Dňa 15. apríla 2024 nadobudla účinnosť Smernica č. 2024/927[1] (ďalej len „AIFMD II“). Členské štáty EÚ musia AIFMD II transponovať do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov najneskôr do 16. apríla 2026, pričom transpozičná lehota pre niektoré ustanovenia je posunutá až na 16. apríla 2027. AIFMD II zásadne mení nielen predovšetkým ustanovenia Smernice č. 2011/61/EÚ[2] (ďalej len „AIFMD“), ale čiastočne  novelizuje aj Smernicu č. 2009/65/ES[3]. Zmeny, ktoré prináša AIFMD II sa týkajú všetkých správcovských spoločností licencovaných podľa AIFMD, nevzťahujú sa však na tzv. podlimitných správcov.

Bližšie sme sa téme investičných fondov, vrátane rozdielov medzi správcovskými spoločnosťami a registrovanými správcami venovali na našej konferencii k regulovaným štruktúram v oblasti real estate:

Poskytovanie úverov alternatívnymi investičnými fondami

Jedným z kľúčových cieľov AIFMD II je harmonizácia pravidiel pre alternatívne investičné fondy (ďalej len „AIF“) poskytujúce úvery. Cieľom je vytvoriť efektívny a fungujúci vnútorný trh s poskytovaním úverov od AIF v rámci EÚ. Harmonizovaním poskytovania úverov zo strany AIF sa má ďalej zabezpečiť jednotná úroveň ochrany investorov v členských štátoch a takisto uľahčiť prístup podnikov k (alternatívnemu) financovaniu.

Čo je to AIF poskytujúci úvery?

AIF poskytujúci úvery[4] je podľa AIFMD II taký AIF:

(a) ktorého investičná stratégia spočíva najmä v poskytovaní úverov; alebo

(b) poskytnuté úvery majú nominálnu hodnotu predstavujúcu aspoň 50 % čistej hodnoty jeho aktív.

Zároveň, pod pojmom „poskytnutie úveru“[5] sa v zmysle AIFMD II rozumie poskytnutie úveru:

(a) priamo od AIF ako pôvodného veriteľa; alebo

(b) nepriamo prostredníctvom tretej strany alebo subjektu zriadeného na osobitný účel (SPV), ktorý poskytuje úver za AIF alebo v jeho mene, alebo správcovskú spoločnosť spravujúcu AIF (ďalej len „AIFM“) alebo v jej mene v súvislosti s AIF, ak je AIFM alebo AIF zapojený do štruktúrovania úveru alebo do vymedzenia alebo predbežného schválenia jeho charakteristík pred nadobudnutím expozície voči úveru.

Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že slovenský preklad AIFMD II používa jednotný pojem „poskytnutie úveru“, zatiaľ čo anglické znenie AIFMD II diferencuje medzi „loan origination“ a „originating a loan“. Tento rozdiel je dôležité vnímať v kontexte toho, že AIF poskytujúci úvery (tzv. „loan-originating AIF“) je AIF spĺňajúci vyššie uvedené kritériá, zároveň však niektoré ustanovenia AIFMD II sa budú aplikovať aj na tie AIF, ktoré sa nekvalifikujú ako AIF poskytujúci úver, ale podieľajú sa na poskytovaní úverov (tzv. „AIF that originates loan“).

Samotný pojem „úver“ (v angličtine „loan“) nie je v AIFMD II zadefinovaný, čo môže v budúcnosti spôsobiť určité výkladové nejasnosti, a to konkrétne, aké všetky plnenia sa budú môcť ako „úver“ pre účely AIFMD II klasifikovať. V tomto ohľade je možné očakávať, že k danej otázke poskytne svoje stanovisko ESMA[6].

Čo bude znamenať pre správcovské spoločnosti, ak budú chcieť spravovať AIF poskytujúce úvery, resp. AIF podieľajúce sa na poskytovaní úverov?

AIFM bude podľa AIFMD II môcť požiadať o povolenie na poskytovanie aj ďalšej služby[7], a to činnosti spravovania úverov. V takom prípade bude AIFM povinná napríklad[8]:

(a) zaviesť účinné politiky, postupy a procesy posudzovania úverového rizika, ako aj správy a monitorovania svojho úverového portfólia, zabezpečovať neustálu aktuálnosť a účinnosť uvedených politík, postupov a procesov a pravidelne aspoň raz ročne ich preskúmavať;

(b) zabezpečiť, aby nominálna hodnota úverov poskytnutých od AIF, ktorý spravuje, akémukoľvek jednému dlžníkovi, spolu nepresiahla 20 % kapitálu tohto AIF v prípade, ak je dlžníkom finančná spoločnosť[9], iný AIF alebo UCITS fond;

(c) dodržiavať obmedzenia pri poskytovaní úverov, v zmysle ktorých AIF nebude môcť poskytnúť úver napríklad svojmu AIFM, resp. jeho zamestnancom, svojmu depozitárovi, alebo subjektom v tej istej skupine ako správca AIF;

(d) zverejňovať všetky náklady a výdavky spojené so správou úverov; a tiež

(e) zabezpečiť, aby si AIF, ktorý spravuje, ponechal 5 % nominálnej hodnoty každého úveru, ktorý AIF poskytol a následne previedol na tretie strany.

Povolenie na činnosť spravovania úverov sa však nebude vyžadovať pri poskytovaní akcionárskych úverov, ak nominálna hodnota takýchto úverov nebude presahovať spolu 150 % kapitálu AIF.

Môže byť AIF poskytujúci úvery otvoreným investičným fondom?

AIFMD II stanovuje[10], že AIFM je povinný zabezpečiť, aby bol AIF poskytujúci úvery, ktorý spravuje, uzavretý. Zároveň, však táto smernica umožňuje, aby takýto AIF bol otvorený, a to v prípade, ak bude AIFM svojmu orgánu dohľadu schopný preukázať, že systém riadenia rizika likvidity takého AIF bude zlučiteľný s jeho investičnou stratégiou a politikou vyplácania.

Medzi nástroje riadenia likvidity dostupné pre AIFM spravujúce AIF otvoreného typu[11] budú podľa AIFMD II patriť napríklad pozastavenie upisovania, spätného odkúpenia a vyplácania, obmedzenie vyplácania, predĺženie výpovedných lehôt pri redemácii, poplatok za vyplatenie alebo mechanizmus pohyblivých cien (tzv. swing pricing). Tieto nástroje bude možné použiť len v prípadoch, ak budú uvedené v štatúte alebo zakladajúcich dokumentoch AIF.

Nové požiadavky na výkon činnosti AIFM a zverenie činností tretím osobám

AIFMD II stanovuje novú požiadavku, v zmysle ktorej sa na výkon činnosti AIFM musia vymenovať aspoň dve fyzické osoby, ktoré sú buď zamestnancami AIFM na plný úväzok alebo sú výkonnými členmi alebo členmi riadiaceho orgánu AIFM na plný úväzok s bydliskom v EÚ.[12]

AIFM, ktoré delegujú funkcie riadenia portfólia alebo riadenia rizík, budú podliehať rozšíreným oznamovacím povinnostiam a budú musieť svojmu orgánu dohľadu v rámci reportingu poskytovať ďalšie informácie o delegovaných osobách, a to napr. počet ekvivalentov plného pracovného úväzku zamestnancov, ktoré AIFM využíva na výkon každodenných úloh riadenia portfólia alebo riadenia rizík, zoznam a opis činností týkajúcich sa funkcií riadenia portfólia a riadenia rizík, ktoré sú delegované, počet ekvivalentov plného pracovného úväzku zamestnancov, ktoré AIFM využíva na monitorovanie dohôd o delegovaní, počet a dátumy previerok pravidelnej hĺbkovej analýzy vykonávaných AIFM s cieľom monitorovať delegovanú činnosť a iné.

Rovnako sa rozšírené podmienky ohľadom zverenia činností budú aplikovať aj pri podávaní žiadosti o udelenie povolenia pre AIFM, kedy žiadateľ bude musieť poskytnúť napríklad aj nasledovné informácie: (i) podrobný opis ľudských a technických zdrojov využívaných AIFM na účely výkonu každodenných úloh riadenia portfólia alebo riadenia rizík a monitorovania zverených činností, alebo napríklad aj (ii) opis opatrení pravidelnej hĺbkovej analýzy, ktoré má AIFM vykonávať na monitorovanie delegovanej činnosti.

Depozitár z iného členského štátu

Za účelom zvýšenia konkurencie služieb depozitára AIFMD II zavádza režim, v zmysle ktorého majú členské štáty možnosť povoliť svojim orgánom dohľadu, aby umožnili určenie depozitára usadeného v inom členskom štáte. Aktuálne, v zmysle čl. 21 ods. 5 AIFMD, musí byť depozitár usadený v domovskom členskom štáte AIF (ak ide o AIF so sídlom v EÚ).

Určenie depozitára z iného členského štátu bude podľa AIFMD II možné za predpokladu, že budú splnené nasledovné podmienky[13]:

(a) AIFM doručil príslušnému orgánu dohľadu odôvodnenú žiadosť o povolenie určiť depozitára usadeného v inom členskom štáte a v tejto žiadosti sa preukazuje nedostatok služieb depozitára v domovskom členskom štáte AIF, ktoré sú schopné účinne uspokojovať potreby AIF so zreteľom na jeho investičnú stratégiu; a

(b) celková suma aktív zverených do úschovy na vnútroštátnom trhu depozitárov domovského členského štátu AIF v mene AIF z EÚ, ktorým bolo udelené povolenie alebo ktoré sú registrované podľa príslušného vnútroštátneho práva a ktoré spravuje AIFM z EÚ, nepresahuje 50 miliárd EUR  alebo ekvivalent v akejkoľvek inej mene.

Poskytovanie informácií investorom

Zmenou prejde aj úprava poskytovania informácií investorom, ktorá je upravená v článku 23 AIFMD. Podľa novej právnej úpravy bude musieť AIFM sprístupniť investorom ešte pred realizáciou investície okrem doposiaľ vyžadovaných informácií napríklad aj (i) poplatky, náklady a výdavky, ktoré znáša a ktoré následne priamo alebo nepriamo pripadajú AIF alebo niektorej z jeho investícií, alebo aj (ii) informácie o právach na vyplatenie za bežných, ako aj výnimočných okolností, existujúcich dojednaní s investormi o vyplatení a možností a podmienok použitia nástrojov na riadenie likvidity.

AIFM bude ďalej povinný pravidelne poskytovať investorom za každý AIF, ktorý spravuje a distribuuje v EÚ aj nasledovné informácie:

(a) zloženie portfólia poskytnutých úverov,

(b) raz za rok všetky poplatky, náklady a výdavky, ktoré priamo alebo nepriamo znášali investori,

(c) raz za rok každý materský podnik, dcérsku spoločnosť alebo subjekt zriadený na osobitný účel využívaný v súvislosti s investíciami AIF zo strany AIFM alebo v jeho mene.

Vzhľadom na transpozičnú lehotu dvoch rokov, si ešte nejakú dobu počkáme na príslušný návrh novely Zákona o kolektívnom investovaní. Zaujímavé bude tiež sledovať, či slovenská AIFM využijú možnosť vytvorenia AIF s investičnou stratégiou zameranou na poskytovanie úverov. V slovenských reáliách je táto otázka nevyhnutne prepojená aj so skutočnosťou, že je bežné, že slovenská AIFM je súčasťou skupiny, v ktorej sa nachádza bankový ústav predstavujúci tak potenciálne priamu konkurenciu pre AIF poskytujúci úver.

Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:

• Peter Varga, e-mail: peter.varga@hg.amcef.com
• Roman Baranec, e-mail: roman.baranec@hg.amcef.com

Oblasti kolektívneho investovania sa dlhodobo venujeme, o čom svedčí aj naše ocenenie v prestížnej súťaži Právnická firma roka 2024, v ktorej sme vyhrali kategóriu „Kapitálové trhy“.

Svoje konkrétne otázky môžete prípadne adresovať aj na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Konzultáciu si môžete objednať tu:

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/927 z 13. marca 2024, ktorou sa menia smernice 2011/61/EÚ a 2009/65/ES, pokiaľ ide o dohody o delegovaní, riadenie rizika likvidity, podávanie správ na účely dohľadu, poskytovanie služieb depozitára a úschovy cenných papierov a poskytovanie úverov zo strany alternatívnych investičných fondov.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z  8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010.

[3] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP).

[4] Článok 4 ods. 1 písm. at) AIFMD, v znení AIFMD II.

[5] Článok 4 ods. 1 písm. ar) AIFMD, v znení AIFMD II.

[6] Európsky orgán pre cenné papiere a trhy.

[7] V slovenskom zákone č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o kolektívnom investovaní“), sú ďalšie služby, ktoré môže AIFM aktuálne vykonávať (ak na to má povolenie) definované v § 27 ods. 6. Prijatie AIFMD II si bude vyžadovať novelizáciu aj tohto ustanovenia.

[8] Článok 15 AIFMD, v znení AIFMD II.

[9] V zmysle vymedzenia v článku 13 bodu 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES.

[10] Neaplikuje sa na AIF podieľajúce sa na poskytovaní úverov, len na AIF poskytujúce úvery.

[11] Príloha V AIFMD, v znení AIFMD II.

[12] Čl. 8 ods. 1 písm. c) AIFMD, v znení AIFMD II.

[13] Čl. 21 ods. 5a AIFMD, v znení AIFMD II.

Článok AIFMD II: Sumár kľúčových zmien, ktoré prináša nová smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov je zobrazený ako prvý na Highgate.

Hromadné financovanie alebo crowdfunding predstavuje modernú a čoraz viac etablovanú metódu alternatívneho získavania finančných prostriedkov, a to predovšetkým pre startupy a malé a stredné podniky. Podstata crowdfundingu spočíva v spojení investorov (fyzických a právnických osôb), ktorí disponujú voľným kapitálom s podnikmi, ktoré hľadajú prostriedky na financovanie svojich činností. Ako vyplýva aj zo samotného označenia „crowdfunding“, tento predpokladá, že na financovaní jednotlivých projektov sa bude spravidla zúčastňovať väčší počet investorov. Takýto spôsob financovania umožňuje prístup k financovaniu aj pre skupinu subjektov, pre ktoré je zložité alebo takmer nemožné získať bankové financovanie.

Najbežnejšie formy crowdfundingu

Crowdfunding môžeme najčastejšie rozdeliť do štyroch základných kategórií:

• Darcovský crowdfunding: V tomto modeli investori prispievajú peniazmi bez očakávania akejkoľvek odmeny. Tento typ je často využívaný na financovanie charitatívnych a sociálnych projektov.
• Odmenový crowdfunding: Prispievatelia dostávajú určitú formu odmeny, ktorá môže byť fyzickým produktom, službou alebo inou formou kompenzácie. Tento model je populárny medzi kreatívnymi projektami a startupmi.
• Investičný crowdfunding: Investori získavajú podiel vo firme alebo projekte, do ktorého prispeli. Tento model sa podobá tradičnému investičnému procesu, kde prispievatelia očakávajú finančný výnos.
• Pôžičkový crowdfunding: Tento model umožňuje prispievateľom poskytovať pôžičky, ktoré sú následne splácané s úrokmi. Je to alternatíva k tradičným bankovým pôžičkám a mikrofinancovaniu.

Právna úprava crowdfundingu

Právna úprava crowdfundingu je v rámci Európskej únie harmonizovaná. Základným právnym predpisom, ktorý upravuje crowdfunding je Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (ďalej len „Nariadenie o crowdfundingu“), ktoré sa v Európskej Únii uplatňuje od 10. novembra 2021.

Crowdfunding je ďalej upravený vykonávacími a delegovanými nariadeniami Komisie, ktoré predstavujú súbor regulačných a vykonávacích technických predpisov podrobnejšie upravujúcich niektoré ustanovenia Nariadenia o crowdfundingu.

Napokon, výkladové stanoviská k právnej úprave crowdfundingu poskytuje aj Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“).

Nariadenie o crowdfundingu upravuje predovšetkým:

• požiadavky na poskytovanie služieb hromadného financovania,
• organizáciu poskytovateľov služieb hromadného financovania, a
• udeľovanie povolení poskytovateľom služieb hromadného financovania, vrátane dohľadu na ich činnosťou.

K téme regulácie crowdfundingu sa bližšie vyjadroval aj náš partner Tomáš Demo v relácii Investujeme v televízii TA3:

Aktéri crowdfundingu a platforma hromadného financovania

V rámci crowdfundingu dochádza k stretu troch typov subjektov:

• poskytovateľ služieb hromadného financovania – je právnická osoba s povolením udeleným od príslušného regulátora, ktorá spravuje alebo prevádzkuje tzv. platformu hromadného financovania, prostredníctvom ktorej dochádza ku stretu dopytu a ponuky medzi vlastníkmi projektov a investormi,
• vlastník projektu – je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá sa snaží získať kapitál na financovanie výkonu svojich činností prostredníctvom platformy hromadného financovania, a
• investor – je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá prostredníctvom platformy hromadného financovania poskytuje financovanie vlastníkom projektov.

Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného, pre Nariadenie o crowdfundingu je teda kľúčovým pojmom „platforma hromadného financovania“, ktorá je definovaná ako verejne prístupný internetový informačný systém, ktorý prevádzkuje alebo spravuje poskytovateľ služieb hromadného financovania.[1] Poskytovanie hromadného financovania je teda v Nariadení o crowdfundingu definované výlučne ako crowdfunding, ktorý je vykonávaný v online priestore.

Pôžičkový a investičný crowdfunding

Nariadenie o crowdfundingu upravuje dva typy hromadného financovania:

• tzv. pôžičkový crowdfunding, v rámci ktorého dochádza k uľahčeniu poskytovania pôžičiek od investorov ako veriteľov vlastníkom projektov ako dlžníkom, a to za dohodnutý úrok; a
• tzv. investičný crowdfunding, v rámci ktorého dochádza prostredníctvom platformy hromadného financovania k umiestňovaniu prevoditeľných cenných papierov a tzv. prijatých nástrojov na účely hromadného financovania emitovaných vlastníkmi projektov alebo účelovo vytvorenými subjektmi a k prijímaniu a postupovaniu pokynov investorov na nadobudnutie týchto prevoditeľných cenných papierov a tzv. prijatých nástrojov na účely hromadného financovania.

Pôžičkový crowdfunding a investičný crowdfunding predstavujú činnosti, prostredníctvom ktorých platforma hromadného financovania páruje záujmy investorov a vlastníkov projektov o financovanie (tzv. služby hromadného financovania).

Pôžička podľa Nariadenia o crowdfundingu má nasledovné znaky:

• má stanovený dátum splatnosti,
• záväzok vlastníka projektu vrátiť požičané finančné prostriedky je nepodmienený,
• pôžička je úročená, a
• vlastník projektu má povinnosť splácať istinu pôžičky spolu s úrokmi v súlade so splátkovým kalendárom.

Pri investičnom crowdfundingu dochádza zo strany poskytovateľa služieb hromadného financovania k poskytovaniu dvoch investičných služieb a činností definovaných v smernici MiFID II[2]:

• Prijímanie a postúpenie pokynov, a
• Umiestňovanie bez pevného záväzku.

Obe vyššie uvedené služby sa týkajú prevoditeľných cenných papierov[3] a tzv. prijatých nástrojov na účely hromadného financovania, ktoré sú špecifickým nástrojom vymedzeným a definovaným v Nariadení o crowdfundingu. To ich definuje ako „podiely v súkromnej spoločnosti s ručením obmedzením, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia, ktoré by účinne bránili ich prevodu vrátane obmedzení spôsobu, akým sa tieto podiely verejne ponúkajú alebo inzerujú“. Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) uvádza, že za tieto nástroje „nepovažuje podiely v spoločnostiach s ručením obmedzením, v komanditných spoločnostiach, vo verejných obchodných spoločnostiach alebo v družstvách“[4] Aj zo zoznamu publikovaného orgánom ESMA[5] vyplýva, že v podmienkach Slovenskej republiky neexistujú žiadne nástroje, ktoré by sa kvalifikovali ako prijaté nástroje na účely hromadného financovania.

Povolenie na poskytovanie služieb hromadného financovania

Služby hromadného financovania môžu poskytovať len (i) právnické osoby, ktoré (ii) sú usadené v Únii a (iii) ktorým bolo udelené povolenie na výkon činnosti podľa Nariadenia o crowdfundingu. Povolenie podľa prechádzajúcej vety udeľuje v Slovenskej republike NBS, a to po splnení podmienok stanovených v Nariadení o crowdfundingu.

Poskytovateľ služieb hromadného financovania s udeleným povolením od NBS môže následne po podaní príslušného oznámenia, poskytovať služby hromadného financovania aj v iných členských štátoch Európskej únie.

Základnými podmienkami pre získanie povolenia na poskytovanie služieb hromadného financovania je splnenie predovšetkým nasledovných požiadaviek:

• Prudenciálne (kapitálové) požiadavky. Poskytovatelia služieb hromadného financovania musia nepretržite spĺňať finančné záruky, ktoré musia byť vo výške minimálne 25 000 Eur a vo výške jednej štvrtiny fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok, ak poskytovateľ služieb hromadného financovania uľahčuje aj poskytnutie pôžičiek. Poskytovateľ služieb hromadného financovania môže tieto požiadavky splniť prostredníctvom vlastných zdrojov, poistnou zmluvou, alebo ich kombináciou.
• Personálne požiadavky. Osoby zodpovedné za riadenie poskytovateľa služieb hromadného financovania musia preukázať, že majú dobrú povesť a dostatočné znalosti, zručnosti a skúsenosti na riadenie poskytovateľa služieb hromadného financovania.
• Organizačno-technické požiadavky. Poskytovatelia služieb hromadného financovania musia vypracovať postupy a opisy systémov, ktorými sa bude riadiť ich činnosť, ako napríklad:
  • opis mechanizmov riadenia a vnútornej kontroly poskytovateľa služieb hromadného financovania na zabezpečenie súladu s Nariadením o crowdfundingu, vrátane riadenia rizík a účtovných postupov;    
  • opis systémov, zdrojov a postupov poskytovateľa služieb hromadného financovania na kontrolu a ochranu systémov spracovania údajov;
  • opis vnútorných pravidiel poskytovateľa služieb hromadného financovania na zamedzenie konfliktu záujmov; a iné.

Povinnosti poskytovateľa služieb hromadného financovania

Poskytovateľ služieb hromadného financovania je v súlade s Nariadením o crowdfundingu, okrem iného, povinný:

• vykonať posúdenie vo vzťahu k nesofistikovanému (neprofesionálnemu, resp. retailovému) investorovi, a to najmä posúdiť, či je preňho investícia vhodná. Za týmto účelom poskytovateľ služieb hromadného financovania posúdi investorove skúsenosti s investovaním, investičné ciele a jeho pochopenie rizík spojených s investovaním,
• poskytovať potenciálnym investorom dokument kľúčových investičných informácií, vypracovaný vlastníkom projektu,
• každoročne zverejňovať mieru zlyhania projektov ponúkaných prostredníctvom platformy hromadného financovania, a
• poučiť investorov, že ich investície nie sú kryté Fondom ochrany vkladov ani Garančným fondom investícií.

Koľko trvá získanie crowdfundingovej licencie?

Pred samotným podaním žiadosti o licenciu (povolenie na poskytovanie služieb hromadného financovania) je potrebné celú žiadosť dôkladne pripraviť. V závislosti od konkrétneho biznis modelu a rozsahu služieb, o ktoré sa bude žiadať, môže tento predlicenčný proces trvať aj pár mesiacov.

V prípade podania žiadosti o povolenie na poskytovanie služieb hromadného financovania je NBS povinná do 25 pracovných dní od doručenia takej žiadosti posúdiť, či je uvedená žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, NBS stanoví termín, do ktorého je potrebné žiadosť doplniť.

Až po doručení úplnej žiadosti plynie lehota 3 mesiacov na posúdenie, či žiadateľ spĺňa podmienky stanovené v Nariadení o crowdfundingu a na rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí žiadosti.

Pre koho má zmysel žiadať o crowdfundingovú licenciu?

Príjmy crowdfundingovej platformy plynú z poplatkov jej používateľov. Poskytovateľ služieb hromadného financovania priamo nepožičiava svoje finančné prostriedky ani nevystupuje ako emitent cenných papierov. Preto, pri uvažovaní nad založením crowdfundingovej platformy je potrebné okrem iného zvážiť:

• Či podnikateľ chce sám spravovať finančné prostriedky vo svojom mene a na účet investorov,
• Či má podnikateľ záujem o kolektívne alebo individuálne riadenie portfólia,
• Či podnikateľ chce priamo vstupovať do investícií alebo mu postačuje len úloha sprostredkovateľa, a
• Aké zdroje má podnikateľ a ako je postavený jeho finančný plán.

Zároveň je vždy potrebné s príslušným poradcom, ktorý sa danej problematike venuje, komplexne porovnať a posúdiť aj iné dostupné regulované štruktúry, a to nielen z právneho, ale aj daňového hľadiska. Až v nadväznosti na také posúdenie (feasibility study), je možné vyhodnotiť, či je crowdfundingová licencia vhodným riešením pre konkrétny podnikateľský model.  

Crowdfunding (hromadné financovanie) vs. peer-to-peer (P2P) pôžičky

Crowdfunding a peer-to-peer (P2P) pôžičky zdieľajú podobný cieľ – financovanie projektov alebo potrieb jednotlivcov a firiem prostredníctvom online platforiem. Z hľadiska právneho rámca však existujú medzi nimi dôležité rozdiely.

Pri P2P pôžičkách si najčastejšie fyzické osoby požičiavajú peňažné prostriedky od iných fyzických osôb, pričom takýto model nie je na Slovensku právne regulovaný, a to ani Nariadením o crowdfundingu, ani nepodlieha právnej úprave spotrebiteľských úverov. Regulácia P2P pôžičiek však môže byť odlišná v iných členských štátoch.

Spoločným znakom P2P pôžičiek a crowdfundingu je existencia platformy, ktorá v úlohe sprostredkovateľa prepája záujmy investorov (veriteľov) na jednej strane a dlžníkov na druhej strane, pričom tieto dve skupiny vstupujú do priamych zmluvných vzťahov.

Ako Vám vie Highgate pomôcť v oblasti crowdfundingu?

Pokiaľ máte záujem o poskytovanie služieb hromadného financovania podľa Nariadenia o crowdfundingu, v Highgate pre Vás vieme:

• posúdiť Váš biznis plán a jeho súlad s príslušnými právnymi predpismi, a to vrátane daňovej analýzy,
• pripraviť žiadosť o udelenie povolenia na poskytovanie služieb hromadného financovania, vrátane potrebných interných predpisov a ostatných príloh,
• poskytnúť komplexné zastúpenie počas celého licenčného konania pred NBS, a to až do samotného udelenia povolenia.

Highgate sa dlhodobo venuje oblasti finančnej regulácie a kapitálovým trhom, do ktorých regulácia crowdfundingu jednoznačne spadá. Našu expertízu v tejto oblasti potvrdzuje aj náš nedávny úspech v prestížnej súťaži Právnická firma roka 2024, v ktorej Highgate, okrem víťazstva v kategórii „Daňové právo, vyhral aj kategóriu „Kapitálové trhy“.

V prípade akýchkoľvek otázok ohľadom právnej regulácie crowdfundingu sa neváhajte obrátiť na našich odborníkov:

• Peter Varga, e-mail: peter.varga@hg.amcef.com
• Roman Baranec, e-mail: roman.baranec@hg.amcef.com

Prípadne môžete svoje konkrétne otázky prebrať aj na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Objednajte si konzultáciu tu:

[1] Čl. 2 ods. 1 písm. d) Nariadenia o crowdfundingu.

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z  15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“).

[3] Prevoditeľné cenné papiere vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 smernice MiFID II.

[4] Uvedené na webovej stránke NBS tu: https://nbs.sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad/trh-cennych-papierov/crowdfunding/ (citované dňa 13.7.2024).

[5] Dostupné online tu: https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/esma35-42-1305_crowdfunding_tables.pdf (citované dňa 13.7.2024).

Článok Crowdfunding alebo hromadné financovanie je zobrazený ako prvý na Highgate.

Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Na Slovensku už dlhodobo funguje viacero takýchto digitálnych platforiem. Niektoré z nich fungujú na charitatívnej báze (dary), ďalšie na báze odmeny a predpredaja (prioritný prístup k produktu) a ďalšie na investičnej (podielovej alebo pôžičkovej) báze. V našej poradenskej praxi sa stretávame predovšetkým s crowdinvestingom – teda druhom kolektívneho financovania (crowdfundingu), ktoré umožňuje získať externé financovanie aj startupom a menším začínajúcim spoločnostiam, pre ktoré je zatiaľ bankové financovanie nedostupné.

Oblasti kolektívneho financovania ešte donedávna chýbala systematická regulácia. Počnúc novembrom 2023 však skončilo tzv. prechodné obdobie na poskytovanie crowdfundingových služieb podľa vnútroštátneho práva. Od 11. 11. 2023 je už aj na Slovensku na poskytovanie crowdfundingových služieb potrebné povolenie, ktoré udeľuje Národná banka Slovenska. V Highgate Law & Tax poskytujeme pre klientov komplexné poradenstvo týkajúce sa kolektívneho financovania, vrátane zastupovania našich klientov v licenčnom konaní pred Národnou bankou Slovenska.

K téme regulácie crowdfundingu sa bližšie vyjadroval náš partner Tomáš Demo v relácii Investujeme v televízii TA3. Celé video si môžete pozrieť tu:  https://www.ta3.com/relacia/929027/crowdfundingove-poziciavanie-penazi

Článok Tomáš Demo o regulácii crowdfundingu v relácii Investujeme na TA3 je zobrazený ako prvý na Highgate.

Nariadenie MiCA, celým názvom tzv. Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami (v angličtine Markets in Crypto-Assets Regulation alebo skrátene len MiCA) predstavuje robustný regulačný rámec pre kryptoaktíva v rámci Európskej únie (EÚ).

Hlavnými cieľmi EÚ, ktoré ju viedli k prijatiu MiCA boli:

1. Vytvorenie harmonizovaného regulačného prostredia, v ktorom budú môcť poskytovatelia služieb kryptoaktív a emitenti rôznych kryptoaktív pôsobiť v rámci celej EÚ bez potreby 27 rôznych povolení a licencií;
2. Poskytnutie ochrany spotrebiteľom, ktorí nakupujú kryptoaktíva alebo využívajú iné služby poskytovateľov kryptoaktív;
3. Vytvorenie právnej istoty pre poskytovateľov služieb kryptoaktív s jasným súborom pravidiel pre rôzne služby (vydávanie tokenov, výmena, úschova, atď.);
4. Prevzatie vedúcej úlohy EÚ v oblasti globálnej regulácie kryptoaktív s cieľom zvýšenia technologických a ekonomických inovácií v EÚ.

Predmetom úpravy MiCA sú:

1. Pravidlá pre emisie kryptoaktív (známe predovšetkým ako „ICO“), povinnosti ich emitentov, a pravidlá pre prijatie kryptoaktív na ich obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva;
2. Pravidlá pre udeľovanie povolení pre emitentov tokenov naviazaných na aktíva (tzv. ART, v angličtine: asset reference tokens) a emitentov tokenov elektronických peňazí (tzv. EMT, v angličtine: e-money tokens);
3. Postup, požiadavky a proces udeľovania povolení (licencií) pre poskytovateľov služieb kryptoaktív;
4. Ochrana klientov poskytovateľov služieb kryptoaktív a držiteľov emitovaných kryptoaktív a kryptoaktív prijatých na obchodovanie.

Napriek tomu, že MiCA je komplexnou reguláciou, neupravuje nasledovné oblasti priamo súvisiace s kryptoaktívami:

1. NFT (ktoré teda zatiaľ nie sú regulované); a
2. Tokenizované finančné nástroje (ktoré sú predmetom úpravy DLT Nariadenia a regulácie „štandardných“ finančných nástrojov)).

MiCA sa uplatňuje v Európskej únii od 30.6.2024 vo vzťahu k ART a EMT a od 30.12.2024 vo zvyšnej časti, predovšetkým vo vzťahu k poskytovateľom služieb kryptoaktív.

V súvislosti s novou MiCA reguláciou poskytujeme klientom aktuálne podnikajúcim s kryptoaktívami (najmä prostredníctvom živnostenských oprávnení poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny a poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny), ale aj klientom, ktorý majú záujem v tejto oblasti pôsobiť ako regulovaná inštitúcia, právne služby, ako sa komplexne pripraviť na novú právnu reguláciu MiCA, vrátane predbežných konzultácií s Národnou bankou Slovenska o ich (plánovanom) biznis modeli.

Nariadeniu MiCA, a čo všetko prináša sme sa komplexnejšie venovali aj v našom videopodcaste, ktorý si môžete pozrieť tu:

Zároveň o regulácii a zdaňovaní krypta a implementácii v investičných štruktúrach sa budeme detailnejšie rozprávať aj na konferencii o krypte, ktorá sa bude konať v októbri 2024.

Na aké činnosti s kryptoaktívami bude potrebné povolenie podľa MiCA?

Podľa MiCA bude potrebné povolenie na:

1. Verejná ponuka iných tokenov ako sú ART a EMT;
2. Prijatie iných tokenov ako sú ART a EMT na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva;
3. Verejná ponuka ART a ich prijatie na obchodovanie;
4. Poskytovanie služieb kryptoaktív.

Aké sú výhody povolenia podľa MiCA?

MiCA predstavuje harmonizovanú úpravu kryptoaktív, tzn. povolenie uvedené v jednom členskom štáte je platné aj v ostatných členských štátoch EÚ. Preto napríklad verejná ponuka kryptoaktív bude realizovateľná v celej EÚ, a nebude za týmto účelom potrebné analyzovať právnu úpravu osobitne v jednotlivých členských štátoch. Taktiež poskytovanie služieb kryptoaktív bude môcť byť vykonávané cezhranične na základe tzv. passportu, keďže pre služby kryptoaktív budú vďaka MiCA platiť jednotné pravidlá v celej EÚ.

Zároveň, tým, že MiCA ukladá poskytovateľom služieb kryptoaktív alebo emitentom tokenov rôzne podmienky pre vykonávanie ich aktivít, predstavuje väčšiu záruku pre bezpečnosť investície do kryptoaktív aj pre investorov / klientov oproti v mnoho štátoch EÚ úplne neregulovanému prostrediu.

MiCA tiež zakladá rovnaké legislatívne podmienky pre podnikanie v oblasti kryptoiaktív v rámci EÚ, čím predstavuje predpoklad pre existenciu zdravého podnikateľského prostredia v tejto oblasti.

Aké sú následky podnikania bez povolenia podľa MiCA?

V prípade vykonávania akejkoľvek činnosti v rozpore s MiCA, tzn. aj v prípade, ak ide o činnosť, na ktorú je potrebné povolenie podľa MiCA, majú príslušné orgány členského štátu EÚ, na Slovensku je to Národná banka Slovenska, právomoc udeľovať sankcie podľa vnútroštátneho práva, pričom môže ísť o správne alebo trestné sankcie. V zmysle MiCA musia členské štáty zabezpečiť predovšetkým ukladanie nasledovných finančných sankcií:

1. v prípade fyzickej osoby maximálne správne pokuty vo výške aspoň 700 000 EUR;
2. v prípade právnickej osoby maximálne správne pokuty vo výške aspoň 5 000 000 EUR;
3. pri niektorých porušeniach právnickej osoby pokuty vo výške aspoň 3 až 12,5 % celkového ročného obratu; a aj
4. maximálne správne pokuty vo výške aspoň dvojnásobku sumy ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo, v dôsledku porušenia.

Emisia tokenov a ich prijatie na obchodovanie

Tokeny iné ako ART a EMT

Verejná ponuka iných tokenov ako ART a EMT nebude v EÚ možná, ak sa nevypracuje biely doklad o kryptoaktívach (v angličtine whitepaper). Tento doklad sa následne bude musieť oznámiť NBS aspoň 20 pracovných dní pred dňom jeho uverejnenia, pričom zo strany NBS sa nevyžaduje jeho schválenie.

Na verejnú ponuku týchto kryptoaktív sa aplikujú obdobné výnimky ako verejné ponuky cenných papierov podľa prospektového nariadenia.

Vypracovanie, oznámenie a uverejnenie whitepaper sú vyžadované aj na prijatie iných tokenov ako ART a EMT na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva.

ART a EMT

Verejná ponuka ART bude pre právnické osoby iné ako úverové inštitúcie bude možná len na základe udelenia povolenia zo strany NBS. Aj v tomto prípade sa vyžaduje vypracovanie whitepape a jeho uverejnenie.

Verejná ponuka EMT bude možná len pre úverové inštitúcie alebo inštitúcie elektronických peňazí, ktoré vypracujú, oznámia a uverejnia whitepaper na príslušné EMT.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív

Kto sú to poskytovatelia služieb kryptoaktív, tzv. CASP?

MiCA zavádza nový pojem „Poskytovatelia služieb kryptoaktív“ (v angličtine Crypto-asset service provider alebo skrátene len CASP), čo sú regulované osoby, ktorým bude udelené povolenie na poskytovanie služieb kryptoaktív v rámci Európskej únie.

CASP budú oprávnení poskytovať služby kryptoaktív, pričom budú musieť spĺňať viaceré požiadavky, a to najmä:

1. Prudenciálne (kapitálové) požiadavky, ktoré pre CAPS musia byť vo výške minimálne 50 000 až 150 000 Eur (podľa poskytovaných služieb) alebo vo výške jednej štvrtiny fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok, podľa toho, ktorá z týchto súm je vyššia. CASP môže tieto požiadavky splniť vlastnými zdrojmi, poistnou zmluvou, príp. porovnateľnou zárukou, alebo ich kombináciou.
2. Personálne požiadavky, a to jednak požiadavka dostatočne dobrej povesti a primeraných vedomosti, zručnosti a skúsenosti členov riadiaceho orgánu CASP na jeho riadenie, a taktiež dostatočne dobrá povesť všetkých priamych alebo nepriamych akcionárov a spoločníkov, ktorí majú kvalifikované podiely na CASP.
3. Vnútorné predpisy, ktorými sa činnosť CASP bude riadiť, a to napr. predpis týkajúce sa postupu oddelenia kryptoaktív a finančných prostriedkov klienta, postupov vybavovania sťažností, mechanizmu riadenia, mechanizmov, politík a postupov vnútornej kontroly na identifikáciu, posudzovanie a riadenie rizík vrátane rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, plán na zabezpečenie kontinuity činnosti a iné.
4. Iné požiadavky, napr. požiadavky na IT zabezpečenie alebo sídlo a miesto skutočného riadenia v EÚ.

Čo sú služby kryptoaktív podľa MiCA?

Službami kryptoaktív sú podľa MiCA tieto služby a činnosti súvisiace s akýmkoľvek kryptoaktívom:

(a) poskytovanie úschovy a správa kryptoaktív v mene klientov;
(b) prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva;
(c) výmena kryptoaktív za finančné prostriedky;
(d) výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva;
(e) vykonávanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov;
(f) umiestňovanie kryptoaktív;
(g) prijímanie a postupovanie príkazov týkajúcich sa kryptoaktív v mene klientov;
(h) poskytovanie poradenstva v oblasti kryptoaktív;
(i) poskytovanie riadenia portfólia kryptoaktív;
(j) poskytovanie služieb prevodu kryptoaktív v mene klientov;

Kto bude potrebovať licenciu pre CASP podľa MiCA?

V praxi akékoľvek právnické osoby alebo podniky, ktoré budú chcieť vykonávať vyššie uvedené činnosti kryptoaktív, resp. poskytovať vyššie uvedené služby kryptoaktív v Európskej únii budú potrebovať povolenie na činnosť CASP. To zahŕňa napríklad nasledovné súčasné podnikateľské modely:

(a) Rôzne kryptomenové platformy a burzy;
(b) Poskytovatelia kryptomenových peňaženiek;
(c) Správci rôznych krpytomenových stratégií;
(d) Sprostredkovatelia zámeny kryptomien za FIAT menu alebo inú krpytomenu;
(e) Poradenské služby pri investícií do kryptomien či kryptoaktív vo všeobecnosti.

Ako dlho trvá získanie licencie pre CASP?

(a) Pred samotným konaním o žiadosti na udelenie povolenie pred CASP sa odporúča konzultovať podnikateľský plán budúceho CASP s NBS a následne pristúpiť k príprave samotnej žiadosti – tento proces môže trvať rôznu dobu v závislosti od pripravenosti CASP, podľa našej skúsenosti s licenčnými konaniami pre finančné inštitúcie je potrebné počítať približne s 3 mesiacmi;
(b) Po príprave žiadosti sa žiadosť podáva na NBS, ktorá do 25 pracovných dní od prijatia žiadosti musí potvrdiť, či je žiadosť úplná;
(c) Ak žiadosť nie je úplná, NBS stanoví lehotu na doplnenie žiadosti (táto lehota bude individuálna v závislosti od rozsahu požadovaného doplnenia, očakávame, že táto lehota bude v dĺžke 30 až 60 dní). Ak je žiadosť úplná, NBS to oznámi žiadateľovi; ak nie je úplná ani v dodatočnej lehote, žiadosť zamietne.
(d) Do 40 pracovných dní od predloženia úplnej žiadosti NBS vydá rozhodnutie (udelenie povolenia / odmietnutie udelenia povolenia). Na 20 pracovných dní môže byť táto lehota pozastavená, ak si NBS vyžiada ďalšie podklady.

Aká je úloha Highgate pri získaní povolenia podľa MiCA?

V čom spočívajú naše služby?

Vzhľadom na to, že nikto okrem CASP a niektorých finančných inštitúcií nebude môcť podľa MiCA poskytovať služby kryptoaktív, klientom radíme jednak pri analýze ich podnikateľských modelov, či spadajú pod novú reguláciu, prípadne pod inú reguláciu v rámci finančného sektora (napr. kolektívne investovanie alebo poskytovanie investičných služieb a investičných činností) a jednak pri samotnej prípade žiadosti o udelenie povolenia na činnosť CASP pred Národnou bankou Slovenska.

V prípade, ak sa klient rozhodne žiadať o povolenie na vykonávanie činnosti CASP, zastupujeme ho už od úvodnej konzultácie jeho podnikateľského plánu s Národnou bankou Slovenska a následne pri príprave žiadosti o udelenie povolenia, vrátane jednotlivých príloh, a to v spolupráci priamo s klientom a prípadne jeho ďalšími poradcami, napríklad v oblasti IT bezpečnosti. Po podaní žiadosti o udelenie povolenia zastupujeme klienta pred Národnou bankou Slovenska v samotnom licenčnom konaní, v ktorom Národná banka Slovenska bude žiadosť so všetkými jej prílohami komplexne posudzovať.

Vzhľadom na naše skúsenosti s ICO a STO, ale aj pri emisiách s cennými papiermi klientom radíme klientom aj pri príprave whitepaper na rôzne druhy tokenov, príprave ich marketingovej komunikácie pre účely emisie tokenov podľa požiadaviek MiCA a pri plnení povinností voči NBS v súvislosti s emisiu tokenov, či ich prijatí na obchodovanie.

Aké sú naše skúsenosti v oblasti právneho poradenstva pri kryptoaktívach?

Aj keď nariadenie MiCA je pomerne nová právna úprava, téme regulácie kryptoaktív sa už komplexne dlhodobo venujeme, či už v rámci zdaňovania, v oblasti tokenizovaných finančných nástrojov, alebo aj priamo prednášaním na konferencii NBS o nariadení MiCA. Klientom sme v minulosti poskytovali právne a daňové poradenstvo napríklad pri:

(a) vytvorení platformy na obchodovanie s kryptomenami, vrátane právneho štruktúrovania stakingových stratégií,
(b) primárnej emisii hybridných tokenov a ako aj ich umiestnením na decentralizovanej burze v rámci sekundárneho predaja,
(c) primárnej emisii tokenov (ICO) a security tokenov (STO),
(d) založení a spravovaní alternatívnych investičných fondov nachádzajúcich sa v offshore jurisdikciách a investujúcich do kryptoaktív,
(e) štruktúrovaní biznis modelu v súvislosti s vytvorením služieb správy a manažovania kryptomenových portfólií,
(f) posudzovaní súladu biznis modelu s kryptomenami s reguláciou platobných služieb a elektronických peňazí,
(g) vytváraní investičných produktov investujúcich do krypto aktív pre zákazníkov klienta,
(h) vytváraní štúdie pre klienta zameranej na vytvorenie právneho a daňového rámca pre fungovanie jeho internej tokenovej sústavy.

Zároveň, tým, že sa dlhodobo venujeme finančnej regulácii, a teda zastupujeme klientov v povoľovacích, registračných, ako aj sankčných konaniach pred Národnou bankou Slovenska, toto naše know how je elementárnym predpokladom pre kvalifikované zastupovanie klienta pred Národnou bankou Slovenska v licenčnom konaní na činnosť CASP, pri príprave white papers alebo pri žiadostiach na verejnú ponuku tokenov alebo ich prijatie na obchodovanie. Demonštráciou našich rozsiahlych skúseností v oblasti finančnej regulácie sú úspešné konferencie (jedni z najväčších svojho druhu na Slovensku), ktoré sme organizovali, či už ohľadom financovania real estate alebo ohľadom zakladania a prevádzkovania investičných fondov.

V prípade, ak Vám nie je zrejmé, či Váš biznis model bude regulovaný nariadením MiCA, a teda či sa máte pripravovať na licenčné konanie pred Národnou bankou Slovenska, neváhajte kontaktovať našich odborníkov:

1. Peter Varga, e-mail: peter.varga@hg.amcef.com
2. Roman Baranec, e-mail: roman.baranec@hg.amcef.com

Prípadne môžete svoje konkrétne otázky prebrať aj na konzultácií s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa regulácií a zdaňovaniu kryptomien dlhodobo venuje:

Ak vás téma zdaňovania kryptomien zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Licenčné konania podľa Nariadenia MiCA je zobrazený ako prvý na Highgate.

Celý záznam z konferencie nájdete tu:

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga na konferencii NBS k digitalizácii kapitálového trhu je zobrazený ako prvý na Highgate.

Pre tých, ktorí sa konferencie nezúčastnili, sme v osobitnom článku priniesli detailnejší prehľad jednotlivých tém, ktorým sme sa na konferencii venovali. Článok nájdete na tomto odkaze.  Zároveň, ak by ste mali záujem pozrieť si celú konferenciu, prípadne len niektoré jej časti, máme pre Vás k dispozícii videozáznamy z konferencie, ktoré nájdete na tomto odkaze.

Zdaňovanie slovenských fondov

Forma a výška zdanenia u slovenských fondov závisí predovšetkým od právnej formy daného fondu. Štandardne existujú formy transparentné a netransparentné, pričom pri podielovom fonde evidujeme akýsi hybrid medzi oboma formami.

Práve analýza daňového nastavenia fondu vie byť kľúčová pre efektívnosť fondovej štruktúry a v konečnom dôsledku aj zisk investora. 

Zdaňovanie zahraničných fondov

V rámci prednášky na konferencii, ako aj počas metodických dní Komory daňových poradcov, sme určitú časť venovali aj rôznym zahraničným fondovým štruktúram a jednotlivým príjmom z pohľadu klasifikácie podľa slovenských daňových, ale aj všeobecne právnych predpisov. Pri niektorých fondových štruktúrach totiž s ohľadom na nekomplexnosť slovenského práva môže dôjsť aj k situácii, že príjmy z fondu, ako aj príjmy samotného fondu, nebudú na žiadnej úrovni zdanené.

Vo všeobecnosti však existuje aj množstvo iných ako daňových dôvodov, pre ktoré manažéri fondov alebo zakladatelia volia zahraničnú štruktúru. Na konferencii sme hovorili o týchto:

Dane sú tak len jeden z dôvodov a pre účely obhájenia daňovej pozície zahraničného fondu by nemali byť tým hlavným motívom.

DPH

V rámci prednášky sme sa detailne venovali téme správcovských poplatkov pri správe fondu. Problém pri výklade nášho zákona o DPH spôsobil slovenský zákonodarca, ktorý pri zavedení právnej formy SICAV pozabudol upraviť zákon o DPH. Dnes tak v princípe môžu fondy na Slovensku čeliť riziku mechanického výkladu, ktorý by bol v rozpore s právom EÚ a mohol významne poškodiť fondovú štruktúru (vrátane investorov).

Akokoľvek, treba si uvedomiť, že nie každá správa fondu je od DPH oslobodená a v praxi sa relatívne často stretávame s tým, že správcovia (aj inštitucionálni) nemajú o tejto téme dostatočné znalosti. Pri nastavovaní fondovej štruktúry je preto nevyhnutné myslieť aj na toto a pokúsiť sa nastaviť štruktúru v zákonných rámcoch čo najviac efektívne.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Prednáška Petra Vargu na metodických dňoch Komory daňových poradcov k téme zdaňovania fondov na Slovensku je zobrazený ako prvý na Highgate.

V rámci našej praxe sa často stretávame so štruktúrami, pri ktorých nie je úplne jasné, či majú alebo nemajú byť regulované. Žiaľ, v niektorých prípadoch vie nevedomosť vyústiť aj do trestnoprávnej roviny. Práve na príkladoch toto riziko demonštroval Peter Varga na našej konferencii, ktorá sa venovala financovaniu real estate prostredníctvom rôznych regulačných a daňových štruktúr. V krátkosti o tom však hovoril Peter Varga aj na investičnej konferencii TA 3.

Podvody s fondami, dlhopismi alebo inými investičnými štruktúrami a príležitosťami?

Keďže regulačná pôsobnosť NBS ako aj OČTK je často krát teritoriálne značne limitovaná, na Slovensku sa množstvo investorov stane obeťami podvodov. Niektoré tie podvodné schémy sú však čisto slovenské.

Zdaňovanie fondov na Slovensku?

V čase konferencie bol platný zákon, ktorý daňovo zvýhodňoval niektoré typy fondových štruktúr a ktorý mal byť účinný od 1.1.2024. Peter Varga síce opísal nový daňový režim, ale na druhej strane celkom prezieravo konštatoval, že debata o zdaňovaní fondov môže byť predčasná vzhľadom na aktivity novej vlády.

Téme fondov sa venujeme aktívne v našej praxi dlhodobo, v prípade záujmu o túto tému Vám prikladáme odkazy kde sa jej bližšie venujeme, a to:

v nasledovných článkoch, či prednáškach:

 na našej úspešnej unikátnej konferencii:

či v rámci našich videopodcastov a online školení:

Tokenizované finančné nástroje a nehnuteľnosti

Tokenizácia aktív so sebou prináša bezpochyby množstvo výhod, ale aj výziev. Peter Varga ich na konferencii zhrnul nasledovne.

Ak Vás téma tokenizovaných finančných nástrojov zaujíma, bližšie sme sa jej venovali v nasledovnom článku:

Zdaňovanie rebalansovania portfólia

Slovenské daňové právo vo väčšine prípadov má ambíciu zdaňovať vznik príjmu pri rebalansovaní portfólií. Sú však inštitúty, pri ktorých k zdaneniu pri rebalansovaní nedochádza. Peter Varga sa na konferencii vyjadril aj k tomuto.  

Článok Peter Varga o finančnej regulácii a daniach na TA3 konferencii k investovaniu je zobrazený ako prvý na Highgate.

Pre tých, ktorí sa konferencie nezúčastnili, prinášame v tomto článku krátky prehľad jednotlivých tém, ktorým sme sa venovali. Zároveň, ak by ste mali záujem pozrieť si celú konferenciu, prípadne len niektoré jej časti, máme pre Vás k dispozícii videozáznamy z konferencie, ktoré nájdete na tomto odkaze.

Aké typy investičných fondov poznáme na Slovensku?

Konferenciu sme otvorili komplexnou problematikou rôznych typov investičných fondov. Pri nastavovaní štruktúry prostredníctvom investičných fondov je potrebné brať do úvahy celý rad faktorov, z čoho vyplýva ich delenie najmä podľa:

• investičnej politiky;
• právnej formy;
• možnosti passportu;
• zdaniteľnosti príjmov;
• aplikácie DPH na manažérske poplatky;
• typu investora, ktorému možno investičný fond distribuovať;
• typu ponuky; alebo
• toho, či je potrebné povolenie na jeho zriadenie a prevádzku.

Zároveň, nie všetky typy investičných fondov je vhodné alebo možné použiť na financovanie nehnuteľností, a tie, ktoré môžu mať vo svojom portfóliu nehnuteľnosti, sa následne výrazne líšia vo svojich osobitných parametroch. Preto, pri vytváraní a zakladaní investičných fondov je kľúčové úvodné komplexné regulačné, právne a daňové posúdenie vyššie uvedených faktorov.  

Aké sú pravidlá distribúcie malého investičného fondu? Slovenský SICAV?

Prvý panel sa venoval tzv. malým investičným fondom. Ide o investičné fondy, ktorých správcovia sú limitovaní maximálnou výškou aktív, ktoré môžu spravovať. Na druhú stranu, na tieto investičné fondy sa aplikuje legislatíva kolektívneho investovania vo veľmi limitovanej miere, nemajú zákonom určenú investičnú politiku (preto môžu investovať do real estate) a sú primárne určené profesionálnym investorom a v obmedzenej miere aj kvalifikovaným investorom.

Pri distribúcii malých investičných fondov, ktoré investujú do nehnuteľností zohrávajú kľúčovú úlohu nasledovné faktory:

• identifikácia a posúdenie profesionálneho investora;
• zohľadnenie kritérií profesionálneho investora s ohľadom na investičnú politiku fondu;
• limitácie pre kvalifikovaných investorov z pohľadu ich počtu, podielu na aktívach fondu a podielu na aktívach spravovaných správcom;
• distribučné kanály, cez ktoré je možné oslovovať kvalifikovaných investorov; a
• obmedzenia pri propagácii takýchto fondov.

Malé investičné fondy je možné založiť ako rôzne obchodné spoločnosti alebo družstvo. Zároveň, len investičný fond môže mať právnu formu akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním (tzv. SICAV). Ide o flexibilnú právnu formu, ktorá je prispôsobená potrebám kolektívneho investovania. Jedine malý investičný fond založený ako SICAV môže vytvárať podfondy ako účtovne oddelené časti majetku s odlišnými investičnými stratégiami.

Kde je hranica kolektívneho investovania? Kedy už potrebujem fond?

Druhý panel sa venoval rôznym alternatívnym formám získavania kapitálu od investorov a investovaniu do zahraničných nehnuteľností. Prvou témou bolo vymedzenie hranice kolektívneho investovania teda zodpovedaniu toho, kedy konkrétny biznis model predstavuje fond, a kedy naopak ide o legálnu štruktúru aj bez akéhokoľvek povolenia od NBS. Pri analýze konkrétneho biznis modelu z pohľadu kolektívneho investovania je nutné posúdiť, či tento biznis model:

• spĺňa kumulatívne všetky zákonné znaky kolektívneho investovania;
• napĺňa znaky niektorej z výnimiek kolektívneho investovania, napr. ide o spoločný podnik (JV) alebo holdingovú entitu;
• existujú iné indikácie, ktoré sú predpokladom toho, že biznis model bude alebo nebude fondom.

Crowdfunding a dlhopisové financovanie

Crowdunfing predstavuje pomerne stále novú reguláciu, ktorá umožňuje prepájať investorov na jednej strane a podnikateľov, ktorí hľadajú financovanie pre svoje projekty, na druhej strane. Cieľom nariadenia o crowdunfingu je uľahčiť financovanie predovšetkým malých a stredných podnikov, pre ktoré napríklad dlhopisové financovanie s prospektom môže byť príliš finančne nákladné. Zároveň, crowdfundingové platformy ako online platformy sú široko prístupné pre veľký okruh investorov, vrátane retailu, a teda umožňujú vlastníkom projektov nájsť financovanie, či už prostredníctvom pôžičiek alebo umiestnením cenných papierov, ktoré emitujú, na tejto platforme.  

Crowdfundingová platforma teda napríklad umožňuje, aby developer emitoval dlhopisy (iba do určitej výšky) za účelom výstavby konkrétneho developerského projektu. Dlhopisy je samozrejme možné ponúkať aj mimo crowdfundingovej platformy, pričom emisia dlhopisov predstavuje štandardný tradičný spôsob financovania, ktorý je na Slovensku aj developermi široko využívaný. Právna úprava emisií dlhopisov je veľmi flexibilná, čo dáva emitentom veľký priestor nastaviť si jednotlivé parametre dlhopisov podľa svojich potrieb, počnúc spôsobom výpočtu výnosu, nastavením pravidiel pre predčasnú splatnosť emisie, obdobia, počas ktorého sa budú dlhopisy vydávať, či ich podriadeniu bankovému financovaniu. Zároveň, pri financovaní nehnuteľností prostredníctvom dlhopisov je zaujímavým inštitútom agent pre zabezpečenie, v prospech ktorého ako zástupcu majiteľov dlhopisov je možné dlhopisy týmito nehnuteľnosťami zabezpečiť.

Ako je možné investovať do zahraničných nehnuteľností?   

Zaujímavou investičnou príležitosťou môže byť nadobúdanie nehnuteľností mimo Slovenskej republiky. Pri investičných štruktúrach, ktoré slovenským investorom umožňujú realizáciu takýchto investícií sú jedným z najkľúčovejších parametrov dane. Nastavenie štruktúry tak, aby bola mohla byť pre investorov kompetitívnou s inými „tuzemskými“ investičnými produktami je veľmi komplexnou záležitosťou berúc do úvahy predovšetkým existujúce riziko dvojitého zdanenia. 

Európske investičné fondy EuVECA a ELTIF

Tretí panel, v ktorom boli aj dvaja panelisti zo slovenských správcovských spoločností, sa venoval väčším investičným fondom, teda fondom, na ktorých zriadenie a prevádzku je na Slovensku nutné povolenie NBS. Fond rizikového kapitálu alebo „EuVECA“ je určený primárne na investície do tzv. venture kapitálových investícií, pričom ale pri pomerne široko zadefinovanej investičnej politike je za určitých okolností možné, aby takýto fond zainvestoval napríklad aj do spoločností vlastniacich nehnuteľnosti. Takýto fond je síce možné založiť aj registrovaným správcom, na používanie označenie EuVECA je však nutné splniť viacero požiadaviek, ktoré sa štandardne vyžadujú (samozrejme vo väčšej miere) pri licencovaných správcovských spoločnostiach, a to napríklad kvalifikačné požiadavky na osoby spravujúce fondy rizikového kapitálu, prudenciálne požiadavky na správcu, či viaceré vnútorné politiky. Netreba zabudnúť ani na správne daňové nastavenie.

Výhodou investičných fondov EuVECA a ELTIF je, že ich je možné distribuovať v celej EÚ, a to širšiemu okruhu investorov, ako je tomu pri iných alternatívnych investičných fondov podľa AIFMD smernice. ELTIF je zároveň jediným alternatívnym investičným fondom, ktorý je možné ponúkať retailu v celej Európskej Únii. Investičná politika tohto fondu je zameraná primárne na investície do dlhodobých aktív (vrátane nehnuteľností). ELTIF je síce uzavretým fondom, ale za určitých podmienok je možné investorom umožniť redemáciu aj pred uplynutím životnosti tohto fondu.

Fond kvalifikovaných investorov, fond nehnuteľností a fond alternatívnych investícií  

Typickým investičným fondom, ktoré slovenské správcovské spoločnosti využívajú na investície do nehnuteľností (a ktoré aj označujú ako „realitné fondy“) sú jednak fondy kvalifikovaných investorov, ktoré nemajú zákonom určenú investičnú politiku, a potom verejné špeciálne fondy nehnuteľností, ktoré môžu investovať priamo do nehnuteľností alebo do tzv. realitných spoločností, a musia dodržiavať pravidlá pre obmedzenie a rozloženie rizika vo svojom portfóliu. Za splnenia určitých kritérií je možné nadobudnúť do majetku verejného špeciálneho fondu alternatívnych investícií aj obchodnú spoločnosť, ktorá môže vlastniť nehnuteľnosť. Fondy nehnuteľností aj fondy alternatívnych investícií je možné ponúkať na Slovensku aj retailu bez obmedzenia minimálnej výšky investície.

Prečo sa zakladajú investičné fondy v zahraničí?

Štvrtý panel sa venoval zahraničným fondom, ktorých cenné papiere alebo majetkové účasti je možné ponúkať slovenským investorom. Pre rozhodnutie nezaložiť investičný fond, ktorý bude ponúkaný (vo veľkej miere) slovenským investorom existujú rôzne motivácie, počnúc stabilitou právneho prostredia, variabilitou štruktúr, ktoré napríklad na Slovensku neexistujú, ale aj z dôvodov robustnejšej infraštruktúry (mnoho slovenských podnikateľov zakladá napríklad SICAV-y v Českej republike, ktoré sú spravované „externými“ správcovskými spoločnosťami).

Veľkou výzvou pri zakladaní investičných fondov v zahraničí (aj) pre slovenských investorov je ich daňové štruktúrovanie. Do komplexnosti tejto problematiky prispievajú aj rôzne právne a daňovo transparentné štruktúry, s ktorými sa je potrebné pri vyplácaní príjmov na Slovensko vysporiadať. 

Čo sa týka distribúcie, zahraničné alternatívne investičné fondy (vrátane neeurópskych alternatívnych investičných fondov) je možné ponúkať na Slovensku všetkým typom investorov, pričom ale jednotlivé podmienky, ako takú distribúciu dosiahnuť, sa budú líšiť v závislosti predovšetkým od:

• toho, kde je správcovská spoločnosť, ktorá chce fond distribuovať, sídlo;
• kde je fond zriadený;
• či sa majú cenné papiere alebo majetkové účasti takéhoto fondu ponúkať len profesionálnym investorom alebo aj retailu.

Akvizičné financovanie

V poslednom piatom paneli sme sa venovali téme akvizičného financovania. V širšom zmysle zahŕňa financovanie nielen bankové financovanie, ale aj použitie vlastných zdrojov, s ktorými sú spojené viaceré špecifiká a obmedzenia, a napríklad aj rôzne alternatívne formy cudzích zdrojov financovania.

Rôzne druhy financovania je zároveň možné kombinovať, pričom v takom prípade je potrebné posúdiť aj potenciálne regulačné aspekty takých kombinácií.

Slovenská práva úprava prináša viaceré špecifiká, resp. zákonné obmedzenia spojené s poskytovaním a následným splácaním vlastných zdrojov financovania. Z toho vyplývajú nielen vysoké nároky na kreatívne štruktúrovanie akvizičných transakcií s použitím vlastných zdrojov, ale zároveň na štatutárne orgány je kladené bremeno zodpovednosti za dodržiavanie týchto pravidiel a spoločnú povinnosť na náhradu škody v prípade ich porušenia. Na ochranu kapitálu spoločnosti a jej akcionárov a veriteľov pred transakciami medzi spoločnosťou a jej spriaznenými osobami, ktoré nemajú trhový štandard, slúžia predovšetkým nasledovné inštitúty:

• zákaz vrátenia vkladov;
• spoločnosť v kríze;
• finančná asistencia.

Ak Vás vyššie uvedené témy zaujali a chceli by ste sa o nich dozvedieť viac, videozáznamy z jednotlivých panelov konferencie nájdete k dispozícii priamo tu: 

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia Real Estate – dane a financovanie (Unikátna konferencia k fondovým a daňovým štruktúram, crowdfundingu, dlhopisom, bankovému financovaniu, atď.) je zobrazený ako prvý na Highgate.

Celý záznam z konferencie nájdete tu:

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga na konferencii NBS o MICA nariadení a celkovej regulácii krypto aktív je zobrazený ako prvý na Highgate.