnosti:

• výber jurisdikcie s ohľadom nielen na výšku sadzby dane, ale aj:
  • celkový daňový systém (samotná sadzba dane totiž nemusí byť finálnym daňovým zaťažením);
  • náklady na založenie a udržiavanie;
  • schopnosti vybudovať tzv. substance pre lokálne ako aj slovenské účely;
  • rozsah požadovanej administratívy;
  • predvídateľnosť jurisdikcie z hľadiska zmeny podmienok; alebo
  • vnímania z pohľadu slovenskej legislatívy a praxe;
• problematiku tzv. miesta skutočného vedenia z pohľadu slovenských daňových úradov;
• problematiku vzniku tzv. stálej prevádzkarne z pohľadu slovenských daňových úradov;
• aplikáciu 35 % sadzby dane;
• všeobecné pravidlá proti nelegitímnej daňovej optimalizácii;
• CFC pravidlá pre právnické osoby;
• možnosti založenia a prevádzky bankového účtu; a
• chystanej európskej legislatívy (najmä tzv. Unshelling alebo DAC 6 smernica).

Využívanie tzv. offshore spoločností vie, za určitých okolností, byť relevantným a aj obhájiteľným nástrojom na zníženie daňového zaťaženia. Nastavenie však musí byť kvalitné, s cieľom znížiť nielen riziko prehry v prípadnom daňovom spore, ale aj praktické riziko pre nejaký daňový spor. Fiktívne faktúry zo zahraničia sú trestným činom. 

V ktorých krajinách sa oplatí predávať kryptomeny aby ste neplatili dane? 

Neexistuje univerzálna odpoveď. Daňové pravidlá pre kryptomeny sa v jednotlivých krajinách značne líšia a neustále sa vyvíjajú.

Niektoré faktory, ktoré je potrebné zvážiť pri výbere krajiny na predaj kryptomien:

• Daňové sadzby: niektoré krajiny zdaňujú kryptomeny ako príjem z kapitálového výnosu, iné ako príjem z podnikania. Sadzby dane sa môžu značne líšiť.
• Oslobodenia od dane: niektoré krajiny ponúkajú oslobodenia od dane pre kryptomeny držané dlhšie ako určitý čas.
• Daňové úľavy: pre investorov do kryptomien.
• Regulácia trhu s kryptomenami: rôzna úroveň regulačných požiadaviek na obchodovanie s kryptomenami.

Sú krajiny, ktoré sú mediálne známe svojimi priaznivými daňovými podmienkami pre kryptomeny:

• Portugalsko: ponúka 10-ročné oslobodenie od dane z príjmu pre kryptomeny držané dlhšie ako jeden rok.
• Malta: zdaňuje kryptomeny ako kapitálový výnos s 5% sadzbou dane.
• Nemecko: zdaňuje kryptomeny ako príjem z kapitálového výnosu, ale ponúka oslobodenie od dane pre kryptomeny držané dlhšie ako jeden rok.
• Švajčiarsko: zdaňuje kryptomeny ako príjem z kapitálového výnosu, ale sadzba dane sa líši v závislosti od kantónu.

Je dôležité zdôrazniť, že výber krajiny na predaj kryptomien by sa nemal robiť len na základe daňových úľav. Je potrebné zvážiť aj iné faktory, ako napríklad reguláciu trhu s kryptomenami, dostupnosť kryptoburz, možnosti založenia bankovej infraštruktúry, obhájiteľnosť z pohľadu slovenských daňových úradov ako aj stabilitu politického a ekonomického prostredia.

Známe formy daňovej optimalizácie pri zdaňovaní predaja Bitcoinov a iných kryptomien

Ďalšie formy daňovej optimalizácie je možné rozdeliť na tie, ktoré sú už na prvý pohľad protizákonné a tie, ktoré pri správnom nastavení môžu byť legálne a dokonca aj legitímne z morálno-etického hľadiska (aj keď tento rozmer je plne subjektívny). Zároveň, techniky daňovej optimalizácie môžeme rozdeliť aj na tie, ktoré sú všeobecne známe a tie ostatné.

Rôzne formy praktického zahmlievania a znetransparentňovania sú zjavne protizákonné. Praktické riziko je v dnešných reáliách síce nízke, ale problematické ostáva dôkazné bremeno. To znáša daňovník. Štátu by v princípe stačilo byť o niečo inteligentnejší a dôslednejší v aplikácii práva a mohol by relatívne represívne adresovať aj takéto praktiky (napríklad cez tzv. pomôcky v Daňovom poriadku).

Medzi všeobecne známe techniky zaraďujem napríklad zmenu daňovej rezidencie. Tá má síce z technického hľadiska svoje špecifiká, ale verejnosť o tejto možnosti v princípoch vie. Často je však tento nástroj zjednodušovaný (napríklad rôzne unilaterálne povolenia v krajinách ako Panama alebo Paraguaj) a daňovníkom sú podsúvané rôzne zázračné riešenia. Boris Becker, bývalý úspešný nemecký tenista, tiež zjednodušoval komplexnosť zmeny daňovej rezidencie (tvrdil, že je rezidentom Monaka, ale v Nemecku sa zdržiaval relatívne často). Nakoniec bol za toto konanie trestnoprávne postihnutý.

Rovnako za všeobecne známe považujem rôzne darovania priateľom „do Čiech“, platobné karty za zabezpečené kryptomeny alebo rôzne formy výpožičiek.

Neznáme formy daňovej optimalizácie pri zdaňovaní predaja Bitcoinov a iných kryptomien

Existujú však aj pre verejnosť neznáme techniky. Pri niektorých netreba vôbec využívať komplikované zahraničné štruktúry. Ich existencia je spôsobená rozmanitosťou slovenských daňových predpisov, ktoré vďaka svojmu rastu (čo do počtu slov) automaticky vytvárajú rôzne nekonzistentnosti a vytvárajú tak možnosti pre daňovú optimalizáciu. A pokiaľ je predmetná štruktúra autentická z hľadiska „businessovej“ racionalizácie, nielenže sa nemôže jednať o trestný čin, ale daňový úrad ani nemá právny mandát vás za využitie danej „diery“ v zákone sankcionovať.

Podklad k tomuto tvrdeniu poskytuje relatívne rozsiahla slovenská (ale aj česká) judikatúra. Je totiž vecou a zodpovednosťou štátu (zákonodarcu), aby v prípade, že chce určitú daň zaviesť a vyberať, určil podmienky stanovenia a výberu tejto dane jednoznačne a určito. Ak sa mu to nepodarí, musí počítať s tým, že pri výklade príslušného ustanovenia daňového predpisu súd uprednostní tú alternatívu, ktorá nezasahuje, resp. čo najmenej zasahuje do vlastníckeho práva daňovníka (t. j. fyzickej osoby, ktorá predáva kryptomenu), a to dokonca aj v prípade, že taký výklad bude v rozpore so základnými (štrukturálnymi či inými) princípmi príslušnej dane (t. j. dôjde k daňovej výhode, ktorú daňový úrad bude považovať za nelegitímnu  – bude v rozpore s princípom spravodlivého výberu daní).

Ak sa chcete dozvedieť bližšie o možnostiach daňovej optimalizácie pri krypto aktívach, k dispozícii máte možnosť dohodnúť si platenú osobnú konzultáciu (viac o konzultáciách so mnou preklikom nižšie) alebo komplexnejšie poradenstvo (po individuálnej dohode). 

Ak vás téma zdaňovania kryptomien zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien (virtuálnych mien) po zrušení krypto novely – možnosti daňovej optimalizácie je zobrazený ako prvý na Highgate.

Celý záznam z konferencie nájdete tu:

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga na konferencii NBS k digitalizácii kapitálového trhu je zobrazený ako prvý na Highgate.

Celý záznam z konferencie nájdete tu:

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga na konferencii NBS o MICA nariadení a celkovej regulácii krypto aktív je zobrazený ako prvý na Highgate.

Viac o tom hovoril Peter Varga v podcaste: https://hg.amcef.com/zdanovanie-krypta-na-slovensku-po-novele/

Novela zákona ale priniesla niekoľko zásadných zmien, ktoré majú určite významný (a pozitívny) vplyv na používanie a investovanie do kryptomien v krajine. Zmenil sa daňový režim kryptomien, čo má potenciál ovplyvniť investície do kryptomien a zároveň zlepšiť spravodlivú správu daní v tejto oblasti. Avšak tieto zmeny sa týkajú iba virtuálnych mien. Neaplikujú sa na iné podoby krypto aktív.

V tomto článku sa pozrieme bližšie na hlavné daňovo-odvodové zmeny a ich potenciálne dôsledky na verejné financie. Viac o tejto téme sledujte Linkedin Petra Vargu alebo si pozrite vyššie spomenutý podcast.

Doterajšie zaťaženie príjmov z predaja

Doterajšie daňovo-odvodové zaťaženie príjmov z predaja kryptomeny u FO patrilo medzi jedno z najvyšších v EÚ. V porovnaní s väčšinou iných finančných aktív vrátane akcií bolo aj menej výhodné. Zisky z predaja virtuálnych mien pri fyzických osobách (nepodnikateľoch) boli zdaňované sadzbou vo výške 19 % alebo 25 %, a to v závislosti od výšky ročného príjmu. Navyše sa k tomu platilo aj zdravotné poistné.

Extrémne vysoké daňové a odvodové povinnosti viedli nielen k odlivu majiteľov kryptomien do krajín, kde je daňová záťaž nižšia, ale aj vyššiemu riziku, že dochádzalo k neplateniu daní. Naopak, krajiny ako Malta, Nemecko a Portugalsko ponúkajú nulovú daň z príjmov z kryptomien, čo prilákalo mnoho investorov. Je preto možné tvrdiť, že neplatila priama úmera: čím vyššia sadzba dane, tým vyššie aj príjmy do verejných rozpočtov.

Nová situácia s nižšími daňovými sadzbami, vo výške 7 percent, ktorú novela priniesla je bez pochyby oveľa priaznivejšia. Nižšia daňová záťaž by dokonca mohla mať aj pozitívny dopad na príjmy verejných rozpočtov. Mohla by totiž motivovať investorov, aby zostali na Slovensku a poriadnejšie si plnili svoje daňové povinnosti. Okrem toho, vyplývajúc aj z našich skúseností, to môže podnietiť mladých ľudí zo zahraničia presťahovať sa na Slovensko.

Zmeny v základných pojmoch

Novela zákona okrem úpravy niektorých procesov priniesla aj nové definície a pojmy. Tie sú kľúčové pre pochopenie nového daňového režimu kryptomien a jeho aplikáciu v praxi. Tu sú niektoré z kľúčových zmien novelizovaného zákona:

Virtuálna mena

Podľa novely zákona o dani z príjmov je virtuálna mena definovaná ako digitálny nositeľ hodnoty, ktorý spĺňa nasledujúce kritériá:

• nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou, ani orgánom verejnej moci,
• nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo,
• nemá právny status meny alebo peňazí,
• je akceptovaný niektorými fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok,
• možno ho prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.

Táto definícia jasne rozlišuje virtuálne meny od tradičných zákonných platidiel a umožňuje ich identifikáciu a klasifikáciu pre daňové účely. Zároveň však jasne odlišuje od iných typov krypto aktív, čím tie podrobuje odlišnej daňovej úprave.

Stablecoin

Stablecoinom sa rozumie akákoľvek virtuálna mena, ktorej cena je relatívne stabilná z dôvodu jej naviazania na určitú komoditu, peňažnú menu alebo z dôvodu regulácie jej ponuky na základe stanoveného algoritmu.

Staking

Stakingom sa označuje prírastok virtuálnej meny získaný overovaním transakcií vo virtuálnej sieti. To znamená, že držitelia virtuálnej meny môžu zarobiť odmenu za svoju účasť v udržiavaní a zabezpečovaní siete. Staking sa stal dôležitou súčasťou kryptomenových ekosystémov a je jedným z mechanizmov, ktorým sa dosahuje bezpečnosť a dôveryhodnosť týchto sietí.

K definičnej zmene došlo i v prípade pojmu “predaj virtuálnej meny“. Pôvodne sa za predaj virtuálnej meny považovala výmena virtuálnej meny za majetok, inú virtuálnu menu, za poskytnutie služby alebo jej odplatný prevod. Dnes už predajom virtuálnej meny nie je jej výmena za inú virtuálnu menu. Avšak výmena za stablecoin už predajom je.

Obstarávacia cena

V doterajšej úprave bola absencia jasného pravidla pre určenie obstarávacej virtuálnej meny v niektorých, v ekonomike často vyskytujúcich sa, prípadoch. Takáto vágna/nedostatočná úprava predstavovala riziko, dvojitého zdanenia. S novelou sa táto technická neistota stala minulosťou, a to aspoň pri nákupe tovarov a služieb. Právna úprava dnes explicitne stanovuje, ako sa má určiť obstarávacia cena virtuálnej meny pri obchodovaní alebo poskytovaní služieb. Toto opatrenie značí dôležitý krok smerom k jasnejšiemu a presnejšiemu zdaneniu kryptomien, čo by malo uľahčiť život krypto držiteľom a zvýšiť právnu istotu v tomto ohľade.

Časový test, ako podpora dlhodobých investícií?

Jedným z hlavných bodov tejto novely je zavedenie tzv. časového testu. Investori, ktorí držia kryptomenu viac ako jeden rok pred predajom (a tá nebola súčasťou obchodného majetku), budú mať možnosť zahrnúť tento príjem do osobitného základu dane s výhodnou sadzbou 7 percent. Tento krok má za cieľ motivovať dlhodobé investície, stabilizovať trh a priblížiť sa krajinám, ktoré sú označované, ako krypto raje. Ak fyzická osoba predá svoje kryptomeny po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia (a neboli súčasťou obchodného majetku), bude zahŕňať tento príjem do osobitného základu dane, ktorý bude podliehať zníženej sadzbe dane vo výške 7 percent.

Ak by sa osoba rozhodla, že bude kryptomenu predávať skôr, ako po roku, takýto príjem sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) spolu s ostatnými príjmami a uplatní sa rovnaký spôsob zdanenia, ako funguje dnes, t.j. 19 % alebo 25 %, a to podľa výšky celkových zdaniteľných príjmov.

Skutočnosť, ako dlho bola kryptomena vo vlastníctve (držbe) daňovníka, je tzv. dôkazným bremenom daňovníka. t.j. je na daňovníkovi, aby túto skutočnosť vedel preukázať. V konkrétnej situácii potom závisí od spôsobu, akým nadobudol a uchovával kryptomenu. Napr. ak využíva úschovné služby (custody), potom, ako doklad môže slúžiť výpis od poskytovateľa služby. Pri úschove vo vlastnej peňaženke (self-hosted address) by mala byť postačujúca identifikácia peňaženky a zápis na blockchaine. Dokladom môže byť aj doklad k platbe za kryptomenu, aj keď sám o sebe bude dostatočný len v niektorých situáciách.

Zdravotné odvody pri kryptomenách

Ďalšou príjemnou zmenou je, že sa už nebude platiť zdravotné poistné. Platí to na všetky príjmy z predaj kryptomeny, ak kryptomena nebola súčasťou obchodného majetku, a to bez ohľadu na časový test. Toto oslobodenie platí pre všetky príjmy z predaja kryptomien po 1. januári 2024, ale neplatí na iné druhy krypto aktív. Táto zmena bude mať veľký vplyv na krátkodobých investorov a obchodníkov s kryptomenami, ktorí už nebudú zaťažení zdravotnými odvodmi. Uvedená výnimka sa tiež nebude týkať právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré disponujú virtuálnymi menami vo svojom obchodnom majetku.

Ďalšie zmeny v zákone

Podľa novej legislatívy bude príjem z predaja kryptomien, ktorý osoba nadobudla ťažbou alebo stakingom, zahrnutý do základu dane (čiastkový základ dane) až v zdaňovacom období, kedy došlo k realizácii predaja  virtuálnej meny. Týmto spôsobom sa umožní započítať plusové výsledky s prípadnými stratami z iných operácií.

Pri výmene virtuálnej meny za inú, však dochádza k zjavnému rozporu s tým, čo bolo avizované ako účel novely. Novelou sa malo dosiahnuť, aby výmena nebola zdaňovaná, avšak v súvislosti s neštandardným legislatívnym procesom, došlo k vytvoreniu vágneho ustanovenia, ktoré ponecháva do istej miery status quo.

Novela zákona doplnila i spôsob oceňovania, ak bola virtuálna mena nadobudnutá predajom tovaru alebo služieb. Vstupnou cenou od 1. januára 2024 bude reálna hodnota virtuálnej meny. Príjem z predaja virtuálnej meny je súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k jej predaju (napr. k výmene virtuálnej meny za majetok, a pod.) pri použití ocenenia vymieňanej meny reálnou hodnotou ku dňu výmeny.

Platby Kryptomenami do výšky 2 400 EUR ročne

Novela zákona prichádza s oslobodením od dane, ktorá sa týka platieb kryptomenami. Podľa novej legislatívy sa platby kryptomenami do výšky 2 400 eur ročne nebudú zdaňovať. Toto je pozitívny signál pre tých, ktorí využívajú kryptomeny na bežné platby a drobné transakcie. Odpadá tak potreba sledovať a evidovať tieto menšie platby v rámci daňového priznania. V prípade, ak by daňovník získal v zdaňovacom období z výmeny virtuálnej meny za majetok alebo služby príjem, ktorý presahuje sumu 2 400 eur, zdaní sa len rozdiel príjmov a výdavkov nad túto sumu. To znamená, že daň sa bude platiť len z čistého príjmu nad týmto limitom, čo uľahčí drobné platby kryptomenami a zvýši ich využitie v bežných transakciách.

Štandardizácia a technické výzvy

Vďaka prijímaniu rôznych legislatívnych počinov, najmä na úrovni EÚ dochádza k určitej štandardizácii, avšak v oblasti priamych daní si každá krajina určuje svoju politiku. Touto novelou zákona o dani z príjmov môžeme vidieť, že sa Slovensko rozhodlo urobiť svoj prvý krok a posunúť zdaňovanie na vyššiu úroveň. Celkovo možno konštatovať, že prijímanie nových legislatívnych opatrení v oblasti zdanenia kryptomien na Slovensku je dôležitým krokom smerom k štandardizácii a zlepšeniu právneho rámca. Hoci novela zákona o dani z príjmov priniesla pozitívne zmeny a ukazuje ochotu k adaptácii, je potrebné mať na pamäti, že existujú aj riziká spojené s nedostatočným legislatívnym procesom a dlhodobými nedostatkami v oblasti zdaňovania kryptomien.

V budúcnosti je nevyhnutné, aby sa pokračovalo najmä v technických úpravách, ktoré boli teraz prehliadnuté a ktoré zohľadnia potreby kryptomien a zabezpečia spravodlivé a efektívne zdanenie. Zatraktívnenie a prilákanie nových krypto-nadšencov je prvým krokom, avšak dlhodobým cieľom by malo byť vytvorenie jasných a jednotných pravidiel, ktoré zabezpečia efektívne zdanenie a minimalizujú právnu neistotu.  

Videopodcast na tému „Zdaňovanie krypta na Slovensku po novele“ si môžete pozrieť pod článkom. 

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Nová éra v zdaňovaní kryptomien na Slovensku: novela zákona o dani z príjmov je zobrazený ako prvý na Highgate.

Slávnostný galavečer udeľovania ocenení bol organizovaný vydavateľstvom EPRAVO Group a týždenník TREND, pričom jeho jedenásty ročník pripadol na stredu 26. apríla. Podujatie sa konalo v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave, kde si zúčastnení víťazi jednotlivých kategórií prevzali ocenenia za svoju celoročnú prácu.

Ďakujeme našim klientom a partnerom za spoluprácu, aj vďaka ktorej sa nám tento úspech podarilo dosiahnuť.

Ak máte záujem o konzultáciu, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Highgate Law & Tax sa stala Právnickou firmou roka 2023 v oblasti daňového práva je zobrazený ako prvý na Highgate.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Odborný článok od Vladimíry Mačuhovej a Petra Vargu v Buletíne Slovenskej komory daňových poradcov k téme krypto aktív je zobrazený ako prvý na Highgate.

Problém dvojitého zdanenia pri platbách za tovary a služby kryptom je reálnym problémom. Riešenie nie je možné jednoducho hľadať v zákone o dani z príjmov a nie je možné ho ani automaticky očakávať od aplikácie akejsi ad hoc spravodlivosti pri zdaňovaní (t.j. nie je tam dvojité zdanenie, lebo to je nespravodlivé). Jednoducho, ak daňovník za dodanie tovaru alebo služby obdrží ako odplatu krypto aktívum, hrozí, že správca dane nebude vedieť tomuto krypto aktívu pripísať vstupnú cenu.

V praxi sa stretávame s viacerými možnosťami niektorých poradcov ako sa tomuto fenoménu vyhnúť. Ešte viac poradcov však ani nevie, že takýto problém existuje. Práve touto prednáškou sme sa preto usilovali o zverejnenie tohto problému na vysoko odbornej úrovni pred relevantným publikom. Sme veľmi radi, že prednášky sa zúčastnili aj relevantní predstavitelia Ministerstva financií SR s ktorými sme rozsah tohto problému a potenciálne možnosti nápravy mohli diskutovať.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Dvojité zdanenie pri platbe kryptom. Peter Varga a Vladimíra Mačuhová prednášali na metodických dňoch Slovenskej komory daňových poradcov je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

Staking znamená držanie vrituálnej meny v kryptomenovej peňaženke alebo na niektorých burzách, pričom ich majiteľ za to získa odmenu. Tí, čo tak robia, by teoreticky mali v súčasnosti z tohto zisku zaplatiť daň, a to aj vtedy, ak v skutočnosti nevyhnutne nepríde k navýšeniu majetku daňovníka. Ak tak neurobia, môžu na základe dier v zákone na to o pár rokov doplatiť pri daňových kontrolách.

Cieľom návrhu advokátov z právnickej kancelárie Highgate Group je, aby sa príjem zo stakingu zdaňoval až v momente, keď bude zisk zo stakingu reálny. Ak by Slovensko staking právne upravilo, bolo by jednou z prvých krajín na svete a možno vzorom pre ostatné štáty. Zároveň sa tým zabráni zbytočným žalobám a súdnym sporom, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť kvôli dnes nejednoznačnej úprave.  

Celý článok tu : https://touchit.sk/nova-legislativa-ohladne-kryptomien-pravnici-z-pracovneho-timu-ministerstva-financii-vypracovali-navrh-ako-zdanovat-staking/426541

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Zdaňovanie kryptoaktív prináša množstvo otáznikov. Rozhovor pre TouchIT je zobrazený ako prvý na Highgate.