Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

Ľudia dnes húfne podpisujú hypotéky aj preto, lebo veria, že banka úrok počas fixácie nezdvihne, respektíve jej to platné zákony znemožnia. Čo ak by sme však pripustili takúto možnosť? Koľko ľudí by bolo ochotných zobrať si pri takejto neistote hypotéku? Koľko podnikateľov by bolo ochotných si požičať od banky peniaze? Menej. Aj keď zníženie počtu hypotéky-chtivých môže v dnešných podmienkach na prvý pohľad pôsobiť pozitívne, zúženie možností na efektívne získavanie kapitálu pre podnikateľov je bezpochyby katalyzátorom ekonomického úpadku. Neistota znižuje dôveru a mrazí ekonomickú aktivitu. A to, aký reálny dopad na ľuďmi hmatateľné makroekonomické veličiny takýto mráz môže mať, sme sa presvedčili pred necelými 10 rokmi.   

Randenie s playmate 

Aj keď sa nám môže zdať, že je nespravodlivé a nemorálne, aby UBER alebo Taxify na Slovensku neplatili dane, rýchle a nekompaktné riešenia takejto situácie vysielajú zlý signál. V podnikaní radi spolupracujete so serióznymi a korektnými partnermi. Pri takýchto partneroch máte väčšiu istotu, že ich správanie osciluje s nízkou volatilitou. V zmluvných vzťahoch sa tomu hovorí „market standard“ a v práve „právna istota“. Dodržiavanie týchto princípov prispieva k efektivite a ekonomike zrýchľuje obrátky. Na druhej strane, ak narazíte na väčšiu neistotu alebo neštandard, požadujete rizikovú prirážku. Ak prenajímate budovu neznámemu nájomcovi, pýtate si prirodzene vyššie nájomné a vyšší depozit. Ak vás niekto lanári investovať do Zimbabwe, požadujete vyššiu potenciálnu ROI. A ak chcete randiť s playmate, musíte počítať so životom na Instagrame.  

Prednosť medzinárodného práva?

Z pohľadu medzinárodného práva verejného, Slovensko uplatňuje tzv. monistický prístup, ktorý sa v prípade Slovenska vyznačuje explicitnou prednosťou medzinárodného práva pred domácim právom.  Tento princíp bol do slovenského právneho poriadku zavedený až v roku 2001. Teoreticky si tak môžeme predstaviť, že pri krajinách, s ktorými Slovensko uzavrelo zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia pred týmto rokom, by digitálna daň mohla byť obhájiteľná. Ale aj to je veľmi diskutabilné. Hneď §1 zákona o dani z príjmov, ktorý stanovuje digitálnu daň, hovorí, že tento zákon sa použije iba vtedy, ak medzinárodná zmluva nehovorí niečo iné. A tá v prípade digitálnej dane hovorí niečo iné.

Legitímne očakávania

V investičnom práve (a nielen tam) existuje termín legitímne očakávania. Investujete do podnikania v krajine množstvo peňazí a očakávate, že štát napríklad nezvýši z roka na rok dane o 10%. Samozrejme, štát má plné právo zvyšovať dane akokoľvek chce. Dramatické zmeny legislatívneho prostredia však nabúravajú dôveryhodnosť krajiny ako investičného partnera a môžu byť žalovateľné zo strany investora, lebo sú v rozpore s jeho legitímnymi očakávaniami. Toto je oscilácia s vysokou volatilitou. Je to tiež ako pripravovať sa celý rok na svadbu, aby vám partner nakoniec pred oltárom povedal nie. Nemohol to vedieť skôr?

Konanie Slovenska zavedením digitálnej dane však nie je len o rozpore s legitímnymi očakávaniami. Je to o rozpore s jedným zo základných princípov medzinárodného práva – pacta sunt servanda – dohody sa majú dodržiavať. Tu vás netrápi len partnerove „nie“ pred oltárom, ale aj jednostranne zvýšený storno poplatok v hoteli. A ten od vás hotel zároveň aj vymáha tým, že pod hrozbou násilia núti vašich hostí po kostole odovzdať pripravené obálky do rúk pristavenej SBS, keďže svadba bola zrušená. 

Správne, úprimné, férové a v súlade s legitímnymi očakávaniami by možno bolo spoločnosti, ktorých sa digitálna daň týka a ktoré dnes na Slovensku podnikajú nelegálne, donútiť právnymi prostriedkami podnikať na Slovensku legálne. A to by bolo možné urobiť aj bez nedávneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípade UBER. Podnikanie v súlade so slovenským právom by totiž s veľkou pravdepodobnosťou prinieslo aj povinnosť platiť dane zo ziskov na Slovensku. A ako bonbónik by tak štát možno ochránil vodičov Taxify alebo UBER pred vystavovaním sa riziku trestného stíhania za neoprávnené podnikanie, ktorého sa kritická časť týchto vodičov dopúšťa.  

Ale prečo booking.com? 

Dá sa rozumieť hnevu štátu v prípade niektorých digitálnych platforiem, ale prečo adresovať digitálnu daň aj k booking.com? Jeho zisky zo Slovenska sa predsa obsahovo významne odlišujú od ziskov, ktoré na Slovensku produkuje činnosť UBERu alebo Taxify. Kým UBER a Taxify do veľkej miery určujú obsah podkladovej služby (zhrnutie poskytol generálny advokát Szpunar), portál booking.com len efektívnejším spôsobom zverejňuje ponuku ubytovacích služieb. Pri booking.com nemôžeme povedať, že podniká na Slovensku. Ak chce Slovensko zdaňovať portál booking.com, musí zdaňovať aj rezervačné systémy hotelových sietí.

Ak to celé zjednodušíme, Slovensko vyslalo do sveta signál, že s právnou istotou na Slovensku nie je možné plnohodnotne počítať. To mimochodom potvrdzuje aj nedávne rozhodnutie okresného súdu v prípade Taxify, ktoré sa významne odlišuje od rozhodnutia v prípade UBER a to napriek tomu, že obsahovo ide o totožné služby. Okrem toho však Slovensko dokázalo, že si na ministerstve financií asi nevieme dať námahu na dôkladnejšie a komplexnejšie rozpoznanie materiálnych rozdielov medzi digitálnou platformou UBER a booking.com. Takéto prešľapy sú pri politicky neutrálnych témach ako je táto asi celkom zbytočné. 

Článok Slovensko digitálnou daňou pre UBER, Booking, Taxify a iných spáchalo ťažký hriech je zobrazený ako prvý na Highgate.

Ako slovenské právo upravuje zdieľanú ekonomiku? Ktoré právne predpisy ju regulujú?

Zdieľaná ekonomika ako taká nemá svoju samostatnú, ucelenú právnu úpravu. Jej vonkajšie a vnútorné vzťahy sa preto napasúvajú na existujúce právne a daňové rámce. Ak zdieľanú ekonomiku chápeme ako zdieľanie jednej vŕtačky dvoma susedmi, právna úprava je vo všeobecnosti iba v rovine občianskoprávnych vzťahov a príležitostného zdanenia. Zdieľanú ekonomiku je však možné interpretovať aj veľmi extenzívnym spôsobom, a teda zahŕňať napríklad aj prostredie okolo existujúcich komerčných online platforiem. V takom prípade sa tieto vzťahy spravujú aj komerčnými predpismi ako napríklad obchodným zákonníkom, živnostenským zákonom alebo zákonom o DPH.

Ako reguluje sharing economy Občiansky zákonník?

Občiansky zákonník neobsahuje žiadne inštitúty určené špecificky pre zdieľanú ekonomiku. Pri jej právnom uchopení musíme využívať tie všeobecné a existujúce. Ak zdieľanú ekonomiku spájame iba s nekomerčným prostredím (napr.: zdieľanie vŕtačky dvoma susedmi), občiansky zákonník pozná napríklad podielové spoluvlastníctvo, zmluvu o výpožičke alebo nájomnú zmluvu.

Aké problémy štátu a úradníkom pripravuje Airbnb? Ozývajú sa hlasy, ktoré volajú po zákaze Airbnb. Ako to hodnotíte?

Ak mám byt a idem na mesiac na dovolenku a prenajmem ho cez Airbnb, ide v princípe o rovnakú zdieľanú ekonomiku ako pri spomínanej vŕtačke. Ak si však kúpim viac bytov, aby som ich prenajímal, podnikám. A keď podnikám, musím čeliť viacerým ďalším regulačným nástrahám. V prípade Airbnb je treba spomenúť azda problémy so zdaňovaním Airbnb ako aj samotných prenajímateľov, alebo dodržiavanie regulácie ochrany spotrebiteľa.

V prípade Airbnb nie je podľa mňa problém primárne s nejakou spiatočníckou reguláciou. Asi sa všetci zhodneme na tom, že ak dane platí penzión, mal by ich platiť aj prenajímateľ bytu cez Airbnb. Ak však chceme napríklad kvôli flexibilite podnikania cez Airbnb protestovať proti regulácii ochrany spotrebiteľa, je určite potrebné celú túto reguláciu vnímať koncepčne a v celej svojej hĺbke. Tá sa totiž „brainstormovala“ dlhé roky a množstvom ľudí, preto nestačí len hovoriť povrchne o nástupe mobilných aplikácií a dookola skloňovať zdieľanú ekonomiku. To je v tomto ohľade absolútne bez právneho a akéhokoľvek logického významu. Aj booking.com má aplikáciu a rovnako flexibilne sprostredkúva stretnutie dopytu s ponukou. A v tomto ohľade je penzión na booking.com rovnakou zdieľanou ekonomikou ako byt na Airbnb, ktorý bol kúpený kvôli Airbnb.

Je teda prirodzené, že ak nedodržiavate pravidlá hry, ktoré musí dodržiavať konkurencia, budú aj hlasy volajúce po zákaze. Nie je určite možné vnímať ako spravodlivé konkurenčné prostredie to, kde jeden konkurent má o 20% nižšie ceny, len preto, že nemá regulačné náklady (napríklad neplatí dane). A štát s tým nemusí mať len „daňový problém“, ale vyrušovať ho môže aj to, že to naštrbuje jeho snahy o približovanie ekonomického prostredia k dokonalej konkurencii.

V akom stave je v súčasnosti zdaňovanie zdieľania ubytovania ako je Airbnb? Dokážu daniari efektívne aplikovať daňové predpisy aj na Airbnb?

Z pohľadu slovenského vnímania fungovania Airbnb má zdaňovanie v princípe tri úrovne. A vo všeobecnosti sa dá možno povedať, že všetky tieto úrovne sú v prípade Airbnb nejako závadné. Airbnb ako také je kritizované za to, že neplatí zo svojich európskych príjmov férovú daň – príliš daňovo optimalizuje. Je to kvôli kombinácií daňových výhod Írska a znenia medzinárodných daňových zmlúv, ktoré Airbnb oslobodzujú od zdanenia v krajine, v ktorej generuje svoje príjmy. Výsledkom tak je skutočnosť, že príjmy zo slovenských prenájmov sa nezdania na Slovensku a na konci dňa nie sú relevantne zdanené ani v samotnom Írsku.

Ďalším daňovým elementom je zdanenie na úrovni prenajímateľov. Na rozdiel od Airbnb ako takého, prenajímatelia majú relatívne jasne nastavené pravidlá zdaňovania a problémom tak môže byť iba to, že tie príjmy nemusia priznávať. A treťou trecou plochou štandardne bývajú miestne dane. Opäť, prenajímateľ musí miestne dane platiť, ale vďaka v súčasnosti možno slabej kontrole a nedostatku ľahko dostupných informácií o prenajímateľoch je platenie miestnych daní v praxi možno skôr na úrovni princípu dobrovoľnosti.

Skutočne tí, čo používajú Airbnb (alebo aj iné druhy sharing economy) „okrádajú“ štát, ako to tvrdia niektoré štáty EÚ?

Pojem „okrádanie“ je možné vnímať nielen subjektívne, ale aj objektívne. Ak prenajímateľ bytov alebo taxikár jazdiaci pre Taxify neprizná príjmy alebo nezaplatí DPH, tak asi vieme sebavedomo vyhlásiť, že Slovensko okráda. Ak sa však bavíme o daňových štruktúrach Airbnb, Uber alebo Taxify, tak ten pojem „okrádanie“ je možné vnímať iba v subjektívnej súvislosti cez prizmu morálky a spravodlivého výberu daní. Tieto spoločnosti legálne využívajú existujúce daňovo-právne rámce a neplatia tak dane vo výške, ktorú by možno kritická časť spoločnosti považovala za spravodlivú. Medializovaných bolo viacero prípadov. Za zmienku stojí prípad Googlu, ktorý údajne pri svojich príjmoch z Európy, Blízkeho Východu a Afriky vo výške 22,6 miliárd euro zaplatil daň vo výške 47,8 milióna euro. A to je možné vnímať za nespravodlivé nielen vo vzťahu k štátom, ale aj vo vzťahu ku konkurencii, ktorá takéto štruktúry implementovať nedokáže. A áno je možné potvrdiť, že európske štáty, EÚ ako taká alebo OECD majú veľmi veľké výhrady voči spoločnostiam ako je Airbnb, Uber, Apple alebo Google, ktoré využívajú daňové raje ako Írsko alebo Holandsko. Tu by som len pripomenul, že v súčasnosti sa postupne na globálnej úrovni implementujú opatrenia s cieľom dosiahnuť spravodlivejšie zdanenie globálnych spoločností. Schválne hovorím „na globálnej úrovni“, lebo slovenský vynález „digitálna daň“ je v príkrom rozpore s medzinárodným právom, a teda aj so slovenským zákonom o dani z príjmov.

Ako sa vyvinula situácia okolo Uberu na Slovensku? Nedávno súdy rozhodli o tom, že Uber bude úplne zakázaný. Zmenilo sa niečo?

Nemám vedomosť, že by sa niečo zmenilo.

Myslíte, že je šanca, že sa Uber na Slovensku opäť povolí? Ak áno prečo? Ak nie prečo?

Pokiaľ nebude účinná nová regulácia, ktorá bude Uberu vyhovovať, predpokladám, že sa Uber nevráti. Ale to sú len moje neprávne domnienky. Z právneho hľadiska je to relatívne jednoduchá téma. Súdny dvor EÚ potvrdil, že Uber sa má na Slovensku prispôsobiť našej regulácii podnikania v cestnej doprave. Uber to neurobil a tak ho súd predbežným opatrením zakázal. Útok na Uber však na Slovensku prišiel zo strany, ktorú by som možno menej očakával. Primárny problém podnikania cez Uber bol, že vodiči Uber podnikali nelegálne. Čiže, pokiaľ Uber nebude fungovať v súlade so starou alebo už novou reguláciou, nemá dôvod byť „povolený“. Treba však povedať, že prípad Taxify dokazuje existenciu veľmi širokej škály voľnej úvahy našich súdov v prípadoch skutkovo limitujúcich k rovnakosti, a tak možné je naozaj čokoľvek.

Menia niektoré krajiny EÚ alebo USA svoj postoj voči Uberu? Alebo naďalej uplatňujú striktné regulácie resp. zákazy jeho používania?

Priznám sa, že nesledujem osud Uberu v iných štátoch vo väčšej miere ako všeobecný konzument internetových informácií. Každá krajina má svoje vlastné pravidlá hry, a teda aj ten prístup štátov k Uberu ako aj prístup Uberu k príslušnej regulácii môže byť úplne rôznorodý. Akýkoľvek však je, nemyslím, že by to malo mať nejakú významnú vypovedaciu hodnotu voči tomu ako by sme sa na dodržiavanie/nedodržiavanie pravidiel Uberom mali pozerať na Slovensku my. Prístupy zo zahraničia ako aj prístup Uberu zo zahraničia môžeme vnímať len ako inšpiráciu ako potenciálne legislatívne uchopiť tento typ podnikania na Slovensku. Ak má aj na základe skúseností zo zahraničia spoločnosť, za ktorú koná štát, pocit, že existujúca regulácia taxislužieb je nemoderná, treba ju samozrejme zmeniť. Jediným dôvodom však nemôže byť len existencia nejakej mobilnej aplikácie, lebo tú má aj Hopin a jeho vodiči majú na aute znak TAXI. A rovnako si nemyslím, že by v právnom štáte malo mať takéto nelegálne podnikanie alebo neplatenie daní imunitu pred sankciami len preto, že sa pritom svojvoľne skloňuje zdieľaná ekonomika.

Plánuje sa na svetovej, európskej alebo vnútroštátnej úrovni nejaká zmena v právnej regulácii zdieľanej ekonomiky?

Myslím si, že neexistuje a neviem si ani predstaviť, že by objektívne vedel existovať nejaký globálny koncept regulácie zdieľanej ekonomiky. EÚ prináša právnu úpravu iba v oblastiach, v ktorých má mandát od členských štátov. A tiež nemám vedomosť, že by existovala nejaká všeobecná iniciatíva, ktorá by mala za cieľ prijať hmatateľné riešenia pre zdieľanú ekonomiku. A dokonca si myslím, že zdieľanej ekonomike ani nie je potrebné vytvárať paušálne právny rámec. Ak má napríklad spoločnosť problém s reguláciou taxislužieb, štát môže novelizovať zákon o cestnej doprave. Ak chce štát vytvoriť pre vodičov Uber aj iný ako binárny režim, podnikateľ / nepodnikateľ, tak upraví napríklad obchodný zákonník alebo zákon o dani z príjmov. Asi by to náš právny poriadok viac skomplikovalo, ale ak je taká spoločenská alebo technologická objednávka, prečo nie.

Článok Platenie daní, daňové optimalizácie a iné osobitosti okolo platforiem tzv. zdieľanej ekonomiky je zobrazený ako prvý na Highgate.