Dňa 15. apríla 2024 nadobudla účinnosť Smernica č. 2024/927[1] (ďalej len „AIFMD II“). Členské štáty EÚ musia AIFMD II transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov najneskôr do 16. apríla 2026, pričom transpozičná lehota pre niektoré ustanovenia je posunutá až na 16. apríla 2027. AIFMD II zásadne mení nielen predovšetkým ustanovenia Smernice č. 2011/61/EÚ[2] (ďalej len „AIFMD“), ale čiastočne  novelizuje aj Smernicu č. 2009/65/ES[3]. Zmeny, ktoré prináša AIFMD II sa týkajú všetkých správcovských spoločností licencovaných podľa AIFMD, nevzťahujú sa však na tzv. podlimitných správcov.

Bližšie sme sa téme investičných fondov, vrátane rozdielov medzi správcovskými spoločnosťami a registrovanými správcami venovali na našej konferencii k regulovaným štruktúram v oblasti real estate:

Poskytovanie úverov alternatívnymi investičnými fondami

Jedným z kľúčových cieľov AIFMD II je harmonizácia pravidiel pre alternatívne investičné fondy (ďalej len „AIF“) poskytujúce úvery. Cieľom je vytvoriť efektívny a fungujúci vnútorný trh s poskytovaním úverov od AIF v rámci EÚ. Harmonizovaním poskytovania úverov zo strany AIF sa má ďalej zabezpečiť jednotná úroveň ochrany investorov v členských štátoch a takisto uľahčiť prístup podnikov k (alternatívnemu) financovaniu.

Čo je to AIF poskytujúci úvery?

AIF poskytujúci úvery[4] je podľa AIFMD II taký AIF:

(a) ktorého investičná stratégia spočíva najmä v poskytovaní úverov; alebo

(b) poskytnuté úvery majú nominálnu hodnotu predstavujúcu aspoň 50 % čistej hodnoty jeho aktív.

Zároveň, pod pojmom „poskytnutie úveru“[5] sa v zmysle AIFMD II rozumie poskytnutie úveru:

(a) priamo od AIF ako pôvodného veriteľa; alebo

(b) nepriamo prostredníctvom tretej strany alebo subjektu zriadeného na osobitný účel (SPV), ktorý poskytuje úver za AIF alebo v jeho mene, alebo správcovskú spoločnosť spravujúcu AIF (ďalej len „AIFM“) alebo v jej mene v súvislosti s AIF, ak je AIFM alebo AIF zapojený do štruktúrovania úveru alebo do vymedzenia alebo predbežného schválenia jeho charakteristík pred nadobudnutím expozície voči úveru.

Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že slovenský preklad AIFMD II používa jednotný pojem „poskytnutie úveru“, zatiaľ čo anglické znenie AIFMD II diferencuje medzi „loan origination“ a „originating a loan“. Tento rozdiel je dôležité vnímať v kontexte toho, že AIF poskytujúci úvery (tzv. „loan-originating AIF“) je AIF spĺňajúci vyššie uvedené kritériá, zároveň však niektoré ustanovenia AIFMD II sa budú aplikovať aj na tie AIF, ktoré sa nekvalifikujú ako AIF poskytujúci úver, ale podieľajú sa na poskytovaní úverov (tzv. „AIF that originates loan“).

Samotný pojem „úver“ (v angličtine „loan“) nie je v AIFMD II zadefinovaný, čo môže v budúcnosti spôsobiť určité výkladové nejasnosti, a to konkrétne, aké všetky plnenia sa budú môcť ako „úver“ pre účely AIFMD II klasifikovať. V tomto ohľade je možné očakávať, že k danej otázke poskytne svoje stanovisko ESMA[6].

Čo bude znamenať pre správcovské spoločnosti, ak budú chcieť spravovať AIF poskytujúce úvery, resp. AIF podieľajúce sa na poskytovaní úverov?

AIFM bude podľa AIFMD II môcť požiadať o povolenie na poskytovanie aj ďalšej služby[7], a to činnosti spravovania úverov. V takom prípade bude AIFM povinná napríklad[8]:

(a) zaviesť účinné politiky, postupy a procesy posudzovania úverového rizika, ako aj správy a monitorovania svojho úverového portfólia, zabezpečovať neustálu aktuálnosť a účinnosť uvedených politík, postupov a procesov a pravidelne aspoň raz ročne ich preskúmavať;

(b) zabezpečiť, aby nominálna hodnota úverov poskytnutých od AIF, ktorý spravuje, akémukoľvek jednému dlžníkovi, spolu nepresiahla 20 % kapitálu tohto AIF v prípade, ak je dlžníkom finančná spoločnosť[9], iný AIF alebo UCITS fond;

(c) dodržiavať obmedzenia pri poskytovaní úverov, v zmysle ktorých AIF nebude môcť poskytnúť úver napríklad svojmu AIFM, resp. jeho zamestnancom, svojmu depozitárovi, alebo subjektom v tej istej skupine ako správca AIF;

(d) zverejňovať všetky náklady a výdavky spojené so správou úverov; a tiež

(e) zabezpečiť, aby si AIF, ktorý spravuje, ponechal 5 % nominálnej hodnoty každého úveru, ktorý AIF poskytol a následne previedol na tretie strany.

Povolenie na činnosť spravovania úverov sa však nebude vyžadovať pri poskytovaní akcionárskych úverov, ak nominálna hodnota takýchto úverov nebude presahovať spolu 150 % kapitálu AIF.

Môže byť AIF poskytujúci úvery otvoreným investičným fondom?

AIFMD II stanovuje[10], že AIFM je povinný zabezpečiť, aby bol AIF poskytujúci úvery, ktorý spravuje, uzavretý. Zároveň, však táto smernica umožňuje, aby takýto AIF bol otvorený, a to v prípade, ak bude AIFM svojmu orgánu dohľadu schopný preukázať, že systém riadenia rizika likvidity takého AIF bude zlučiteľný s jeho investičnou stratégiou a politikou vyplácania.

Medzi nástroje riadenia likvidity dostupné pre AIFM spravujúce AIF otvoreného typu[11] budú podľa AIFMD II patriť napríklad pozastavenie upisovania, spätného odkúpenia a vyplácania, obmedzenie vyplácania, predĺženie výpovedných lehôt pri redemácii, poplatok za vyplatenie alebo mechanizmus pohyblivých cien (tzv. swing pricing). Tieto nástroje bude možné použiť len v prípadoch, ak budú uvedené v štatúte alebo zakladajúcich dokumentoch AIF.

Nové požiadavky na výkon činnosti AIFM a zverenie činností tretím osobám

AIFMD II stanovuje novú požiadavku, v zmysle ktorej sa na výkon činnosti AIFM musia vymenovať aspoň dve fyzické osoby, ktoré sú buď zamestnancami AIFM na plný úväzok alebo sú výkonnými členmi alebo členmi riadiaceho orgánu AIFM na plný úväzok s bydliskom v EÚ.[12]

AIFM, ktoré delegujú funkcie riadenia portfólia alebo riadenia rizík, budú podliehať rozšíreným oznamovacím povinnostiam a budú musieť svojmu orgánu dohľadu v rámci reportingu poskytovať ďalšie informácie o delegovaných osobách, a to napr. počet ekvivalentov plného pracovného úväzku zamestnancov, ktoré AIFM využíva na výkon každodenných úloh riadenia portfólia alebo riadenia rizík, zoznam a opis činností týkajúcich sa funkcií riadenia portfólia a riadenia rizík, ktoré sú delegované, počet ekvivalentov plného pracovného úväzku zamestnancov, ktoré AIFM využíva na monitorovanie dohôd o delegovaní, počet a dátumy previerok pravidelnej hĺbkovej analýzy vykonávaných AIFM s cieľom monitorovať delegovanú činnosť a iné.

Rovnako sa rozšírené podmienky ohľadom zverenia činností budú aplikovať aj pri podávaní žiadosti o udelenie povolenia pre AIFM, kedy žiadateľ bude musieť poskytnúť napríklad aj nasledovné informácie: (i) podrobný opis ľudských a technických zdrojov využívaných AIFM na účely výkonu každodenných úloh riadenia portfólia alebo riadenia rizík a monitorovania zverených činností, alebo napríklad aj (ii) opis opatrení pravidelnej hĺbkovej analýzy, ktoré má AIFM vykonávať na monitorovanie delegovanej činnosti.

Depozitár z iného členského štátu

Za účelom zvýšenia konkurencie služieb depozitára AIFMD II zavádza režim, v zmysle ktorého majú členské štáty možnosť povoliť svojim orgánom dohľadu, aby umožnili určenie depozitára usadeného v inom členskom štáte. Aktuálne, v zmysle čl. 21 ods. 5 AIFMD, musí byť depozitár usadený v domovskom členskom štáte AIF (ak ide o AIF so sídlom v EÚ).

Určenie depozitára z iného členského štátu bude podľa AIFMD II možné za predpokladu, že budú splnené nasledovné podmienky[13]:

(a) AIFM doručil príslušnému orgánu dohľadu odôvodnenú žiadosť o povolenie určiť depozitára usadeného v inom členskom štáte a v tejto žiadosti sa preukazuje nedostatok služieb depozitára v domovskom členskom štáte AIF, ktoré sú schopné účinne uspokojovať potreby AIF so zreteľom na jeho investičnú stratégiu; a

(b) celková suma aktív zverených do úschovy na vnútroštátnom trhu depozitárov domovského členského štátu AIF v mene AIF z EÚ, ktorým bolo udelené povolenie alebo ktoré sú registrované podľa príslušného vnútroštátneho práva a ktoré spravuje AIFM z EÚ, nepresahuje 50 miliárd EUR  alebo ekvivalent v akejkoľvek inej mene.

Poskytovanie informácií investorom

Zmenou prejde aj úprava poskytovania informácií investorom, ktorá je upravená v článku 23 AIFMD. Podľa novej právnej úpravy bude musieť AIFM sprístupniť investorom ešte pred realizáciou investície okrem doposiaľ vyžadovaných informácií napríklad aj (i) poplatky, náklady a výdavky, ktoré znáša a ktoré následne priamo alebo nepriamo pripadajú AIF alebo niektorej z jeho investícií, alebo aj (ii) informácie o právach na vyplatenie za bežných, ako aj výnimočných okolností, existujúcich dojednaní s investormi o vyplatení a možností a podmienok použitia nástrojov na riadenie likvidity.

AIFM bude ďalej povinný pravidelne poskytovať investorom za každý AIF, ktorý spravuje a distribuuje v EÚ aj nasledovné informácie:

(a) zloženie portfólia poskytnutých úverov,

(b) raz za rok všetky poplatky, náklady a výdavky, ktoré priamo alebo nepriamo znášali investori,

(c) raz za rok každý materský podnik, dcérsku spoločnosť alebo subjekt zriadený na osobitný účel využívaný v súvislosti s investíciami AIF zo strany AIFM alebo v jeho mene.

Vzhľadom na transpozičnú lehotu dvoch rokov, si ešte nejakú dobu počkáme na príslušný návrh novely Zákona o kolektívnom investovaní. Zaujímavé bude tiež sledovať, či slovenská AIFM využijú možnosť vytvorenia AIF s investičnou stratégiou zameranou na poskytovanie úverov. V slovenských reáliách je táto otázka nevyhnutne prepojená aj so skutočnosťou, že je bežné, že slovenská AIFM je súčasťou skupiny, v ktorej sa nachádza bankový ústav predstavujúci tak potenciálne priamu konkurenciu pre AIF poskytujúci úver.

Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:

• Peter Varga, e-mail: peter.varga@hg.amcef.com
• Roman Baranec, e-mail: roman.baranec@hg.amcef.com

Oblasti kolektívneho investovania sa dlhodobo venujeme, o čom svedčí aj naše ocenenie v prestížnej súťaži Právnická firma roka 2024, v ktorej sme vyhrali kategóriu „Kapitálové trhy“.

Svoje konkrétne otázky môžete prípadne adresovať aj na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Konzultáciu si môžete objednať tu:

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/927 z 13. marca 2024, ktorou sa menia smernice 2011/61/EÚ a 2009/65/ES, pokiaľ ide o dohody o delegovaní, riadenie rizika likvidity, podávanie správ na účely dohľadu, poskytovanie služieb depozitára a úschovy cenných papierov a poskytovanie úverov zo strany alternatívnych investičných fondov.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z  8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010.

[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP).

[4] Článok 4 ods. 1 písm. at) AIFMD, v znení AIFMD II.

[5] Článok 4 ods. 1 písm. ar) AIFMD, v znení AIFMD II.

[6] Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

[7] V slovenskom zákone č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o kolektívnom investovaní“), sú ďalšie služby, ktoré môže AIFM aktuálne vykonávať (ak na to má povolenie) definované v § 27 ods. 6. Prijatie AIFMD II si bude vyžadovať novelizáciu aj tohto ustanovenia.

[8] Článok 15 AIFMD, v znení AIFMD II.

[9] V zmysle vymedzenia v článku 13 bodu 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES.

[10] Neaplikuje sa na AIF podieľajúce sa na poskytovaní úverov, len na AIF poskytujúce úvery.

[11] Príloha V AIFMD, v znení AIFMD II.

[12] Čl. 8 ods. 1 písm. c) AIFMD, v znení AIFMD II.

[13] Čl. 21 ods. 5a AIFMD, v znení AIFMD II.

Článok AIFMD II: Sumár kľúčových zmien, ktoré prináša nová smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov je zobrazený ako prvý na Highgate.

Pochopenie týchto rozdielov je dôležité pre správne uplatnenie práv a povinností osoby v trestnom konaní a zabezpečenie spravodlivého procesu v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.

Kto je obvinený?

V zmysle platnej právnej úpravy, obvineným sa rozumie osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie podľa § 206 Trestného poriadku. Obvineným môže byť fyzická osoba, ktorá je dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu. Vznesenie obvinenia je procesný úkon orgánov činných v trestnom konaní, konkrétne vyšetrovateľa, ktorý formálne obviní osobu zo spáchania určitého trestného činu. Tento úkon musí byť písomne zdokumentovaný a doručený obvinenému, ktorý má od tohto momentu práva a povinnosti stanovené zákonom, vrátane práva na obhajobu.

Práva a povinnosti obvineného

Podľa zákona Slovenskej republiky má obvinený v trestnom konaní tieto práva a povinnosti:

Práva obvineného

• Právo na obhajobu:

Obvinený má právo zvoliť si obhajcu, ktorý ho bude zastupovať v trestnom konaní. Ak nemá dostatočné finančné prostriedky, môže požiadať o pridelenie obhajcu ex offo (na náklady štátu).

• Právo byť informovaný:

Obvinený má právo byť informovaný o podstate obvinenia, dôkazoch a právach, ktoré mu zákon poskytuje.

• Právo mlčať:

Obvinený má právo odmietnuť vypovedať, pričom jeho mlčanie nemôže byť použité proti nemu.

• Právo na spravodlivý proces:

Obvinený má právo na nestranné a spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote.

• Právo na prítomnosť pri úkonoch trestného konania:

Obvinený má právo zúčastniť sa na vyšetrovacích úkonoch, ktoré sa ho priamo týkajú, a klásť otázky svedkom.

• Právo na predloženie dôkazov:

Obvinený má právo predkladať dôkazy a navrhovať vykonanie ďalších dôkazov.

• Právo na prekladateľa:

Ak obvinený nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka.

Povinnosti obvineného

• Povinnosť dostaviť sa na predvolanie:

Obvinený je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní.

• Povinnosť poskytovať pravdivé údaje:

Obvinený je povinný poskytovať pravdivé údaje týkajúce sa jeho osoby, ako napríklad adresa bydliska, meno a iné identifikačné údaje.

• Povinnosť dodržiavať pokyny orgánov:

Obvinený je povinný riadiť sa pokynmi orgánov činných v trestnom konaní, napríklad pri vykonávaní domových prehliadok alebo iných procesných úkonoch.

Tieto práva a povinnosti sú zakotvené v Trestnom poriadku Slovenskej republiky a ďalších súvisiacich právnych predpisoch. Ak máte konkrétne otázky alebo potrebujete viac informácií, rád vám pomôžem.

Kto je obžalovaný?

Obžalovaný je osoba, proti ktorej bola podaná obžaloba na súd v trestnom konaní. Tento termín sa používa po tom, ako prokurátor alebo iný oprávnený orgán ukončí vyšetrovanie a rozhodne, že existujú dostatočné dôkazy na to, aby sa prípad dostal pred súd.

Práva a povinnosti obžalovaného podľa zákona Slovenskej republiky

Práva obžalovaného

• Právo na obhajobu

Obžalovaný má právo zvoliť si obhajcu, ktorý ho bude zastupovať počas celého súdneho konania. Ak nemá dostatočné finančné prostriedky, môže požiadať o pridelenie obhajcu ex offo.

• Právo byť informovaný

Obžalovaný má právo byť podrobne informovaný o obžalobe, ktorá bola proti nemu podaná, vrátane všetkých dôkazov a svedectiev.

• Právo mlčať

Obžalovaný má právo nevypovedať proti sebe a jeho mlčanie nesmie byť použité proti nemu.

• Právo na spravodlivý proces

Obžalovaný má právo na nestranný a spravodlivý súdny proces, ktorý sa uskutoční v primeranej lehote.

• Právo na predloženie dôkazov a svedkov

Obžalovaný má právo predkladať dôkazy na svoju obhajobu a navrhovať výsluch svedkov.

• Právo na prítomnosť pri súdnych pojednávaniach

Obžalovaný má právo byť prítomný na všetkých pojednávaniach týkajúcich sa jeho prípadu.

• Právo na tlmočníka

Ak obžalovaný nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, má právo na bezplatného tlmočníka.

Povinnosti obžalovaného

• Povinnosť dostaviť sa na súdne pojednávania

Obžalovaný je povinný dostaviť sa na všetky pojednávania, na ktoré je predvolaný.

• Povinnosť poskytovať pravdivé údaje

Obžalovaný je povinný poskytovať pravdivé údaje o svojej osobe a dodržiavať pokyny súdu.

• Povinnosť dodržiavať rozhodnutia súdu

Obžalovaný musí rešpektovať a dodržiavať všetky rozhodnutia a nariadenia súdu.

Tieto práva a povinnosti sú zakotvené v Trestnom poriadku Slovenskej republiky a ďalších právnych predpisoch, ktoré upravujú trestné konanie. Obžalovaný je teda osoba, ktorá čelí formálnym obvineniam pred súdom a je predmetom súdneho procesu.

Vysvetlenie pojmov: podozrivý, obvinený, obžalovaný, odsúdený

Podozrivý

Podozrivý je osoba, ktorá je dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu, ale voči ktorej ešte nebolo vznesené obvinenie. Orgány činné v trestnom konaní zhromažďujú dôkazy a vyšetrujú okolnosti, ktoré by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie.

Obvinený

Obvinený je osoba, proti ktorej bolo formálne vznesené obvinenie v rámci trestného konania. Tento status je výsledkom predbežného vyšetrovania, počas ktorého boli zhromaždené dostatočné dôkazy na to, aby bolo možné osobu obviniť zo spáchania konkrétneho trestného činu. Obvinenie sa uskutočňuje prostredníctvom vydania uznesenia o vznesení obvinenia.

Obžalovaný

Obžalovaný je osoba, proti ktorej bola podaná obžaloba na súd. Po ukončení vyšetrovania a zhromaždení dostatočných dôkazov, prokurátor podáva obžalobu, čím sa začne súdne konanie. Obžalovaný je v tejto fáze trestného konania predmetom súdneho procesu, kde sa rozhoduje o jeho vine alebo nevine.

Odsúdený

Odsúdený je osoba, ktorá bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu právoplatným rozsudkom súdu. Po vynesení rozsudku a vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov, ak také existujú, je odsúdený povinný vykonať uložený trest, ktorý môže zahŕňať napríklad odňatie slobody, peňažný trest, verejnoprospešné práce alebo iné sankcie podľa príslušného právneho predpisu.

Tieto pojmy označujú rôzne fázy a statusy osoby v rámci trestného konania, pričom každá fáza má svoje špecifické právne dôsledky a práva pre dotknutú osobu.

Obvinený a obžalovaný v ekonomickej trestnej činnosti

Ekonomická trestná činnosť zahŕňa širokú škálu trestných činov, ktoré sa týkajú finančných podvodov, korupcie, daňových únikov a ďalších nezákonných aktivít v oblasti hospodárstva. V rámci trestného konania sú dôležité pojmy „obvinený“ a „obžalovaný“, ktoré označujú rôzne fázy procesu a majú svoje špecifiká aj v kontexte ekonomickej kriminality.

Obvinený v ekonomickej trestnej činnosti

Obvinený v ekonomickej trestnej činnosti je osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie na základe predbežného vyšetrovania a zhromaždených dôkazov. Obvinenie môže zahŕňať podozrenia z trestných činov ako sú napríklad:

• Daňové úniky
• Korupcia a úplatkárstvo
• Neoprávnené podnikanie
• Pranie špinavých peňazí
• Zneužívanie informácií v obchodnom styku

Obžalovaný v ekonomickej trestnej činnosti

Obžalovaný v ekonomickej trestnej činnosti je osoba, proti ktorej bola podaná obžaloba na súd po ukončení vyšetrovania a zhromaždení dostatočných dôkazov. Obžaloba je formálny akt, ktorým prokurátor predkladá prípad súdu na rozhodnutie.

Ekonomická trestná činnosť je často zložitá a vyžaduje dôkladné vyšetrovanie, pričom osoby podozrivé z takýchto trestných činov musia mať zaručené všetky procesné práva, aby bol zabezpečený spravodlivý a nestranný proces.

Na záver

Tieto rozdiely sú dôležité nielen z právneho hľadiska, ale aj pre pochopenie procesných práv a povinností osôb zapojených do trestného konania. Správne rozlíšenie medzi obvineným a obžalovaným zabezpečuje dodržiavanie právnych postupov a spravodlivé riešenie prípadov, čím sa posilňuje dôvera verejnosti v právny systém.

Článok Obvinený a obžalovaný – aký je medzi nimi rozdiel je zobrazený ako prvý na Highgate.

Hromadné financovanie alebo crowdfunding predstavuje modernú a čoraz viac etablovanú metódu alternatívneho získavania finančných prostriedkov, a to predovšetkým pre startupy a malé a stredné podniky. Podstata crowdfundingu spočíva v spojení investorov (fyzických a právnických osôb), ktorí disponujú voľným kapitálom s podnikmi, ktoré hľadajú prostriedky na financovanie svojich činností. Ako vyplýva aj zo samotného označenia „crowdfunding“, tento predpokladá, že na financovaní jednotlivých projektov sa bude spravidla zúčastňovať väčší počet investorov. Takýto spôsob financovania umožňuje prístup k financovaniu aj pre skupinu subjektov, pre ktoré je zložité alebo takmer nemožné získať bankové financovanie.

Najbežnejšie formy crowdfundingu

Crowdfunding môžeme najčastejšie rozdeliť do štyroch základných kategórií:

• Darcovský crowdfunding: V tomto modeli investori prispievajú peniazmi bez očakávania akejkoľvek odmeny. Tento typ je často využívaný na financovanie charitatívnych a sociálnych projektov.
• Odmenový crowdfunding: Prispievatelia dostávajú určitú formu odmeny, ktorá môže byť fyzickým produktom, službou alebo inou formou kompenzácie. Tento model je populárny medzi kreatívnymi projektami a startupmi.
• Investičný crowdfunding: Investori získavajú podiel vo firme alebo projekte, do ktorého prispeli. Tento model sa podobá tradičnému investičnému procesu, kde prispievatelia očakávajú finančný výnos.
• Pôžičkový crowdfunding: Tento model umožňuje prispievateľom poskytovať pôžičky, ktoré sú následne splácané s úrokmi. Je to alternatíva k tradičným bankovým pôžičkám a mikrofinancovaniu.

Právna úprava crowdfundingu

Právna úprava crowdfundingu je v rámci Európskej únie harmonizovaná. Základným právnym predpisom, ktorý upravuje crowdfunding je Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (ďalej len „Nariadenie o crowdfundingu“), ktoré sa v Európskej Únii uplatňuje od 10. novembra 2021.

Crowdfunding je ďalej upravený vykonávacími a delegovanými nariadeniami Komisie, ktoré predstavujú súbor regulačných a vykonávacích technických predpisov podrobnejšie upravujúcich niektoré ustanovenia Nariadenia o crowdfundingu.

Napokon, výkladové stanoviská k právnej úprave crowdfundingu poskytuje aj Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“).

Nariadenie o crowdfundingu upravuje predovšetkým:

• požiadavky na poskytovanie služieb hromadného financovania,
• organizáciu poskytovateľov služieb hromadného financovania, a
• udeľovanie povolení poskytovateľom služieb hromadného financovania, vrátane dohľadu na ich činnosťou.

K téme regulácie crowdfundingu sa bližšie vyjadroval aj náš partner Tomáš Demo v relácii Investujeme v televízii TA3:

Aktéri crowdfundingu a platforma hromadného financovania

V rámci crowdfundingu dochádza k stretu troch typov subjektov:

• poskytovateľ služieb hromadného financovania – je právnická osoba s povolením udeleným od príslušného regulátora, ktorá spravuje alebo prevádzkuje tzv. platformu hromadného financovania, prostredníctvom ktorej dochádza ku stretu dopytu a ponuky medzi vlastníkmi projektov a investormi,
• vlastník projektu – je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá sa snaží získať kapitál na financovanie výkonu svojich činností prostredníctvom platformy hromadného financovania, a
• investor – je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá prostredníctvom platformy hromadného financovania poskytuje financovanie vlastníkom projektov.

Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, pre Nariadenie o crowdfundingu je teda kľúčovým pojmom „platforma hromadného financovania“, ktorá je definovaná ako verejne prístupný internetový informačný systém, ktorý prevádzkuje alebo spravuje poskytovateľ služieb hromadného financovania.[1] Poskytovanie hromadného financovania je teda v Nariadení o crowdfundingu definované výlučne ako crowdfunding, ktorý je vykonávaný v online priestore.

Pôžičkový a investičný crowdfunding

Nariadenie o crowdfundingu upravuje dva typy hromadného financovania:

• tzv. pôžičkový crowdfunding, v rámci ktorého dochádza k uľahčeniu poskytovania pôžičiek od investorov ako veriteľov vlastníkom projektov ako dlžníkom, a to za dohodnutý úrok; a
• tzv. investičný crowdfunding, v rámci ktorého dochádza prostredníctvom platformy hromadného financovania k umiestňovaniu prevoditeľných cenných papierov a tzv. prijatých nástrojov na účely hromadného financovania emitovaných vlastníkmi projektov alebo účelovo vytvorenými subjektmi a k prijímaniu a postupovaniu pokynov investorov na nadobudnutie týchto prevoditeľných cenných papierov a tzv. prijatých nástrojov na účely hromadného financovania.

Pôžičkový crowdfunding a investičný crowdfunding predstavujú činnosti, prostredníctvom ktorých platforma hromadného financovania páruje záujmy investorov a vlastníkov projektov o financovanie (tzv. služby hromadného financovania).

Pôžička podľa Nariadenia o crowdfundingu má nasledovné znaky:

• má stanovený dátum splatnosti,
• záväzok vlastníka projektu vrátiť požičané finančné prostriedky je nepodmienený,
• pôžička je úročená, a
• vlastník projektu má povinnosť splácať istinu pôžičky spolu s úrokmi v súlade so splátkovým kalendárom.

Pri investičnom crowdfundingu dochádza zo strany poskytovateľa služieb hromadného financovania k poskytovaniu dvoch investičných služieb a činností definovaných v smernici MiFID II[2]:

• Prijímanie a postúpenie pokynov, a
• Umiestňovanie bez pevného záväzku.

Obe vyššie uvedené služby sa týkajú prevoditeľných cenných papierov[3] a tzv. prijatých nástrojov na účely hromadného financovania, ktoré sú špecifickým nástrojom vymedzeným a definovaným v Nariadení o crowdfundingu. To ich definuje ako „podiely v súkromnej spoločnosti s ručením obmedzením, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia, ktoré by účinne bránili ich prevodu vrátane obmedzení spôsobu, akým sa tieto podiely verejne ponúkajú alebo inzerujú“. Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) uvádza, že za tieto nástroje „nepovažuje podiely v spoločnostiach s ručením obmedzením, v komanditných spoločnostiach, vo verejných obchodných spoločnostiach alebo v družstvách“[4] Aj zo zoznamu publikovaného orgánom ESMA[5] vyplýva, že v podmienkach Slovenskej republiky neexistujú žiadne nástroje, ktoré by sa kvalifikovali ako prijaté nástroje na účely hromadného financovania.

Povolenie na poskytovanie služieb hromadného financovania

Služby hromadného financovania môžu poskytovať len (i) právnické osoby, ktoré (ii) sú usadené v Únii a (iii) ktorým bolo udelené povolenie na výkon činnosti podľa Nariadenia o crowdfundingu. Povolenie podľa prechádzajúcej vety udeľuje v Slovenskej republike NBS, a to po splnení podmienok stanovených v Nariadení o crowdfundingu.

Poskytovateľ služieb hromadného financovania s udeleným povolením od NBS môže následne po podaní príslušného oznámenia, poskytovať služby hromadného financovania aj v iných členských štátoch Európskej únie.

Základnými podmienkami pre získanie povolenia na poskytovanie služieb hromadného financovania je splnenie predovšetkým nasledovných požiadaviek:

• Prudenciálne (kapitálové) požiadavky. Poskytovatelia služieb hromadného financovania musia nepretržite spĺňať finančné záruky, ktoré musia byť vo výške minimálne 25 000 Eur a vo výške jednej štvrtiny fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok, ak poskytovateľ služieb hromadného financovania uľahčuje aj poskytnutie pôžičiek. Poskytovateľ služieb hromadného financovania môže tieto požiadavky splniť prostredníctvom vlastných zdrojov, poistnou zmluvou, alebo ich kombináciou.
• Personálne požiadavky. Osoby zodpovedné za riadenie poskytovateľa služieb hromadného financovania musia preukázať, že majú dobrú povesť a dostatočné znalosti, zručnosti a skúsenosti na riadenie poskytovateľa služieb hromadného financovania.
• Organizačno-technické požiadavky. Poskytovatelia služieb hromadného financovania musia vypracovať postupy a opisy systémov, ktorými sa bude riadiť ich činnosť, ako napríklad:
  • opis mechanizmov riadenia a vnútornej kontroly poskytovateľa služieb hromadného financovania na zabezpečenie súladu s Nariadením o crowdfundingu, vrátane riadenia rizík a účtovných postupov;    
  • opis systémov, zdrojov a postupov poskytovateľa služieb hromadného financovania na kontrolu a ochranu systémov spracovania údajov;
  • opis vnútorných pravidiel poskytovateľa služieb hromadného financovania na zamedzenie konfliktu záujmov; a iné.

Povinnosti poskytovateľa služieb hromadného financovania

Poskytovateľ služieb hromadného financovania je v súlade s Nariadením o crowdfundingu, okrem iného, povinný:

• vykonať posúdenie vo vzťahu k nesofistikovanému (neprofesionálnemu, resp. retailovému) investorovi, a to najmä posúdiť, či je preňho investícia vhodná. Za týmto účelom poskytovateľ služieb hromadného financovania posúdi investorove skúsenosti s investovaním, investičné ciele a jeho pochopenie rizík spojených s investovaním,
• poskytovať potenciálnym investorom dokument kľúčových investičných informácií, vypracovaný vlastníkom projektu,
• každoročne zverejňovať mieru zlyhania projektov ponúkaných prostredníctvom platformy hromadného financovania, a
• poučiť investorov, že ich investície nie sú kryté Fondom ochrany vkladov ani Garančným fondom investícií.

Koľko trvá získanie crowdfundingovej licencie?

Pred samotným podaním žiadosti o licenciu (povolenie na poskytovanie služieb hromadného financovania) je potrebné celú žiadosť dôkladne pripraviť. V závislosti od konkrétneho biznis modelu a rozsahu služieb, o ktoré sa bude žiadať, môže tento predlicenčný proces trvať aj pár mesiacov.

V prípade podania žiadosti o povolenie na poskytovanie služieb hromadného financovania je NBS povinná do 25 pracovných dní od doručenia takej žiadosti posúdiť, či je uvedená žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, NBS stanoví termín, do ktorého je potrebné žiadosť doplniť.

Až po doručení úplnej žiadosti plynie lehota 3 mesiacov na posúdenie, či žiadateľ spĺňa podmienky stanovené v Nariadení o crowdfundingu a na rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí žiadosti.

Pre koho má zmysel žiadať o crowdfundingovú licenciu?

Príjmy crowdfundingovej platformy plynú z poplatkov jej používateľov. Poskytovateľ služieb hromadného financovania priamo nepožičiava svoje finančné prostriedky ani nevystupuje ako emitent cenných papierov. Preto, pri uvažovaní nad založením crowdfundingovej platformy je potrebné okrem iného zvážiť:

• Či podnikateľ chce sám spravovať finančné prostriedky vo svojom mene a na účet investorov,
• Či má podnikateľ záujem o kolektívne alebo individuálne riadenie portfólia,
• Či podnikateľ chce priamo vstupovať do investícií alebo mu postačuje len úloha sprostredkovateľa, a
• Aké zdroje má podnikateľ a ako je postavený jeho finančný plán.

Zároveň je vždy potrebné s príslušným poradcom, ktorý sa danej problematike venuje, komplexne porovnať a posúdiť aj iné dostupné regulované štruktúry, a to nielen z právneho, ale aj daňového hľadiska. Až v nadväznosti na také posúdenie (feasibility study), je možné vyhodnotiť, či je crowdfundingová licencia vhodným riešením pre konkrétny podnikateľský model.  

Crowdfunding (hromadné financovanie) vs. peer-to-peer (P2P) pôžičky

Crowdfunding a peer-to-peer (P2P) pôžičky zdieľajú podobný cieľ – financovanie projektov alebo potrieb jednotlivcov a firiem prostredníctvom online platforiem. Z hľadiska právneho rámca však existujú medzi nimi dôležité rozdiely.

Pri P2P pôžičkách si najčastejšie fyzické osoby požičiavajú peňažné prostriedky od iných fyzických osôb, pričom takýto model nie je na Slovensku právne regulovaný, a to ani Nariadením o crowdfundingu, ani nepodlieha právnej úprave spotrebiteľských úverov. Regulácia P2P pôžičiek však môže byť odlišná v iných členských štátoch.

Spoločným znakom P2P pôžičiek a crowdfundingu je existencia platformy, ktorá v úlohe sprostredkovateľa prepája záujmy investorov (veriteľov) na jednej strane a dlžníkov na druhej strane, pričom tieto dve skupiny vstupujú do priamych zmluvných vzťahov.

Ako Vám vie Highgate pomôcť v oblasti crowdfundingu?

Pokiaľ máte záujem o poskytovanie služieb hromadného financovania podľa Nariadenia o crowdfundingu, v Highgate pre Vás vieme:

• posúdiť Váš biznis plán a jeho súlad s príslušnými právnymi predpismi, a to vrátane daňovej analýzy,
• pripraviť žiadosť o udelenie povolenia na poskytovanie služieb hromadného financovania, vrátane potrebných interných predpisov a ostatných príloh,
• poskytnúť komplexné zastúpenie počas celého licenčného konania pred NBS, a to až do samotného udelenia povolenia.

Highgate sa dlhodobo venuje oblasti finančnej regulácie a kapitálovým trhom, do ktorých regulácia crowdfundingu jednoznačne spadá. Našu expertízu v tejto oblasti potvrdzuje aj náš nedávny úspech v prestížnej súťaži Právnická firma roka 2024, v ktorej Highgate, okrem víťazstva v kategórii „Daňové právo, vyhral aj kategóriu „Kapitálové trhy“.

V prípade akýchkoľvek otázok ohľadom právnej regulácie crowdfundingu sa neváhajte obrátiť na našich odborníkov:

• Peter Varga, e-mail: peter.varga@hg.amcef.com
• Roman Baranec, e-mail: roman.baranec@hg.amcef.com

Prípadne môžete svoje konkrétne otázky prebrať aj na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Objednajte si konzultáciu tu:

[1] Čl. 2 ods. 1 písm. d) Nariadenia o crowdfundingu.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z  15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“).

[3] Prevoditeľné cenné papiere vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 smernice MiFID II.

[4] Uvedené na webovej stránke NBS tu: https://nbs.sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad/trh-cennych-papierov/crowdfunding/ (citované dňa 13.7.2024).

[5] Dostupné online tu: https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/esma35-42-1305_crowdfunding_tables.pdf (citované dňa 13.7.2024).

Článok Crowdfunding alebo hromadné financovanie je zobrazený ako prvý na Highgate.

Základné pojmy pri osobnom bankrote

Pri téme osobného bankrotu je dôležité pochopiť základné pojmy, ktoré sa v tejto oblasti často používajú. Nižšie uvádzam prehľad a stručný popis najčastejších pojmov spojených s osobným bankrotom:

• Osobný bankrot: je právny stav osoby, ktorá je neschopná splácať svoje dlhy a ktorá žiada o vyhlásenie bankrotu za účelom riešenia svojich finančných problémov.
• Dlžník: osoba, ktorá má finančné záväzky a ktorá je zodpovedná za splácanie dlhov.
• Veriteľ: osoba alebo organizácia, ktorej dlžník dlhuje peniaze.
• Konkurz: formálny proces, v rámci ktorého sa majetok dlžníka predáva za účelom uspokojenia nárokov veriteľov. To znamená, že príde (väčšinou) o všetok majetok (ak nejaký má).
• Splátkový kalendár: dlžník si zachová majetok, ale spláca svoje dlhy podľa určeného splátkového kalendára.
• Správca konkurzu (konkurzný správca): osoba alebo organizácia určená na riadenie konkurzného procesu, vrátane predaja majetku dlžníka a distribúciu výnosov veriteľom.
• Reštrukturalizácia: je proces preorganizovania dlhov a záväzkov dlžníka s cieľom umožniť mu splácať dlhy za upravených podmienok.
• Oddlženie: je proces, v rámci ktorého sú niektoré alebo všetky dlhy dlžníka odpustené po splnení určitých podmienok.
• Pasíva: celkové dlhy a záväzky, ktoré dlžník má.
• Aktíva: všetky hodnoty a majetok, ktoré dlžník vlastní a ktoré môžu byť použité na splácanie dlhov.
• Zabezpečený veriteľ: veriteľ, ktorému dlžník dlhuje peniaze a ktorý má zaistenie (napr. nehnuteľnosť) v prípade, že dlžník nesplní svoje záväzky.
• Nezabezpečený veriteľ: veriteľ, ktorý nemá žiadne konkrétne zaistenie za dlh, ktorý dlžník vlastní.
• Moratórium: je dočasné obdobie zastavenia alebo odkladu. V kontexte financií a osobného bankrotu a práva sa termín najčastejšie používa na označenie obdobia, počas ktorého sú dočasne pozastavené určité činnosti, najmä pokiaľ ide o splácanie dlhov. Moratórium môže byť stanovené právnymi predpismi alebo dohodami medzi zúčastnenými stranami.
• Likvidácia: proces predaja majetku dlžníka za účelom splácania dlhov.

Tieto pojmy môžu mať v rôznych jurisdikciách mierne odlišné definície alebo nuansie, preto je dôležité konzultovať s odborníkom alebo právnikom v príslušnej oblasti pred prijatím akýchkoľvek rozhodnutí týkajúcich sa osobného bankrotu.

Dôvody pre vyhlásenie osobného bankrotu

Vyhlásenie osobného bankrotu je vážnym rozhodnutím, ktoré má dlhodobé dôsledky. Osobný bankrot je často vnímaný ako posledný prostriedok pre jednotlivcov, ktorí sa ocitli v ťažkej finančnej situácii. Hoci sa dôvody môžu líšiť v závislosti od individuálnych okolností, je niekoľko bežných dôvodov, prečo ľudia vyhlasujú osobný bankrot:

• Nadmerné dlhy: mnohí sa dostanú do finančných problémov kvôli nadmerným úverom, ktoré nie sú schopní splácať.
• Zdravotné výdavky: neočakávané zdravotné problémy a s nimi súvisiace výdavky môžu viesť k finančným problémom.
• Strata zamestnania: výpadok príjmu v dôsledku nezamestnanosti môže rýchlo viesť k neschopnosti splácať dlhy (hypotéku, úvery, leasing a podobne).
• Rozvod: koniec manželstva môže priniesť značné finančné záťaže v dôsledku právnych nákladov, delenia majetku alebo povinností na výživné.
• Zlyhanie podnikania (SZČO): malí podnikatelia, ktorých podnikanie zlyhá, môžu čeliť veľkým dlhom, ktoré nemôžu splácať.
• Nedostatok finančnej gramotnosti: neschopnosť správne riadiť osobné financie môže viesť k nesprávnym rozhodnutiam a nárastu dlhov.
• Nehody alebo nepredvídateľné udalosti: prírodné katastrofy alebo nehody, ktoré spôsobia škody na majetku, môžu spôsobiť významné finančné ťažkosti.
• Závislosť: problémy s drogami, alkoholom alebo gamblingom môžu viesť k nadmerným výdavkom a finančnej nestabilite.

Vyhlásenie osobného bankrotu by malo byť posledným riešením po preskúmaní všetkých ostatných možností. Má význam konzultovať s finančným poradcom alebo právnikom špecializujúcim sa na bankroty, aby sa posúdili všetky možnosti a dôsledky takéhoto kroku.

Ako prebieha osobný bankrot

Proces osobného bankrotu obvykle prebieha nasledovne:

• Poradenstvo pred bankrotom: pred vyhlásením bankrotu je nutné absolvovať finančné poradenstvo. Cieľom je poskytnúť jednotlivcovi informácie o bankrote a možných alternatívach.
• Podanie žiadosti o bankrot: osoba, ktorá chce vyhlásiť bankrot podá, u príslušného súdu žiadosť o vyhlásenie bankrotu. K žiadosti sa často pridávajú dokumenty týkajúce sa príjmov, dlhov, aktív a ďalšie finančné informácie.
• Správca bankrotu: po podaní žiadosti je často určený správca bankrotu, ktorý dohliada na celý proces bankrotu a má za úlohu spravovať aktíva dlžníka, uspokojiť pohľadávky veriteľov a vykonať ďalšie úkony stanovené zákonom.
• Zastavenie exekúcií a pohľadávok: väčšinou bankrot poskytuje určitú ochranu pred veriteľmi, čo znamená, že veritelia nemôžu pokračovať v exekúciách alebo iných súdnych konaniach proti dlžníkovi, keď je vyhlásený bankrot.
• Predaj majetku: aktíva dlžníka môžu byť predané na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Existujú určité výnimky, kedy niektoré aktíva (napr. základné bývanie, základné domáce spotrebiče) nie sú zahrnuté do predaja.
• Uspokojenie veriteľov: z výťažku z predaja majetku dlžníka sa uspokoja pohľadávky veriteľov v poradí stanovenom zákonom.
• Vymazanie dlhov: po ukončení procesu bankrotu sú väčšinou vymazané zostávajúce nepokryté dlhy. Sú však výnimky, niektoré typy dlhov nemôžu byť vylúčené z vymazania, napríklad pokuty, výživné alebo študentské pôžičky.
• Ukončenie bankrotu a následky: po ukončení procesu bankrotu môže byť osoba formálne vyhlásená za „oslobodenú“ od svojich dlhov. Avšak vyhlásenie bankrotu môže mať dlhodobé negatívne dôsledky pre kreditnú históriu a schopnosť získavať pôžičky v budúcnosti.

Zákony o osobnom bankrote

Na Slovensku je osobný bankrot spomenutý predovšetkým v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a neskoršími novelizáciami. Tento zákon stanovuje pravidlá pre konkurzné a reštrukturalizačné konania na Slovensku, vrátane konkurzných konaní týkajúcich sa fyzických osôb – nepodnikateľov, teda osobný bankrot.

Týka sa osobný bankrot aj podnikateľov?

Áno, osobný bankrot sa môže týkať aj podnikateľov. Na Slovensku môže fyzická osoba – podnikateľ (t.j. živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba SZČO) v prípade úpadku podať návrh na povolenie oddlženia, teda požiadať o tzv. osobný bankrot.

Oddlženie fyzických osôb – podnikateľov je zložitejšie a môže mať výraznejšie dôsledky na ich podnikateľskú činnosť. Preto je v takýchto prípadoch ešte dôležitejšie konzultovať s odborníkom alebo advokátom špecializujúcim sa na konkurzné právo.

Najčastejšie otázky o osobnom bankrote

Najčastejšie otázky o osobnom bankrote:

Čo je to osobný bankrot?

Osobný bankrot, nazývaný aj konkurz fyzickej osoby, je zákonný proces, ktorým sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Dlžník podá návrh na konkurz na súd a súd preskúma jeho finančnú situáciu. Ak súd zistí, že dlžník nie je schopný splatiť svoje dlhy, vyhlási ho za konkurzného.

Kto môže požiadať o osobný bankrot?

O osobný bankrot môže požiadať každá fyzická osoba, ktorá je neschopná splatiť svoje dlhy. To znamená, že dlžník musí mať viacero dlhov, ktoré nedokáže splatiť včas a v plnej výške. Dlhy musia byť preukázateľné, t.j. musia byť doložené faktúrami, zmluvami alebo inými dokladmi.

Aké sú podmienky pre vyhlásenie osobného bankrotu?

Na vyhlásenie osobného bankrotu musí dlžník spĺňať nasledovné podmienky:

• Musí mať viacero dlhov.
• Musí byť neschopný splatiť svoje dlhy včas a v plnej výške.
• Dlhy musia byť preukázateľné.
• Dlžník nesmie mať na súde prebiehajúce exekučné konanie o pohľadávke, ktorá je zahrnutá do konkurznej podstaty.
• Dlžník nesmie mať v predchádzajúcich 10 rokoch schválený konkurz.

Aké sú dôsledky osobného bankrotu?

Dôsledky osobného bankrotu sú nasledovné:

• Dlhy dlžníka sú odpustené. To znamená, že dlžník už nie je povinný ich splatiť.
• Dlžník má zakázaný prevod majetku. Dlžník nesmie bez súhlasu správcu konkurznej podstaty previesť svoj majetok na iné osoby.
• Dlžník má zakázané uzatvárať nové záväzky. Dlžník nesmie bez súhlasu správcu konkurznej podstaty uzatvárať nové zmluvy, z ktorých by mu vznikli nové dlhy.
• Dlžník je zapísaný v Registri neplatičov. To môže mať negatívny vplyv na jeho kreditnú históriu.
• Konkurzné konanie môže trvať až 3 roky. Počas tejto doby je dlžník povinný spolupracovať so správcom konkurznej podstaty a poskytovať mu všetky potrebné informácie.

Ktoré známe osobnosti využili osobný bankrot?

Niekoľko známych osobností využilo osobný bankrot, či už kvôli zlým rozhodnutiam v podnikaní, nekontrolovaným výdavkom, súdnym sporom alebo iným dôvodom. Niektoré z týchto celebrít, ktoré sú mediálne známe a prezentovali sa tým, že využili osobný bankrot sú:

• Mike Tyson: bývalý profesionálny boxer, ktorý v 90. rokoch zarobil stovky miliónov dolárov, podal žiadosť o bankrot v roku 2003, keď mal dlhy približne vo výške 23 miliónov dolárov.
• Kim Basinger: Americká herečka podala žiadosť o bankrot v roku 1993 po porušení zmluvy a odstúpení od ústnej dohody o účinkovaní vo filme “Boxing Helena”.
• MC Hammer: raper, ktorý v 90. rokoch získal obrovský majetok, podal žiadosť o bankrot v roku 1996 s dlhmi približne vo výške 13 miliónov dolárov.
• Gary Coleman: herec zo seriálu „Diff’rent Strokes“ podal žiadosť o bankrot v roku 1999 po sérii finančných a právnych problémov.
• Nicolas Cage: hoci nešiel cez formálny bankrot, bol známy svojimi finančnými problémami. 

Článok Osobný bankrot je zobrazený ako prvý na Highgate.

V tomto podcaste Peter Varga poskytuje náhľad do problematiky a bližšie rozoberá:

• Kedy sa na predaj nehnuteľností a pozemku vzťahuje DPH?
• Ako správne vypočítať a odpočítať DPH?
• Spôsoby a pravidlá oslobodenia alebo prenosu DPH?
• Ako je to pri rekreačných nehnuteľnostiach a apartmánoch?
• Dôležité výnimky a špecifiká, ktoré by mal každý predajca poznať.
• Praktické rady a príklady z reálnej praxe.

Oslobodenie od DPH: Kedy a Ako?

Jedným z najzaujímavejších momentov podcastu bolo vysvetlenie situácie, keď môže byť predaj nehnuteľnosti oslobodený od DPH. V praxi sa stretávame so snahami hlavne menších developerov predávať nehnuteľnosti ako fyzické osoby. Viac hovoril Peter Varga v podcaste.

Právnické Osoby a Prenos Daňovej Povinnosti

Pre právnické osoby Peter Varga vysvetlil uplatnenie mechanizmu „reverse charge“ alebo inak prenosu daňovej povinnosti DPH. Tento mechanizmus je možný len pri predaji niektorých budov, nie pri predaji samotných pozemkov. Podcast pokrýva aj ďalšie praktické aspekty, ako správne vypočítať a odpočítať DPH, špecifiká týkajúce sa rekreačných nehnuteľností a apartmánov a ďalšie. Pre odborníkov v oblasti nehnuteľností, predajcov a kupujúcich je pochopenie týchto pravidiel kľúčové, aby sa vyhli potenciálnym chybám a finančným stratám. Preto nezmeškajte túto príležitosť a pozrite si celý rozhovor s Petrom Vargom DPH pri predaji nehnuteľnosti.

Uistite sa, že neopomeniete ani svoje povinnosti spojené s príjmom z predaja nehnuteľností, o ktorých sme písali v našom článku Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľností. Využite tieto cenné informácie a uistite sa, že váš predaj prebehne hladko a v súlade so všetkými právnymi normami, ak máte ďalšie technické otázky, neváhajte využiť možnosť konzultácie s Petrom Vargom.

Konzultáciu s Petrom Vargom si môžete objednať tu:

Článok Ako DPH ovládne predaj nehnuteľnosti? Peter Varga bol hosťom vo videopodcaste Národnej asociácie realitných kancelárií (NARKS) je zobrazený ako prvý na Highgate.

Identifikácia švarc systému

V minulosti sme podrobne analyzovali históriu a výhody či nevýhody spojené so švarc systémom, o ktorých si môžete prečítať v našom článku Švarcsystém: Chcete pracovať na živnosť alebo zamestnávať živnostníkov? Dajte si pozor aby Vám nezaklopala Kobra alebo OČTK.  

Problematika švarc systému je často vnímaná ako hon na fiktívneho živnostníka (ale aj jednoosobovú SRO), teda samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) bez vlastných zamestnancov, ktorá nespĺňa aspoň dve z nasledujúcich kritérií:

• samostatnosť – má viac ako jedného klienta, pre ktorého pracuje,
• subdodávky – v prípade potreby má možnosť zamestnať zamestnancov,
• rozhodovacia právomoc – je schopná dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa jeho plánovania.

Hoci je táto definícia nejasná a zanedbáva mnohé premenné, štát sa snaží takýchto živnostníkov identifikovať a potrestať, pretože „okrádajú“ verejné financie, neodvádzajú príspevky na dôchodok a ďalšie povinné odvody.

Pozrime sa na túto problematiku z iného uhla. Prečo je švarcsystém tak kontroverzný? A aké sú jeho skutočné výhody a nevýhody pre živnostníkov a zamestnávateľov? Tieto otázky otvárajú priestor pre zaujímavú diskusiu a prinášajú nové perspektívy na staré problémy.

Prečítajte si viac a dozviete sa, ako môžete bezpečne navigovať vo svete švarcsystému bez zbytočných rizík.

Motivácia pre využívanie živnostníkov

Na Slovensku počet živnostníkov neustále narastá, čo nás privádza k otázke: Čo motivuje ľudí k tomu, aby sa stávali živnostníkmi?

Jedným z hlavných dôvodov je výrazná disproporcia medzi daňovými a odvodovými povinnosťami živnostníkov a zamestnancov. Táto nerovnováha v daňovom systéme vytvára pre živnostníkov finančne výhodnejšie podmienky, čo prirodzene priťahuje mnohých, ktorí hľadajú spôsob, ako optimalizovať svoje príjmy. Štát sa však na tento fenomén pozerá kriticky a zasahuje, aby zabránil zneužívaniu systému. Je potrebné uviesť, že ak v práve medzi jednotlivými režimami existuje takáto disproporcia, tak zásah štátu je legitímny.

Na konferencii sa Peter Varga venoval tejto téme aj z iného pohľadu. Zdôraznil, že ak by bol daňový systém neutrálnejší, rozhodnutie jednotlivcov, či sa stať živnostníkom alebo zamestnancom, by nebolo považované za podvodné. Nešlo by totiž o pokus vyhnúť sa daňovým povinnostiam, ale o slobodnú voľbu právnej formy, ktorá najlepšie vyhovuje individuálnym potrebám. V situáciách, kde fyzická osoba očakáva dávky zo sociálneho poistenia (hlavne dôchodok) je pre zmenu tá optika neutrálnejšia. Akokoľvek, práve poznanie komplexného pohľadu daní, odvodov a dávok zo sociálneho poistenia je nevyhnutným predpokladom na väčšiu pravdepodobnosť pre obhájenie obchodnoprávneho vzťahu s kontraktorom.  Inými slovami, z judikatúry je možné dôvodiť, že samotná právna analýza nestačí a pri nastavovaní vzťahov musí právna analýza reflektovať existenciu alebo neexistenciu finančnej disproporcie. To sú aj závery z našej konferencie.

V prípade neexistencie disproporcie by sme sa dostali do roviny, ktorá by umožňovala slobodnejšiu voľbu vhodnej právnej formy pre konkrétnu fyzickú osobu. V rámci relevantných právnych modelov boli bližšie prezentované zamestnanie, jednoosobové s.r.o., živnosti, ale aj IP vzťahy a iné formy spolupráce, napríklad tiché spoločenstvo. Pozrite si videozáznam z konferencie a dozviete sa viac o tom, prečo je práca na živnosť tak atraktívna a aké výhody a nevýhody prináša pre zamestnávateľov aj živnostníkov. Hlbší pohľad na motivácie využívať živnostníkov a zmluvnú slobodu pri výbere právnej formy predstavuje Peter Varga vo videozázname z konferencie Švarc systém: „Zamestnávanie živnostníkov“ – kde je hranica?

Porovnanie daňových a odvodových povinností

Motivácia účastníkov trhu na strane zamestnancov je hľadať iné formy za účelom zvýšenia svojich príjmov. Pre lepšie objasnenie uvádzame aj sumarizáciu daňových sadzieb, základných modelov, ktoré lemujú túto problematiku

Efektívna odvodová sadzba: Kto platí menej?

Na konferencii sme vykonali detailné porovnanie odvodových sadzieb pri rôznych pracovných režimoch na základe príjmu 1000 € brutto mzdy zamestnanca a 1000 € na faktúre pre živnostníka (rozoberali sa aj iné alternatívy).

Z výsledkov jednoznačne vyplýva, že efektívna daňovo-odvodová sadzba pri zamestnancovi dosahuje 42%, zatiaľ čo živnostník, ktorý využíva odvodové prázdniny, platí iba nepatrných 10%. Pri porovnaní s konateľom s. r. o. vidíme, že tento režim nie je až tak výhodný, keďže pri konateľskej odmene vo výške životného minima, t. j. 269 € mesačne, ktorá je najefektívnejšia z hľadiska minimálnych zdravotných odvodov, a prezumujeme, že platí 15% daň z príjmov právnickej osoby, tak efektívna odvodová sadzba je vo výške 28%. Z uvedeného sa nám môže javiť, že rozumieme prečo je výskyt živnostníkov na Slovensku tak vysoký. Pre objasnenie uvádzame krátku sumarizáciu. 

Peter Varga na konferencii podrobne vysvetlil jednotlivé položky a vyhodnotil zmeny efektívnej daňovo-odvodovej sadzby pri narastajúcej mzde/odmene, povinnosti živnostníka platiť sociálne odvody vrátane možností SRO znížiť daňové zaťaženie cez v praxi štandardné spôsoby malých SRO optimalizovať (legálne/nelegálne) dane (napríklad kúpa auta a podobne) a tým tak znížiť % efektívnej sadzby v tejto tabuľke.

Celý videozáznam z konferencie si môžete objednať tu:

Právno-regulačné výzvy

Na konferencii sme tiež upozornili na právne riziká spojené so švarc systémom. Táto problematika nelegálneho zamestnávania a závislej práce je pod drobnohľadom a patrí do pôsobnosti nielen daňových úradov, ale aj Inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovne a donedávna to bolo aj Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávatelia, ktorí sa uchyľujú k tomuto modelu zamestnávania, riskujú vysoké pokuty a dokonca aj trestné stíhanie. Pre vymedzenie akejsi hranice, je nevyhnutné analyzovať aj jednotlivé právne pojmy, s ktorými sa pri tejto problematike môžeme stretnúť.

V prípade Inšpektorátu práce a nelegálneho zamestnávania, ako pojmu, ktorý je upravený zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a ktorý definuje viacero druhov nelegálnej práce, ale v prvom rade zakazuje klasický švarcsystém. Zákonom je chápaný ako závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa bez toho, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Výkon práce živnostníka pre podnikateľa nemožno za každých okolností subsumovať pod definíciu švarcsystému. Podstatou je, aby boli kumulatívne naplnené znaky závislej práce, ktoré nájdeme v ustanovení §1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého je to práca vykonávaná: 

• Vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca;
• Zamestnanec ju vykonáva osobne pre zamestnávateľa;
• Podľa pokynov zamestnávateľa;
• V mene zamestnávateľa; a
• Zamestnanec vykonáva prácu v čase určenom zamestnávateľom.

V prípade správy daní a daňových úradov ide o problematiku závislej činnosti, ktorá je upravená v §5 zákona o dani z príjmov. Zjednodušene povedané, závislou činnosťou je situácia, kedy je osoba povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu. Pri mechanickom výklade závislej činnosti by sme mohli dôjsť k mylnému záveru, že akýkoľvek príkaz alebo pokyn, ktorý niekomu dáme, je závislou činnosťou. Takýto výklad by bol jednak absolútne nelogickým, ale najmä by neodrážal stav a účel, ktorý sa zákonodarca uvedenou formuláciou snažil docieliť.

Je dôležité pochopiť, že pojem závislá činnosť je širší ako pojem závislá práca. To znamená, že každá závislá práca je závislou činnosťou, ale nie každá závislá činnosť je závislou prácou. Tento rozdiel je kľúčový pri kontrole a sankcionovaní švarcsystému.

Kontroly a sankcie: Čo Vás môže čakať pri švarc systéme?

Švarcsystém je pod prísnym dohľadom viacerých kontrolných úradov. Hlavnými inštitúciami, ktoré vykonávajú kontroly, sú:

• Inšpektorát práce, ktorý kontroluje nelegálne zamestnávanie podľa z. o nelegálnom zamestnávaní;
• Daňový úrad, ktorý kontroluje závislú činnosť podľa z. o dani z príjmov;
• Sociálna poisťovňa, ktorá sa odvoláva na zákon o dani z príjmov.

Každý z uvedených úradov má oprávnenie k výkonu samostatnej kontrolnej činnosti, avšak z rozhodovacej praxe a zistení vieme, že kontroly často začína Inšpektorát práce. Ak zistí porušenie povinnosti a určí, že došlo k spáchaniu deliktu, vydá o tom protokol a informuje Sociálnu poisťovňu.  

Zamestnávateľovi, ktorý porušil povinnosti hrozia vysoké pokuty nielen od Inšpektorátu práce, ale aj Sociálnej poisťovne. Inšpektorát práce môže v zmysle zákona uložiť pokutu od 2 000 EUR do 200 000 EUR. Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu do výšky 16 600 EUR a zároveň môže uložiť aj penále vo výške 0,05% za každý deň nezaplatenia poistného, čo ročne predstavuje 18%.

Sankcie ukladané daňovým úradom sú iné a to súvisí s tým, že daňový úrad má oprávnenie vykonať kontrolu aj niekoľko období spätne, čím nie je možné určiť maximálnu výšku, a teda by mohlo dôjsť až k likvidačným dôsledkom na spoločnosť. V rámci konferencie Peter Varga hovoril o možnostiach, ako sa dá argumentačne vyhnúť takýmto likvidačným sankciám zo strany daňového úradu.

Zákon definuje aj nepeňažné sankcie, ako sú:

• Nemožnosť získať dotácie zo štátneho rozpočtu;
• Nemožnosť zúčastňovať sa verejného obstarávania;
• Zaradenie do verejného zoznamu osôb, ktorým bola uložená pokuta za nelegálne zamestnávanie;
• A iné.

Profesor trestného práva Tomáš Strémy v diskusii s Petrom Vargom na konferencii hovorili aj o trestnoprávnej rovine švarcsystému. V extrémnych prípadoch môže byť uložený trest odňatia slobody až na 12 rokov. Viac o trestnoprávnej rovine švarcsystému nájdete vo videozázname z konferencie Švarc systém: „Zamestnávanie živnostníkov“ – kde je hranica?

Právny vs. faktický stav: Čo hovorí skutočnosť?

V práve platí zásada, že právny stav musí zodpovedať faktickému stavu. Jednoducho povedané, zmluva musí odrážať skutočnú situáciu. Nemôžeme mať uzavretú zmluvu na vykonávanie práce A, ak zamestnanec v skutočnosti vykonáva prácu B. Toto je často označované ako zastieranie právneho úkonu. Pre lepšie pochopenie a prípravu pracovných zmlúv uvádzame niektoré z indikátorov, ktoré by mali byť, alebo naopak nemali byť, zahrnuté v zmluvách. Takýmito indikátormi napríklad sú:

• Pokyny: Jasné pokyny týkajúce sa vykonávanej práce.
• Zastupiteľnosť: Schopnosť zamestnanca byť zastúpený.
• Projekt: Práca na konkrétnych projektoch.
• Dovolenka: Pravidlá týkajúce sa dovolenky a voľna.
• Sankcie: Možné sankcie za neplnenie povinností.

Tieto indikátory môžu slúžiť ako pomôcka pri posudzovaní a dokazovaní skutočného charakteru zmluvného vzťahu v spore s daňovým úradom alebo Inšpektorátom práce. Pri nastavovaní vzťahov pre klientov sa sústreďujeme na viaceré detaily, ktoré ani podnikateľ, ani advokát nevenujúci sa daniam a odvodom detailne na prvý pohľad nespozoruje. Ak by Vás čokoľvek zaujímalo alebo by ste chceli posúdiť/nastaviť vzťahy u Vás vo firme, dajte nám vedieť.

Švarcsystém môže na prvý pohľad pôsobiť ako atraktívny model zamestnávania, no skrýva v sebe množstvo rizík a potenciálnych negatívnych dôsledkov. Na našej konferencii sme ponúkli podrobný pohľad na túto problematiku, zdôraznili sme dôležitosť dodržiavania zákonov a predpisov, poskytli sme rady, ako sa možno vyhnúť sankciám a otvorili sme diskusiu o možnostiach a výzvach spojených s týmto modelom.

Ak máte akékoľvek otázky alebo potrebujete odbornú pomoc v tejto oblasti, neváhajte nás kontaktovať. Sme tu, aby sme vám pomohli nájsť najlepšie riešenia pre Vaše podnikanie.

Článok Švarc systém: Nehrozí vám až 12 rokov za “zamestnávanie“ živnostníkov? je zobrazený ako prvý na Highgate.

Zákon o dani z príjmov relatívne podrobne upravuje zdaňovanie príjmov fyzických osôb, vrátane príjmov z predaja nehnuteľností. Podľa ustanovení zákona je príjem z predaja nehnuteľnosti zaradený medzi ostatné príjmy fyzických osôb, ktorý sa zahŕňa do základu dane a musí byť deklarovaný v daňovom priznaní. Takýto príjem z predaja môže byť za určitých podmienok zdanený sadzbou až 25%, pričom navyše podlieha aj zdravotným odvodom vo výške 15% z vymeriavacieho základu. Avšak existujú aj zákonom definované podmienky, ktoré umožňujú oslobodiť príjem z predaja nehnuteľnosti od dane, čo je dôležité z hľadiska finančnej efektivity a optimalizácie zdanenia.

Príjem z predaja nehnuteľností

Príjem z predaja nehnuteľností sa v zmysle zákona radí medzi ostatné príjmy, konkrétne príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľností. Toto platí s výnimkou prípadov, keď je nehnuteľnosť využívaná v súvislosti s príjmami z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov a je zaradená v obchodnom majetku.

Príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti môže byť príjem plynúci daňovníkovi, ktorý využíva nehnuteľnosť na osobné účely alebo na podnikanie a zároveň nebola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku alebo na prenájom. Ak daňovník dosiahne príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov, je povinný tento príjem uviesť v daňovom priznaní.

Príjem z predaja nehnuteľnosti je na daňové účely považovaný za pasívny príjem daňovníka. Medzi pasívne príjmy sa radia aj príjmy z prenájmu nehnuteľností, licenčné príjmy úroky a výnosy z cenných papierov a pod. Ak daňovník v zdaňovacom období dosiahne zdaniteľné príjmy len z predaja nehnuteľnosti, nemá nárok na zníženie základu dane odpočítaním nezdaniteľných častí základu dane, nemôže znížiť daň o daňový bonus na dieťa alebo zaplatené úroky z hypotéky. Ak fyzická osoba, daňovník, dosiahne len príjem z predaja nehnuteľnosti, nevzťahuje sa na neho zákonná povinnosť registrácie sa na daňovom úrade.

Podstatným pri zdaňovaní príjmov, je určenie momentu kedy budú príjmy zahrnuté do základu dane. Daňovník zahrnie príjmy z predaja nehnuteľnosti do základu dane alebo čiastkového základu dane v tom príslušnom zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, bez ohľadu na dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy alebo nadobudnutia vlastníckych práv k nehnuteľnosti.

Spôsob a správne určenie momentu nadobudnutia nehnuteľnosti

Pre účely zdaňovania je nevyhnutné správne určiť moment nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva. Moment nadobudnutia nehnuteľnosti závisí od spôsobu jej nadobudnutia, či už prostredníctvom zmluvy, dedenia alebo rozhodnutia štátneho orgánu.

• Zmluva: Moment nadobudnutia nehnuteľnosti pri zmluve, napr. kúpnej, darovacej alebo zámennej je určený vkladom do katastra nehnuteľností. Smerodajný teda nie je deň prijatia peňažných prostriedkov, ani deň podpisu zmluvy, ale deň určený rozhodnutím o povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti.
• Dedenie: Pri dedení sa moment nadobudnutia nehnuteľnosti určuje dňom smrti poručiteľa, keďže vlastníctvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, nie až vkladom do katastra nehnuteľností.
• Rozhodnutie štátneho orgánu: Pri nadobúdaní vlastníctva k nehnuteľnosti na základe rozhodnutia štátneho orgánu, je moment nadobudnutia určený dňom stanoveným v tomto rozhodnutí, ak nie je určený v rozhodnutí, vlastníctvo sa nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Správne určenie tohto momentu nadobudnutia nehnuteľnosti je nevyhnutné pre správne posúdenie možnosti oslobodenia príjmu z predaja nehnuteľnosti od dane.

Oslobodenie príjmov od dane

Je dôležité mať na pamäti, že niektoré príjmy z predaja nehnuteľností môžu byť oslobodené od dane z príjmov podľa ustanovení zákona. Medzi najčastejšie prípady oslobodenia patria:

• predaj nehnuteľnosti nezaradenej v obchodnom majetku: Po uplynutí 5 rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti je príjem z predaja takýchto nehnuteľností oslobodený od dane.
• dedenie nehnuteľnosti v priamom rade: Ak nehnuteľnosť dedí osoba v priamom rade, t. j. rodičia, deti, alebo po niektorom z manželov, je príjem z predaja oslobodený po uplynutí 5 rokov odo dňa preukázateľného nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva, alebo spoluvlastníctva dedičov.
• dedenie nehnuteľnosti v nepriamom rade: V prípade dedenia od iných príbuzných, napr. sestra, ujo, a pod., je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti. Pri dedení je moment nadobudnutia určený odlišne, ako pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti, nakoľko pri dedení sa vlastníctvo nadobúda smrťou poručiteľa, nie vkladom do katastra nehnuteľnosti.
• predaj nehnuteľnosti vydanej podľa reštitučných zákonov alebo zahrnutej do konkurznej podstaty
• predaj nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku: Oslobodenie sa vzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku, po uplynutí 5 rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku.

Pri oslobodení príjmov od dane nie je potrebné uvádzať tieto príjmy v daňovom priznaní. Avšak aj v takom prípade môže mať daňovník povinnosť podať daňové priznanie z iných dôvodov. Preto je dôležité poradiť sa s odborníkom alebo sledovať zmeny v daňových predpisoch, aby sa minimalizovala možnosť porušenia zákonov a nepredvídaných daňových povinností.

Peter Varga o dani z príjmu z predaja nehnuteľnosti hovoril bližšie aj v 1. Realitnom podcaste NARKS, ktorý si môžete pozrieť tu:

Možné daňové výdavky

Daňové výdavky sú dôležitým aspektom pri zdaňovaní príjmov z predaja nehnuteľností. Ich uplatnenie závisí od spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti a účelu, na aký bola nehnuteľnosť využívaná. Kupujúci môže uplatniť preukázateľne zaplatenú kúpnu cenu, v prípade dedenia je to všeobecná cena nehnuteľnosti určená v uznesení o dedičstve.

V prípade darovania sa pri uplatňovaní výdavkov skúma, či v čase darovania nehnuteľnosti bol príjem u darcu oslobodený. Ak by bol príjem oslobodený výdavkom u darcu je cena nehnuteľnosti zistená súdnym znalcom v čase darovania.  Ak by príjem z darovania nebol u darcu oslobodený v čase darovania, výdavkom u darcu je obstarávacia cena nehnuteľnosti za ktorú darca nehnuteľnosť nadobudol. Okrem výdavkov spojených s kúpou, dedením alebo darovaním nehnuteľnosti, môže daňovník znížiť základ dane aj o ďalšie náklady:

• Výdavky na obstaranie majetku: Patria sem napríklad úroky z hypotéky, poplatky spojené s poskytnutým úverom, cena stavebného materiálu alebo služby využívané na výstavbu nehnuteľnosti.
• Výdavky na technické zhodnotenie, opravu a údržbu: Sem patria finančné prostriedky vynaložené na opravu, údržbu a technické zhodnotenie nehnuteľnosti, ako napríklad náklady na opravu strechy, právne služby a podobne.

Tieto výdavky je možné uplatniť v daňovom priznaní, čím sa zníži základ dane a zamedzí sa nadmernému zdaneniu. Daňovník si v daňovom priznaní môže uplatniť daňové výdavky maximálne do výšky príjmov z predaja nehnuteľnosti, teda nemôže vzniknúť daňová strata, kedy by daňové výdavky prevýšili zdaniteľné príjmy.

Daňové záťaže a zdravotné odvody

Príjmy z predaja nehnuteľnosti, tak ako bolo načrtnuté v úvode podliehajú dani z príjmu i zdravotným odvodom. Príjmy, ktoré nie sú oslobodené od dane, podliehajú daňovému zdaneniu podľa špecifických sadzieb určených zákonom o dani z príjmov. Tieto sadzby závisia od výšky základu dane a môžu dosiahnuť až 25 % v prípade vyšších príjmov. Základ dane sa vyčísli ako súčet príjmov zo závislej činnosti, príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti a ostatných príjmov dosiahnutých v príslušnom zdaňovacom období.

Ak základ dane daňovníka nepresiahne sumu 47 537,98 eur (pre rok 2024), použije sa sadzba 19 %. Suma, ktorá prevýši túto vymedzenú hranicu je zdanená v sadzbe 25%. Okrem uvedeného daňového zaťaženia podlieha príjem z predaja nehnuteľnosti aj zdravotnému odvodu, vo výške 15 % z vymeriavacieho základu. Tieto odvody vyčísli zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia po podaní daňového priznania. Daňovníci majú možnosť znížiť svoj základ dane o zaplatené zdravotné odvody v nasledujúcom daňovom období.

Príklad na výpočet dane z príjmov fyzickej osoby, ktorej zdaniteľné príjmy z predaja nehnuteľnosti presiahnu 60.000 eur

Daňovník vypočíta zo základu dane 47 537,98 eura daň sadzbou 19 %, t. j. 9 032,22 eura a zo sumy presahujúcej 47 537,98 eura (teda zo sumy 12 462,02 eura) vypočíta daň sadzbou 25 %, t. j. 3 115,51 eura. Daňová povinnosť je teda súčet súm 9 032,22 a 3 115,51, čo je spolu 12 147,73 eura.

Finančná správa v posledných štyroch rokoch podniká tzv. listovú kampaň. Ide o akciu, ktorou chce daňovníkov upozorniť na povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň z príjmov z predaja nehnuteľnosti. Na základe údajov z Katastra nehnuteľností posiela listy daňovníkom, u ktorých by mohla vzniknúť daňová povinnosť v súvislosti s predajom rodinného domu, chaty alebo garáže do piatich rokov od ich nadobudnutia. Tieto listy slúžia ako upozornenie na ich zodpovednosti voči dani. Z hľadiska dane sa finančná správa zamerala najmä na nehnuteľnosti, pri ktorých došlo v rozmedzí piatich rokov minimálne k dvom zmenám majiteľov. Je nutné povedať, že predošlé akcie boli veľmi úspešné a priniesli do štátneho rozpočtu 29 miliónov eur.[1]

Dodržiavanie príslušných daňových povinností a porozumenie oslobodeniam od dane sú kľúčové aspekty pre minimalizáciu rizika nežiaducich dôsledkov, ako sú sankcie alebo pokuty zo strany daňových úradov. Vzhľadom na komplexnosť zákona o dani z príjmov a osobitostiach pri zdaňovaní jednotlivých príjmov, je vhodné aby fyzické osoby podnikli všetky kroky, ktoré im pomôžu predchádzať možným rizikám pri nesplnení daňových povinností. Takýmto krokom môže byť konzultácia so špecialistom v oblasti daní, ktorý posúdi osobitosti a poskytne potrebné poradenstvo a znalosti na správne plnenie svojich daňových povinností. Len tak môžu efektívne riadiť svoje finančné záležitosti a minimalizovať riziko daňových problémov v budúcnosti.

V súvislosti s touto témou hovoril Peter Varga v realitnom podcaste NARKS aj o DPH pri predaji nehnuteľnosti. Pozrieť si ho môžete tu:

[1] Zdroj: https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/novinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_prizn-nehnut-ts/bc

Článok Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľností je zobrazený ako prvý na Highgate.

Účtovníctvo pre malé a stredne veľké firmy, v podobe ako ho dnes na Slovensku z veľkej časti poznáme, neprežije súčasný technologický rozvoj. Našou snahou je implementovať tieto technologické novinky, a to aj preto, že znižujú celkové náklady nielen klientovi, ale aj nám. Klientom odporúčame vhodné aplikácie na vystavovanie faktúr, aby tie mohli byť automaticky importované do účtovného programu, vyťažujeme a snažíme sa digitalizovať. Vieme odporučiť vhodné aplikácie, ktoré pre klienta fungujú ako úložisko dát a zároveň majú integrované schvaľovacie procesy s možnosťou exportu úhrad priamo do banky. Pre spoločnosti, ktoré majú e-shop zabezpečujeme automatické importy platobných brán (napríklad cez Stripe, GoPay, PayPal, Wise alebo Revolut).

Pri niektorých našich klientoch sme sa vďaka automatizácii vedeli aj s prijatými dokumentmi dostať už na úroveň 10 – 20 centov za účtovnú položku, pričom priemerná trhová cena účtovníka je 1 euro. Už len výber vhodného fakturačného systému vie pomôcť aj pri samotnej evidencii nákladových faktúr, pričom pri efektívnom prepojení s účtovným programom vie správne zvolený fakturačný systém zabezpečiť online reporty a výstupy priamo z účtovníctva. To, či takýto priestor na automatizáciu u klienta existuje, je samozrejme individuálne. Automatizácia účtovných procesov pomáha nielen samotnému klientovi, ale aj nám, keďže znižuje objem nízko-kvalifikovanej práce, ktorá je dnes aj tak veľmi drahá, a pomáha sa tak sústreďovať na služby s vyššou pridanou hodnotou. A tie sú napríklad daňová optimalizácia, nastavovanie controllingu, účtovanie na strediská/činnosti/zákazky, pri menších firmách nahradzovanie CFO, finančné výkazníctvo a nastavovanie zautomatizovaného a efektívneho procesu fungovania.

2. Venujeme sa daňovej a odvodovej optimalizácii ako advokáti, daňoví poradcovia a účtovníci

Väčšina našich klientov na účtovníctvo (vrátane tých najmenších) využíva naše služby efektívneho nastavovania ich daňovo-odvodového zaťaženia. Optimalizovať totiž vedia nielen nadnárodné spoločnosti, ale aj stredné a menšie slovenské spoločnosti. Keďže sme aj advokáti a daňoví poradcovia, našou úlohou je hľadať také riešenia, ktoré majú potenciál byť aj obhájiteľné. Zároveň sa snažíme ukazovať klientom, v ktorých prípadoch nejaká daňovo optimalizačná technika už zasahuje do trestnoprávnej roviny.

Okrem toho, že naša advokátska kancelária je právnická firma roka v oblasti daňového práva v rokoch 2023 a 2024, k téme daňovej optimalizácie a hľadaniu legálnych techník a spôsobov organizujeme najväčšie právno-daňové konferencie na Slovensku. Posledné obdobie to boli konferencie napríklad na tieto témy: zamestnávanie živnostníkov – kde je hranica?, daňové investičné štruktúry, daňová optimalizácia pre IT a digitálne firmy alebo zamestnanecké akcie (ESOP). Zároveň máme rozsiahle skúsenosti so škálovaním podnikania do zahraničia, ako aj s legálnym využívaním zahraničných firiem vrátane tých offshorových. Poskytujeme tak právne, daňové a účtovné služby pod jednou strechou, čo má potenciál byť efektívnejšou (t.j. lacnejšou a kvalitnejšou) službou najmä vďaka synergiám.

3. Klienti na účtovníctvo využívajú tieto benefity

Prístup k najpoužívanejším právnym dokumentom

Ide o v praxi najpoužívateľnejšie právne dokumenty, ktoré tak nemusíte „googliť“ ani platiť za ich vyhotovenie iným právnym poradcom (napríklad zmluva o pôžičke, pracovná zmluva, rozhodnutie jediného spoločníka, kúpna zmluva, zmluva o prevode obchodného podielu)

75 % zľava k záznamom z našich konferencií (napríklad kedy môžete zamestnávať živnostníkov, možnosti daňovej optimalizácie, …)

Asi každého nášho klienta zaujíma, kedy môže „zamestnávať“ pracovnú silu ako živnostníkov, aké sú pokuty, ako nastaviť zmluvu s takým kontraktorom. Rovnako viacero klientov zaujíma aké možnosti daňovej optimalizácie existujú alebo ako nastaviť eventuálne zamestnanecké akcie (ESOP) u nich vo firme. Na všetky tieto témy sme organizovali obsahovo detailné konferencie, ku ktorým si viete pozrieť záznamy.

75 % alebo 100 % zľavy k online kurzom (napríklad dane a odvody pri nehnuteľnostiach, konateľská odmena, …)

Ako klient na účtovníctvo máte k dispozícii rozsiahlejšiu paletu videokurzov, ktoré prednášal Peter Varga na rôzne praktické podnikateľské témy.

Vystavovanie faktúr v Superfaktúre

Sprístupníme Vám najlepší slovenský online fakturačný systém Superfaktúra (aj do mobilu) bezplatne, kde si môžete vystavovať faktúry, evidovať nákladové faktúry, prípadne po prepojení s bankou automaticky klientom zasielať upomienky.

Konzultácie s Petrom Vargom a Tomášom Demom za 50 % cenu

Konzultáciu môžete absolvovať k rôznym podnikateľským témam ako zdaňovanie kryptomien, využívanie zahraničných spoločností, švarc systém, živnosť vs. s.r.o., zakladanie investičných fondov, zamestnanecké akcie ESOP. Témy konzultácií nájdete tu.

4. Vyčistenie účtovníctva (napríklad pre účely prevzatia od iného účtovníka alebo potenciálneho vstupu investora)

Pri nastavovaní účtovníctiev sa nevenujeme iba technologickej stránke, ale aj jeho „upratovaniu“. Častokrát k nám prichádzajú účtovníctva klientov, ktoré treba nielen nastaviť, ale aj vyčistiť. Mať transparentné účtovníctvo je dôležité nielen pre komfort majiteľov a pre potreby vyhnutia sa sankcií zo strany daňových úradov (napríklad pre nesprávne účtovanie vývojových aktivít, účtovanie na zákazky, využívanie krypto aktív), ale aj na ukážku pre investora alebo budúceho kupujúceho.

V rámci našej právno-daňovej praxe sme stáli na strane množstva kupujúcich alebo investorov, kedy práve nielen finančné/účtovné ukazovatele, ale aj administratívna (účtovná) „poriadkumilovnosť“ majiteľov spoločnosti hrali primárnu úlohu pri rozhodovaní sa, či do spoločnosti vstúpiť alebo nie.

5. Sme zanietení účtovníci a právni a daňoví poradcovia

Stačí si pozrieť Linkedin  profil nášho zakladateľa Petra Vargu a budete vedieť v koľkých právnych, daňových a účtovných témach určujeme trend na Slovensku. Sú to napríklad atraktívne témy ako „Využívanie auta na firemné účely“, „Dať si hodinky do nákladov“ alebo „Zdaňovanie ETF fondov“, o ktorých Peter Varga píše a prednáša. Okrem týchto aktivít, ako aj našich odborných konferencií, píšeme v rámci skupiny Highgate Group množstvo článkov, pomáhame štátu pripravovať lepšiu legislatívu (napríklad asistencia štátu pri vytváraní právneho prostredia pri zdaňovaní ESOPov, kryptoaktív, vytváraní investičných fondov, aplikácií superodpočtu alebo patent boxu) a edukujeme aj v oblasti automatizácie účtovníctva (viď naše konferencie, spolupráce s technologickými partnermi a články na našej stránke).

Článok 5 dôvodov pre prenechanie vedenia Vášho účtovníctva Highgate Group je zobrazený ako prvý na Highgate.

Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Ak Vás táto téma zaujíma viac, môžete si objednať osobnú konzultáciu s Petrom Vargom.

Článok Peter Varga o zdaňovaní investičných nástrojov na TA3 konferencii je zobrazený ako prvý na Highgate.