Dňa 15. apríla 2024 nadobudla účinnosť Smernica č. 2024/927[1] (ďalej len „AIFMD II“). Členské štáty EÚ musia AIFMD II transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov najneskôr do 16. apríla 2026, pričom transpozičná lehota pre niektoré ustanovenia je posunutá až na 16. apríla 2027. AIFMD II zásadne mení nielen predovšetkým ustanovenia Smernice č. 2011/61/EÚ[2] (ďalej len „AIFMD“), ale čiastočne  novelizuje aj Smernicu č. 2009/65/ES[3]. Zmeny, ktoré prináša AIFMD II sa týkajú všetkých správcovských spoločností licencovaných podľa AIFMD, nevzťahujú sa však na tzv. podlimitných správcov.

Bližšie sme sa téme investičných fondov, vrátane rozdielov medzi správcovskými spoločnosťami a registrovanými správcami venovali na našej konferencii k regulovaným štruktúram v oblasti real estate:

Poskytovanie úverov alternatívnymi investičnými fondami

Jedným z kľúčových cieľov AIFMD II je harmonizácia pravidiel pre alternatívne investičné fondy (ďalej len „AIF“) poskytujúce úvery. Cieľom je vytvoriť efektívny a fungujúci vnútorný trh s poskytovaním úverov od AIF v rámci EÚ. Harmonizovaním poskytovania úverov zo strany AIF sa má ďalej zabezpečiť jednotná úroveň ochrany investorov v členských štátoch a takisto uľahčiť prístup podnikov k (alternatívnemu) financovaniu.

Čo je to AIF poskytujúci úvery?

AIF poskytujúci úvery[4] je podľa AIFMD II taký AIF:

(a) ktorého investičná stratégia spočíva najmä v poskytovaní úverov; alebo

(b) poskytnuté úvery majú nominálnu hodnotu predstavujúcu aspoň 50 % čistej hodnoty jeho aktív.

Zároveň, pod pojmom „poskytnutie úveru“[5] sa v zmysle AIFMD II rozumie poskytnutie úveru:

(a) priamo od AIF ako pôvodného veriteľa; alebo

(b) nepriamo prostredníctvom tretej strany alebo subjektu zriadeného na osobitný účel (SPV), ktorý poskytuje úver za AIF alebo v jeho mene, alebo správcovskú spoločnosť spravujúcu AIF (ďalej len „AIFM“) alebo v jej mene v súvislosti s AIF, ak je AIFM alebo AIF zapojený do štruktúrovania úveru alebo do vymedzenia alebo predbežného schválenia jeho charakteristík pred nadobudnutím expozície voči úveru.

Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že slovenský preklad AIFMD II používa jednotný pojem „poskytnutie úveru“, zatiaľ čo anglické znenie AIFMD II diferencuje medzi „loan origination“ a „originating a loan“. Tento rozdiel je dôležité vnímať v kontexte toho, že AIF poskytujúci úvery (tzv. „loan-originating AIF“) je AIF spĺňajúci vyššie uvedené kritériá, zároveň však niektoré ustanovenia AIFMD II sa budú aplikovať aj na tie AIF, ktoré sa nekvalifikujú ako AIF poskytujúci úver, ale podieľajú sa na poskytovaní úverov (tzv. „AIF that originates loan“).

Samotný pojem „úver“ (v angličtine „loan“) nie je v AIFMD II zadefinovaný, čo môže v budúcnosti spôsobiť určité výkladové nejasnosti, a to konkrétne, aké všetky plnenia sa budú môcť ako „úver“ pre účely AIFMD II klasifikovať. V tomto ohľade je možné očakávať, že k danej otázke poskytne svoje stanovisko ESMA[6].

Čo bude znamenať pre správcovské spoločnosti, ak budú chcieť spravovať AIF poskytujúce úvery, resp. AIF podieľajúce sa na poskytovaní úverov?

AIFM bude podľa AIFMD II môcť požiadať o povolenie na poskytovanie aj ďalšej služby[7], a to činnosti spravovania úverov. V takom prípade bude AIFM povinná napríklad[8]:

(a) zaviesť účinné politiky, postupy a procesy posudzovania úverového rizika, ako aj správy a monitorovania svojho úverového portfólia, zabezpečovať neustálu aktuálnosť a účinnosť uvedených politík, postupov a procesov a pravidelne aspoň raz ročne ich preskúmavať;

(b) zabezpečiť, aby nominálna hodnota úverov poskytnutých od AIF, ktorý spravuje, akémukoľvek jednému dlžníkovi, spolu nepresiahla 20 % kapitálu tohto AIF v prípade, ak je dlžníkom finančná spoločnosť[9], iný AIF alebo UCITS fond;

(c) dodržiavať obmedzenia pri poskytovaní úverov, v zmysle ktorých AIF nebude môcť poskytnúť úver napríklad svojmu AIFM, resp. jeho zamestnancom, svojmu depozitárovi, alebo subjektom v tej istej skupine ako správca AIF;

(d) zverejňovať všetky náklady a výdavky spojené so správou úverov; a tiež

(e) zabezpečiť, aby si AIF, ktorý spravuje, ponechal 5 % nominálnej hodnoty každého úveru, ktorý AIF poskytol a následne previedol na tretie strany.

Povolenie na činnosť spravovania úverov sa však nebude vyžadovať pri poskytovaní akcionárskych úverov, ak nominálna hodnota takýchto úverov nebude presahovať spolu 150 % kapitálu AIF.

Môže byť AIF poskytujúci úvery otvoreným investičným fondom?

AIFMD II stanovuje[10], že AIFM je povinný zabezpečiť, aby bol AIF poskytujúci úvery, ktorý spravuje, uzavretý. Zároveň, však táto smernica umožňuje, aby takýto AIF bol otvorený, a to v prípade, ak bude AIFM svojmu orgánu dohľadu schopný preukázať, že systém riadenia rizika likvidity takého AIF bude zlučiteľný s jeho investičnou stratégiou a politikou vyplácania.

Medzi nástroje riadenia likvidity dostupné pre AIFM spravujúce AIF otvoreného typu[11] budú podľa AIFMD II patriť napríklad pozastavenie upisovania, spätného odkúpenia a vyplácania, obmedzenie vyplácania, predĺženie výpovedných lehôt pri redemácii, poplatok za vyplatenie alebo mechanizmus pohyblivých cien (tzv. swing pricing). Tieto nástroje bude možné použiť len v prípadoch, ak budú uvedené v štatúte alebo zakladajúcich dokumentoch AIF.

Nové požiadavky na výkon činnosti AIFM a zverenie činností tretím osobám

AIFMD II stanovuje novú požiadavku, v zmysle ktorej sa na výkon činnosti AIFM musia vymenovať aspoň dve fyzické osoby, ktoré sú buď zamestnancami AIFM na plný úväzok alebo sú výkonnými členmi alebo členmi riadiaceho orgánu AIFM na plný úväzok s bydliskom v EÚ.[12]

AIFM, ktoré delegujú funkcie riadenia portfólia alebo riadenia rizík, budú podliehať rozšíreným oznamovacím povinnostiam a budú musieť svojmu orgánu dohľadu v rámci reportingu poskytovať ďalšie informácie o delegovaných osobách, a to napr. počet ekvivalentov plného pracovného úväzku zamestnancov, ktoré AIFM využíva na výkon každodenných úloh riadenia portfólia alebo riadenia rizík, zoznam a opis činností týkajúcich sa funkcií riadenia portfólia a riadenia rizík, ktoré sú delegované, počet ekvivalentov plného pracovného úväzku zamestnancov, ktoré AIFM využíva na monitorovanie dohôd o delegovaní, počet a dátumy previerok pravidelnej hĺbkovej analýzy vykonávaných AIFM s cieľom monitorovať delegovanú činnosť a iné.

Rovnako sa rozšírené podmienky ohľadom zverenia činností budú aplikovať aj pri podávaní žiadosti o udelenie povolenia pre AIFM, kedy žiadateľ bude musieť poskytnúť napríklad aj nasledovné informácie: (i) podrobný opis ľudských a technických zdrojov využívaných AIFM na účely výkonu každodenných úloh riadenia portfólia alebo riadenia rizík a monitorovania zverených činností, alebo napríklad aj (ii) opis opatrení pravidelnej hĺbkovej analýzy, ktoré má AIFM vykonávať na monitorovanie delegovanej činnosti.

Depozitár z iného členského štátu

Za účelom zvýšenia konkurencie služieb depozitára AIFMD II zavádza režim, v zmysle ktorého majú členské štáty možnosť povoliť svojim orgánom dohľadu, aby umožnili určenie depozitára usadeného v inom členskom štáte. Aktuálne, v zmysle čl. 21 ods. 5 AIFMD, musí byť depozitár usadený v domovskom členskom štáte AIF (ak ide o AIF so sídlom v EÚ).

Určenie depozitára z iného členského štátu bude podľa AIFMD II možné za predpokladu, že budú splnené nasledovné podmienky[13]:

(a) AIFM doručil príslušnému orgánu dohľadu odôvodnenú žiadosť o povolenie určiť depozitára usadeného v inom členskom štáte a v tejto žiadosti sa preukazuje nedostatok služieb depozitára v domovskom členskom štáte AIF, ktoré sú schopné účinne uspokojovať potreby AIF so zreteľom na jeho investičnú stratégiu; a

(b) celková suma aktív zverených do úschovy na vnútroštátnom trhu depozitárov domovského členského štátu AIF v mene AIF z EÚ, ktorým bolo udelené povolenie alebo ktoré sú registrované podľa príslušného vnútroštátneho práva a ktoré spravuje AIFM z EÚ, nepresahuje 50 miliárd EUR  alebo ekvivalent v akejkoľvek inej mene.

Poskytovanie informácií investorom

Zmenou prejde aj úprava poskytovania informácií investorom, ktorá je upravená v článku 23 AIFMD. Podľa novej právnej úpravy bude musieť AIFM sprístupniť investorom ešte pred realizáciou investície okrem doposiaľ vyžadovaných informácií napríklad aj (i) poplatky, náklady a výdavky, ktoré znáša a ktoré následne priamo alebo nepriamo pripadajú AIF alebo niektorej z jeho investícií, alebo aj (ii) informácie o právach na vyplatenie za bežných, ako aj výnimočných okolností, existujúcich dojednaní s investormi o vyplatení a možností a podmienok použitia nástrojov na riadenie likvidity.

AIFM bude ďalej povinný pravidelne poskytovať investorom za každý AIF, ktorý spravuje a distribuuje v EÚ aj nasledovné informácie:

(a) zloženie portfólia poskytnutých úverov,

(b) raz za rok všetky poplatky, náklady a výdavky, ktoré priamo alebo nepriamo znášali investori,

(c) raz za rok každý materský podnik, dcérsku spoločnosť alebo subjekt zriadený na osobitný účel využívaný v súvislosti s investíciami AIF zo strany AIFM alebo v jeho mene.

Vzhľadom na transpozičnú lehotu dvoch rokov, si ešte nejakú dobu počkáme na príslušný návrh novely Zákona o kolektívnom investovaní. Zaujímavé bude tiež sledovať, či slovenská AIFM využijú možnosť vytvorenia AIF s investičnou stratégiou zameranou na poskytovanie úverov. V slovenských reáliách je táto otázka nevyhnutne prepojená aj so skutočnosťou, že je bežné, že slovenská AIFM je súčasťou skupiny, v ktorej sa nachádza bankový ústav predstavujúci tak potenciálne priamu konkurenciu pre AIF poskytujúci úver.

Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:

• Peter Varga, e-mail: peter.varga@hg.amcef.com
• Roman Baranec, e-mail: roman.baranec@hg.amcef.com

Oblasti kolektívneho investovania sa dlhodobo venujeme, o čom svedčí aj naše ocenenie v prestížnej súťaži Právnická firma roka 2024, v ktorej sme vyhrali kategóriu „Kapitálové trhy“.

Svoje konkrétne otázky môžete prípadne adresovať aj na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Konzultáciu si môžete objednať tu:

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/927 z 13. marca 2024, ktorou sa menia smernice 2011/61/EÚ a 2009/65/ES, pokiaľ ide o dohody o delegovaní, riadenie rizika likvidity, podávanie správ na účely dohľadu, poskytovanie služieb depozitára a úschovy cenných papierov a poskytovanie úverov zo strany alternatívnych investičných fondov.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z  8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010.

[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP).

[4] Článok 4 ods. 1 písm. at) AIFMD, v znení AIFMD II.

[5] Článok 4 ods. 1 písm. ar) AIFMD, v znení AIFMD II.

[6] Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

[7] V slovenskom zákone č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o kolektívnom investovaní“), sú ďalšie služby, ktoré môže AIFM aktuálne vykonávať (ak na to má povolenie) definované v § 27 ods. 6. Prijatie AIFMD II si bude vyžadovať novelizáciu aj tohto ustanovenia.

[8] Článok 15 AIFMD, v znení AIFMD II.

[9] V zmysle vymedzenia v článku 13 bodu 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES.

[10] Neaplikuje sa na AIF podieľajúce sa na poskytovaní úverov, len na AIF poskytujúce úvery.

[11] Príloha V AIFMD, v znení AIFMD II.

[12] Čl. 8 ods. 1 písm. c) AIFMD, v znení AIFMD II.

[13] Čl. 21 ods. 5a AIFMD, v znení AIFMD II.

Článok AIFMD II: Sumár kľúčových zmien, ktoré prináša nová smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov je zobrazený ako prvý na Highgate.

Hromadné financovanie alebo crowdfunding predstavuje modernú a čoraz viac etablovanú metódu alternatívneho získavania finančných prostriedkov, a to predovšetkým pre startupy a malé a stredné podniky. Podstata crowdfundingu spočíva v spojení investorov (fyzických a právnických osôb), ktorí disponujú voľným kapitálom s podnikmi, ktoré hľadajú prostriedky na financovanie svojich činností. Ako vyplýva aj zo samotného označenia „crowdfunding“, tento predpokladá, že na financovaní jednotlivých projektov sa bude spravidla zúčastňovať väčší počet investorov. Takýto spôsob financovania umožňuje prístup k financovaniu aj pre skupinu subjektov, pre ktoré je zložité alebo takmer nemožné získať bankové financovanie.

Najbežnejšie formy crowdfundingu

Crowdfunding môžeme najčastejšie rozdeliť do štyroch základných kategórií:

• Darcovský crowdfunding: V tomto modeli investori prispievajú peniazmi bez očakávania akejkoľvek odmeny. Tento typ je často využívaný na financovanie charitatívnych a sociálnych projektov.
• Odmenový crowdfunding: Prispievatelia dostávajú určitú formu odmeny, ktorá môže byť fyzickým produktom, službou alebo inou formou kompenzácie. Tento model je populárny medzi kreatívnymi projektami a startupmi.
• Investičný crowdfunding: Investori získavajú podiel vo firme alebo projekte, do ktorého prispeli. Tento model sa podobá tradičnému investičnému procesu, kde prispievatelia očakávajú finančný výnos.
• Pôžičkový crowdfunding: Tento model umožňuje prispievateľom poskytovať pôžičky, ktoré sú následne splácané s úrokmi. Je to alternatíva k tradičným bankovým pôžičkám a mikrofinancovaniu.

Právna úprava crowdfundingu

Právna úprava crowdfundingu je v rámci Európskej únie harmonizovaná. Základným právnym predpisom, ktorý upravuje crowdfunding je Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (ďalej len „Nariadenie o crowdfundingu“), ktoré sa v Európskej Únii uplatňuje od 10. novembra 2021.

Crowdfunding je ďalej upravený vykonávacími a delegovanými nariadeniami Komisie, ktoré predstavujú súbor regulačných a vykonávacích technických predpisov podrobnejšie upravujúcich niektoré ustanovenia Nariadenia o crowdfundingu.

Napokon, výkladové stanoviská k právnej úprave crowdfundingu poskytuje aj Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“).

Nariadenie o crowdfundingu upravuje predovšetkým:

• požiadavky na poskytovanie služieb hromadného financovania,
• organizáciu poskytovateľov služieb hromadného financovania, a
• udeľovanie povolení poskytovateľom služieb hromadného financovania, vrátane dohľadu na ich činnosťou.

K téme regulácie crowdfundingu sa bližšie vyjadroval aj náš partner Tomáš Demo v relácii Investujeme v televízii TA3:

Aktéri crowdfundingu a platforma hromadného financovania

V rámci crowdfundingu dochádza k stretu troch typov subjektov:

• poskytovateľ služieb hromadného financovania – je právnická osoba s povolením udeleným od príslušného regulátora, ktorá spravuje alebo prevádzkuje tzv. platformu hromadného financovania, prostredníctvom ktorej dochádza ku stretu dopytu a ponuky medzi vlastníkmi projektov a investormi,
• vlastník projektu – je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá sa snaží získať kapitál na financovanie výkonu svojich činností prostredníctvom platformy hromadného financovania, a
• investor – je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá prostredníctvom platformy hromadného financovania poskytuje financovanie vlastníkom projektov.

Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, pre Nariadenie o crowdfundingu je teda kľúčovým pojmom „platforma hromadného financovania“, ktorá je definovaná ako verejne prístupný internetový informačný systém, ktorý prevádzkuje alebo spravuje poskytovateľ služieb hromadného financovania.[1] Poskytovanie hromadného financovania je teda v Nariadení o crowdfundingu definované výlučne ako crowdfunding, ktorý je vykonávaný v online priestore.

Pôžičkový a investičný crowdfunding

Nariadenie o crowdfundingu upravuje dva typy hromadného financovania:

• tzv. pôžičkový crowdfunding, v rámci ktorého dochádza k uľahčeniu poskytovania pôžičiek od investorov ako veriteľov vlastníkom projektov ako dlžníkom, a to za dohodnutý úrok; a
• tzv. investičný crowdfunding, v rámci ktorého dochádza prostredníctvom platformy hromadného financovania k umiestňovaniu prevoditeľných cenných papierov a tzv. prijatých nástrojov na účely hromadného financovania emitovaných vlastníkmi projektov alebo účelovo vytvorenými subjektmi a k prijímaniu a postupovaniu pokynov investorov na nadobudnutie týchto prevoditeľných cenných papierov a tzv. prijatých nástrojov na účely hromadného financovania.

Pôžičkový crowdfunding a investičný crowdfunding predstavujú činnosti, prostredníctvom ktorých platforma hromadného financovania páruje záujmy investorov a vlastníkov projektov o financovanie (tzv. služby hromadného financovania).

Pôžička podľa Nariadenia o crowdfundingu má nasledovné znaky:

• má stanovený dátum splatnosti,
• záväzok vlastníka projektu vrátiť požičané finančné prostriedky je nepodmienený,
• pôžička je úročená, a
• vlastník projektu má povinnosť splácať istinu pôžičky spolu s úrokmi v súlade so splátkovým kalendárom.

Pri investičnom crowdfundingu dochádza zo strany poskytovateľa služieb hromadného financovania k poskytovaniu dvoch investičných služieb a činností definovaných v smernici MiFID II[2]:

• Prijímanie a postúpenie pokynov, a
• Umiestňovanie bez pevného záväzku.

Obe vyššie uvedené služby sa týkajú prevoditeľných cenných papierov[3] a tzv. prijatých nástrojov na účely hromadného financovania, ktoré sú špecifickým nástrojom vymedzeným a definovaným v Nariadení o crowdfundingu. To ich definuje ako „podiely v súkromnej spoločnosti s ručením obmedzením, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia, ktoré by účinne bránili ich prevodu vrátane obmedzení spôsobu, akým sa tieto podiely verejne ponúkajú alebo inzerujú“. Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) uvádza, že za tieto nástroje „nepovažuje podiely v spoločnostiach s ručením obmedzením, v komanditných spoločnostiach, vo verejných obchodných spoločnostiach alebo v družstvách“[4] Aj zo zoznamu publikovaného orgánom ESMA[5] vyplýva, že v podmienkach Slovenskej republiky neexistujú žiadne nástroje, ktoré by sa kvalifikovali ako prijaté nástroje na účely hromadného financovania.

Povolenie na poskytovanie služieb hromadného financovania

Služby hromadného financovania môžu poskytovať len (i) právnické osoby, ktoré (ii) sú usadené v Únii a (iii) ktorým bolo udelené povolenie na výkon činnosti podľa Nariadenia o crowdfundingu. Povolenie podľa prechádzajúcej vety udeľuje v Slovenskej republike NBS, a to po splnení podmienok stanovených v Nariadení o crowdfundingu.

Poskytovateľ služieb hromadného financovania s udeleným povolením od NBS môže následne po podaní príslušného oznámenia, poskytovať služby hromadného financovania aj v iných členských štátoch Európskej únie.

Základnými podmienkami pre získanie povolenia na poskytovanie služieb hromadného financovania je splnenie predovšetkým nasledovných požiadaviek:

• Prudenciálne (kapitálové) požiadavky. Poskytovatelia služieb hromadného financovania musia nepretržite spĺňať finančné záruky, ktoré musia byť vo výške minimálne 25 000 Eur a vo výške jednej štvrtiny fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok, ak poskytovateľ služieb hromadného financovania uľahčuje aj poskytnutie pôžičiek. Poskytovateľ služieb hromadného financovania môže tieto požiadavky splniť prostredníctvom vlastných zdrojov, poistnou zmluvou, alebo ich kombináciou.
• Personálne požiadavky. Osoby zodpovedné za riadenie poskytovateľa služieb hromadného financovania musia preukázať, že majú dobrú povesť a dostatočné znalosti, zručnosti a skúsenosti na riadenie poskytovateľa služieb hromadného financovania.
• Organizačno-technické požiadavky. Poskytovatelia služieb hromadného financovania musia vypracovať postupy a opisy systémov, ktorými sa bude riadiť ich činnosť, ako napríklad:
  • opis mechanizmov riadenia a vnútornej kontroly poskytovateľa služieb hromadného financovania na zabezpečenie súladu s Nariadením o crowdfundingu, vrátane riadenia rizík a účtovných postupov;    
  • opis systémov, zdrojov a postupov poskytovateľa služieb hromadného financovania na kontrolu a ochranu systémov spracovania údajov;
  • opis vnútorných pravidiel poskytovateľa služieb hromadného financovania na zamedzenie konfliktu záujmov; a iné.

Povinnosti poskytovateľa služieb hromadného financovania

Poskytovateľ služieb hromadného financovania je v súlade s Nariadením o crowdfundingu, okrem iného, povinný:

• vykonať posúdenie vo vzťahu k nesofistikovanému (neprofesionálnemu, resp. retailovému) investorovi, a to najmä posúdiť, či je preňho investícia vhodná. Za týmto účelom poskytovateľ služieb hromadného financovania posúdi investorove skúsenosti s investovaním, investičné ciele a jeho pochopenie rizík spojených s investovaním,
• poskytovať potenciálnym investorom dokument kľúčových investičných informácií, vypracovaný vlastníkom projektu,
• každoročne zverejňovať mieru zlyhania projektov ponúkaných prostredníctvom platformy hromadného financovania, a
• poučiť investorov, že ich investície nie sú kryté Fondom ochrany vkladov ani Garančným fondom investícií.

Koľko trvá získanie crowdfundingovej licencie?

Pred samotným podaním žiadosti o licenciu (povolenie na poskytovanie služieb hromadného financovania) je potrebné celú žiadosť dôkladne pripraviť. V závislosti od konkrétneho biznis modelu a rozsahu služieb, o ktoré sa bude žiadať, môže tento predlicenčný proces trvať aj pár mesiacov.

V prípade podania žiadosti o povolenie na poskytovanie služieb hromadného financovania je NBS povinná do 25 pracovných dní od doručenia takej žiadosti posúdiť, či je uvedená žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, NBS stanoví termín, do ktorého je potrebné žiadosť doplniť.

Až po doručení úplnej žiadosti plynie lehota 3 mesiacov na posúdenie, či žiadateľ spĺňa podmienky stanovené v Nariadení o crowdfundingu a na rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí žiadosti.

Pre koho má zmysel žiadať o crowdfundingovú licenciu?

Príjmy crowdfundingovej platformy plynú z poplatkov jej používateľov. Poskytovateľ služieb hromadného financovania priamo nepožičiava svoje finančné prostriedky ani nevystupuje ako emitent cenných papierov. Preto, pri uvažovaní nad založením crowdfundingovej platformy je potrebné okrem iného zvážiť:

• Či podnikateľ chce sám spravovať finančné prostriedky vo svojom mene a na účet investorov,
• Či má podnikateľ záujem o kolektívne alebo individuálne riadenie portfólia,
• Či podnikateľ chce priamo vstupovať do investícií alebo mu postačuje len úloha sprostredkovateľa, a
• Aké zdroje má podnikateľ a ako je postavený jeho finančný plán.

Zároveň je vždy potrebné s príslušným poradcom, ktorý sa danej problematike venuje, komplexne porovnať a posúdiť aj iné dostupné regulované štruktúry, a to nielen z právneho, ale aj daňového hľadiska. Až v nadväznosti na také posúdenie (feasibility study), je možné vyhodnotiť, či je crowdfundingová licencia vhodným riešením pre konkrétny podnikateľský model.  

Crowdfunding (hromadné financovanie) vs. peer-to-peer (P2P) pôžičky

Crowdfunding a peer-to-peer (P2P) pôžičky zdieľajú podobný cieľ – financovanie projektov alebo potrieb jednotlivcov a firiem prostredníctvom online platforiem. Z hľadiska právneho rámca však existujú medzi nimi dôležité rozdiely.

Pri P2P pôžičkách si najčastejšie fyzické osoby požičiavajú peňažné prostriedky od iných fyzických osôb, pričom takýto model nie je na Slovensku právne regulovaný, a to ani Nariadením o crowdfundingu, ani nepodlieha právnej úprave spotrebiteľských úverov. Regulácia P2P pôžičiek však môže byť odlišná v iných členských štátoch.

Spoločným znakom P2P pôžičiek a crowdfundingu je existencia platformy, ktorá v úlohe sprostredkovateľa prepája záujmy investorov (veriteľov) na jednej strane a dlžníkov na druhej strane, pričom tieto dve skupiny vstupujú do priamych zmluvných vzťahov.

Ako Vám vie Highgate pomôcť v oblasti crowdfundingu?

Pokiaľ máte záujem o poskytovanie služieb hromadného financovania podľa Nariadenia o crowdfundingu, v Highgate pre Vás vieme:

• posúdiť Váš biznis plán a jeho súlad s príslušnými právnymi predpismi, a to vrátane daňovej analýzy,
• pripraviť žiadosť o udelenie povolenia na poskytovanie služieb hromadného financovania, vrátane potrebných interných predpisov a ostatných príloh,
• poskytnúť komplexné zastúpenie počas celého licenčného konania pred NBS, a to až do samotného udelenia povolenia.

Highgate sa dlhodobo venuje oblasti finančnej regulácie a kapitálovým trhom, do ktorých regulácia crowdfundingu jednoznačne spadá. Našu expertízu v tejto oblasti potvrdzuje aj náš nedávny úspech v prestížnej súťaži Právnická firma roka 2024, v ktorej Highgate, okrem víťazstva v kategórii „Daňové právo, vyhral aj kategóriu „Kapitálové trhy“.

V prípade akýchkoľvek otázok ohľadom právnej regulácie crowdfundingu sa neváhajte obrátiť na našich odborníkov:

• Peter Varga, e-mail: peter.varga@hg.amcef.com
• Roman Baranec, e-mail: roman.baranec@hg.amcef.com

Prípadne môžete svoje konkrétne otázky prebrať aj na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Objednajte si konzultáciu tu:

[1] Čl. 2 ods. 1 písm. d) Nariadenia o crowdfundingu.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z  15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“).

[3] Prevoditeľné cenné papiere vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 smernice MiFID II.

[4] Uvedené na webovej stránke NBS tu: https://nbs.sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad/trh-cennych-papierov/crowdfunding/ (citované dňa 13.7.2024).

[5] Dostupné online tu: https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/esma35-42-1305_crowdfunding_tables.pdf (citované dňa 13.7.2024).

Článok Crowdfunding alebo hromadné financovanie je zobrazený ako prvý na Highgate.

Identifikácia švarc systému

V minulosti sme podrobne analyzovali históriu a výhody či nevýhody spojené so švarc systémom, o ktorých si môžete prečítať v našom článku Švarcsystém: Chcete pracovať na živnosť alebo zamestnávať živnostníkov? Dajte si pozor aby Vám nezaklopala Kobra alebo OČTK.  

Problematika švarc systému je často vnímaná ako hon na fiktívneho živnostníka (ale aj jednoosobovú SRO), teda samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) bez vlastných zamestnancov, ktorá nespĺňa aspoň dve z nasledujúcich kritérií:

• samostatnosť – má viac ako jedného klienta, pre ktorého pracuje,
• subdodávky – v prípade potreby má možnosť zamestnať zamestnancov,
• rozhodovacia právomoc – je schopná dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa jeho plánovania.

Hoci je táto definícia nejasná a zanedbáva mnohé premenné, štát sa snaží takýchto živnostníkov identifikovať a potrestať, pretože „okrádajú“ verejné financie, neodvádzajú príspevky na dôchodok a ďalšie povinné odvody.

Pozrime sa na túto problematiku z iného uhla. Prečo je švarcsystém tak kontroverzný? A aké sú jeho skutočné výhody a nevýhody pre živnostníkov a zamestnávateľov? Tieto otázky otvárajú priestor pre zaujímavú diskusiu a prinášajú nové perspektívy na staré problémy.

Prečítajte si viac a dozviete sa, ako môžete bezpečne navigovať vo svete švarcsystému bez zbytočných rizík.

Motivácia pre využívanie živnostníkov

Na Slovensku počet živnostníkov neustále narastá, čo nás privádza k otázke: Čo motivuje ľudí k tomu, aby sa stávali živnostníkmi?

Jedným z hlavných dôvodov je výrazná disproporcia medzi daňovými a odvodovými povinnosťami živnostníkov a zamestnancov. Táto nerovnováha v daňovom systéme vytvára pre živnostníkov finančne výhodnejšie podmienky, čo prirodzene priťahuje mnohých, ktorí hľadajú spôsob, ako optimalizovať svoje príjmy. Štát sa však na tento fenomén pozerá kriticky a zasahuje, aby zabránil zneužívaniu systému. Je potrebné uviesť, že ak v práve medzi jednotlivými režimami existuje takáto disproporcia, tak zásah štátu je legitímny.

Na konferencii sa Peter Varga venoval tejto téme aj z iného pohľadu. Zdôraznil, že ak by bol daňový systém neutrálnejší, rozhodnutie jednotlivcov, či sa stať živnostníkom alebo zamestnancom, by nebolo považované za podvodné. Nešlo by totiž o pokus vyhnúť sa daňovým povinnostiam, ale o slobodnú voľbu právnej formy, ktorá najlepšie vyhovuje individuálnym potrebám. V situáciách, kde fyzická osoba očakáva dávky zo sociálneho poistenia (hlavne dôchodok) je pre zmenu tá optika neutrálnejšia. Akokoľvek, práve poznanie komplexného pohľadu daní, odvodov a dávok zo sociálneho poistenia je nevyhnutným predpokladom na väčšiu pravdepodobnosť pre obhájenie obchodnoprávneho vzťahu s kontraktorom.  Inými slovami, z judikatúry je možné dôvodiť, že samotná právna analýza nestačí a pri nastavovaní vzťahov musí právna analýza reflektovať existenciu alebo neexistenciu finančnej disproporcie. To sú aj závery z našej konferencie.

V prípade neexistencie disproporcie by sme sa dostali do roviny, ktorá by umožňovala slobodnejšiu voľbu vhodnej právnej formy pre konkrétnu fyzickú osobu. V rámci relevantných právnych modelov boli bližšie prezentované zamestnanie, jednoosobové s.r.o., živnosti, ale aj IP vzťahy a iné formy spolupráce, napríklad tiché spoločenstvo. Pozrite si videozáznam z konferencie a dozviete sa viac o tom, prečo je práca na živnosť tak atraktívna a aké výhody a nevýhody prináša pre zamestnávateľov aj živnostníkov. Hlbší pohľad na motivácie využívať živnostníkov a zmluvnú slobodu pri výbere právnej formy predstavuje Peter Varga vo videozázname z konferencie Švarc systém: „Zamestnávanie živnostníkov“ – kde je hranica?

Porovnanie daňových a odvodových povinností

Motivácia účastníkov trhu na strane zamestnancov je hľadať iné formy za účelom zvýšenia svojich príjmov. Pre lepšie objasnenie uvádzame aj sumarizáciu daňových sadzieb, základných modelov, ktoré lemujú túto problematiku

Efektívna odvodová sadzba: Kto platí menej?

Na konferencii sme vykonali detailné porovnanie odvodových sadzieb pri rôznych pracovných režimoch na základe príjmu 1000 € brutto mzdy zamestnanca a 1000 € na faktúre pre živnostníka (rozoberali sa aj iné alternatívy).

Z výsledkov jednoznačne vyplýva, že efektívna daňovo-odvodová sadzba pri zamestnancovi dosahuje 42%, zatiaľ čo živnostník, ktorý využíva odvodové prázdniny, platí iba nepatrných 10%. Pri porovnaní s konateľom s. r. o. vidíme, že tento režim nie je až tak výhodný, keďže pri konateľskej odmene vo výške životného minima, t. j. 269 € mesačne, ktorá je najefektívnejšia z hľadiska minimálnych zdravotných odvodov, a prezumujeme, že platí 15% daň z príjmov právnickej osoby, tak efektívna odvodová sadzba je vo výške 28%. Z uvedeného sa nám môže javiť, že rozumieme prečo je výskyt živnostníkov na Slovensku tak vysoký. Pre objasnenie uvádzame krátku sumarizáciu. 

Peter Varga na konferencii podrobne vysvetlil jednotlivé položky a vyhodnotil zmeny efektívnej daňovo-odvodovej sadzby pri narastajúcej mzde/odmene, povinnosti živnostníka platiť sociálne odvody vrátane možností SRO znížiť daňové zaťaženie cez v praxi štandardné spôsoby malých SRO optimalizovať (legálne/nelegálne) dane (napríklad kúpa auta a podobne) a tým tak znížiť % efektívnej sadzby v tejto tabuľke.

Celý videozáznam z konferencie si môžete objednať tu:

Právno-regulačné výzvy

Na konferencii sme tiež upozornili na právne riziká spojené so švarc systémom. Táto problematika nelegálneho zamestnávania a závislej práce je pod drobnohľadom a patrí do pôsobnosti nielen daňových úradov, ale aj Inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovne a donedávna to bolo aj Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávatelia, ktorí sa uchyľujú k tomuto modelu zamestnávania, riskujú vysoké pokuty a dokonca aj trestné stíhanie. Pre vymedzenie akejsi hranice, je nevyhnutné analyzovať aj jednotlivé právne pojmy, s ktorými sa pri tejto problematike môžeme stretnúť.

V prípade Inšpektorátu práce a nelegálneho zamestnávania, ako pojmu, ktorý je upravený zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a ktorý definuje viacero druhov nelegálnej práce, ale v prvom rade zakazuje klasický švarcsystém. Zákonom je chápaný ako závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa bez toho, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Výkon práce živnostníka pre podnikateľa nemožno za každých okolností subsumovať pod definíciu švarcsystému. Podstatou je, aby boli kumulatívne naplnené znaky závislej práce, ktoré nájdeme v ustanovení §1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého je to práca vykonávaná: 

• Vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca;
• Zamestnanec ju vykonáva osobne pre zamestnávateľa;
• Podľa pokynov zamestnávateľa;
• V mene zamestnávateľa; a
• Zamestnanec vykonáva prácu v čase určenom zamestnávateľom.

V prípade správy daní a daňových úradov ide o problematiku závislej činnosti, ktorá je upravená v §5 zákona o dani z príjmov. Zjednodušene povedané, závislou činnosťou je situácia, kedy je osoba povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Pri mechanickom výklade závislej činnosti by sme mohli dôjsť k mylnému záveru, že akýkoľvek príkaz alebo pokyn, ktorý niekomu dáme, je závislou činnosťou. Takýto výklad by bol jednak absolútne nelogickým, ale najmä by neodrážal stav a účel, ktorý sa zákonodarca uvedenou formuláciou snažil docieliť.

Je dôležité pochopiť, že pojem závislá činnosť je širší ako pojem závislá práca. To znamená, že každá závislá práca je závislou činnosťou, ale nie každá závislá činnosť je závislou prácou. Tento rozdiel je kľúčový pri kontrole a sankcionovaní švarcsystému.

Kontroly a sankcie: Čo Vás môže čakať pri švarc systéme?

Švarcsystém je pod prísnym dohľadom viacerých kontrolných úradov. Hlavnými inštitúciami, ktoré vykonávajú kontroly, sú:

• Inšpektorát práce, ktorý kontroluje nelegálne zamestnávanie podľa z. o nelegálnom zamestnávaní;
• Daňový úrad, ktorý kontroluje závislú činnosť podľa z. o dani z príjmov;
• Sociálna poisťovňa, ktorá sa odvoláva na zákon o dani z príjmov.

Každý z uvedených úradov má oprávnenie k výkonu samostatnej kontrolnej činnosti, avšak z rozhodovacej praxe a zistení vieme, že kontroly často začína Inšpektorát práce. Ak zistí porušenie povinnosti a určí, že došlo k spáchaniu deliktu, vydá o tom protokol a informuje Sociálnu poisťovňu.  

Zamestnávateľovi, ktorý porušil povinnosti hrozia vysoké pokuty nielen od Inšpektorátu práce, ale aj Sociálnej poisťovne. Inšpektorát práce môže v zmysle zákona uložiť pokutu od 2 000 EUR do 200 000 EUR. Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu do výšky 16 600 EUR a zároveň môže uložiť aj penále vo výške 0,05% za každý deň nezaplatenia poistného, čo ročne predstavuje 18%.

Sankcie ukladané daňovým úradom sú iné a to súvisí s tým, že daňový úrad má oprávnenie vykonať kontrolu aj niekoľko období spätne, čím nie je možné určiť maximálnu výšku, a teda by mohlo dôjsť až k likvidačným dôsledkom na spoločnosť. V rámci konferencie Peter Varga hovoril o možnostiach, ako sa dá argumentačne vyhnúť takýmto likvidačným sankciám zo strany daňového úradu.

Zákon definuje aj nepeňažné sankcie, ako sú:

• Nemožnosť získať dotácie zo štátneho rozpočtu;
• Nemožnosť zúčastňovať sa verejného obstarávania;
• Zaradenie do verejného zoznamu osôb, ktorým bola uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie;
• A iné.

Profesor trestného práva Tomáš Strémy v diskusii s Petrom Vargom na konferencii hovorili aj o trestnoprávnej rovine švarcsystému. V extrémnych prípadoch môže byť uložený trest odňatia slobody až na 12 rokov. Viac o trestnoprávnej rovine švarcsystému nájdete vo videozázname z konferencie Švarc systém: „Zamestnávanie živnostníkov“ – kde je hranica?

Právny vs. faktický stav: Čo hovorí skutočnosť?

V práve platí zásada, že právny stav musí zodpovedať faktickému stavu. Jednoducho povedané, zmluva musí odrážať skutočnú situáciu. Nemôžeme mať uzavretú zmluvu na vykonávanie práce A, ak zamestnanec v skutočnosti vykonáva prácu B. Toto je často označované ako zastieranie právneho úkonu. Pre lepšie pochopenie a prípravu pracovných zmlúv uvádzame niektoré z indikátorov, ktoré by mali byť, alebo naopak nemali byť, zahrnuté v zmluvách. Takýmito indikátormi napríklad sú:

• Pokyny: Jasné pokyny týkajúce sa vykonávanej práce.
• Zastupiteľnosť: Schopnosť zamestnanca byť zastúpený.
• Projekt: Práca na konkrétnych projektoch.
• Dovolenka: Pravidlá týkajúce sa dovolenky a voľna.
• Sankcie: Možné sankcie za neplnenie povinností.

Tieto indikátory môžu slúžiť ako pomôcka pri posudzovaní a dokazovaní skutočného charakteru zmluvného vzťahu v spore s daňovým úradom alebo Inšpektorátom práce. Pri nastavovaní vzťahov pre klientov sa sústreďujeme na viaceré detaily, ktoré ani podnikateľ, ani advokát nevenujúci sa daniam a odvodom detailne na prvý pohľad nespozoruje. Ak by Vás čokoľvek zaujímalo alebo by ste chceli posúdiť/nastaviť vzťahy u Vás vo firme, dajte nám vedieť.

Švarcsystém môže na prvý pohľad pôsobiť ako atraktívny model zamestnávania, no skrýva v sebe množstvo rizík a potenciálnych negatívnych dôsledkov. Na našej konferencii sme ponúkli podrobný pohľad na túto problematiku, zdôraznili sme dôležitosť dodržiavania zákonov a predpisov, poskytli sme rady, ako sa možno vyhnúť sankciám a otvorili sme diskusiu o možnostiach a výzvach spojených s týmto modelom.

Ak máte akékoľvek otázky alebo potrebujete odbornú pomoc v tejto oblasti, neváhajte nás kontaktovať. Sme tu, aby sme vám pomohli nájsť najlepšie riešenia pre Vaše podnikanie.

Článok Švarc systém: Nehrozí vám až 12 rokov za “zamestnávanie“ živnostníkov? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Zákon o dani z príjmov relatívne podrobne upravuje zdaňovanie príjmov fyzických osôb, vrátane príjmov z predaja nehnuteľností. Podľa ustanovení zákona je príjem z predaja nehnuteľnosti zaradený medzi ostatné príjmy fyzických osôb, ktorý sa zahŕňa do základu dane a musí byť deklarovaný v daňovom priznaní. Takýto príjem z predaja môže byť za určitých podmienok zdanený sadzbou až 25%, pričom navyše podlieha aj zdravotným odvodom vo výške 15% z vymeriavacieho základu. Avšak existujú aj zákonom definované podmienky, ktoré umožňujú oslobodiť príjem z predaja nehnuteľnosti od dane, čo je dôležité z hľadiska finančnej efektivity a optimalizácie zdanenia.

Príjem z predaja nehnuteľností

Príjem z predaja nehnuteľností sa v zmysle zákona radí medzi ostatné príjmy, konkrétne príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľností. Toto platí s výnimkou prípadov, keď je nehnuteľnosť využívaná v súvislosti s príjmami z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov a je zaradená v obchodnom majetku.

Príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti môže byť príjem plynúci daňovníkovi, ktorý využíva nehnuteľnosť na osobné účely alebo na podnikanie a zároveň nebola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku alebo na prenájom. Ak daňovník dosiahne príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov, je povinný tento príjem uviesť v daňovom priznaní.

Príjem z predaja nehnuteľnosti je na daňové účely považovaný za pasívny príjem daňovníka. Medzi pasívne príjmy sa radia aj príjmy z prenájmu nehnuteľností, licenčné príjmy úroky a výnosy z cenných papierov a pod. Ak daňovník v zdaňovacom období dosiahne zdaniteľné príjmy len z predaja nehnuteľnosti, nemá nárok na zníženie základu dane odpočítaním nezdaniteľných častí základu dane, nemôže znížiť daň o daňový bonus na dieťa alebo zaplatené úroky z hypotéky. Ak fyzická osoba, daňovník, dosiahne len príjem z predaja nehnuteľnosti, nevzťahuje sa na neho zákonná povinnosť registrácie sa na daňovom úrade.

Podstatným pri zdaňovaní príjmov, je určenie momentu kedy budú príjmy zahrnuté do základu dane. Daňovník zahrnie príjmy z predaja nehnuteľnosti do základu dane alebo čiastkového základu dane v tom príslušnom zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, bez ohľadu na dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy alebo nadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnosti.

Spôsob a správne určenie momentu nadobudnutia nehnuteľnosti

Pre účely zdaňovania je nevyhnutné správne určiť moment nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva. Moment nadobudnutia nehnuteľnosti závisí od spôsobu jej nadobudnutia, či už prostredníctvom zmluvy, dedenia alebo rozhodnutia štátneho orgánu.

• Zmluva: Moment nadobudnutia nehnuteľnosti pri zmluve, napr. kúpnej, darovacej alebo zámennej je určený vkladom do katastra nehnuteľností. Smerodajný teda nie je deň prijatia peňažných prostriedkov, ani deň podpisu zmluvy, ale deň určený rozhodnutím o povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti.
• Dedenie: Pri dedení sa moment nadobudnutia nehnuteľnosti určuje dňom smrti poručiteľa, keďže vlastníctvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, nie až vkladom do katastra nehnuteľností.
• Rozhodnutie štátneho orgánu: Pri nadobúdaní vlastníctva k nehnuteľnosti na základe rozhodnutia štátneho orgánu, je moment nadobudnutia určený dňom stanoveným v tomto rozhodnutí, ak nie je určený v rozhodnutí, vlastníctvo sa nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Správne určenie tohto momentu nadobudnutia nehnuteľnosti je nevyhnutné pre správne posúdenie možnosti oslobodenia príjmu z predaja nehnuteľnosti od dane.

Oslobodenie príjmov od dane

Je dôležité mať na pamäti, že niektoré príjmy z predaja nehnuteľností môžu byť oslobodené od dane z príjmov podľa ustanovení zákona. Medzi najčastejšie prípady oslobodenia patria:

• predaj nehnuteľnosti nezaradenej v obchodnom majetku: Po uplynutí 5 rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti je príjem z predaja takýchto nehnuteľností oslobodený od dane.
• dedenie nehnuteľnosti v priamom rade: Ak nehnuteľnosť dedí osoba v priamom rade, t. j. rodičia, deti, alebo po niektorom z manželov, je príjem z predaja oslobodený po uplynutí 5 rokov odo dňa preukázateľného nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva, alebo spoluvlastníctva dedičov.
• dedenie nehnuteľnosti v nepriamom rade: V prípade dedenia od iných príbuzných, napr. sestra, ujo, a pod., je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti. Pri dedení je moment nadobudnutia určený odlišne, ako pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti, nakoľko pri dedení sa vlastníctvo nadobúda smrťou poručiteľa, nie vkladom do katastra nehnuteľnosti.
• predaj nehnuteľnosti vydanej podľa reštitučných zákonov alebo zahrnutej do konkurznej podstaty
• predaj nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku: Oslobodenie sa vzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku, po uplynutí 5 rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku.

Pri oslobodení príjmov od dane nie je potrebné uvádzať tieto príjmy v daňovom priznaní. Avšak aj v takom prípade môže mať daňovník povinnosť podať daňové priznanie z iných dôvodov. Preto je dôležité poradiť sa s odborníkom alebo sledovať zmeny v daňových predpisoch, aby sa minimalizovala možnosť porušenia zákonov a nepredvídaných daňových povinností.

Peter Varga o dani z príjmu z predaja nehnuteľnosti hovoril bližšie aj v 1. Realitnom podcaste NARKS, ktorý si môžete pozrieť tu:

Možné daňové výdavky

Daňové výdavky sú dôležitým aspektom pri zdaňovaní príjmov z predaja nehnuteľností. Ich uplatnenie závisí od spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti a účelu, na aký bola nehnuteľnosť využívaná. Kupujúci môže uplatniť preukázateľne zaplatenú kúpnu cenu, v prípade dedenia je to všeobecná cena nehnuteľnosti určená v uznesení o dedičstve.

V prípade darovania sa pri uplatňovaní výdavkov skúma, či v čase darovania nehnuteľnosti bol príjem u darcu oslobodený. Ak by bol príjem oslobodený výdavkom u darcu je cena nehnuteľnosti zistená súdnym znalcom v čase darovania.  Ak by príjem z darovania nebol u darcu oslobodený v čase darovania, výdavkom u darcu je obstarávacia cena nehnuteľnosti za ktorú darca nehnuteľnosť nadobudol. Okrem výdavkov spojených s kúpou, dedením alebo darovaním nehnuteľnosti, môže daňovník znížiť základ dane aj o ďalšie náklady:

• Výdavky na obstaranie majetku: Patria sem napríklad úroky z hypotéky, poplatky spojené s poskytnutým úverom, cena stavebného materiálu alebo služby využívané na výstavbu nehnuteľnosti.
• Výdavky na technické zhodnotenie, opravu a údržbu: Sem patria finančné prostriedky vynaložené na opravu, údržbu a technické zhodnotenie nehnuteľnosti, ako napríklad náklady na opravu strechy, právne služby a podobne.

Tieto výdavky je možné uplatniť v daňovom priznaní, čím sa zníži základ dane a zamedzí sa nadmernému zdaneniu. Daňovník si v daňovom priznaní môže uplatniť daňové výdavky maximálne do výšky príjmov z predaja nehnuteľnosti, teda nemôže vzniknúť daňová strata, kedy by daňové výdavky prevýšili zdaniteľné príjmy.

Daňové záťaže a zdravotné odvody

Príjmy z predaja nehnuteľnosti, tak ako bolo načrtnuté v úvode podliehajú dani z príjmu i zdravotným odvodom. Príjmy, ktoré nie sú oslobodené od dane, podliehajú daňovému zdaneniu podľa špecifických sadzieb určených zákonom o dani z príjmov. Tieto sadzby závisia od výšky základu dane a môžu dosiahnuť až 25 % v prípade vyšších príjmov. Základ dane sa vyčísli ako súčet príjmov zo závislej činnosti, príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti a ostatných príjmov dosiahnutých v príslušnom zdaňovacom období.

Ak základ dane daňovníka nepresiahne sumu 47 537,98 eur (pre rok 2024), použije sa sadzba 19 %. Suma, ktorá prevýši túto vymedzenú hranicu je zdanená v sadzbe 25%. Okrem uvedeného daňového zaťaženia podlieha príjem z predaja nehnuteľnosti aj zdravotnému odvodu, vo výške 15 % z vymeriavacieho základu. Tieto odvody vyčísli zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia po podaní daňového priznania. Daňovníci majú možnosť znížiť svoj základ dane o zaplatené zdravotné odvody v nasledujúcom daňovom období.

Príklad na výpočet dane z príjmov fyzickej osoby, ktorej zdaniteľné príjmy z predaja nehnuteľnosti presiahnu 60.000 eur

Daňovník vypočíta zo základu dane 47 537,98 eura daň sadzbou 19 %, t. j. 9 032,22 eura a zo sumy presahujúcej 47 537,98 eura (teda zo sumy 12 462,02 eura) vypočíta daň sadzbou 25 %, t. j. 3 115,51 eura. Daňová povinnosť je teda súčet súm 9 032,22 a 3 115,51, čo je spolu 12 147,73 eura.

Finančná správa v posledných štyroch rokoch podniká tzv. listovú kampaň. Ide o akciu, ktorou chce daňovníkov upozorniť na povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň z príjmov z predaja nehnuteľnosti. Na základe údajov z Katastra nehnuteľností posiela listy daňovníkom, u ktorých by mohla vzniknúť daňová povinnosť v súvislosti s predajom rodinného domu, chaty alebo garáže do piatich rokov od ich nadobudnutia. Tieto listy slúžia ako upozornenie na ich zodpovednosti voči dani. Z hľadiska dane sa finančná správa zamerala najmä na nehnuteľnosti, pri ktorých došlo v rozmedzí piatich rokov minimálne k dvom zmenám majiteľov. Je nutné povedať, že predošlé akcie boli veľmi úspešné a priniesli do štátneho rozpočtu 29 miliónov eur.[1]

Dodržiavanie príslušných daňových povinností a porozumenie oslobodeniam od dane sú kľúčové aspekty pre minimalizáciu rizika nežiaducich dôsledkov, ako sú sankcie alebo pokuty zo strany daňových úradov. Vzhľadom na komplexnosť zákona o dani z príjmov a osobitostiach pri zdaňovaní jednotlivých príjmov, je vhodné aby fyzické osoby podnikli všetky kroky, ktoré im pomôžu predchádzať možným rizikám pri nesplnení daňových povinností. Takýmto krokom môže byť konzultácia so špecialistom v oblasti daní, ktorý posúdi osobitosti a poskytne potrebné poradenstvo a znalosti na správne plnenie svojich daňových povinností. Len tak môžu efektívne riadiť svoje finančné záležitosti a minimalizovať riziko daňových problémov v budúcnosti.

V súvislosti s touto témou hovoril Peter Varga v realitnom podcaste NARKS aj o DPH pri predaji nehnuteľnosti. Pozrieť si ho môžete tu:

[1] Zdroj: https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/novinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_prizn-nehnut-ts/bc

Článok Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľností je zobrazený ako prvý na Highgate.

Účtovníctvo pre malé a stredne veľké firmy, v podobe ako ho dnes na Slovensku z veľkej časti poznáme, neprežije súčasný technologický rozvoj. Našou snahou je implementovať tieto technologické novinky, a to aj preto, že znižujú celkové náklady nielen klientovi, ale aj nám. Klientom odporúčame vhodné aplikácie na vystavovanie faktúr, aby tie mohli byť automaticky importované do účtovného programu, vyťažujeme a snažíme sa digitalizovať. Vieme odporučiť vhodné aplikácie, ktoré pre klienta fungujú ako úložisko dát a zároveň majú integrované schvaľovacie procesy s možnosťou exportu úhrad priamo do banky. Pre spoločnosti, ktoré majú e-shop zabezpečujeme automatické importy platobných brán (napríklad cez Stripe, GoPay, PayPal, Wise alebo Revolut).

Pri niektorých našich klientoch sme sa vďaka automatizácii vedeli aj s prijatými dokumentmi dostať už na úroveň 10 – 20 centov za účtovnú položku, pričom priemerná trhová cena účtovníka je 1 euro. Už len výber vhodného fakturačného systému vie pomôcť aj pri samotnej evidencii nákladových faktúr, pričom pri efektívnom prepojení s účtovným programom vie správne zvolený fakturačný systém zabezpečiť online reporty a výstupy priamo z účtovníctva. To, či takýto priestor na automatizáciu u klienta existuje, je samozrejme individuálne. Automatizácia účtovných procesov pomáha nielen samotnému klientovi, ale aj nám, keďže znižuje objem nízko-kvalifikovanej práce, ktorá je dnes aj tak veľmi drahá, a pomáha sa tak sústreďovať na služby s vyššou pridanou hodnotou. A tie sú napríklad daňová optimalizácia, nastavovanie controllingu, účtovanie na strediská/činnosti/zákazky, pri menších firmách nahradzovanie CFO, finančné výkazníctvo a nastavovanie zautomatizovaného a efektívneho procesu fungovania.

2. Venujeme sa daňovej a odvodovej optimalizácii ako advokáti, daňoví poradcovia a účtovníci

Väčšina našich klientov na účtovníctvo (vrátane tých najmenších) využíva naše služby efektívneho nastavovania ich daňovo-odvodového zaťaženia. Optimalizovať totiž vedia nielen nadnárodné spoločnosti, ale aj stredné a menšie slovenské spoločnosti. Keďže sme aj advokáti a daňoví poradcovia, našou úlohou je hľadať také riešenia, ktoré majú potenciál byť aj obhájiteľné. Zároveň sa snažíme ukazovať klientom, v ktorých prípadoch nejaká daňovo optimalizačná technika už zasahuje do trestnoprávnej roviny.

Okrem toho, že naša advokátska kancelária je právnická firma roka v oblasti daňového práva v rokoch 2023 a 2024, k téme daňovej optimalizácie a hľadaniu legálnych techník a spôsobov organizujeme najväčšie právno-daňové konferencie na Slovensku. Posledné obdobie to boli konferencie napríklad na tieto témy: zamestnávanie živnostníkov – kde je hranica?, daňové investičné štruktúry, daňová optimalizácia pre IT a digitálne firmy alebo zamestnanecké akcie (ESOP). Zároveň máme rozsiahle skúsenosti so škálovaním podnikania do zahraničia, ako aj s legálnym využívaním zahraničných firiem vrátane tých offshorových. Poskytujeme tak právne, daňové a účtovné služby pod jednou strechou, čo má potenciál byť efektívnejšou (t.j. lacnejšou a kvalitnejšou) službou najmä vďaka synergiám.

3. Klienti na účtovníctvo využívajú tieto benefity

Prístup k najpoužívanejším právnym dokumentom

Ide o v praxi najpoužívateľnejšie právne dokumenty, ktoré tak nemusíte „googliť“ ani platiť za ich vyhotovenie iným právnym poradcom (napríklad zmluva o pôžičke, pracovná zmluva, rozhodnutie jediného spoločníka, kúpna zmluva, zmluva o prevode obchodného podielu)

75 % zľava k záznamom z našich konferencií (napríklad kedy môžete zamestnávať živnostníkov, možnosti daňovej optimalizácie, …)

Asi každého nášho klienta zaujíma, kedy môže „zamestnávať“ pracovnú silu ako živnostníkov, aké sú pokuty, ako nastaviť zmluvu s takým kontraktorom. Rovnako viacero klientov zaujíma aké možnosti daňovej optimalizácie existujú alebo ako nastaviť eventuálne zamestnanecké akcie (ESOP) u nich vo firme. Na všetky tieto témy sme organizovali obsahovo detailné konferencie, ku ktorým si viete pozrieť záznamy.

75 % alebo 100 % zľavy k online kurzom (napríklad dane a odvody pri nehnuteľnostiach, konateľská odmena, …)

Ako klient na účtovníctvo máte k dispozícii rozsiahlejšiu paletu videokurzov, ktoré prednášal Peter Varga na rôzne praktické podnikateľské témy.

Vystavovanie faktúr v Superfaktúre

Sprístupníme Vám najlepší slovenský online fakturačný systém Superfaktúra (aj do mobilu) bezplatne, kde si môžete vystavovať faktúry, evidovať nákladové faktúry, prípadne po prepojení s bankou automaticky klientom zasielať upomienky.

Konzultácie s Petrom Vargom a Tomášom Demom za 50 % cenu

Konzultáciu môžete absolvovať k rôznym podnikateľským témam ako zdaňovanie kryptomien, využívanie zahraničných spoločností, švarc systém, živnosť vs. s.r.o., zakladanie investičných fondov, zamestnanecké akcie ESOP. Témy konzultácií nájdete tu.

4. Vyčistenie účtovníctva (napríklad pre účely prevzatia od iného účtovníka alebo potenciálneho vstupu investora)

Pri nastavovaní účtovníctiev sa nevenujeme iba technologickej stránke, ale aj jeho „upratovaniu“. Častokrát k nám prichádzajú účtovníctva klientov, ktoré treba nielen nastaviť, ale aj vyčistiť. Mať transparentné účtovníctvo je dôležité nielen pre komfort majiteľov a pre potreby vyhnutia sa sankcií zo strany daňových úradov (napríklad pre nesprávne účtovanie vývojových aktivít, účtovanie na zákazky, využívanie krypto aktív), ale aj na ukážku pre investora alebo budúceho kupujúceho.

V rámci našej právno-daňovej praxe sme stáli na strane množstva kupujúcich alebo investorov, kedy práve nielen finančné/účtovné ukazovatele, ale aj administratívna (účtovná) „poriadkumilovnosť“ majiteľov spoločnosti hrali primárnu úlohu pri rozhodovaní sa, či do spoločnosti vstúpiť alebo nie.

5. Sme zanietení účtovníci a právni a daňoví poradcovia

Stačí si pozrieť Linkedin  profil nášho zakladateľa Petra Vargu a budete vedieť v koľkých právnych, daňových a účtovných témach určujeme trend na Slovensku. Sú to napríklad atraktívne témy ako „Využívanie auta na firemné účely“, „Dať si hodinky do nákladov“ alebo „Zdaňovanie ETF fondov“, o ktorých Peter Varga píše a prednáša. Okrem týchto aktivít, ako aj našich odborných konferencií, píšeme v rámci skupiny Highgate Group množstvo článkov, pomáhame štátu pripravovať lepšiu legislatívu (napríklad asistencia štátu pri vytváraní právneho prostredia pri zdaňovaní ESOPov, kryptoaktív, vytváraní investičných fondov, aplikácií superodpočtu alebo patent boxu) a edukujeme aj v oblasti automatizácie účtovníctva (viď naše konferencie, spolupráce s technologickými partnermi a články na našej stránke).

Článok 5 dôvodov pre prenechanie vedenia Vášho účtovníctva Highgate Group je zobrazený ako prvý na Highgate.

Nariadenie MiCA, celým názvom tzv. Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami (v angličtine Markets in Crypto-Assets Regulation alebo skrátene len MiCA) predstavuje robustný regulačný rámec pre kryptoaktíva v rámci Európskej únie (EÚ).

Hlavnými cieľmi EÚ, ktoré ju viedli k prijatiu MiCA boli:

1. Vytvorenie harmonizovaného regulačného prostredia, v ktorom budú môcť poskytovatelia služieb kryptoaktív a emitenti rôznych kryptoaktív pôsobiť v rámci celej EÚ bez potreby 27 rôznych povolení a licencií;
2. Poskytnutie ochrany spotrebiteľom, ktorí nakupujú kryptoaktíva alebo využívajú iné služby poskytovateľov kryptoaktív;
3. Vytvorenie právnej istoty pre poskytovateľov služieb kryptoaktív s jasným súborom pravidiel pre rôzne služby (vydávanie tokenov, výmena, úschova, atď.);
4. Prevzatie vedúcej úlohy EÚ v oblasti globálnej regulácie kryptoaktív s cieľom zvýšenia technologických a ekonomických inovácií v EÚ.

Predmetom úpravy MiCA sú:

1. Pravidlá pre emisie kryptoaktív (známe predovšetkým ako „ICO“), povinnosti ich emitentov, a pravidlá pre prijatie kryptoaktív na ich obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva;
2. Pravidlá pre udeľovanie povolení pre emitentov tokenov naviazaných na aktíva (tzv. ART, v angličtine: asset reference tokens) a emitentov tokenov elektronických peňazí (tzv. EMT, v angličtine: e-money tokens);
3. Postup, požiadavky a proces udeľovania povolení (licencií) pre poskytovateľov služieb kryptoaktív;
4. Ochrana klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív a držiteľov emitovaných kryptoaktív a kryptoaktív prijatých na obchodovanie.

Napriek tomu, že MiCA je komplexnou reguláciou, neupravuje nasledovné oblasti priamo súvisiace s kryptoaktívami:

1. NFT (ktoré teda zatiaľ nie sú regulované); a
2. Tokenizované finančné nástroje (ktoré sú predmetom úpravy DLT Nariadenia a regulácie „štandardných“ finančných nástrojov)).

MiCA sa uplatňuje v Európskej únii od 30.6.2024 vo vzťahu k ART a EMT a od 30.12.2024 vo zvyšnej časti, predovšetkým vo vzťahu k poskytovateľom služieb kryptoaktív.

V súvislosti s novou MiCA reguláciou poskytujeme klientom aktuálne podnikajúcim s kryptoaktívami (najmä prostredníctvom živnostenských oprávnení poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny a poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny), ale aj klientom, ktorý majú záujem v tejto oblasti pôsobiť ako regulovaná inštitúcia, právne služby, ako sa komplexne pripraviť na novú právnu reguláciu MiCA, vrátane predbežných konzultácií s Národnou bankou Slovenska o ich (plánovanom) biznis modeli.

Nariadeniu MiCA, a čo všetko prináša sme sa komplexnejšie venovali aj v našom videopodcaste, ktorý si môžete pozrieť tu:

Zároveň o regulácii a zdaňovaní krypta a implementácii v investičných štruktúrach sa budeme detailnejšie rozprávať aj na konferencii o krypte, ktorá sa bude konať v októbri 2024.

Na aké činnosti s kryptoaktívami bude potrebné povolenie podľa MiCA?

Podľa MiCA bude potrebné povolenie na:

1. Verejná ponuka iných tokenov ako sú ART a EMT;
2. Prijatie iných tokenov ako sú ART a EMT na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva;
3. Verejná ponuka ART a ich prijatie na obchodovanie;
4. Poskytovanie služieb kryptoaktív.

Aké sú výhody povolenia podľa MiCA?

MiCA predstavuje harmonizovanú úpravu kryptoaktív, tzn. povolenie uvedené v jednom členskom štáte je platné aj v ostatných členských štátoch EÚ. Preto napríklad verejná ponuka kryptoaktív bude realizovateľná v celej EÚ, a nebude za týmto účelom potrebné analyzovať právnu úpravu osobitne v jednotlivých členských štátoch. Taktiež poskytovanie služieb kryptoaktív bude môcť byť vykonávané cezhranične na základe tzv. passportu, keďže pre služby kryptoaktív budú vďaka MiCA platiť jednotné pravidlá v celej EÚ.

Zároveň, tým, že MiCA ukladá poskytovateľom služieb kryptoaktív alebo emitentom tokenov rôzne podmienky pre vykonávanie ich aktivít, predstavuje väčšiu záruku pre bezpečnosť investície do kryptoaktív aj pre investorov / klientov oproti v mnoho štátoch EÚ úplne neregulovanému prostrediu.

MiCA tiež zakladá rovnaké legislatívne podmienky pre podnikanie v oblasti kryptoiaktív v rámci EÚ, čím predstavuje predpoklad pre existenciu zdravého podnikateľského prostredia v tejto oblasti.

Aké sú následky podnikania bez povolenia podľa MiCA?

V prípade vykonávania akejkoľvek činnosti v rozpore s MiCA, tzn. aj v prípade, ak ide o činnosť, na ktorú je potrebné povolenie podľa MiCA, majú príslušné orgány členského štátu EÚ, na Slovensku je to Národná banka Slovenska, právomoc udeľovať sankcie podľa vnútroštátneho práva, pričom môže ísť o správne alebo trestné sankcie. V zmysle MiCA musia členské štáty zabezpečiť predovšetkým ukladanie nasledovných finančných sankcií:

1. v prípade fyzickej osoby maximálne správne pokuty vo výške aspoň 700 000 EUR;
2. v prípade právnickej osoby maximálne správne pokuty vo výške aspoň 5 000 000 EUR;
3. pri niektorých porušeniach právnickej osoby pokuty vo výške aspoň 3 až 12,5 % celkového ročného obratu; a aj
4. maximálne správne pokuty vo výške aspoň dvojnásobku sumy ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo, v dôsledku porušenia.

Emisia tokenov a ich prijatie na obchodovanie

Tokeny iné ako ART a EMT

Verejná ponuka iných tokenov ako ART a EMT nebude v EÚ možná, ak sa nevypracuje biely doklad o kryptoaktívach (v angličtine whitepaper). Tento doklad sa následne bude musieť oznámiť NBS aspoň 20 pracovných dní pred dňom jeho uverejnenia, pričom zo strany NBS sa nevyžaduje jeho schválenie.

Na verejnú ponuku týchto kryptoaktív sa aplikujú obdobné výnimky ako verejné ponuky cenných papierov podľa prospektového nariadenia.

Vypracovanie, oznámenie a uverejnenie whitepaper sú vyžadované aj na prijatie iných tokenov ako ART a EMT na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva.

ART a EMT

Verejná ponuka ART bude pre právnické osoby iné ako úverové inštitúcie bude možná len na základe udelenia povolenia zo strany NBS. Aj v tomto prípade sa vyžaduje vypracovanie whitepape a jeho uverejnenie.

Verejná ponuka EMT bude možná len pre úverové inštitúcie alebo inštitúcie elektronických peňazí, ktoré vypracujú, oznámia a uverejnia whitepaper na príslušné EMT.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív

Kto sú to poskytovatelia služieb kryptoaktív, tzv. CASP?

MiCA zavádza nový pojem „Poskytovatelia služieb kryptoaktív“ (v angličtine Crypto-asset service provider alebo skrátene len CASP), čo sú regulované osoby, ktorým bude udelené povolenie na poskytovanie služieb kryptoaktív v rámci Európskej únie.

CASP budú oprávnení poskytovať služby kryptoaktív, pričom budú musieť spĺňať viaceré požiadavky, a to najmä:

1. Prudenciálne (kapitálové) požiadavky, ktoré pre CAPS musia byť vo výške minimálne 50 000 až 150 000 Eur (podľa poskytovaných služieb) alebo vo výške jednej štvrtiny fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok, podľa toho, ktorá z týchto súm je vyššia. CASP môže tieto požiadavky splniť vlastnými zdrojmi, poistnou zmluvou, príp. porovnateľnou zárukou, alebo ich kombináciou.
2. Personálne požiadavky, a to jednak požiadavka dostatočne dobrej povesti a primeraných vedomosti, zručnosti a skúsenosti členov riadiaceho orgánu CASP na jeho riadenie, a taktiež dostatočne dobrá povesť všetkých priamych alebo nepriamych akcionárov a spoločníkov, ktorí majú kvalifikované podiely na CASP.
3. Vnútorné predpisy, ktorými sa činnosť CASP bude riadiť, a to napr. predpis týkajúce sa postupu oddelenia kryptoaktív a finančných prostriedkov klienta, postupov vybavovania sťažností, mechanizmu riadenia, mechanizmov, politík a postupov vnútornej kontroly na identifikáciu, posudzovanie a riadenie rizík vrátane rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, plán na zabezpečenie kontinuity činnosti a iné.
4. Iné požiadavky, napr. požiadavky na IT zabezpečenie alebo sídlo a miesto skutočného riadenia v EÚ.

Čo sú služby kryptoaktív podľa MiCA?

Službami kryptoaktív sú podľa MiCA tieto služby a činnosti súvisiace s akýmkoľvek kryptoaktívom:

(a) poskytovanie úschovy a správa kryptoaktív v mene klientov;
(b) prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva;
(c) výmena kryptoaktív za finančné prostriedky;
(d) výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva;
(e) vykonávanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov;
(f) umiestňovanie kryptoaktív;
(g) prijímanie a postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov;
(h) poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív;
(i) poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív;
(j) poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v mene klientov;

Kto bude potrebovať licenciu pre CASP podľa MiCA?

V praxi akékoľvek právnické osoby alebo podniky, ktoré budú chcieť vykonávať vyššie uvedené činnosti kryptoaktív, resp. poskytovať vyššie uvedené služby kryptoaktív v Európskej únii budú potrebovať povolenie na činnosť CASP. To zahŕňa napríklad nasledovné súčasné podnikateľské modely:

(a) Rôzne kryptomenové platformy a burzy;
(b) Poskytovatelia kryptomenových peňaženiek;
(c) Správci rôznych krpytomenových stratégií;
(d) Sprostredkovatelia zámeny kryptomien za FIAT menu alebo inú krpytomenu;
(e) Poradenské služby pri investícií do kryptomien či kryptoaktív vo všeobecnosti.

Ako dlho trvá získanie licencie pre CASP?

(a) Pred samotným konaním o žiadosti na udelenie povolenie pred CASP sa odporúča konzultovať podnikateľský plán budúceho CASP s NBS a následne pristúpiť k príprave samotnej žiadosti – tento proces môže trvať rôznu dobu v závislosti od pripravenosti CASP, podľa našej skúsenosti s licenčnými konaniami pre finančné inštitúcie je potrebné počítať približne s 3 mesiacmi;
(b) Po príprave žiadosti sa žiadosť podáva na NBS, ktorá do 25 pracovných dní od prijatia žiadosti musí potvrdiť, či je žiadosť úplná;
(c) Ak žiadosť nie je úplná, NBS stanoví lehotu na doplnenie žiadosti (táto lehota bude individuálna v závislosti od rozsahu požadovaného doplnenia, očakávame, že táto lehota bude v dĺžke 30 až 60 dní). Ak je žiadosť úplná, NBS to oznámi žiadateľovi; ak nie je úplná ani v dodatočnej lehote, žiadosť zamietne.
(d) Do 40 pracovných dní od predloženia úplnej žiadosti NBS vydá rozhodnutie (udelenie povolenia / odmietnutie udelenia povolenia). Na 20 pracovných dní môže byť táto lehota pozastavená, ak si NBS vyžiada ďalšie podklady.

Aká je úloha Highgate pri získaní povolenia podľa MiCA?

V čom spočívajú naše služby?

Vzhľadom na to, že nikto okrem CASP a niektorých finančných inštitúcií nebude môcť podľa MiCA poskytovať služby kryptoaktív, klientom radíme jednak pri analýze ich podnikateľských modelov, či spadajú pod novú reguláciu, prípadne pod inú reguláciu v rámci finančného sektora (napr. kolektívne investovanie alebo poskytovanie investičných služieb a investičných činností) a jednak pri samotnej prípade žiadosti o udelenie povolenia na činnosť CASP pred Národnou bankou Slovenska.

V prípade, ak sa klient rozhodne žiadať o povolenie na vykonávanie činnosti CASP, zastupujeme ho už od úvodnej konzultácie jeho podnikateľského plánu s Národnou bankou Slovenska a následne pri príprave žiadosti o udelenie povolenia, vrátane jednotlivých príloh, a to v spolupráci priamo s klientom a prípadne jeho ďalšími poradcami, napríklad v oblasti IT bezpečnosti. Po podaní žiadosti o udelenie povolenia zastupujeme klienta pred Národnou bankou Slovenska v samotnom licenčnom konaní, v ktorom Národná banka Slovenska bude žiadosť so všetkými jej prílohami komplexne posudzovať.

Vzhľadom na naše skúsenosti s ICO a STO, ale aj pri emisiách s cennými papiermi klientom radíme klientom aj pri príprave whitepaper na rôzne druhy tokenov, príprave ich marketingovej komunikácie pre účely emisie tokenov podľa požiadaviek MiCA a pri plnení povinností voči NBS v súvislosti s emisiu tokenov, či ich prijatí na obchodovanie.

Aké sú naše skúsenosti v oblasti právneho poradenstva pri kryptoaktívach?

Aj keď nariadenie MiCA je pomerne nová právna úprava, téme regulácie kryptoaktív sa už komplexne dlhodobo venujeme, či už v rámci zdaňovania, v oblasti tokenizovaných finančných nástrojov, alebo aj priamo prednášaním na konferencii NBS o nariadení MiCA. Klientom sme v minulosti poskytovali právne a daňové poradenstvo napríklad pri:

(a) vytvorení platformy na obchodovanie s kryptomenami, vrátane právneho štruktúrovania stakingových stratégií,
(b) primárnej emisii hybridných tokenov a ako aj ich umiestnením na decentralizovanej burze v rámci sekundárneho predaja,
(c) primárnej emisii tokenov (ICO) a security tokenov (STO),
(d) založení a spravovaní alternatívnych investičných fondov nachádzajúcich sa v offshore jurisdikciách a investujúcich do kryptoaktív,
(e) štruktúrovaní biznis modelu v súvislosti s vytvorením služieb správy a manažovania kryptomenových portfólií,
(f) posudzovaní súladu biznis modelu s kryptomenami s reguláciou platobných služieb a elektronických peňazí,
(g) vytváraní investičných produktov investujúcich do krypto aktív pre zákazníkov klienta,
(h) vytváraní štúdie pre klienta zameranej na vytvorenie právneho a daňového rámca pre fungovanie jeho internej tokenovej sústavy.

Zároveň, tým, že sa dlhodobo venujeme finančnej regulácii, a teda zastupujeme klientov v povoľovacích, registračných, ako aj sankčných konaniach pred Národnou bankou Slovenska, toto naše know how je elementárnym predpokladom pre kvalifikované zastupovanie klienta pred Národnou bankou Slovenska v licenčnom konaní na činnosť CASP, pri príprave white papers alebo pri žiadostiach na verejnú ponuku tokenov alebo ich prijatie na obchodovanie. Demonštráciou našich rozsiahlych skúseností v oblasti finančnej regulácie sú úspešné konferencie (jedni z najväčších svojho druhu na Slovensku), ktoré sme organizovali, či už ohľadom financovania real estate alebo ohľadom zakladania a prevádzkovania investičných fondov.

V prípade, ak Vám nie je zrejmé, či Váš biznis model bude regulovaný nariadením MiCA, a teda či sa máte pripravovať na licenčné konanie pred Národnou bankou Slovenska, neváhajte kontaktovať našich odborníkov:

1. Peter Varga, e-mail: peter.varga@hg.amcef.com
2. Roman Baranec, e-mail: roman.baranec@hg.amcef.com

Prípadne môžete svoje konkrétne otázky prebrať aj na konzultácií s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa regulácií a zdaňovaniu kryptomien dlhodobo venuje:

Ak vás téma zdaňovania kryptomien zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Licenčné konania podľa Nariadenia MiCA je zobrazený ako prvý na Highgate.

Konzultáciu s Petrom Vargom si môžete objednať tu:

Článok Môžem predať byt za 200 000 EUR tak, že 20 000 EUR bude byt a 180 000 EUR zariadenie v ňom? Peter Varga bol hosťom vo videopodcaste Národnej asociácie realitných kancelárií (NARKS) je zobrazený ako prvý na Highgate.

Vo všeobecnosti rozoznávame dva scenáre zdaňovania ETF:

• Krátkodobé držanie (kratšie ako jeden rok) – kapitálové výnosy z ETF sú zdanené sadzbou 19%/25% sadzbou + 15% zdravotným poistením;
• Dlhodobé držanie (jeden rok alebo dlhšie) – kapitálové výnosy z ETF môžu byť (mali by byť) od dane z príjmov oslobodené. Pre viac informácií prečo a kedy, si pozrite videopodcast Highgate Talks k zdaňovaniu ETF fondov.

Čo je ETF?

„ETF (Exchange Traded Fund) je fond obchodovaný na burze, ktorý sleduje viaceré aktíva v jednom fonde, ako sú akcie, dlhopisy alebo komodity. Obchoduje sa s nimi na burze ako s akciou a ponúka investorom jednoduchý spôsob, ako diverzifikovať svoje portfólio a investovať do rôznych tried aktív pod jednou strechou.

ETF sú podobné podielovým fondom, ale existujú medzi nimi niektoré kľúčové rozdiely. ETF sa obchodujú na burze počas celého dňa, zatiaľ čo podielové fondy sa oceňujú iba raz denne. ETF majú tiež tendenciu mať nižšie poplatky ako podielové fondy.

Výhody investovania do ETF:

• Diverzifikácia: ETF ponúkajú jednoduchý spôsob, ako investovať do rôznych aktív, čo môže pomôcť znížiť vaše celkové riziko.
• Nízke náklady: ETF majú tendenciu mať nižšie poplatky ako podielové fondy, čo vám môže pomôcť udržať si viac vašich výnosov.
• Obchodovateľnosť: ETF sa obchodujú na burze počas celého dňa, takže ich môžete kedykoľvek kúpiť alebo predať.
• Transparentnosť: ETF sú transparentné investičné produkty, takže môžete ľahko vidieť, do čoho investujete.

Ktoré sú indexové fondy?

Príklady niektorých najznámejších indexových fondov:

• SPDR S&P 500 ETF (SPY): sleduje index S&P 500, ktorý je zložený z 500 najväčších spoločností v USA. Je to jeden z najobľúbenejších a najlikvidnejších ETF na svete.
• iShares Core S&P 500 ETF (IVV)
• Vanguard Total Stock Market ETF (VTI): sleduje celý americký akciový trh, vrátane malých, stredných a veľkých spoločností.
• iShares MSCI Emerging Markets ETF (EEM): sleduje rozvíjajúce sa akciové trhy.
• Invesco QQQ Trust (QQQ): sleduje index Nasdaq-100, ktorý je zložený zo 100 najväčších spoločností obchodovaných na burze Nasdaq.

Toto je len niekoľko príkladov z mnohých dostupných ETF. Pri výbere ETF je dôležité zvážiť svoje investičné ciele, toleranciu voči riziku a časový horizont.

ETF a zložený úrok?

ETF (fondy obchodované na burze) môžu mať zložený úrok. Zložený úrok sa dosiahne, keď sa úroky reinvestujú, čím sa zvyšuje základná investícia a generuje sa ešte viac úrokov.

Zložený úrok je fenomén, kedy sa úroky počítajú nielen z pôvodnej investície, ale aj z už nazbieraných úrokov. To vedie k exponenciálnemu rastu investície v priebehu času.

Čo sú kapitálové výnosy?

Kapitálové výnosy sú zisky, ktoré dosiahnete z predaja cenných papierov, ako sú akcie, dlhopisy, podielové listy, nehnuteľnosti a kryptomeny. Vznikajú, keď je cena cenného papiera pri predaji vyššia ako jeho obstarávacia cena.

Existujú dva typy kapitálových výnosov

• Krátkodobé kapitálové výnosy: tieto výnosy sa zdaňujú, ak ste cenný papier držali kratšie ako jeden rok. Sadzba dane je 19 % alebo 25 % a k tomu sa ešte aplikujú zdravotné odvody.
• Dlhodobé kapitálové výnosy: tieto výnosy sú štandardne oslobodené od dane, ak ste cenný papier držali jeden rok alebo dlhšie.

Dividendy z ETF

Dividendy z ETF (fondov obchodovaných na burze) sa zdaňujú štandardne ako iné dividendy. U nás je to pri FO sadzbou dane 10 % a pri PO 0 %. Samozrejme, zrážková daň v štáte zdroja môže celkovú daňovú povinnosť pri dividendách zvýšiť. Na Slovensku neexistuje žiadna osobitná daňová úľava pre dividendy z ETF.

Zdaňovanie dividend na Slovensku

Dividendy sú podielom na zisku, ktorý vypláca spoločnosť svojim akcionárom. Na Slovensku sa dividendy zdaňujú dvoma spôsobmi:

1. Zrážková daň:

• Zrážková daň sa odvádza automaticky pri výplate dividendy.
• Sadzba zrážkovej dane je 10% alebo 35 % pri FO; pri PO (okrem špeciálnych prípadov) zrážková daň nie je; to nemusí platiť, ak príjemcom dividend je zahraničná osoba; 
• Daň zrážkou je konečná daň pre daňových rezidentov SR;
• Daňoví nerezidenti SR si štandardne daň zrážkou môžu započítať na daň z príjmu v krajine, v ktorej sú daňovými rezidentmi.

2. Daňové priznanie:

• Dividendy zo zahraničia sa zahrňujú do zdaniteľného príjmu daňovníka v roku, v ktorom boli pripísané na jeho účet alebo eventuálne započítané na ďalší vklad (t.j. reinvestované).
• Daň z dividend je 10% alebo 35 % pri FO; pri PO (okrem špeciálnych prípadov) daň nie je. 

Je rozdiel v zdaňovaní ETF ako fyzicka osoba vs právnická osoba 

Existuje pomerne veľa rozdielov v zdaňovaní ETF medzi fyzickou a právnickou osobou, vo všeobecnosti:

Fyzická osoba:

• Zisk z predaja podielov na ETF sa zdaňuje ako kapitálový príjem 19%/25 % sadzbou dane a 15 % zdravotným poistením;
• Zisk z predaja podielov na ETF však môže byť od dane z príjmov ako aj poistného oslobodený;  
• Dividendy z akcií ETF sa zdaňujú štandardne ako ostatné dividendy; 
• Daň sa pri predaji podielov na ETF zdaňuje cez daňové priznanie; 
• Pri dividendách sa daň rovnako zdaňuje cez daňové priznanie (ibaže sa hypoteticky jedná o slovenské ETF), často sa však uplatňuje zrážková daň v štáte zdroje; 

Právnická osoba:

• Zisk z predaja akcií ETF sa zdaňuje ako zdaniteľný príjem 15%/21% sadzbou dane.
• Dividendy z akcií ETF sa zdaňujú ako zdaniteľný príjem 0%/35 % sadzbou dane.
• Daň sa pri predaji podielov na ETF zdaňuje cez daňové priznanie; 

Čo je časový test a ako ušetriť na dani z príjmov a zdravotnom poistnom? 

Časový test a daň z príjmov

Časový test je podmienkou pre oslobodenie od dane z príjmov pri predaji cenných papierov, ako sú akcie, dlhopisy a podielové listy.

Dĺžka časového testu

• Časový test 1 rok: ak cenný papier držíte jeden rok alebo dlhšie, príjem z jeho predaja je oslobodený od dane z príjmov.
• Časový test 3 roky: mal byť zavedený u niektorých typoch cenných papierov, ale nakoniec nevošiel do účinnosti v roku 2024

Ako ušetriť na dani z príjmov

Pozrite si videopodcast k zdaňovaniu ETF fondov.

Aké sú typy fondov a ako sú zdaňované

Na Slovensku existuje viacero typov fondov, ktoré sa líšia svojou investičnou stratégiou, rizikom a výnosnosťou. Z hľadiska zdaňovania sa fondy delia do dvoch kategórií:

1. Podielové fondy

Podielové fondy združujú peniaze od investorov a investujú ich do rôznych typov cenných papierov, ako sú akcie, dlhopisy a peňažné trhové nástroje. Zisk z investície sa rozdeľuje medzi investorov v pomere k ich podielu na fonde.

Zdaňovanie podielových fondov:

• “Dividendy” z podielových fondov sú vlastne výnosy a zdaňujú sa ako kapitálové výnosy sadzbou 19%.
• Predaj podielových listov je medzi slovenskými rezidentami od dane oslobodený; 
• Redemácia podielového listu podlieha dani z príjmov pri sadzbe 19 %; 

2. ETF (fondy obchodované na burze)

ETF sú fondy, ktoré sa obchodujú na burze cenných papierov ako akcie. Investujú do rôznych typov cenných papierov a sledujú vybraný index, sektor alebo komoditi.

Zdaňovanie ETF:

• Dividendy z ETF sa zdaňujú ako štandardné dividendy;
• Kapitálové výnosy z ETF sa zdaňujú, ak boli ETF držané kratšie ako 1 rok.
• Dlhodobé držanie (1 rok alebo dlhšie) kapitálové výnosy z ETF môžu byť (mali by byť) od dane oslobodené. 

Typy fondov podľa investičnej stratégie

• Akciové fondy: investujú do akcií a sú vhodné pre investorov s vyšším rizikovým profilom a očakávaním vyšších výnosov.
• Dlhopisové fondy: investujú do dlhopisov a sú vhodné pre investorov s nižším rizikovým profilom a očakávaním nižších výnosov.
• Zmiešané fondy: akcie a dlhopisy, ponúkajú vyvážený pomer medzi rizikom a výnosom.
• Peňažné trhové fondy: sú krátkodobých peňažných trhových nástrojov a sú vhodné pre investorov, ktorí chcú krátkodobo “zaparkovať” svoje peniaze.

V ktorej krajine sa oplatí zdaňovať ETF? 

Neexistuje jednoznačná odpoveď na túto otázku a záleží na rôznych faktoroch, ako napríklad:

• Krajina daňovej rezidencie: investori platia dane z príjmu v krajine, v ktorej sú daňovými rezidentmi. Existuje viacero kritérií, ktoré definujú daňovú rezidenciu, a tie sa v rôznych krajinách líšia
• Typ ETF: rôzne typy ETF (akciové, dlhopisové, zmiešané) sa zdaňujú rôznymi sadzbami dane.
• Výška príjmu: daňová sadzba sa môže líšiť v závislosti od výšky príjmu investora.
• Dĺžka držania ETF: kapitálové výnosy z ETF držaných dlhšie ako jeden rok sú v niektorých krajinách oslobodené od dane.
• Daňové úľavy: niektoré krajiny ponúkajú daňové úľavy pre investorov do ETF.

Príklad štandardného zdaňovania ETF v niektorých krajinách

• Slovensko: dividendy z ETF sa zdaňujú sadzbou 10% pri FO. Kapitálové výnosy z ETF môžu byť od dane oslobodené, ak boli ETF držané jeden rok alebo dlhšie.
• Česká republika: dividendy z ETF sa zdaňujú sadzbou 15%. Kapitálové výnosy z ETF môžu byť oslobodené od dane, ak boli ETF držané tri roky alebo dlhšie.
• Spojené štáty americké: dividendy a kapitálové výnosy z ETF sa zdaňujú v závislosti od výšky príjmu investora.

Daňové raje pre ETF

Daňový raj je jurisdikcia, ktorá má nízke alebo žiadne dane a zvyčajne sa považuje za tajnú. Daňové raje často využívajú jednotlivci a podniky na zníženie daňového zaťaženia.Tu je niekoľko krajín, ktoré sa často považujú za daňové raje pre ETF:

• Bermudy: britské zámorské územie so sadzbou dane z príjmu 0 % pre spoločnosti.
• Kajmanské ostrovy: britské zámorské územie so sadzbou dane z príjmu 0 % pre spoločnosti.
• Cyprus: členský štát EÚ s 12,5 % sadzbou dane z príjmu právnických osôb.
• Malta: členský štát EÚ s 35 % sadzbou dane z príjmu právnických osôb, avšak existuje systém imputácie, ktorý môže znížiť zdaniteľný príjem až na 5 %.
• Švajčiarsko: je mimo EÚ a má daňové sadzby, ktoré sa líšia v závislosti od kantónu. Švajčiarsko je však známe svojou bankovou tajomnosťou a politickou stabilitou.

Čo hrozí ak nezdanite ETF? 

Nezdanenie ETF môže mať materiálne následky. V závislosti od závažnosti a úmyslu daňovníka môže hroziť:

1. Pokuta: Finančná správa SR môže uložiť pokutu štandardne vo výške 10% až 100% z neodvedenej dane.
2. Úroky z omeškania: Daňovník je povinný platiť úroky z omeškania z neodvedenej dane. Úroky sa počítajú od dátumu splatnosti dane do dátumu jej uhradenia.
3. Trestné stíhanie: V závažných prípadoch môže daňovníkovi hroziť trestné stíhanie za niektorý z daňových podvodov. 

Ako finančná správa dohliada na zdaňovanie ETF

Finančná správa SR dohliada na zdaňovanie ETF rôznymi spôsobmi:

1. Kontrola daňových priznaní:

• Finančná správa kontroluje daňové priznania investorov, aby sa uistila, že správne zdanili svoje príjmy z ETF.
• V prípade akýchkoľvek pochybností môže finančná správa vyzvať investora na dodanie dokladov o svojich investíciách.

2. Kontrola bánk a investičných spoločností:

• Finančná správa kontroluje banky a investičné spoločnosti, aby sa uistila, že zrážajú daň z dividend a zisku z predaja ETF.
• Finančná správa môže uložiť pokutu bankám a investičným spoločnostiam, ktoré nedodržiavajú daňové predpisy.

3. Medzinárodná spolupráca:

• Finančná správa spolupracuje s daňovými úradmi v iných štátoch, aby sa uistila, že investori platia dane z príjmu z ETF v súlade s daňovými zmluvami.
• Finančná správa získava automaticky informácie od väčšiny zahraničných finančných inštitúcií o slovenských daňovníkoch;

4. Daňové kontroly:

• Finančná správa môže vykonávať daňové kontroly u investorov, aby sa uistila, že správne zdanili svoje príjmy z ETF.
• Daňová kontrola môže zahŕňať kontrolu bankových výpisov, investičných výpisov a daňových priznaní.

Na záver

Zdaňovanie ETF je komplexná téma, ktorá sa môže líšiť v závislosti od typu ETF, daňového statusu investora a krajiny, v ktorej sa ETF obchoduje. Pred investovaním do ETF je dôležité poradiť sa s daňovým poradcom, aby ste sa ubezpečili, že rozumiete daňovým dôsledkom.

Článok Zdaňovanie ETF je zobrazený ako prvý na Highgate.

„Krypto novela“ 2023

V lete 2023 schválený zákon novelizujúci Zákon o dani z príjmov („Novela“) predpokladal, že od roku 2024 budú môcť fyzické osoby zdaňovať dlhodobo držané virtuálne meny (pozor iba virtuálne meny, nie všetky krypto aktíva) pri sadzbe 7 % a bez zdravotných odvodov. Celkovo však táto Novela obsahovala viac atraktívnych zmien pre investorov. Keďže bola však zrušená, nebudem sa jej v tomto článku detailnejšie venovať. Koho by to však predsa zaujímalo, pripájam:

• svoj Linkedin blog, kde som rozoberal problematiku výmeny virtuálnej meny za inú a zdôvodňoval som prečo sa to aj tak malo zdaňovať (zle napísaná Novela);
• moju odbornú publikáciu s kolegyňou pre Ministerstvo financií SR, v ktorej adresujeme, prečo by zdaňovanie stakingu malo byť odložené (je to sčasti aplikovateľné aj v dnešnej situácii)
• video podcast k zdaňovaniu krypto aktív:

Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien od roku 2024

Od roku 2024 sa predsa niečo mení. Kým dovtedy bola výška zdravotných odvodov 14 %, od roku 2024 je to už 15 %. Takže sprofanovaných „25 + 14“ sa zmenilo na „25 + 15“. Na druhej strane za pozitívnu správu s marginálnym efektom je možné považovať zvýšenie úrovne, od ktorej sa aplikuje progresívna 25 % sadzba dane. Kým v roku 2023 to bolo každé EUR nad základ dane vo výške 41 445,46 EUR, od roku 2024 je to 47 537,98 EUR.

Táto hranica predstavuje 176,8 násobok platného životného minima (spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze). Takže so zvyšovaním životného minima sa zvyšuje aj hranica progresívnej sadzby dane. Sumu životného minima určuje opatrením Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Pozor na to, že prekročiť túto hranicu nestačí len príjmami z predaja kryptomien (v tomto článku používam pojem kryptomeny, lebo toto zdanenie sa netýka všetkých krypto aktív). Do rovnakého základu dane sa zahrňujú napríklad aj príjmy zo zamestnania, príjmy z predaja cenných papierov (ak nie sú oslobodené), nehnuteľností (ak nie sú oslobodené) alebo rôzne pasívne príjmy (napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti dosiahnutý bez toho, aby ste vykonávali nejakú aktívnu správu).

Zmeny v zdaňovaní kryptomien na Slovensku v roku 2024

Plánované zmeny v zdaňovaní kryptomien na Slovensku, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024, boli zrušené novelou zákona č. 530/2023 Z. z. (konsolidačný balíček).

Znamená to, že v roku 2024 sa kryptomeny na Slovensku zdaňujú podľa doterajších pravidiel:

• Príjem z predaja kryptomeny dosiahnutý po jednom roku od jej nadobudnutia sa zdaňuje 19% alebo 25% sadzbou dane z príjmov + 15  % zdravotné poistné.
• Príjem z predaja kryptomeny dosiahnutý do jedného roka od jej nadobudnutia sa zdaňuje 19% alebo 25% sadzbou dane z príjmov + 15  % zdravotné poistné.
• Daňový výdavok na kryptomenu je možné uplatniť len vtedy, ak bol použitý na jej nadobudnutie.
• Zisk z ťažby kryptomien sa zdaňuje rovnako ako „ostatný príjem“ 19% alebo 25% sadzbou dane z príjmov + 15  % zdravotné poistné.

Pozor, zákon stále hovorí len o virtuálnych menách. Nehovorí o krypto aktívach. Môžu teda existovať krypto aktíva, ktorých podkladovým aktívum je aktívum, ktoré sa na Slovensko po splnení určitých podmienok nezdaňuje. Avšak v súvislosti s príchodom MiCA nariadenia bude pravdepodobne táto rozmanitosť odstránená a všetky krypto aktíva budú podliehať rovnakému daňovému režimu (aj účtovnému) bez ohľadu na podkladové aktívum.

Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien v právnych, daňových a účtovných súvislostiach

Kým kryptomena štandardne zahŕňa iba také krypto aktíva, ktoré sú ekvivalentom k štandardným FIAT menám (t. j. peňažným prostriedkom), pojem krypto aktívum je pojmom širším, pokrývajúcim aj rôzne iné druhy aktív slúžiacich iným účelom ako na vykonávanie štandardných platobných operácií.

Správna klasifikácia má významnú relevanciu nielen v oblasti regulácie krypto aktív, ale aj z hľadiska daní. Preto napríklad neplatí tvrdenie, že predaj akéhokoľvek krypto aktíva je oslobodený od DPH, respektíve ani do pôsobnosti DPH nespadá. Existuje totiž viacero typov krypto aktív (napríklad niektoré NFT alebo úžitkové tokeny), ktoré DPH regulácii podliehajú.

Rovnako neplatí tvrdenie, že každý predaj krypto aktíva sa zdaňuje sadzbou „25+15“, pretože niektoré typy krypto aktív môžu byť dokonca od dane z príjmov oslobodené aj podľa súčasnej právnej úpravy.

Z pohľadu finančnej regulácie existujú krypto aktíva, ktoré podliehajú regulácií MICA alebo také krypto aktíva, ktoré MICA nepodliehajú a podliehajú napríklad regulácií MIFID II alebo, v niektorých prípadoch, dokonca nepodliehajú žiadnej regulácii. Akokoľvek, právna klasifikácia je v niektorých ohľadoch dôležitá pri nachádzaní možností na daňovú optimalizáciu v zložitejších súvislostiach.

Koho by zaujímala všeobecne táto téma, viac sme sa tomu venovali napríklad tu:

• naše články k tejto téme;
• záznam z prednášky na našej konferencii pre IT a digitálne spoločnosti z novembra 2022, kde sme sa venovali aj témam ohľadom daňovej optimalizácie pre IT a digitálne spoločnosti;
• manuál k účtovaniu krypto aktív pre účtovné jednotky obchodujúce s krypto aktívami; alebo
• problematika dvojitého zdanenia pri nakupovaní tovarov a služieb prostredníctvom krypto aktív (mimochodom toto by konečne malo byť, aj po našich tlakoch, upravené v novele zákona o dani z príjmov 2024).

Trestný čin neplatenia daní z predaja kryptomien?

Je veľmi odvážne sa domnievať, že takto nastavené zdaňovanie predaja kryptomien (t. j. 25+15) prinesie do verejných rozpočtov viac príjmov ako zdaňovanie predpokladané Novelou. Jeden z dôvodov je apatia z priznávania príjmov z kryptomien zo strany fyzických osôb, napríklad z dôvodu vysokého daňovo-odvodového zaťaženia a/alebo averzii k aktuálnej politickej reprezentácii. Takéto konanie je však v pomyselnej klasifikácii daňových deliktov považované za prekračujúce Rubikon a spadajúce tak do trestnoprávnej roviny.

A teda nepriznávanie príjmov alebo fabulovanie daňových výdavkov u fyzických osôb predstavuje štandardný spôsob konania napĺňajúci znaky trestného činu skrátenia dane a poistného. V rámci tohto konania tak fyzická osoba jednak bude musieť doplatiť daň z príjmov a eventuálne aj zdravotné poistné, ale zároveň jej hrozí aj trest odňatia slobody, prípadne iný trest predpokladaný Trestným zákonom. V niektorých prípadoch je však možné sa trestu odňatia slobody vyhnúť, a to napriek tomu, že predmetný daňový delikt orgány činné v trestnom konaní klasifikujú ako tak spoločensky nebezpečný, že napĺňa objektívnu stránku príslušného trestného činu.

Rozpoznať hranicu medzi agresívnou daňovou optimalizáciou (pokuta a dodatočné zaplatenie dane) a daňovým podvodom (trestný čin  – potenciálne trest odňatia slobody) je v mnohých situáciách náročnejšie. Preto je dôležité mať v súvislosti s rôznymi optimalizačnými štruktúrami (sčasti o niektorých hovoríme nižšie) posudok advokáta, ktorý sa venuje aj daňovému právu. Štandardne by takýto posudok mal chrániť daňovníka pred trestnoprávnou zodpovednosťou. Štandardne však je potrebné takýto posudok získať od renomovaných kancelárií, ktoré sa danej problematike aj preukázateľne venujú.

Ako teda znížiť daňové zaťaženie pri predaji Bitcoinov a iných kryptomien? 

Nielen v praxi, ale aj v teórii zdaňovania, sa objavujú viaceré štruktúry a nastavenia, pri ktorých nie je úplne jasné, či sú alebo nie sú zákonnými mechanizmami. Vo všeobecnosti platí, že nie každá daňová optimalizácia je nelegálna a nemorálna. Napríklad rozhodovanie sa o tom, či budete podnikať ako SRO alebo SZČO môže byť plnohodnotne rozhodovaním iba na základe daňovo-odvodového porovnania oboch režimov. Aj keď subjektívny motív je jasný (t. j. optimalizovať dane a odvody), takéto konanie neodporuje účelu právnych predpisov. A preto daňový úrad nemôže po nejakom čase od vás žiadať, aby ste zmenili právnu formu podnikania na, z vášho pohľadu, menej výhodnú.

V súvislosti so zdaňovaním kryptomien platí obdobná logika. Pri nachádzaní legitímnych štruktúr na zníženie/elimináciu zdanenia sa však stretávame v praxi s tým, že návrhy od klientov sú často v rozpore s účelom právnych predpisov. A teda, nejedná sa úplne o paralelu s SRO a SZČO. Ako príklad uvediem zdaňovanie na úrovni fyzickej, respektíve právnickej osoby. 

Zdaňovanie predaja Bitcoinov a iných kryptomien cez fyzickú osobu alebo cez právnickú osobu?

Ak sa rozhodujete, či kúpite kryptomenu na fyzickú alebo právnickú osobu, takéto rozhodovanie aj na základe iba daňovo-odvodovej pohnútky nie je v rozpore s účelom právnych predpisov. Ak však kryptomenu vlastníte ako fyzická osoba a pred jej predajom ju prevediete za nominálnu hodnotu na právnickú osobu s cieľom vyhnúť sa „25+15“, už je to problematickejšie. V takom prípade je potrebné sa pohrať so subjektívnou stránkou konania tak, aby zodpovedala požiadavkám pre autentické (po anglicky: genuine) konanie.

Pre porovnanie, na slovenskej právnickej osobe dosiahne fyzická osoba štandardne efektívne zdanenie 28,9 % (21 % sadzba dane pre právnické osoby + 10 % daň z dividend). Samozrejme to platí v prípade, ak sa platí aj daň z dividend, ktorej je možné sa ale v niektorých prípadoch a štruktúrach vyhnúť. Z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov je to relatívne neutrálna situácia. Takáto štruktúra vo všeobecnosti platenie odvodov nevyžaduje, s výnimkou marginálnych povinností v súvislosti s:

• minimálnymi zdravotnými odvodmi (pozri môj Linkedin status k tejto téme); a
• povinnosťami pre minimálne odmeny konateľa a fakturáciou do vlastnej firmy (pozri moje online školenie).

Nepriznanie príjmov z kryptomien

Nepriznanie príjmov z kryptomien je možné považovať za trestný čin. Naproti tomu agresívna daňová optimalizácia (konanie v súlade s textom zákona, ale v rozpore s jeho účelom) je v teórií postihnuteľná mimo trestnoprávnej roviny. Daňový úrad má postupne, aj keď zatiaľ relatívne pomaly, k dispozícii nejaké nástroje na odhaľovanie daňových únikov. Aj v súvislosti s postupným prijímaním legislatívnych iniciatív zo strany EÚ a OECD je možné rozumne predpokladať, že tieto nástroje budú postupne invazívnejšie. Štát sa prirodzene ale musí naučiť s nimi pracovať. 

Čo získa štát zrušením novely o zdaňovaní kryptomien? 

To ukáže až čas. V rámci prijímania konsolidačného balíčka som mal možnosť zúčastniť sa rokovania na príslušnom výbore NR SR. Práve v komunikácii so štátnou tajomníčkou MF SR bol zdôraznený fenomén tzv. Lafferovej krivky.

Tá, zjednodušene, prezentuje, že vyššia sadzba dane automaticky neznamená vyššie daňové príjmy pre štát. A to práve vďaka väčšej motivácií daňovníkov sa dani vyhnúť. A to buď nejakou legitímnou daňovou optimalizáciou (ak poznajú spôsob a majú zdroje), cez agresívnu daňovú optimalizáciu až po flagrantné porušovanie daňových predpisov nepriznávaním príjmov. 

Navyše, práve lepšou sadzbou na zdaňovanie krypta získalo Slovensko jednoduchú prestíž a na jeseň 2023 sme dokonca mali ako Highgate niekoľko dopytov zo zahraničia so žiadosťou o prenesenie daňovej rezidencie na Slovensko.

Daňová optimalizácia cez offshore spoločnosť alebo daňový raj?

Relatívne obdobne ako pri slovenskej právnickej osobe to z filozofickej roviny funguje aj pri zahraničnej spoločnosti. Predsa tam však existuje viacero dôležitých odlišností. Totiž pri zakladaní, ako aj pri samotnej existencii zahraničnej spoločnosti v jurisdikcii s nižším zdaňovaním, je potrebné pamätať na zdôvodnenie jej založenia a ďalšej existencie. Táto požiadavka vyplýva zo slovenského práva, keďže právo EÚ nie je v tomto smere harmonizované (prípadné smernice EÚ sú na konci dňa aj tak implementované do slovenského práva a podľa takéhoto znenia sa primárne postupuje pri aplikácii). Napriek tomu však je právo EÚ akýmsi garantom, že vôľa slovenských daňových úradov nie je absolútne svojvoľná a napríklad pri potrebe zdaniť Vašu spoločnosť napríklad v Maďarsku, na Cypre alebo na Malte musí byť takýto zásah slovenského daňového úradu v súlade so základným právom EÚ  – právom usadzovania sa. 

Vo všeobecnosti je z pohľadu obhájiteľnosti takejto zahraničnej štruktúry, kde slovenská fyzická osoba chce dosiahnuť minimálne zdanenie cez predaj kryptomien prostredníctvom zahraničnej spoločnosti, potrebné pamätať na tieto okolnosti:

• výber jurisdikcie s ohľadom nielen na výšku sadzby dane, ale aj:
  • celkový daňový systém (samotná sadzba dane totiž nemusí byť finálnym daňovým zaťažením);
  • náklady na založenie a udržiavanie;
  • schopnosti vybudovať tzv. substance pre lokálne ako aj slovenské účely;
  • rozsah požadovanej administratívy;
  • predvídateľnosť jurisdikcie z hľadiska zmeny podmienok; alebo
  • vnímania z pohľadu slovenskej legislatívy a praxe;
• problematiku tzv. miesta skutočného vedenia z pohľadu slovenských daňových úradov;
• problematiku vzniku tzv. stálej prevádzkarne z pohľadu slovenských daňových úradov;
• aplikáciu 35 % sadzby dane;
• všeobecné pravidlá proti nelegitímnej daňovej optimalizácii;
• CFC pravidlá pre právnické osoby;
• možnosti založenia a prevádzky bankového účtu; a
• chystanej európskej legislatívy (najmä tzv. Unshelling alebo DAC 6 smernica).

Využívanie tzv. offshore spoločností vie, za určitých okolností, byť relevantným a aj obhájiteľným nástrojom na zníženie daňového zaťaženia. Nastavenie však musí byť kvalitné, s cieľom znížiť nielen riziko prehry v prípadnom daňovom spore, ale aj praktické riziko pre nejaký daňový spor. Fiktívne faktúry zo zahraničia sú trestným činom. 

V ktorých krajinách sa oplatí predávať kryptomeny aby ste neplatili dane? 

Neexistuje univerzálna odpoveď. Daňové pravidlá pre kryptomeny sa v jednotlivých krajinách značne líšia a neustále sa vyvíjajú.

Niektoré faktory, ktoré je potrebné zvážiť pri výbere krajiny na predaj kryptomien:

• Daňové sadzby: niektoré krajiny zdaňujú kryptomeny ako príjem z kapitálového výnosu, iné ako príjem z podnikania. Sadzby dane sa môžu značne líšiť.
• Oslobodenia od dane: niektoré krajiny ponúkajú oslobodenia od dane pre kryptomeny držané dlhšie ako určitý čas.
• Daňové úľavy: pre investorov do kryptomien.
• Regulácia trhu s kryptomenami: rôzna úroveň regulačných požiadaviek na obchodovanie s kryptomenami.

Sú krajiny, ktoré sú mediálne známe svojimi priaznivými daňovými podmienkami pre kryptomeny:

• Portugalsko: ponúka 10-ročné oslobodenie od dane z príjmu pre kryptomeny držané dlhšie ako jeden rok.
• Malta: zdaňuje kryptomeny ako kapitálový výnos s 5% sadzbou dane.
• Nemecko: zdaňuje kryptomeny ako príjem z kapitálového výnosu, ale ponúka oslobodenie od dane pre kryptomeny držané dlhšie ako jeden rok.
• Švajčiarsko: zdaňuje kryptomeny ako príjem z kapitálového výnosu, ale sadzba dane sa líši v závislosti od kantónu.

Je dôležité zdôrazniť, že výber krajiny na predaj kryptomien by sa nemal robiť len na základe daňových úľav. Je potrebné zvážiť aj iné faktory, ako napríklad reguláciu trhu s kryptomenami, dostupnosť kryptoburz, možnosti založenia bankovej infraštruktúry, obhájiteľnosť z pohľadu slovenských daňových úradov ako aj stabilitu politického a ekonomického prostredia.

Známe formy daňovej optimalizácie pri zdaňovaní predaja Bitcoinov a iných kryptomien

Ďalšie formy daňovej optimalizácie je možné rozdeliť na tie, ktoré sú už na prvý pohľad protizákonné a tie, ktoré pri správnom nastavení môžu byť legálne a dokonca aj legitímne z morálno-etického hľadiska (aj keď tento rozmer je plne subjektívny). Zároveň, techniky daňovej optimalizácie môžeme rozdeliť aj na tie, ktoré sú všeobecne známe a tie ostatné.

Rôzne formy praktického zahmlievania a znetransparentňovania sú zjavne protizákonné. Praktické riziko je v dnešných reáliách síce nízke, ale problematické ostáva dôkazné bremeno. To znáša daňovník. Štátu by v princípe stačilo byť o niečo inteligentnejší a dôslednejší v aplikácii práva a mohol by relatívne represívne adresovať aj takéto praktiky (napríklad cez tzv. pomôcky v Daňovom poriadku).

Medzi všeobecne známe techniky zaraďujem napríklad zmenu daňovej rezidencie. Tá má síce z technického hľadiska svoje špecifiká, ale verejnosť o tejto možnosti v princípoch vie. Často je však tento nástroj zjednodušovaný (napríklad rôzne unilaterálne povolenia v krajinách ako Panama alebo Paraguaj) a daňovníkom sú podsúvané rôzne zázračné riešenia. Boris Becker, bývalý úspešný nemecký tenista, tiež zjednodušoval komplexnosť zmeny daňovej rezidencie (tvrdil, že je rezidentom Monaka, ale v Nemecku sa zdržiaval relatívne často). Nakoniec bol za toto konanie trestnoprávne postihnutý.

Rovnako za všeobecne známe považujem rôzne darovania priateľom „do Čiech“, platobné karty za zabezpečené kryptomeny alebo rôzne formy výpožičiek.

Neznáme formy daňovej optimalizácie pri zdaňovaní predaja Bitcoinov a iných kryptomien

Existujú však aj pre verejnosť neznáme techniky. Pri niektorých netreba vôbec využívať komplikované zahraničné štruktúry. Ich existencia je spôsobená rozmanitosťou slovenských daňových predpisov, ktoré vďaka svojmu rastu (čo do počtu slov) automaticky vytvárajú rôzne nekonzistentnosti a vytvárajú tak možnosti pre daňovú optimalizáciu. A pokiaľ je predmetná štruktúra autentická z hľadiska „businessovej“ racionalizácie, nielenže sa nemôže jednať o trestný čin, ale daňový úrad ani nemá právny mandát vás za využitie danej „diery“ v zákone sankcionovať.

Podklad k tomuto tvrdeniu poskytuje relatívne rozsiahla slovenská (ale aj česká) judikatúra. Je totiž vecou a zodpovednosťou štátu (zákonodarcu), aby v prípade, že chce určitú daň zaviesť a vyberať, určil podmienky stanovenia a výberu tejto dane jednoznačne a určito. Ak sa mu to nepodarí, musí počítať s tým, že pri výklade príslušného ustanovenia daňového predpisu súd uprednostní tú alternatívu, ktorá nezasahuje, resp. čo najmenej zasahuje do vlastníckeho práva daňovníka (t. j. fyzickej osoby, ktorá predáva kryptomenu), a to dokonca aj v prípade, že taký výklad bude v rozpore so základnými (štrukturálnymi či inými) princípmi príslušnej dane (t. j. dôjde k daňovej výhode, ktorú daňový úrad bude považovať za nelegitímnu  – bude v rozpore s princípom spravodlivého výberu daní).

Ak sa chcete dozvedieť bližšie o možnostiach daňovej optimalizácie pri krypto aktívach, k dispozícii máte možnosť dohodnúť si platenú osobnú konzultáciu (viac o konzultáciách so mnou preklikom nižšie) alebo komplexnejšie poradenstvo (po individuálnej dohode). 

Ak vás téma zdaňovania kryptomien zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Zdaňovanie Bitcoinov a iných kryptomien (virtuálnych mien) po zrušení krypto novely – možnosti daňovej optimalizácie je zobrazený ako prvý na Highgate.

1/ Ministerstvo financií SR predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré začalo 3. 8. 2023  Návrh zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Čo hovoríte na túto novinku, ktorá nadväzuje na aktivity EÚ?

Peter Varga: Tento návrh globálnej minimálnej dane predstavuje pokračujúce úsilie eliminovať daňové praktiky nadnárodných spoločností, prostredníctvom ktorých tie presúvajú zisky do jurisdikcií, kde nepodliehajú žiadnemu alebo veľmi nízkemu zdaneniu. Práve minimálna daň má za cieľ demotivovať nadnárodné spoločnosti v toto snaženie a zrovnoprávniť tak celkovo konkurenčné prostredie. Známe sú totiž prípady veľkých technologických gigantov, ktorí vďaka otvorenosti krajín ako Holandsko alebo Írsko dokážu zdaňovať svoje zisky z krajín akou je napríklad Slovensko minimálnymi sadzbami. Týmto sa tak dostávajú do ekonomicky možno nespravodlivej konkurenčnej výhody. Akýkoľvek konkurent takýchto spoločností nedisponujúci infraštruktúrou na to, aby dokázal presúvať zisky do priaznivejších jurisdikcií je tak vystavený ekonomickej nevýhode. Svoje zisky totiž musí zdaňovať aj keby ich chcel reinvestovať, čím tak znižuje svoj investičný potenciál a je znevýhodnený pred spoločnosťami efektívne (zneužívajúco) využívajúcimi rozdielne daňové režimy v jednotlivých štátoch.

A teda z pohľadu myšlienky a vízie sa to javí ako zmysluplný krok. Mám však obavu, či nebude postupovanie dotknutých spoločností a skupín v súlade s požiadavkami tejto právnej úpravy príliš veľkým administratívnym sústom. Napríklad relatívne nedávno prijatá EÚ smernica DAC 6, ktorá sleduje podobný zámer, predstavuje pre dotknuté subjekty často možno až neprimerane vysokú administratívno-interpretačnú výzvu. Viaceré dotknuté subjekty túto výzvu riešia ignoranciou tejto právnej úpravy. Určite v tom potenciáli jednoduchej implementácie a jednoznačnej interpretácie bude mať slovo aj samotné Slovensko, ktoré je za konkrétne prevedenie do praxe najviac zodpovedné. Ostáva preto dúfať, že samotná implementácia v jednotlivých členských štátov bude jednoduchšia, a že dotknuté subjekty si budú vedieť relatívne svižne nastaviť svoje procesné postupy.

2/ Problémom v praxi sú aj rôzne položky nevstupujúce do výpočtu základu dane či rôzne daňové úľavy. Znamená to, že reálne by sa tieto položky už zdanili, alebo ako to možno chápať? Spresnite nám to.

Peter Varga: Presne tak. Na úrovni EÚ totiž neexistuje v súčasnosti harmonizácia základov dane pri zdaňovaní príjmov tak ako to poznáme pri DPH. Členské štáty totiž v primárnom práve nezverili túto pôsobnosť na EÚ, a preto otázka priamych daní spadá do normotvornej pôsobnosti členských štátov. Existujú samozrejme výnimky, kedy právo EÚ má v otázkach priamych daní prednosť pred právom členským štátov, ale tieto výnimky sa týkajú primárne základných ekonomických slobôd a to najmä slobody usadzovania sa. A teda pri doterajšej absencii väčšej harmonizácie v oblasti dani z príjmov, musí táto smernica riešiť aj otázku harmonizácie výpočtov efektívnej daňovej sadzby. Tú tak nie je možné vypočítať jednoduchým prevzatím daňovej povinnosti dotknutého subjektu a porovnaním s výnosmi alebo zdaniteľnými príjmami podľa lokálnych pravidiel. Je potrebné pre tento účel aplikovať relatívne komplexný postup výpočtu akéhosi harmonizovaného základu a harmonizovanej efektívnej daňovej sadzby.

Smernica napríklad pre výpočet efektívnej daňovej sadzby rozlišuje medzi dividendami z tzv. portfóliových investícií a ostatnými dividendami. Na základe tejto diferenciácie dochádza k modifikácií na podklade slovenských predpisov vypočítanej efektívnej daňovej sadzby. Totiž slovenské daňové predpisy medzi dividendami v tomto kontexte nerozlišujú. A takýchto príkladov je tam mnoho. Vo výsledku tak efektívna daňová sadzba určená podľa smernice sa nemusí nevyhnutne ani približovať efektívnej daňovej sadzbe vypočítanej podľa slovenských predpisov. Keďže tie harmonizačné modifikácie sú relatívne zložité a na smernicu má nadväzovať lokálna slovenská právna úprava, určite by prospelo slovenským adresátom týchto zmien, aby zákon implementujúci smernicu bol prijatý čo najskôr a bol v požadovanej interpretovateľnej podobe.

3/ Dorovnávacia daň sa zrejme reálne dotkne len veľkých subjektov, ktoré patria do nadnárodných skupín alebo veľkých vnútroštátnych skupín. Skúste konkrétnejšie spresniť o aké firmy pôjde, koho sa to reálne dotkne a akou výškou daňovej sadzby sa subjekty zdania oproti súčasným podmienkam na trhu?

Peter Varga: Nemusí nevyhnutne ísť iba o nadnárodné subjekty. Právna úprava sa dotýka aj spoločností z tzv. „large-scale domestic group“, kde všetky spoločnosti sa nachádzajú v jednom členskom štáte EÚ. Konečný reálny dopad na zdanenie skupiny je ťažko z tejto pozície predvídateľný, lebo sa odvíja od množstva individuálnych okolností, ako je napríklad nastavenie štruktúry, štruktúra príjmov a nákladov alebo existujúce daňové stimuly a podobne.

4/ Ide o veľmi špecifickú daň, ktorá sa dotkne veľmi málo subjektov. Keďže konsolidovaný obrat 750 miliónov eur bol stanovený pre všetky štáty Únie, pre Slovensko je takto stanovená výška obratu zrejme veľmi vysoká. Ako to reálne vidíte? Dosiahne takýto obrat vôbec nejaká spoločnosť pôsobiaca v tuzemsku?

Peter Varga: Na Slovensku máme niekoľko desiatok spoločností, ktoré samostatne dosahujú tržby vyššie ako 750 miliónov eur. Ak k tomu pripočítame slovenské spoločnosti, ktorých skupinové tržby dosahujú túto úroveň, dostávame určite zaujímavý počet spoločností, ktorých sa v nejakej miere táto regulácia dotýka. To v akej miere závisí najmä od postavenia týchto spoločností v skupinách alebo miery zdanenia a jurisdikcia jednotlivých spoločností v konkrétnej skupine. Istú komplexnosť do toho pridáva aj skutočnosť, že aj slovenské spoločnosti môžu zdaňovať svoje zisky pri efektívnej sadzbe nižšej ako 15 %, a to podľa slovenských právnych predpisov (nezohľadňujúc spomínané harmonizačné modifikácie), čo má tiež dopad na povinnosti vyplývajúce z tejto právnej úpravy. Takže rozsah dopadov tejto právnej úpravy na slovenské podnikateľské subjekty nie je v tomto momente asi plne uchopiteľný.

5/ Aký predpokladáte dosah tento legislatívnej novinky na trh – konkrétne na biznis, štátny rozpočet a podobne? Aké tam vidíte nejaké prínosy či riziká? Nejde len o formálnu daň, ktorej podmienky sa do praxe reálne nepretavia?

Peter Varga: Domnievam sa, že hlavným motívom tejto regulácie nie je nevyhnutne zvýšiť daňové príjmy jednotlivým členským štátom, ale dosiahnuť väčšiu mieru spravodlivosti v zdaňovaní. Práve veľké zahraničné konglomeráty majú prostriedky a flexibilitu usporadúvať si svoje daňové záležitosti spôsobom, ktorý dokáže znížiť efektívne zdanenie korporátnych ziskov v tzv. „onshore“ jurisdikciách na jednociferné čísla, v niektorých prípadoch dokonca blížiace sa aj k nule. Avšak aké to bude mať reálne dopady, ukáže až prax.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga o tzv. dorovnávacej dani je zobrazený ako prvý na Highgate.