Platenie daní, daňové optimalizácie a iné osobitosti okolo platforiem tzv. zdieľanej ekonomiky

Odpovede od Petra Vargu na tému platenia daní, či právnej závadovosti platforiem tzv. zdieľanej ekonomiky je možné v tomto období nájsť vo viacerých článkoch v Hospodárskych novinách. My Vám prinášame časť rozhovoru s naším konateľom práve v tomto článku.

Ako slovenské právo upravuje zdieľanú ekonomiku? Ktoré právne predpisy ju regulujú?

Zdieľaná ekonomika ako taká nemá svoju samostatnú, ucelenú právnu úpravu. Jej vonkajšie a vnútorné vzťahy sa preto napasúvajú na existujúce právne a daňové rámce. Ak zdieľanú ekonomiku chápeme ako zdieľanie jednej vŕtačky dvoma susedmi, právna úprava je vo všeobecnosti iba v rovine občianskoprávnych vzťahov a príležitostného zdanenia. Zdieľanú ekonomiku je však možné interpretovať aj veľmi extenzívnym spôsobom, a teda zahŕňať napríklad aj prostredie okolo existujúcich komerčných online platforiem. V takom prípade sa tieto vzťahy spravujú aj komerčnými predpismi ako napríklad obchodným zákonníkom, živnostenským zákonom alebo zákonom o DPH.

Ako reguluje sharing economy Občiansky zákonník?

Občiansky zákonník neobsahuje žiadne inštitúty určené špecificky pre zdieľanú ekonomiku. Pri jej právnom uchopení musíme využívať tie všeobecné a existujúce. Ak zdieľanú ekonomiku spájame iba s nekomerčným prostredím (napr.: zdieľanie vŕtačky dvoma susedmi), občiansky zákonník pozná napríklad podielové spoluvlastníctvo, zmluvu o výpožičke alebo nájomnú zmluvu.

Aké problémy štátu a úradníkom pripravuje Airbnb? Ozývajú sa hlasy, ktoré volajú po zákaze Airbnb. Ako to hodnotíte?

Ak mám byt a idem na mesiac na dovolenku a prenajmem ho cez Airbnb, ide v princípe o rovnakú zdieľanú ekonomiku ako pri spomínanej vŕtačke. Ak si však kúpim viac bytov, aby som ich prenajímal, podnikám. A keď podnikám, musím čeliť viacerým ďalším regulačným nástrahám. V prípade Airbnb je treba spomenúť azda problémy so zdaňovaním Airbnb ako aj samotných prenajímateľov, alebo dodržiavanie regulácie ochrany spotrebiteľa.

V prípade Airbnb nie je podľa mňa problém primárne s nejakou spiatočníckou reguláciou. Asi sa všetci zhodneme na tom, že ak dane platí penzión, mal by ich platiť aj prenajímateľ bytu cez Airbnb. Ak však chceme napríklad kvôli flexibilite podnikania cez Airbnb protestovať proti regulácii ochrany spotrebiteľa, je určite potrebné celú túto reguláciu vnímať koncepčne a v celej svojej hĺbke. Tá sa totiž „brainstormovala“ dlhé roky a množstvom ľudí, preto nestačí len hovoriť povrchne o nástupe mobilných aplikácií a dookola skloňovať zdieľanú ekonomiku. To je v tomto ohľade absolútne bez právneho a akéhokoľvek logického významu. Aj booking.com má aplikáciu a rovnako flexibilne sprostredkúva stretnutie dopytu s ponukou. A v tomto ohľade je penzión na booking.com rovnakou zdieľanou ekonomikou ako byt na Airbnb, ktorý bol kúpený kvôli Airbnb.

Je teda prirodzené, že ak nedodržiavate pravidlá hry, ktoré musí dodržiavať konkurencia, budú aj hlasy volajúce po zákaze. Nie je určite možné vnímať ako spravodlivé konkurenčné prostredie to, kde jeden konkurent má o 20% nižšie ceny, len preto, že nemá regulačné náklady (napríklad neplatí dane). A štát s tým nemusí mať len „daňový problém“, ale vyrušovať ho môže aj to, že to naštrbuje jeho snahy o približovanie ekonomického prostredia k dokonalej konkurencii.

V akom stave je v súčasnosti zdaňovanie zdieľania ubytovania ako je Airbnb? Dokážu daniari efektívne aplikovať daňové predpisy aj na Airbnb?

Z pohľadu slovenského vnímania fungovania Airbnb má zdaňovanie v princípe tri úrovne. A vo všeobecnosti sa dá možno povedať, že všetky tieto úrovne sú v prípade Airbnb nejako závadné. Airbnb ako také je kritizované za to, že neplatí zo svojich európskych príjmov férovú daň – príliš daňovo optimalizuje. Je to kvôli kombinácií daňových výhod Írska a znenia medzinárodných daňových zmlúv, ktoré Airbnb oslobodzujú od zdanenia v krajine, v ktorej generuje svoje príjmy. Výsledkom tak je skutočnosť, že príjmy zo slovenských prenájmov sa nezdania na Slovensku a na konci dňa nie sú relevantne zdanené ani v samotnom Írsku.

Ďalším daňovým elementom je zdanenie na úrovni prenajímateľov. Na rozdiel od Airbnb ako takého, prenajímatelia majú relatívne jasne nastavené pravidlá zdaňovania a problémom tak môže byť iba to, že tie príjmy nemusia priznávať. A treťou trecou plochou štandardne bývajú miestne dane. Opäť, prenajímateľ musí miestne dane platiť, ale vďaka v súčasnosti možno slabej kontrole a nedostatku ľahko dostupných informácií o prenajímateľoch je platenie miestnych daní v praxi možno skôr na úrovni princípu dobrovoľnosti.

Skutočne tí, čo používajú Airbnb (alebo aj iné druhy sharing economy) „okrádajú“ štát, ako to tvrdia niektoré štáty EÚ?

Pojem „okrádanie“ je možné vnímať nielen subjektívne, ale aj objektívne. Ak prenajímateľ bytov alebo taxikár jazdiaci pre Taxify neprizná príjmy alebo nezaplatí DPH, tak asi vieme sebavedomo vyhlásiť, že Slovensko okráda. Ak sa však bavíme o daňových štruktúrach Airbnb, Uber alebo Taxify, tak ten pojem „okrádanie“ je možné vnímať iba v subjektívnej súvislosti cez prizmu morálky a spravodlivého výberu daní. Tieto spoločnosti legálne využívajú existujúce daňovo-právne rámce a neplatia tak dane vo výške, ktorú by možno kritická časť spoločnosti považovala za spravodlivú. Medializovaných bolo viacero prípadov. Za zmienku stojí prípad Googlu, ktorý údajne pri svojich príjmoch z Európy, Blízkeho Východu a Afriky vo výške 22,6 miliárd euro zaplatil daň vo výške 47,8 milióna euro. A to je možné vnímať za nespravodlivé nielen vo vzťahu k štátom, ale aj vo vzťahu ku konkurencii, ktorá takéto štruktúry implementovať nedokáže. A áno je možné potvrdiť, že európske štáty, EÚ ako taká alebo OECD majú veľmi veľké výhrady voči spoločnostiam ako je Airbnb, Uber, Apple alebo Google, ktoré využívajú daňové raje ako Írsko alebo Holandsko. Tu by som len pripomenul, že v súčasnosti sa postupne na globálnej úrovni implementujú opatrenia s cieľom dosiahnuť spravodlivejšie zdanenie globálnych spoločností. Schválne hovorím „na globálnej úrovni“, lebo slovenský vynález „digitálna daň“ je v príkrom rozpore s medzinárodným právom, a teda aj so slovenským zákonom o dani z príjmov.

Ako sa vyvinula situácia okolo Uberu na Slovensku? Nedávno súdy rozhodli o tom, že Uber bude úplne zakázaný. Zmenilo sa niečo?

Nemám vedomosť, že by sa niečo zmenilo.

Myslíte, že je šanca, že sa Uber na Slovensku opäť povolí? Ak áno prečo? Ak nie prečo?

Pokiaľ nebude účinná nová regulácia, ktorá bude Uberu vyhovovať, predpokladám, že sa Uber nevráti. Ale to sú len moje neprávne domnienky. Z právneho hľadiska je to relatívne jednoduchá téma. Súdny dvor EÚ potvrdil, že Uber sa má na Slovensku prispôsobiť našej regulácii podnikania v cestnej doprave. Uber to neurobil a tak ho súd predbežným opatrením zakázal. Útok na Uber však na Slovensku prišiel zo strany, ktorú by som možno menej očakával. Primárny problém podnikania cez Uber bol, že vodiči Uber podnikali nelegálne. Čiže, pokiaľ Uber nebude fungovať v súlade so starou alebo už novou reguláciou, nemá dôvod byť „povolený“. Treba však povedať, že prípad Taxify dokazuje existenciu veľmi širokej škály voľnej úvahy našich súdov v prípadoch skutkovo limitujúcich k rovnakosti, a tak možné je naozaj čokoľvek.

Menia niektoré krajiny EÚ alebo USA svoj postoj voči Uberu? Alebo naďalej uplatňujú striktné regulácie resp. zákazy jeho používania?

Priznám sa, že nesledujem osud Uberu v iných štátoch vo väčšej miere ako všeobecný konzument internetových informácií. Každá krajina má svoje vlastné pravidlá hry, a teda aj ten prístup štátov k Uberu ako aj prístup Uberu k príslušnej regulácii môže byť úplne rôznorodý. Akýkoľvek však je, nemyslím, že by to malo mať nejakú významnú vypovedaciu hodnotu voči tomu ako by sme sa na dodržiavanie/nedodržiavanie pravidiel Uberom mali pozerať na Slovensku my. Prístupy zo zahraničia ako aj prístup Uberu zo zahraničia môžeme vnímať len ako inšpiráciu ako potenciálne legislatívne uchopiť tento typ podnikania na Slovensku. Ak má aj na základe skúseností zo zahraničia spoločnosť, za ktorú koná štát, pocit, že existujúca regulácia taxislužieb je nemoderná, treba ju samozrejme zmeniť. Jediným dôvodom však nemôže byť len existencia nejakej mobilnej aplikácie, lebo tú má aj Hopin a jeho vodiči majú na aute znak TAXI. A rovnako si nemyslím, že by v právnom štáte malo mať takéto nelegálne podnikanie alebo neplatenie daní imunitu pred sankciami len preto, že sa pritom svojvoľne skloňuje zdieľaná ekonomika.

Plánuje sa na svetovej, európskej alebo vnútroštátnej úrovni nejaká zmena v právnej regulácii zdieľanej ekonomiky?

Myslím si, že neexistuje a neviem si ani predstaviť, že by objektívne vedel existovať nejaký globálny koncept regulácie zdieľanej ekonomiky. EÚ prináša právnu úpravu iba v oblastiach, v ktorých má mandát od členských štátov. A tiež nemám vedomosť, že by existovala nejaká všeobecná iniciatíva, ktorá by mala za cieľ prijať hmatateľné riešenia pre zdieľanú ekonomiku. A dokonca si myslím, že zdieľanej ekonomike ani nie je potrebné vytvárať paušálne právny rámec. Ak má napríklad spoločnosť problém s reguláciou taxislužieb, štát môže novelizovať zákon o cestnej doprave. Ak chce štát vytvoriť pre vodičov Uber aj iný ako binárny režim, podnikateľ / nepodnikateľ, tak upraví napríklad obchodný zákonník alebo zákon o dani z príjmov. Asi by to náš právny poriadok viac skomplikovalo, ale ak je taká spoločenská alebo technologická objednávka, prečo nie.