Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

V oblasti zamestnávania “kontraktorov” pre klientov zabezpečujeme: 

• finančnú analýzu dopadov zamestnávania “kontraktorov”;
• porovnanie s.r.o. so živnosťou pre kontraktorov klienta;
• analýza dopadov na dávky zo sociálneho poistenia u konkrétnych fyzických osôb;
• analýza limitov a možností zamestnávania “kontraktorov” vo svetle aktuálnej judikatúry s ohľadom na tzv. švarc systém;
• drafting zmlúv o spolupráci s ohľadom na:
• elimináciu rizík spojených so “švarcsystém”;
• ochranu spoločnosti pred “bad leaver” situáciami;
• ochranu IP a iných aktív spoločnosti.

Pracovné právo v Highgate Group

Highgate Group je daňovo-účtovná spoločnosť a advokátská kancelária. Na jednom mieste tak náš klient môže stretnúť mzdového účtovníka ako aj právnika, ktorý sa venuje pracovnému právu. Na základe dopytov zo strany našich klientov evidujeme, že takýto koncept predstavuje nespochybniteľnú pridanú hodnotu nielen pre klientov, ale aj našich kolegov. Tí tak môžu hľadať odbornú oporu v rámci kancelárie. 

Aj pre klientov musí bezpochyby takýto koncept znamenať komfortnejšiu pozíciu ako adresáta služieb mzdového účtovníctva. V praxi sme totiž svedkami situácií, kedy si účtovník právne informácie a povedomie buduje vyhľadávaním informácií na internete. Tieto informácie si môže nesprávne interpretovať a zároveň nemusia ani súhlasiť s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov.

Vzory právnych dokumentov pre našich klientov

Naši klienti majú možnosť využiť viaceré vzory právnych dokumentov pripravených našou advokátskou kanceláriou Highgate Group a to bezplatne. Klienti tak môžu využiť vzory pracovných zmlúv, výpovedí, dohôd, zmlúv o spolupráci a podobne.

Zamestnávanie na “živnosť”

Vzhľadom na významné rozdiely medzi štandardným zamestnávaním a zamestnávaním na “živnosť” je táto téma aktuálna takmer u každého klienta. Venujeme sa jej nielen z daňovo odvodového hľadiska, ale aj z právneho hľadiska ako aj s ohľadom na dávky sociálneho poistenia.

Rozdiel medzi živnosťou a zamestnaním

Predpokladajme, že zamestnávateľ má zamestnanca, ktorému vypláca hrubú mzdu 2 000 EUR. Predpokladajme, že sa dohodnú, že zamestnanec si založí živnosť a bude svoju prácu zamestnávateľovi fakturovať, pričom suma na faktúre bude 2 000 EUR. 

Predpokladajme, že: 

• zamestnanec má jedno dieťa do 6 rokov na ktoré si uplatňuje daňový bonus;
• zamestnanec si neuplatňuje iný daňový bonus;
• zamestnanec si neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/manželku ani inú nezdaniteľnú časť okrem tej podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov;
• zamestnanec si ako živnostník uplatňuje paušálne výdavky;
• zamestnanec ako živnostník podlieha ročnému zúčtovaniu sociálneho poistenia;
• zamestnanec si ako živnostník neplatí poistenie v nezamestnanosti;
• zamestnávateľ má kladný základ dane;
• zamestnávateľ podlieha 21 % sadzby dane.

Aké sú daňové a odvodové dopady na obe právne formy? Tabuľka vychádza z platného daňového a odvodového stavu platného v druhom polroku 2021. 

Finančné rozdiely medzi oboma formami “zamestnávania” sú tak významné nielen z pohľadu zamestnávateľa, ale aj z pohľadu “zamestnanca”. Pokiaľ by sa však zamestnanec ako živnostník nachádzal v režime tzv. odvodových prázdnin, ten finančný rozdiel by bol ešte významnejší: 

Úplne iná daňovo-odvodová situácia však nastáva v prípade, ak kontraktor spolupracuje so spoločnosťou prostredníctvom svojej právnickej osoby. V takom prípade do úvahy prichádzajú aj ďalšie aspekty, ktoré výsledné číslo úspory môžu významne upraviť. 

Dopad živnosti na dávky sociálneho poistenia

Na výhodnosť zamestnávania na “živnosť” nie je možné nazerať izolovane iba cez optiku vyššie uvedených tabuliek. Komplexný obraz totiž dotvára aj efekt dopadov na dávky zo sociálneho poistenia, ktorých výška je rôzna v závislosti od viacerých okolností vrátane právnej formy na základe ktorej fyzická osoba vykonáva zárobkovú činnosť. 

Aj pri dávkach zo sociálne poistenia je iná situáciá u kontraktorov, ktorí poskytujú svoje služby prostredníctvom právnickej osoby.

Živnosť a materská

Základným predpokladom pre nárok na materské je, aby fyzická osoba bola nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom najmenej 270 dní. Pokiaľ sa živnostník nachádza v režime tzv. odvodových prázdnin a neplatí si sociálne odvody ako dobrovoľný poistenec, nemusí mu vzniknúť nárok na materské. Výška materského je štandardne 75 % tzv. denného vymeriavacieho základu. Pričom denný vymeriavací základ sa odvodzuje od priemeru vymeriavacích základov v tzv. rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie je rôzne v závislosti od okolností daného prípadu. Ak by sme to mali zjednodušiť, výška materskej u živnostníka sa odvíja od toho, koľko a kedy prispieval živnostník do sociálneho poistenia. Avšak práve pri materskej pre živnostníkov zákon o sociálnom poistení umožňuje flexibilne dosiahnuť stav, kedy živnostník dostáva maximálnu materskú. Výška maximálnej materskej pri 31 dňových mesiacoch sa pozvoľna každým rokom približuje k sume 2 000 EUR. Pre viac informácií si dohodnite osobnú konzultáciu s Petrom Vargom. Naši klienti na účtovníctvo majú 50 % zľavu.  

Živnosť a práceneschopnosť

Vo všeobecnosti platí, že živnostník môže byť uznaný za práceneschopného v prípade choroby, úrazu alebo izolácie/karantény. Štandardná výška nemocenskej dávku sa odvíja od príspevkov živnostníka do sociálneho poistenia ako aj od typu PN (iná suma môže živnostníkovi vyjsť pri pandemickej PN). 

Pokiaľ živnostník spĺňa podmienky na nemocenskú dávku (napríklad je platiteľom sociálnych odvodov alebo sa nachádza v tzv. ochrannej lehote), výška nemocenskej dávky je podobná ako pri zamestnancoch, a síce: 

• 25 % denného vymeriavacieho základu v období od 1. do 3. dňa PN;
• 55 % denného vymeriavacieho základu od 4. dňa PN.

Výška denného vymeriavacieho základu sa odvíja od viacerých faktorov. Vo všeobecnosti však platí, že živnostníci využívajúci paušálne výdavky platia sociálne odvody z nižších vymeriavacích základov. A to má dopad aj na výpočet denného vymeriavacieho základu. Treba tiež brať do úvahy, že živnostník si nevie vopred odhadnúť výšku nemocenskej dávky v takej miere ako to vie urobiť pri materskej. 

Živnosť a ošetrovné

Ošetrovné sa stalo významným sociálnym doplnkom počas pandémie a zavretých škôl. Pomáhalo nielen zamestnancom/živnostníkom, ale aj samotným zamestnávateľom z hľadiska cash-flow prekonať náročné pandemické obdobie pozastavenej ekonomiky. 

Živnostník má štandardne nárok na ošetrovné pokiaľ si sociálne odvody platí, alebo sa nachádza v tzv. ochrannej lehote. Výška ošetrovného rovnako závisí od denného vymeriavacieho základu, ktorého výška sa odvíja od príspevkov živnostníka do sociálneho systému v tzv. rozhodujúcom období. Výška ošetrovného je 55 % takto vypočítaného denného vymeriavacieho základu. Obdobne teda ako pri nemocenskej dávke, výška ošetrovného u živnostníka je ovplyvnená nižšou odvodovou povinnosťou živnostníkov oproti zamestnancom. 

Živnosť a dôchodok

Aj keď dôchodky sú pre viacerých kontraktorov našich klientov abstraktnou témou, u niektorých predsa evidujeme záujem o analýzu efektov konverzie na živnosť aj z hľadiska budúcich dôchodkových príjmov. Pri dôchodkoch sa štandardne uplatňuje zásluhový princíp – čím viac poistenec prispeje do sociálneho systému, tým vyšší bude mať dôchodok. Tento zásluhový systém je však ovplyvnený sociálnym elementom, ktorý prezentujú hlavne dôchodkové stropy, koeficient pri vyšších dôchodkoch ako aj inštitút minimálneho dôchodku. 

Ak má napríklad konverzia zo zamestnanca na živnostníka znamenať nižší dôchodok napríklad o 200 EUR, tak pri 15 ročnom poberaní dôchodku celková suma predstavuje 36 000 EUR. A to je relevantná suma. Pri konverziách zo zamestnania na “kontraktorov” tak pre klientov analyzujeme na požiadanie aj tento aspekt. 

Živnosť a dávka v nezamestnanosti 

Živnostník má nárok na dávku v nezamestnanosti iba vtedy, ak si platil dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Živnostník si tak musí platiť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, aby nárok na túto dávku mal. 
Výška dávky je 50 % denného vymeriavacieho základu, ktorý sa odvíja od priemeru vymeriavacích základov v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie je pritom pri dávke v nezamestnanosti iné ako napríklad pri materskej alebo nemocenskej dávke. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Je “švarc systém” legálny?

Švarc systém nie je legálny. Okrem administratívnej sankcie je možné pri švarc systéme naplniť aj skutkovú podstatu niektorého z daňových trestných činov (najmä skrátenie dane a poistného). Je tak dôležité pri nastavovaní vzťahov s kontraktormi alebo pri konverzii zamestnancov na kontraktorov pochopiť tieto kroky ako projekt, ktorý si zaslúži posúdenie aj z právneho hľadiska. Cieľom však nie je len minimalizovať riziká spojené so sankciami zo strany štátu, ale aj nastaviť zmluvné vzťahy s kontraktormi tak, aby bola spoločnosť chránená (napríklad v súvislosti s IP právami).

Čo na “švarc systém” hovorí judikatúra súdov?

Judikatúra je relatívne rôznorodá. Veľkú inšpiráciu je potrebné hľadať v českej súdnej praxi, ktorá vyprodukovala nielen pojem “švarcsystém”, ale aj relatívne rozsiahly systém súdnych rozhodnutí, ktoré pomáhajú aj nám pri nastavovaní obhájiteľných právnych a daňovo odvodových rámcoch pri zamestnávaní “na živnosť”. Čiastočne iná daňovo-odvodová situácia nastáva v prípade, ak kontraktor spolupracuje so spoločnosťou prostredníctvom svojej právnickej osoby.

Článok Zamestnávanie živnostníkov („Švarc systém“) a právne a daňové súvislosti je zobrazený ako prvý na Highgate.

Dane a odvody

Porovnanie daňového a odvodového zaťaženia podnikateľa – živnostníka a podnikateľa podnikajúceho prostredníctvom s. r. o. je možné ilustrovať na nasledovných zjednodušených príkladoch:

Príklad č. 1: Podnikateľ si na svoje podnikanie založil spoločnosť ABC, s. r. o. Tržby spoločnosti predstavujú sumu 30.000 EUR ročne, na podnikanie neboli vynaložené žiadne ďalšie náklady.

V roku 2020 bola prijatá jedna zo zásadných zmien v oblasti daňového zaťaženia podnikateľov, ktorou je znížená 15%-ná sadzba dane z príjmu pre podnikateľov s tržbami do 100.000 EUR ročne. Pre podnikateľov, ktorí presiahnu túto hranicu ročných tržieb, sa uplatňuje 21%-ná sadzba dane z príjmu. Nakoľko tržby ABC, s. r. o. nepresahujú hranicu 100.000 EUR ročne, uplatní sa 15%-tná sadzba dane. Zisk ABC, s. r. o. po zdanení bude teda predstavovať sumu 25.500 EUR.

Čistý zisk ABC, s. r. o. môže byť však o niečo nižší. Pri menších s. r. o. je totiž bežnou praxou, že sa konateľ v spoločnosti zamestná, prípadne mu je vyplácaná odmena konateľa[1], tieto náklady je preto pre výpočet čistého zisku podnikateľa potrebné odpočítať od jeho zisku po zdanení. Pre zjednodušenie však budeme v tomto príklade počítať s tým, že si podnikateľ nevypláca mzdu ani odmenu konateľa.

Zo sumy zisku po zdanení je následne potrebné odpočítať 7%-nú daň z dividend, pokiaľ si podnikateľ zisk ABC, s. r. o. vyplatí v podobe dividendy a bude ho používať na súkromné účely. Po odpočítaní dane z dividend sa dostávame na sumu 23.715 EUR.

Ak podnikateľ nie je popri vedení jeho spoločnosti paralelne zamestnaný, je povinný odvádzať si ako samoplatiteľ zdravotné odvody v minimálne výške, čo pre rok 2020 predstavuje sumu 70,91 EUR. Čo sa týka sociálnych odvodov, tie nie je povinný odvádzať, pokiaľ nie je zamestnaný alebo si nevypláca odmenu konateľa.

Príklad č. 1:  Podnikateľ podniká ako živnostník s tržbami v sume 30.000 EUR ročne, na jeho podnikanie neboli vynaložené žiadne ďalšie náklady.

Právna úprava pre živnostníkov je v súčasnosti veľmi veľkorysá. Živnostníkom, ktorí nemajú žiadne náklady, resp. majú veľmi nízke náklady, umožňuje uplatnenie si tzv. paušálnych výdavkov vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania, maximálne do sumy 20.000 EUR. Zo sumy tržieb 30.000 EUR sa po odpočítaní paušálnych výdavkov dostávame na sumu 12.000 EUR, ktorá bude slúžiť ako základ na vypočítanie výšky zdravotných odvodov, sociálnych odvodov a dane z príjmu.

Pri založení živnosti si podnikateľ – živnostník odvádza sprvu vždy minimálne preddavky na zdravotné poistenie. Ich skutočnú výšku určuje podnikateľovi zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní, na základe jeho daňového priznania.

Výšku zdravotných odvodov podnikateľa vypočítame vydelením sumy 12.000 EUR koeficientom 1,486 = približne 8.000 EUR a uplatnením 14% sadzby na zdravotné poistenie. Výsledná suma odvodov podnikateľa na zdravotné poistenie bude približne 1.130 EUR.

Čo sa týka výpočtu dane z príjmu, pre zjednodušenie môžeme konštatovať, že podnikateľ prevádzkuje živnosť 12 mesiacov, počas ktorých si odvádzal minimálne preddavky na zdravotné poistenie v súhrnnej sume cca 800 EUR. Po odpočítaní tejto čiastky zo sumy 12.000 EUR sa dostávame na sumu 11.200 EUR, z ktorej je možné ďalej si uplatňovať nezdaniteľné časti základu dane. Od roku 2020 sa najzákladnejšia nezdaniteľná časť základu dane zvýšila, a to z približne 3.800 EUR na 4.400 EUR[2]. Po odpočítaní nezdaniteľnej časti základu dane sa dostávame na sumu 6.800 EUR, z ktorej sa bude vypočítavať daň z príjmu.

Rovnako ako pri príjmoch podnikateľa podnikajúceho v s. r. o., sa aj pre živnostníkov uplatňuje od roku 2020 znížená 15%-ná sadzba dane z príjmu. Daň z príjmu živnostníka s tržbami 30.000 EUR bude preto približne 1.000 EUR.

Po spočítaní dane z príjmov a preddavkov na zdravotné poistenie sa dostávame na výslednú sumu 2.100 EUR ako finálneho daňovo-odvodového zaťaženia živnostníka s príjmami 30.000 EUR. V tomto prípade ide o efektívne daňovo-odvodové zaťaženie podnikateľa hlboko pod 10%, čo sa môže javiť ako veľmi výhodné a atraktívne.

A čo sociálne odvody? Pri sociálnych odvodoch sa na rozdiel od zdravotných odvodov uplatňujú na začínajúcich živnostníkov tzv. odvodové prázdniny. Odvodové prázdniny v praxi znamenajú, že živnostník sociálne odvody neplatí, a to až dovtedy, kým jeho ročné príjmy neprekročia hranicu približne 6.000 EUR. Akonáhle príjmy živnostníka za kalendárny rok prekročia túto hranicu, od 1. júna alebo od 1. októbra nasledujúceho roka[3], živnostník sociálne odvody začína platiť. Výšku sociálnych odvodov vypočíta Sociálna poisťovňa na základe daňového priznania podnikateľa, Sociálna poisťovňa však, na rozdiel od zdravotných poisťovní, nevykonáva ročné zúčtovanie.

V praxi sa často stretávame s tým, že s cieľom vyhnúť sa plateniu sociálnych odvodov podnikatelia začnú podnikať na základe živnosti, ktorú následne ku dňu skončenia odvodových prázdnin zrušia a založia si s. r. o., prostredníctvom ktorej ďalej pokračujú v podnikaní.

Právny kontext transformácie podnikania zo živnosti na s. r. o.

Podľa uvedených príkladov sa podnikanie na základe živnosti javí pre podnikateľa ako najvýhodnejšia voľba s ohľadom na jeho daňové a odvodové zaťaženie. Ešte atraktívnejším riešením, ktoré množstvo podnikateľov využíva, je zrušenie živnosti a založenie s. r. o. s cieľom vyhnúť sa povinnosti platiť sociálne odvody.

Zmena právnej formy zo živnosti na s. r. o. však nie je v Obchodnom zákonníku explicitne upravená. Ako najelegantnejším riešením pre presun podnikania zo živnosti na s. r. o. sa javí využitie inštitútu predaja podniku. Pri predaji podniku sa celá živá časť podnikania živnostníka „zabalí“ a spolu so všetkými zmluvnými záväzkami živnostníka sa presunie na s. r. o. Momentom účinnosti zmluvy o predaji podniku tak živnostník prestáva podnikať v rámci svojej živnosti a začína podnikať prostredníctvom s. r. o. Výhodou tohto variantu je, že s. r. o., na ktorú bol prevedený podnik, nemusí uzatvárať nové zmluvy, nakoľko všetky zmluvy dovtedy uzatvorené živnostníkom zostávajú v platnosti.

Napriek zdanlivej jednoduchosti sa však tento variant riešenia v praxi takmer vôbec nevyužíva. Veľkou nevýhodou takejto formy transformácie zo živnosti na s. r. o. je skutočnosť, že z takéhoto predaja podniku je živnostník povinný zaplatiť dane. Navyše, nakoľko ide o kúpu a predaj medzi spriaznenými osobami, cena za predaj podniku musí byť trhová a nie je možné ju znížiť za účelom zaplatenia nižšej dane.

V praxi túto situáciu riešia podnikatelia spôsobom, že živnosť jednoducho zrušia a zo dňa na deň začnú fakturovať zo s. r. o. Ak sa na takéto riešenie pozrieme z čisto „tabuľkového“ pohľadu, takáto transformácia zo živnosti na s. r. o. dáva podnikateľom absolútny zmysel a veľa z nich takéto riešenie aj využíva. Ak by sme ale obdobnú situáciu v inom kontexte preniesli do optiky väčších, nadnárodných spoločností, môžeme vidieť, že takéto riešenie nie je z právneho hľadiska to najsprávnejšie.

Ako príklad v tejto súvislosti môžeme uviesť prípad nášho klienta, jednej nadnárodnej spoločnosti, ktorá mala na území Slovenskej republiky založenú dcérsku s. r. o. Táto s. r. o. vykonávala na území Slovenskej republiky isté činnosti pre ostatné spoločnosti v rámci skupiny, z ktorých aj generovala príjmy. Zo dňa na deň sa však materská spoločnosť slovenskej s. r. o. rozhodla, že tieto činnosti slovenská s. r. o. ďalej nebude vykonávať a jej kompetencie sa presunú na druhú dcérsku spoločnosť so sídlom v zahraničí v rámci skupiny. Zo dňa na deň teda slovenská s. r. o. prestala generovať príjmy, ktoré mohli byť zdanené na Slovensku (rovnako, ako by živnostník zo dňa na deň zrušil svoju živnosť a prestal z nej generovať príjmy). Aby celá reštrukturalizácia prebehla v súlade s pravidlami transferového oceňovania, slovenská s.r.o. musela byť odškodnená touto zahraničnou spoločnosťou na ktorú sa funkcie a riziká preniesli. Analogicky sa tento prípad vie použiť na ukončenie „fakturovania“ na živnosti a začatie fakturovania prostredníctvom s.r.o.

Ručenie v rámci živnosti vs. s. r. o.

Jednou z najčastejších rovín, na ktorých sa živnosť a s. r. o. porovnávajú, je rovina ručenia. Už azda všeobecne známou informáciou je, že živnostník ručí celým svojím majetkom a spoločník s. r. o. iba do výšky jeho nesplateného vkladu do základného imania spoločnosti – prakticky teda vôbec. V praxi však môžu nastať situácie, kedy sa rozsah ručenia v s. r. o. zmení.

Napríklad môže ísť o situáciu, ak je s. r. o. dlžná voči jej veriteľovi natoľko veľkú sumu, že sa podnikateľ rozhodne, že nechce ďalej v podnikaní na úrovni tejto s. r. o. pokračovať a rozhodne sa túto s. r. o. „utopiť“. V takomto prípade sa môže veriteľ spoločnosti rôznymi spôsobmi domáhať svojich práv, a to buď priamo od konateľa s. r. o.[4], prípadne dokonca aj priamo od jej spoločníka[5]. Veriteľ sa svojich práv môže domáhať prostredníctvom viacerých inštitútov, ktoré sú zakotvené najmú v Obchodnom zákonníku, zákone o konkurze a reštrukturalizácii, prípade aj v Trestom zákone[6].

[1] Odmena konateľa, resp. jeho príjem zo zamestnania je najmä v malých spoločnostiach štandardne veľmi nízky, často na hranici minimálnej mzdy.
[2] Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane sa u konkrétneho podnikateľa môžu vyskytnúť rôzne modifikácie (napr. vyšší základ dane, podnikateľ je poberateľom starobného dôchodku, podnikateľ má manželku, ktorá sa stará o dieťa a i.). Pre zjednodušenie počítame iba so základnou nezdaniteľnou časťou základu dane bez modifikácií.
[3] V závislosti od toho, kedy živnostník podal daňové priznanie.
[4] Ako príklad je možné uviesť inštitút zodpovednosti konateľa. Konateľ spoločnosti je povinný sa voči spoločnosti správať hospodárne. Ak by konateľ zo dňa na deň rozhodol zrušiť príjmy generujúce kontrakty alebo predať majetok spoločnosti za neprimerane nízku sumu, takéto konanie nebude považované za hospodárne, v čoho dôsledku by mohol byť konateľ spoločnosti veriteľmi spoločnosti žalovaný.
[5] Napríklad v prípade, ak by spoločník svojím konaním do značnej miery zapríčinil úpadok spoločnosti, a to aj práve tým, že spoločnosť prestala vykonávať podnikateľskú činnosť.
[6] Napríklad trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona.

Celá prednáška vo video formáte. Téma je rozdelená na dve časti:

Článok Rozdiel medzi živnosťou a s.r.o. je zobrazený ako prvý na Highgate.