Môžem si dať do nákladov drahé hodinky? Daňová optimalizácia v praxi.

Takmer každý náš klient na dane a účtovníctvo rieši dilemy, čo môže a nemôže zahrnúť medzi daňové výdavky.  Uzná mi daňový úrad hodinky, kabelky alebo oblečenie? Niekedy áno, niekedy nie.

Nemusím byť zrovna advokát alebo finančný poradca. Totižto, každý podnikateľ môže mať nejaký legitímny dôvod prečo potrebuje pre svoj výkon podnikania drahšie hodinky (alebo kabelku). Je však dostatočne legitímny?

Súdy riešili napríklad prípad obstarania okuliarov žeriavnikom, ktorý mal očnú vadu. Súd v tomto prípade takýto náklad nepovažoval za daňový výdavok, pretože žeriavnik by si musel beztak tie okuliare obstarať.

Čo však v prípade, ak nejaké predpisy vyžadujú od daňovníka obstaranie určitej veci, ku ktorému prislúchajúci náklad môže mať charakter osobnej potreby? Napríklad interné predpisy Slovenskej advokátskej komory vyžadujú od advokátov dbanie na dôstojnú úpravu zovňajška. U žien to predstavuje nosenie sukňového alebo nohavicového kostýmu, blúzky, šiat a spoločenskej obuvi primeranej k ročnému obdobiu. A zasa muži advokáti musia nosiť pánsky oblek. A údajne piloti lietadiel musia mať zakúpený druhý pár okuliarov.

Sú spoločenské oblečenie alebo okuliare v takýchto prípadoch daňovým výdavkom?

Pokiaľ som profesionálny športovec, potrebujem špeciálne hodinky pre výkon svojej činnosti. Vždy sa však môže namietať, že by som si špeciálne hodinky kúpil, aj keby som nebol profesionálny športovec. Môže ale daňový úrad takto paušálne každý výdavok na obstaranie majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby nepovažovať za daňový výdavok? Ak áno, čo potom s mobilmi alebo notebookmi? A čo keď si v aute počas pracovnej cesty cez bluetooth vybavujem súkromné záležitosti?

Môžem si dať teda tie hodinky do daňových výdavkov?

Vo väčšine prípadov najmä pri kancelárskych profesiách je možné odôvodniť používanie smart hodiniek, napríklad kvôli vybaveniu sms, evidencií času, navigácie a ďalším funkciám, ktoré sú pre podnikanie praktické. Je to rovnaké ako pri mobilnom telefóne. Keď by sme spochybňovali účelovosť takýchto nákladov, mohli by sme sa po chvíli baviť, či každý potrebuje farebnú tlačiareň, najnovší iPhone a podobne.

Čo však s luxusnými hodinkami (podobne ako kabelky) kupovanými s cieľom urobiť dojem a získať tak zákazníka? Tu to vyzerá ako „reprezentácia“, ktorá štandardne nie je uznaná ako daňový výdavok. Existujú však iné typy „reprezentácie“, ktoré ako daňový výdavok uznané sú. Prečo môže byť nadštandard v kancelárskych priestoroch (t.j. lokalita, zaradenie alebo vzhľad recepcie) uznaný ako daňový výdavok a luxusné hodinky nie? Obe „reprezentácie“ predsa pre podnikanie primárne nepotrebujeme?

Luxusné hodinky budujú imidž podobne ako drahé kožené sedačky, dizajnové stoly a obleky. A v takom prípade by mali byť v princípe náklady na ich obstaranie považované za daňové výdavky.

Ak to zhrnieme, tak môžeme dospieť k týmto záverom

Ak budú splnené nasledujúce podmienky, mali by byť náklady na obstaranie luxusných hodiniek považované za daňový výdavok:

• je možné preukázať nutnosť takéhoto štandardu, aby si daňovník napríklad získal dôveru u určitých klientov, ak pracuje v odbore, kde sa očakáva určitý štandard a jeho absencia túto dôveru zníži; a
• je uspokojivo vysvetlené, že takéto vybavenie nie je používané súkromne (napríklad ukladaním hodiniek po práci do trezoru a preukázaním, že daňovník má vlastné spoločenské hodinky pre nepodnikateľské účely a pod.)

A ak sa stránim preukazovania daňovému úradu, stále môžem využiť uplatňovanie výdavkov 80% – 20%. A čo potom s odpočtom DPH? O tom možno osobne alebo na niektorom z našich videí, kde sa aj týmto témam venujeme.