Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Rozmeňme si teda na drobné, čo sa vlastne prijalo:

Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako nepeňažné plnenie nadobudnuté zamestnancom formou zamestnaneckých akcií ocenených v ich nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na zamestnanca v súvislosti s výkonom závislej činnosti vykonávanej pre zamestnávateľa, ktorého akcie alebo obchodný podiel takto získal, ak:

1. tento zamestnávateľ nevyplácal podiely na zisku (dividenda) zo zisku obchodnej spoločnosti odo dňa registrácie podľa § 49a a to až do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom ich prvýkrát vyplatil;
2. tieto zamestnanecké akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu,39b) a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom

V podmienkach slovenského podnikateľského sveta sa to dá zjednodušiť takto: oslobodené od dane je získanie podielov od zamestnávateľa pre ktorého vykonáva ESOPista činnosť, ak zamestnávateľ nevyplácal dividendy v období od svojho vzniku a to až do konca roka predchádzajúceho roku, keď ich prvýkrát vyplatil. Podobne to platí aj pre samostatne zárobkovo-činné osoby („SZČO„).

Žiaľ, existuje relatívne zreteľný rozkol medzi ambíciou ESOP novely a schopnosťou jej jazykového vyjadrenia priniesť všeobecnú zhodu o jej obsahu. Je síce pravda, že právny text (t.j. ESOP novela) musí vzhľadom na jeho prijatie vopred na neurčitý počet prípadov požívať istú mieru jazykovej otvorenosti, ESOP novela však vykazuje bazálne znaky významového a sčasti aj jazykového chaosu.

Výklad 1: Ak by som sa mal uspokojiť s jej mechanickým výkladom, tak od dane je oslobodený každý takýto ESOP. Každý jeden zamestnávateľ totiž nevyplácal dividendy v čase od svojho vzniku do momentu, kým ich prvýkrát vyplatil. Takýto výklad je však zjavne v rozpore s autentickým výkladom. Zákonodarca toto nechcel povedať (viď pozmeňujúci a doplňujúci návrh v NRSR). Rovnako to tak nevykladá ani finančná správa v tejto informácií („Dostupný výklad“).

Výklad 2: Javí sa, že finančná správa ako aj Ministerstvo financií SR vykladá ESOP novelu relatívne neštandardne a to nielen čo do možných dôsledkov, ktoré budú v praxi vznikať, ale aj z hľadiska vytvorenia nového precedensu. Pokiaľ totiž dôjde k nadobudnutiu podielu ESOPistom na spoločnosti v januári 2024 a k výplate zisku (akéhokoľvek) v decembri 2024, zamestnávateľ (alebo SZČO) musí „dodaniť“ januárové nadobudnutie podielu po 11-12 mesiacoch. Nepeňažný príjem tak vie byť istú dobu nezdaniteľným príjmom a v nejakom momente v budúcnosti sa zmení na zdaniteľný príjem. Zaujímavý konštrukčný precedens.

Takýto pohľad však má svoj zákonný podklad v gramatickom výklade, ktorý slovné spojenie „a to až…“ viaže k oslobodeniu príjmu zo získaných podielov a nie k obdobiu nevyplácania dividend. Zvláštna voľba syntaxu pre takýto zámer výkladu. Zároveň však má takýto výklad aj nedomyslené aplikačné konsekvencie:

• Čo keď sa zamestnávateľ rozhodne v zmysle § 5 ods. 3, písm. d) ZDP nenavýšiť nepeňažné plnenie (nevyužije tzv. „brutovanie“)? V kontexte niektorých situácií podľa § 35 ods. 3, písm. a) ZDP sa bude zamestnancovi príjem spätne zdaňovať? A ako so sociálnym a zdravotným poistným?
• Aký dopad to bude mať na aplikáciu sankcií? Predstavme si, že príjemcom ESOP podielov je živnostník, ktorý vo február 2024 ukončí činnosť, a teda tento príjem nezahrnie do zdaniteľných príjmov. Ako ten príjem zahrnie do základu dane, aby nebol sankcionovaný?
• Aký dopad to bude mať na zdravotné a sociálne poistné a súvisiace sankcie?
• Ako sa ESOPista dozvie o výplate dividend dodatočne, ak už medzičasom predal svoj podiel v spoločnosti?

Výklad 3: Ak pripustíme možnosť aplikácie výkladu 2, musíme tým pádom pripustiť aj taký výklad, ktorý hovorí, že nadobudnutie podielu za cenu nižšiu ako je trhová cena je od dane oslobodené, ale iba do momentu, kým spoločnosť raz tie prvé dividendy vyplatí (čiže nie je tam obmedzenie iba na ten jeden kalendárny rok). A teda, ak spoločnosť vyplatí dividendy v roku 2050, ESOPista/spoločnosť by museli nepeňažný príjem dodatočne zdaniť. Znie to síce absurdne, ale čo bráni štátu neaplikovať takýto výklad? Kde ESOP novela toto spätné zdaňovanie obmedzuje iba na situácie, ktoré nastanú v tom istom kalendárnom roku? Spoliehať sa na rozumný (eventuálne axiologický) výklad právnych noriem v slovenských podmienkach nemusí byť úplne rozumné. Videli sme to v prípade Andreja Kisku a jeho daňovej kauzy. Mimochodom, ak by vás táto téma zaujímala, dávnejšie som k tomu dal rýchly daňovo-právny exkurz tu (Naozaj spáchal Andrej Kiska ako konateľ KTAG trestný čin?).

Výklad 4: To, čo má byť podľa ESOP novely od dane oslobodené je „zamestnanecká akcia“. To implikuje, že oslobodenie sa aplikuje iba na situácie, ak ESOPista získava takýto podiel zadarmo. ESOP novela totiž nehovorí o oslobodení nepeňažného plnenia nadobudnutého z titulu rozdielu medzi reálnou hodnotu podielu a jeho obstarávacou hodnotou uhradenou zamestnancom. Je dostatočné na oslobodenie hodnoty nepeňažného príjmu použiť argument a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu)?

Výklad 5: ESOP novela nedáva skalopevnú odpoveď ani na sumu príjmu, ktorá má byť od dane oslobodená. Dostupný výklad sa síce snaží interpretovať oslobodenie tak, že oslobodzujú celý príjem (t.j. reálna hodnota podielu) a pre účely ocenenia takto nadobudnutých podielov u ESOPistu sa má použiť ich nominálna hodnota. A takýto výklad je aj e-ratione legis.

Problém však je, že (i) takýmto výkladom vytvárame v ZDP zjavne neprimeranú štrukturálnu nesystémovosť a (ii) odvolávka v ESOP novele na § 25a a iba pri podieloch na SRO nedáva úplne zmysel. Fyzická osoba nepodnikateľ totiž oceňuje nadobudnutý finančný majetok podľa § 8 ods. 5 a nie podľa § 25a ZDP. Takýto výklad e-ratione legis tak predstavuje „pandorinu skrinku“ do „nečitateľnosti“ ZDP. Ak by sme totiž Dostupnému výkladu pripísali správnosť, znamenalo by to, že pri akomkoľvek predaji finančného majetku by sme museli čítať každé jedno ustanovenie ZDP a hľadať v nich špeciálne úpravy k oceneniu finančného majetku. A to je vzhľadom na znenie § 8 ods. 5, písm. a) a § 25a ZDP systematický nonsens. Navyše tento výklad zároveň odporuje teórií zdaňovania, o ktorej som v krátkosti písal v predošlom newslettri).

Ak sa teda na vetnú skladbu ESOP novely pozrieme cez prizmu systematickej metódy výkladu a teórie zdaňovania, od dane by mala byť oslobodená iba nominálna hodnota podielov a nie ich reálna hodnota („nepeňažné plnenie nadobudnuté zamestnancom formou zamestnaneckých akcií ocenených v ich nominálnej hodnote“ – ocenených sa viaže k akciám a určuje výšku oslobodeného nepeňažného plnenia). A v iných obdobným situáciách platí, že rozdiel medzi reálnou hodnotou a takto ocenenou hodnotou sa, aj v zmysle názoru finančnej správy, musí zdaňovať, a teda aj „zodvodňovať“ ako nepeňažný príjem.

Akokoľvek, javí sa (s istou mierou preháňania), že, ak by ESOP novela mala takýto normatívny text: „Oslobodenie od dane je získanie podielov od zamestnávateľa, ak je takéto oslobodenie spravodlivé“, asi by to bolo z hľadiska kvality právnej normy rovnaké. Berúc do úvahy v súčasnosti aktuálnejší nárek nad nepredvídateľným statusom Slovenska ako právneho štátu, toto nie je ideálne legislatívne prostredie.

Navyše, okrem interpretačných problémov má ESOP novela aj viaceré ďalšie nedostatky:

• ESOP novela nevenovala žiadnu pozornosť kontraktorom SRO, ktorí sú v praxi veľmi jasnou alternatívou ku kontraktorom SZČO.
• ESOP novela neumožňuje získavanie podielov napríklad na družstve, pričom vieme, že práve družstvo vo viacerých robustných štruktúrach nahrádza rigidnosť iných právnych foriem;
• ESOP novela má obmedzený aplikačný potenciál na absolútne štandardné ESOP štruktúry, pri ktorých sa podiely nezískavajú priamo na výkonnej spoločnosti, pre ktorú zamestnanec/SZČO vykonáva činnosť, ale v špeciálne určenej spoločnosti;
• ESOP novela nemusí zachytávať ani situácie, kedy podiel na spoločnosti ESOPista získava od spoločníka;
• ESOP novela nevenuje žiadnu pozornosť reálnym podielom, ktorých kvalita je právne obmedzená (bad leaver klauzuly, prevoditeľnosť, …);
• ESOP novela zdaňuje predaj podielov v SRO, ale z dôvodu medzi nebom a zemou, nezdaňuje predaj akcií.

Tieto štruktúry sú absolútne štandardné a vychádzajú z časti z potrieb korporátneho práva (napríklad SRO nemôže flexibilne vlastniť svoj podiel alebo je nutná eliminácia vysokého počtu spoločníkov alebo vysokej hodnoty minimálneho vkladu), preferencie kontraktorov ako aj požiadaviek investorov. Tieto potreby sú relatívne všeobecne známe, preto mi nie je jasné, prečo nie sú zohľadnené v ESOP novele.

ESOP novela opäť raz naplno demaskovala kvalitu a (ne)kompetentnosť normotvorného procesu na Slovensku. Rovnako ako pri krypte novele, ktorá napríklad chcela zaviesť nezdaňovanie výmen krypto aktív (viac som o tom hovoril napríklad v tomto videopodcaste alebo písal detailnejšie tu), tak aj pri ESOP novele dobrý úmysel nebol prevedený do zodpovedajúceho jazykového vyjadrenia. A to značne podkopáva nielen právny štát, ale aj efektivitu podnikania na Slovensku.

Výklad ESOP novely je preto nejednoznačný a jej aplikácia nepredvídateľná. My sme tak stále nútení hľadať pre klientov alternatívne štruktúry a riešenia ako ESOP intra legem nezdaňovať. A v horšom prípade sú dokonca v praxi alternatívou situácie, kde spoločnosti zdaňovaniu ESOPov nepripisujú žiadnu imperatívnu váhu. V oboch prípadoch je to podnikateľské prostredie, ktoré na tom z dlhodobého hľadiska tratí. A to zbytočne vyššími nákladmi na poradcov (nás) a/alebo existenciou neférového, arbitrážneho a netransparentného prostredia.

Ak by ste mali otázky, kľudne sa mi ozvite. Pre viac týchto informácií, odoberajte náš newsletter.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok ESOP novela: 5 rôznych výkladov a to sme len na začiatku je zobrazený ako prvý na Highgate.

Práve téme ESOPov sa Highgate Group venuje veľmi intenzívne. Známy je status Petra Vargu na LinkedIn (nájdete ho tu), ktorý podnietil k ďalším diskusiám a dokonca pravdepodobne aj k zákonnej úprave účinnej od 2024. Tá síce nereflektuje všetky technické problémy danej novely, ale aspoň adresuje ten základný rozkol medzi ambíciou ESOP novely a schopnosťou jej jazykového vyjadrenia priniesť všeobecnú zhodu o jej obsahu.

Konferencie o ESOPe

Highgate Group zorganizoval už tri konferencie o ESOPe. Prvá ešte v roku 2019, kedy táto téma postupne zapĺňala spoločenský priestor.  Okrem prednášok od Petra Vargu a Tomáša Dema sa jej aktívne zúčastnili aj stálice slovenského venture capitálového sveta a síce Juraj Vaculík, Jaroslav Ľupták a Viktor Mikulášek.

V roku 2022 sme organizovali obrovskú konferenciu pre IT a digitálne spoločnosti, kde jednou z tém bol aj ESOP a prednáška Petra Vargu a Tomáša Dema na túto tému.

Vzhľadom na dramaticky rozvíjajúcu sa prax týmto smerom však téma ESOP požadovala prezentačne komplexnejší obraz, a tak sme sa rozhodli iba k tejto téme zorganizovať v roku 2023 samostatnú konferenciu. Vypredaný HubHub (cca 100 ľudí) bol jasným dôkazom, že táto téma je témou nielen startupov, ale kritickej časti slovenských spoločností.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga o zdaňovaní ESOPu na Flagship Event pre SLOVCA 2023 je zobrazený ako prvý na Highgate.

Prax podnikateľov pri kúpe áut na spoločnosť aj (iba) pre súkromné účely pripomína prax obyvateľstva pri (ne)dodržiavaní protipandemických opatrení. Spoločnosť kúpi auto aj (iba) na súkromné účely, uplatňuje si na kúpu, ako aj na PHM plný odpočet DPH a cenu auta (cez odpisy) a PHM si zahrnie v plnom rozsahu do daňových výdavkov. A aj keď sa auto používa aj (iba) na súkromné účely, spoločnosť nič za zamestnanca/konateľa/spoločníka („Konateľ“) nezdaňuje a neodvádza ani odvody.

Pravidlá hry sú však úplne iné. Na rozdiel od protipandemických opatrení, worst case scenario pri ich nedodržiavaní môže byť dramatické, a to aj s trestnoprávnymi dôsledkami (ako píšem nižšie). Pozrime sa preto, ako sa právo a daňové úrady stavajú k využívaniu auta vo firme aj na súkromné účely, t.j. k štandardnému slovenskému use case.

Aké sú základné pravidlá hry?

Ak sa má auto využívať sčasti aj na súkromné účely, pravidlá vedenia evidencie sú (zjednodušene) takéto:

* Aj keď je auto využívané na firemné účely iba napr. na 20 %, spoločnosť si môže uplatniť 100 % jeho ceny (cez odpisy) do daňových výdavkov;;

** Pri PHM síce existuje paušál do výšky 80 % nákladov, ale v kontexte využívania auta aj na súkromné účely nemá významne zjednodušujúci účinok na administratívu (ako vysvetľujem nižšie)

Zmysluplné by bolo mať iba jedno pravidlo. V skutočnosti však pravá ruka (daň z príjmov) nevie, čo robí ľavá (DPH). A navyše, ani v prípade dane z príjmov to nie je konzistentné. Oslobodenie od povinnosti detailnej evidencie využívania automobilu sa totiž míňa praktickému účinku, lebo tento pomer je aj tak potrebné preukazovať pre účely PHM ako aj DPH. A navyše do toho vstupuje aj fenomén nepeňažného príjmu Konateľa (ako vysvetľujem nižšie).

Obrázok 1: Jednoduchá štruktúra (vysvetlené nižšie):

Aké sú tie komplikovanejšie pravidlá hry? (môžete preskočiť)

Vyššie uvedené základné pravidlá sa síce zdajú byť pre podnikateľov nepriaznivé (z finančného a administratívneho hľadiska), ale aspoň sa javia byť jednoduchšie na pochopenie. Žiaľ, nie je tomu tak – nie sú ani jednoduchšie na pochopenie.

Totiž, okrem základnej komplikácie v podobe povinnosti viesť presnú evidenciu využívania auta na firemné (respektíve súkromné) účely pre PHM a aj celkovo DPH účely, vznikajú aj ďalšie administratívne a daňové nepríjemnosti, napríklad:

Prvú interpretačnú komplikáciu predstavuje zmena názoru finančnej správy v roku 2022. Podľa nového názoru už finančná správa totiž považuje využívanie majetku Konateľom za nepeňažný príjem aj v prípade, ak spoločnosť využíva paušál 80 %. Dovtedy prezentovaný názor finančnej správy totiž v takejto súvislosti nepeňažný príjem nevidel. Aj keď na obstaranie firemného auta využívané Konateľom aj na súkromné účely by sa nemal aplikovať paušál 80 %, prax niektorých daňovo-účtovných kancelárií bola/je iná – nesprávna. V nadväznosti na názorovú zmenu finančnej správy však využitie paušálu 80 % už ani nedáva zmysel.

Druhým rébusom sú samotné PHM pre účely dane z príjmov. Ak sa aj spoločnosť rozhodne aplikovať paušál 80 %, lebo auto je využívané aj na súkromné účely, a chce si zjednodušiť administratívu, pomer využívania auta na firemné (respektíve súkromné) účely musí aj tak kvôli zákonnému zneniu „do 80 % výšky“ vedieť preukázať. O rôznych spôsoboch skúmania využívania auta a spotreby a jej akceptovania pre daňové účely pri rôznych spôsoboch zahrňovania nákladov na PHM do daňových výdavkov už v tomto blogu nie je priestor. 

Tretiu komplikáciu predstavuje situácia, keď si spoločnosť uplatňuje 100 % nákladov na auto do daňových výdavkov napriek tomu, že auto sa Konateľom využíva aj na súkromné účely. Spoločnosť na to má právo, ak zdaňuje a „zodvodňuje“ Konateľa zákonom predpísaným spôsobom (1 % z ceny auta, ktorá sa postupne znižuje). Takéto administratívne zjednodušenie sa však nedá uplatniť na PHM, kde spoločnosť opäť musí evidovať jednotlivé jazdy a Konateľovi zdaňovať a „zodvodňovať“ reálnu spotrebu PHM (alternatívne dať spotrebu PHM Konateľovi k náhrade).

Štvrtým problémom sa javí povinnosť sledovať pomer využívania auta na firemné a súkromné účely a povinnosť upravovať pravidelne po dobu 5 rokov výšku odpočítanej DPH (smerom hore ako aj dole), a to vždy k poslednému zdaňovaciemu obdobiu príslušného kalendárneho roka. Alternatívou je odvod DPH na výstupe vo výške zodpovedajúcej súkromnému použitiu. Aj v tomto prípade je potrebné takýto pomer vedieť preukázať. 

Piata komplikácia nastáva pri aplikácii oslobodenia 500 EUR podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. Napríklad spoločnosť, ktorá poskytne Konateľovi auto len na súkromné účely, na takéto nepeňažné plnenie nemôže aplikovať § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov, nakoľko výdavky (náklady) súvisiace s prevádzkou auta poskytnutého na súkromné účely nie sú daňovým výdavkom. Daňovým výdavkom by mohli byť v prípade, ak by súkromné použitie bolo dohodnuté s Konateľom ako zamestnanecký benefit. V takom prípade by sa spoločnosť mohla rozhodnúť, či zamestnanecký benefit uplatní v daňových výdavkoch podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov a jeho hodnotu Konateľovi zdaní a „zodvodní“ alebo vynaložené prostriedky na súkromné účely vylúči z daňových výdavkov a hodnotu nepeňažného plnenia poskytnutého Konateľovi oslobodí od dane v súlade s § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. Jednoduché.

Obrázok 2: Komplexná štruktúra (vysvetlené nižšie):

Čo na to daňové úrady?

Daňové úrady môžu chcieť vidieť, okrem knihy jázd, aj ďalšie dôkazy o jazde ako napríklad zápisnicu zo stretnutia, na ktoré ste cestovali, a to aj s podpisom obchodného partnera. Problém.

Tento problém však nie je nevyhnutne v exekutíve (t.j. v daňových úradoch). Problém je v zákonodarcovi. Zákonodarca musí pri tvorbe zákonov postupovať v medziach požiadavky na tzv. materiálny právny štát (článok 1 ods. 1 Ústavy SR). Princíp materiálneho právneho štátu totiž nastavuje latku na právny štát ešte vyššie ako je len povinnosť dodržiavať platné a účinné právne normy. Vyžaduje, aby právne normy (t.j. zákon o dani z príjmov a zákon o DPH) mali relevantnú obsahovú a hodnotovú kvalitu. Zákonodarca musí vedieť písať zákony tak, aby boli jasné, transparentné, a (v kontexte tohto blogu) aby ich bolo možné dodržiavať. Ale obávam sa, že dodržiavať pravidlá hry pri firemných autách využívaných aj na súkromné účely asi objektívne nevie ani korporácia s najväčším citom a snahou pre compliance.

A tak sa dostávame do prostredia, kde si daňové úrady robia len svoju prácu. Dôkazné bremeno totiž je primárne na strane daňového subjektu a kniha jázd nemusí pôsobiť dôveryhodne. Ale ani od daňovníka nemožno rozumne očakávať, že si zo stretnutí bude nosiť podpísané zápisnice. Zákonodarca tak nielenže vytvoril komplikované a nezmyselné pravidlá, ale vytvoril podhubie pre vznik procesne neriešiteľných situácií v medziach spravodlivosti.

Musia sa takéto pravidlá dodržiavať?

Áno, ale niekedy možno aj nie. Je totiž otázne ako by tieto pravidlá obstáli pri ústavnoprávnom exkurze. Ústavný súd SR (napr.: PL ÚS 9/2014) už viackrát naznačil, kam siaha sloboda (a eventuálna nekompetentnosť) zákonodarcu pri tvorbe daňovej legislatívy. Ak pravidlá predstavujú pre podnikateľov zjavne neprimeranú záťaž, ktorá je v porovnaní so sledovaným verejným záujmom extrémne disproporčná, takéto pravidlá sú protiústavné.

Európsky súd pre ľudské práva (SWENSKA MANAGEMENTGRUPPEN AB v/SWEDEN) hovorí pri daniach o neznesiteľnom bremene, ktoré ak existuje, je v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach. Obdobne sa k tomu vyjadruje aj český ústavný súd. Ten hovorí o protiústavnom pravidle v oblasti daní, ako o pravidle, ktoré neobstojí v teste legitimity a racionality. Legitimita daně se nevyčerpává způsobem jejího přijetí a důvodem spočívajícím v naplnění státního rozpočtu (Pl. ÚS 29/08).

Z procesného hľadiska by cesta k úspechu pripomínala Odyseovu cestu, ktorá navyše vďaka derogačným účinkom nálezov Ústavného súdu SR v správnych (daňových) konaniach môže byť na konci dňa úspešná aj tak len sčasti. Akokoľvek, vie to byť sprievodný argument podporujúci legitimitu konania daňovníka konajúceho v medziach, ktoré je možné od neho spravodlivo očakávať.

Priznám sa, že pri firemných autách s touto argumentáciou ešte nemám procesnú skúsenosť. A samozrejme ide len o moju skromnú odbočku do tejto komplexnej právnej roviny, ktorá vzhľadom na rozsah tohto blogu nemôže mať ani ambíciu byť vyčerpávajúca. Minimálne však umožňuje nazrieť na problematiku aj z inej argumentačnej perspektívy. V každom prípade sa v rámci našej praxe zastupovania klientov v daňových kontrolách teším na jej otestovanie.

Aké sú sankcie a prečo o tom píšem?

Tvorba zákonov je teda zjavne umenie. A ak sa nezvládne, v pokrivenejšom právnom štáte vytvára nekomfort nepredvídateľnosti.

Pri gramatickom výklade práva a bez uplatnenia tzv. materiálnych korektívov môže jedno auto vo firme využívané aj na súkromné účely, a pri ktorom sa uplatnil plný odpočet DPH a 100 % daňových výdavkov, a ak sa Konateľovi nezdaňuje a „nezodvodňuje“ nepeňažný príjem, spôsobiť toto:

Keďže daňová reforma v dohľadnej dobe pravdepodobne nebude a výsledky septembrových volieb sú nepredvídateľné, diverzifikovať okrem investícií treba aj právne nastavenie podnikania a vlastnenia aktív.

Na hrubé vrece, hrubá záplata. Jednoduchšie ako aj komplexnejšie príklady nastavenia právno-daňových štruktúr nájdete v obrázkoch vyššie v texte. Cieľom je minimalizovať dopady najväčších rizík nepredvídateľného štátu (nielen v oblasti pravidiel využívania firemných áut).

Ak by ste preto k tejto téme alebo k právnemu štruktúrovaniu mali otázky, kľudne sa mi ozvite. Pre viac podobných zaujímavých informácií odoberajte náš newsletter.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Pohľad Petra Vargu na tému: Auto (na súkromné účely) v nákladoch firmy, odpočet DPH, daňové kontroly a worst case scenario je zobrazený ako prvý na Highgate.

Novela zavádza tzv. minimálne zdravotné odvody zamestnanca. Doterajšia právna úprava takéto niečo nepoznala. Do účinnosti tejto novely platilo, že zamestnanec platil poistné z hrubej mzdy, či odmeny, ktorú v príslušnom mesiaci dosiahol. Na základe toho mal zabezpečené všeobecné zdravotné poistenie, častokrát doslova „za pár eur“. Napríklad, ak podľa starej úpravy zamestnanec dosiahol za určitý mesiac hrubú mzdu vo výške 100 EUR, z tejto sumy platil aj poistné v celkovej výške 14,00 EUR, a to 4 EUR za zamestnanca a 10 EUR za zamestnávateľa.

To isté platilo pre konateľov, ak mal konateľ mesačnú odmenu 10 EUR, do zdravotnej poisťovne zaňho putovalo mesačne 1,40 EUR, pričom mal zabezpečené verejné zdravotné poistenie v plnom rozsahu. Práve táto skutočnosť častokrát v praxi viedla k uzatváraniu mnohých špekulatívnych pracovných úväzkov. A to z dôvodu, že ak by osoba bola vedená ako dobrovoľne nezamestnaná, mala by povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo bola pre rok 2022 suma 79,31 EUR (v súčasnosti pre rok 2023 už 84,77 EUR). Koniec-koncov práve snaha zabrániť špekulatívnym odmenám, špekulatívnym pracovným úväzkom a vyhýbaniu sa odvodovým povinnostiam, viedla zákonodarcu k prijatiu tejto, už spomínanej, novely.

Koho novela najviac zasiahne?

Na prvý pohľad sa môže javiť, že novela zasiahne výlučne zamestnancov, či osoby, ktoré poberajú odmeny zo závislej činnosti, s príjmom nižším ako je životné minimum, ktoré je od 01.01.2023 vo výške 234,42 EUR. Dotkne sa to však aj zamestnancov s vyšším mesačným príjmom ako je suma 234,42 EUR, a to do výšky 328,00 EUR mesačne v prípade, ak si uplatňujú odpočítateľnú položku v zdravotnom poistení. Ako už sme nepriamo načrtli, dotkne sa to aj členov štatutárnych orgánov (napr. konateľov, ktorí sú zároveň aj vlastníkmi spoločnosti), ktorých odmeny sú nižšie ako je výška aktuálneho životného minima, t. j. nižšie ako 234,42 EUR.

Výška minimálnych zdravotných odvodov

V zmysle novely, poistné spolu s preddavkom na poistné musia byť najmenej v takej výške, akú by platil zamestnanec spolu so zamestnávateľom v prípade, ak by zamestnancova mzda bola vo výške životného minima určeného pre jednu fyzickú osobu, t. j. už spomínaných 234,42 EUR.

Zákon o zdravotnom poistení zasa stanovuje, že sadzba poistného je pre zamestnanca 4% z vymeriavacieho základu a pre zamestnávateľa 10% z vymeriavacieho základu zamestnanca.

S prihliadnutím na podmienku, že minimálne zdravotné odvody, ako sme uviedli vyššie, sa vypočítavajú minimálne zo sumy 234,42 EUR, tak jednoduchým výpočtom dospejeme k záveru, že výška minimálneho zdravotného odvodu je 32,81 EUR za mesiac.

Minimálny preddavok zamestnanca sa však znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol zamestnanec:

• súčasne SZČO;
• súčasne poistencom štátu (napr. študent, dôchodca, osoba poberajúca nemocenské, materské,..);
• osobou so zdravotným postihnutím;
• vyhlásený za nezvestnú osobu;
• sa poistenec nepovažoval za zamestnanca.

Príklad:

Osoba bola počas januára 2023 prihlásená v zdravotnej poisťovni ako zamestnanec, zároveň však v období od 01.01.2023 do 25.01.2023 bola táto osoba práceneschopná a poberala náhradu príjmu od zamestnávateľa a nemocenské zo Sociálnej poisťovne. V dôsledku uvedeného osoba nebola zároveň poistencom štátu 5 dní. A teda výpočet bude vyzerať nasledovne:

• 32,81 EUR x (5/31) = 5,29 EUR

Minimálny preddavok zamestnanca bude v tomto prípade za mesiac január vo výške 5,29 EUR.

Čo ak je mesačná mzda/odmena osoby nižšia ako životné minimum?

Ide o prípady, kedy by vypočítaný zdravotný odvod nedosiahol požadovanú minimálnu výšku, a teda tento rozdiel by bolo potrebné doplatiť. Akonáhle zdravotný odvod zamestnanca vychádza nižší ako je suma 32,81 EUR, vzniká zamestnancovi povinnosť doplatiť odvod do tejto sumy. Z čoho zároveň vyplýva, že odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení a prípadný doplatok do výšky minimálneho preddavku dopláca v plnej výške zamestnanec.

Pre lepšiu predstavivosť si dovolíme uviesť nasledovné príklady (pre účely výpočtov predpokladáme, že zamestnanci nevyužívajú žiadnu odvodovú odpočítateľnú položku):

1. Zamestnanec s mesačnou mzdou 200,00 EUR bol povinný zaplatiť zdravotné poistné vo výške 30,00 EUR (8,00 EUR za zamestnanca a 22,00 EUR za zamestnávateľa), čo je menej ako minimálny zdravotný odvod v zmysle novely, a teda tento rozdiel v sume 2,81 EUR bude musieť doplatiť zamestnanec, čiže od 2023 to je 32,81 EUR (10,81 EUR za zamestnanca a 22,00 EUR za zamestnávateľa).
2. Zamestnanec s mesačnou mzdou 10,00 EUR bol povinný zaplatiť zdravotné poistné vo výške 1,40 EUR (0,40 EUR za zamestnanca a 1,00 EUR za zamestnávateľa), po novom to je 32,81 EUR (31,81 EUR za zamestnanca a 1,00 EUR za zamestnávateľa).
   

Minimálne zdravotné odvody konateľa

Ako už sme uvádzali, novela sa dotkne aj konateľov so symbolickou odmenou, nižšou ako je životné minimum. Je to najmä z dôvodu, že konateľ spoločnosti, ktorý si vypláca odmenu, sa považuje tiež za zamestnanca, nakoľko ide o závislú činnosť.

Aj napriek zavedeniu minimálnych zdravotných odvodov bude takáto optimalizácia príjmu pre štatutárov stále do istej miery výhodná. Nemusí byť však aj najefektívnejším riešením, a to z dôvodu rôznych daňovo poistných benefitov, kde zaraďujeme aj dávky zo sociálneho poistenia alebo daňové bonusy. V prípade, ak by si konatelia naďalej aj napriek legislatívnym zmenám vyplácali odmenu nižšiu ako je životné minimum, na preddavkoch na zdravotné poistenie by mohli „preplácať“.

Aby sa konateľ vyhol iba „doplácaniu“ zdravotných odvodov, jedným z riešení by mohlo byť navýšenie svojej odmeny na úroveň životného minima, či dokonca o niečo vyššie. V dôsledku uvedeného, by konateľom síce plynuli vyššie daňovo odvodové povinnosti, avšak z dlhodobého hľadiska aj výhody zo sociálneho systému.

Konatelia, ktorí sa rozhodnú si navýšiť svoju odmenu na úroveň životného minima, vedia týmto krokom ušetriť pri pravidelnej odmene približne 40,00 EUR ročne.

Ak by konatelia zvýšili svoju odmenu napríklad na 400,00 EUR mesačne, do zdravotnej poisťovne by odviedli navyše zhruba 200,00 EUR ročne. Výška ich príjmu by síce mala vplyv aj na výšku preddavkov na sociálne poistenie, na druhej strane by však mali po splnení ďalších podmienok nárok aj na minimálny dôchodok. Výška sociálnych odvodov vypočítaná z výšky príjmu sa okrem iného podpisuje napríklad aj pod vyšší daňový bonus, ovplyvňuje nemocenské dávky a ďalšie dávky vyplácané na základe sociálneho poistenia.

Ďalšou možnou alternatívou pre konateľov je zvážiť prejdenie na pracovný pomer s mesačnou mzdou vo výške 329,00 EUR. V takom prípade by vedeli ušetriť približne 36,00 EUR ročne.

Viac našich vyjadrení k danej problematike nájdete aj v rozhovoroch pre Trend (Od nového roka musia zdravotné odvody platiť aj štatutári so symbolickou mzdou), Hospodárske noviny (Od nového roka musia aj štatutári so symbolickou mzdou platiť zdravotné odvody. Najmenej približne 30 eur), či .týždeň (Aj štatutári s.r.o. a nízkopríjmových zamestnanci už musia platiť minimálne zdravotné odvody).

Na koho sa minimálne zdravotné odvody nevzťahujú?

Minimálny preddavok zamestnanca sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je:

• súčasne SZČO;
• súčasne poistencom štátu (napr. študent, dôchodca, osoba poberajúca nemocenské, materské,..);
• osobou so zdravotným postihnutím;
• vyhlásený za nezvestnú osobu.

V skratke to znamená, že ak bol zamestnanec súčasne poistencom štátu počas celého mesiaca, tak sa naňho minimálny zdravotný preddavok zamestnanca nevzťahuje.

Ak bol však zamestnanec súčasne poistencom štátu len časť mesiaca, tak ako sme už uvádzali vyššie v tomto článku, suma minimálneho preddavku sa alikvótne zníži.

Okrem uvedeného sa minimálne zdravotné odvody nevzťahujú ani na osoby, ktoré nepoberajú žiadne mzdy alebo odmeny, ako napríklad dohodár, ktorý nemá mzdu v konkrétny mesiac.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Minimálne zdravotné odvody 2023 je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

Peter Varga sa v 4 hodinovej prednáške venoval najmä otázkam efektívneho vyplácania sa majiteľov z firmy a to nielen z daňovo-odvodového, ale aj z právneho hľadiska. Totižto niektoré, na prvý pohľad efektívne,  riešenia so sebou môžu priniesť právny nekomfort v podobe ručenia fyzickej osoby celým svojím majetkom. To môže nastať najmä v situáciách, ak predmetná výplata prostriedkov na majiteľa nebola realizovaná v súlade s príslušnými obchodnoprávnymi normami. Navyše, v prípade ak sa vyplácajúca spoločnosť nachádza v ťažšej finančnej situácií, je možné hovoriť aj o trestnoprávnych dôsledkoch pri nesprávnom vyplácaní z firmy.

Okrem toho boli témami hlavne možnosti zakladania a fungovania firiem v zahraničí v kontexte právnej obhájiteľnosti a iných daňovo-právnych nástrah ako aj príslušnej administratívy. Zakladanie nielen offshore spoločností, ale akýchkoľvek zahraničných spoločností je v kontexte dnešnej legislatívy, sčasti praxi daňových úradov a administratívnych úskalí veľmi komplexnou témou. Časy, kedy bolo možné bezstarostne založiť a prevádzkovať zahraničnú spoločnosť a vyťahovať si tak jednoducho zisk cez jeho premiestňovanie do nízkeho daňového pásma sú už za nami. Tejto téme sa Peter Varga venuje dlhodobo a venoval sa jej aj na našich nedávnych konferenciách o zakladaní investičných fondoch a daňovej optimalizácií pre IT firmy.

Okrem vyššie spomenutých tém sa venoval aj ďalším komoditizovateľným daňovo optimalizačným technikám. Množstvo optimalizačných príležitosti však vzniká až v súvislosti s dynamikou fungovania konkrétnych spoločností. A teda viaceré konkrétne príležitosti je možné aplikovať až na konkrétne situácie, čím tak ten diapazón možností je v súčasnom relatívne komplexnom svete daňovo právnych súvislostí veľmi široký. Tak či onak, daňová optimalizácia je živou témou a dlhodobo sa jej preto venujeme.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Prednáška Petra Vargu o možnostiach daňovej optimalizácie je zobrazený ako prvý na Highgate.

Aké perličky si ľudia dávali do nákladov (môžete viacero príkladov)

Na Slovensku nie sú zriedkavé situácie, kedy sa živnostníci či majitelia eseročiek snažia optimalizovať dane prostredníctvom predmetov osobnej potreby.  Neraz sa stáva, že si do nákladov spojených s podnikateľskou činnosťou dajú luxusné  hodinky, drahé kabelky, oblečenie, mikrovlnky či iné domáce spotrebiče, ošetrenie u zubára, lístky do kina či divadla, okuliare alebo napríklad aj dovolenku- ktorú sa snažia označiť ako služobná cesta. Treba si však uvedomiť, že pri obhajovaní týchto nákladov leží bremeno primárne na pleciach daňovníka a správca dane alebo súd nemusia tieto náklady uznať. Za určitých okolností to môže mať aj trestnoprávnu dohru.

Ktoré z vyššie spomínaných nákladov boli ešte v poriadku? A ktoré už nie? A prečo?

To je vždy individuálne. Každý podnikateľ môže mať nejaký dôvod, prečo potrebuje pre svoj výkon podnikania drahšie hodinky, oblečenie, kabelku a tak ďalej. Ten dôvod však musí byť dostatočne legitímny. Pri majetku majúci povahu osobnej spotreby je dôležitá jeho bezprostredná kauzalita s dosahovaním príjmov. Treba totiž pamätať na to, že daňovník znáša procesne primárne dôkazné bremeno.  Vzhľadom na nepredvídateľnosť rozhodovacích orgánov odporúčam minimálne pri väčších transakciách nechať to posúdiť odborníkmi pre danú oblasť. Pri zachovaní dobrej viery práve takýto posudok chráni pred trestnoprávnou zodpovednosťou. Ak sa však podnikateľ stráni preukazovaniu daňovému úradu, stále môže využiť uplatňovanie výdavkov 80% – 20% na majetok osobnej potreby,“

Na čo sa teda zameriava daňový úrad pri kontrole týchto položiek? 

Práve na spomínanú legitimitu a na to, či je obstaranie týchto predmetov nevyhnutné pre výkon povolania, resp. podnikateľskej činnosti. Napríklad interné predpisy Slovenskej advokátskej komory vyžadujú od advokátov dbanie na dôstojnú úpravu zovňajška. U žien to predstavuje nosenie sukňového alebo nohavicového kostýmu, blúzky, šiat a spoločenskej obuvi primeranej k ročnému obdobiu. A zasa muži advokáti musia nosiť pánsky oblek. A údajne piloti lietadiel musia mať zakúpený druhý pár okuliarov.

Za akých okolností sa tieto náklady uznávajú? 

Daňovník musí  pri predmetoch osobnej potreby – o to zvlášť, ak ide o drahé a luxusné veci-  – preukázať nutnosť takéhoto štandardu, aby si napríklad získal dôveru u určitých klientov, ak pracuje v odbore, kde sa očakáva určitý štandard a jeho absencia túto dôveru zníži. Zároveň musí uspokojivo vedieť vysvetliť, že takéto vybavenie nie je používané súkromne (napríklad ukladaním hodiniek po práci do trezoru a preukázaním, že daňovník má vlastné spoločenské hodinky pre nepodnikateľské účely a pod.) Ak budú splnené tieto podmienky, mali by byť náklady na obstaranie takýchto predmetov považované za daňový výdavok.

Kedy sú už tieto položky za čiarou? 

Ak by daňovník používal predmety luxusnej povahy, ktorých, štandardne, počet už vybočuje z rámcov, čo je rozumne predpokladať za racionálne za behu normálnych okolností.

Existuje konkrétny prípad, kedy DÚ alebo súd niečo neuznal? Aký bol dôvod?

Súdy riešili napríklad prípad obstarania okuliarov žeriavnikom, ktorý mal očnú vadu. Súd v tomto prípade takýto náklad nepovažoval za daňový výdavok, pretože žeriavnik by si musel beztak tie okuliare obstarať. 

Aký je rozdiel ak si takéto perličky dá do nákladov živnostník a jednoosobová sro?

Nie je rozdiel v tom, či ide o živnostníka alebo jednoosobovú eseročku –  vždy musí byť jasne preukázateľné, že predmety osobnej sú nevyhnutné pre výkon podnikateľskej činnosti. Pri eseročkách však treba upozorniť aj na iný problém – v slovenskom prostredí je bežnou praxou, že majitelia eseročky si pokladňu spoločnosti zamieňajú s peňaženkou štatutára.

Ako môže napríklad majiteľ hoci aj jednoosobovej eseročky nakladať s peniazmi na jeho podnikateľskom účte?

Či a ako je možné peniaze z podnikateľského účtu alebo kasy použiť, záleží na tom, či ide o živnostníka, eseročku alebo veľkú firmu. Voľnú ruku pri nakladaní s peniazmi z podnikateľského účtu majú SZČO. Nemusia sa zaoberať tým, kedy a akým spôsobom si vyberú peniaze z podnikania, aby ich mohli využívať aj na súkromné účely.  To však už neplatí v prípade, ak ide o  s.r.o.- hoci aj jednoosobové. Najmä menší podnikatelia zabúdajú na to, že s.r.o. je obchodná spoločnosť, ktorá je korporačne, účtovne aj daňovo striktne oddelená od jej majiteľa a aj prípadné sankcie za daňové či právne delikty môžu byť rôznorodé. Nejde teda iba o to, či si podnikateľ môže dať mikrovlnku do nákladov, lebo si v nej zohrievate obed počas home office. Ak chce majiteľ s.r.o. legálne použiť zisk na súkromné účely, musí si vyplatiť dividendy (existujú aj iné možnosti, ale dividendy sú základnou, právom predpokladanou alternatívou), ktoré podliehajú zrážkovej dani. Okrem vyplatení dividend sú aj iné možnosti vyplatenia sa z malej spoločnosti. Ich využiteľnosť je individuálna od prípadu k prípadu.

Čo hrozí, ak neuvedie, že to bola súkromná spotreba a pod.

V mimoprávnej terminológii ide o tunelovanie majetku spoločnosti, za ktoré sú zodpovední nielen štatutár, ale aj samotný príjemca/príjemcovia týchto benefitov.  A to môže mať trestnoprávne konzekvencie aj v súvislosti s inými, nedaňovými trestnými činmi (napríklad poškodzovanie veriteľa). Téma využívania firemného majetku na súkromné účely je tak veľmi komplexná a prípadné sankcie za daňové ako aj právne delikty môžu byť rôznorodé.

Robia aj veľké firmy chyby pri zdaňovaní napríklad nepeňažných príjmov? O aké veci konkrétne ide najčastejšie?

Pri väčších spoločnostiach je účtovná a ekonomická transparentnosť prítomnejšia. Aj keď miera diskutovanej agresivity daňovníka je štandardne nižšia, ani väčšie spoločnosti sa nevyhnú technickým chybám. Ide napríklad o situácie, kedy sa využíva firemný majetok s plným odpočtom DPH pre súkromné účely zamestnancov, rozdávanie podielov na firme zamestnancom bez zdanenia a „zodvodnenia“ týchto príjmov, rôzne nepeňažné benefity a podobne. 

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga v rozhovore pre Forbes: Hodinky, dovolenka či luxusná kabelka: Obstoja tieto položky v daňovom priznaní? je zobrazený ako prvý na Highgate.

„Zaplatenie dovolenky firemnou kartou“ – čo na to právo a dane? [ŠKOLENIE]

Hlavne menší podnikatelia podnikajúci napríklad prostredníctvom svojich s.r.o., zabúdajú na to, že obchodná spoločnosť (a teda aj s.r.o.) je korporačne, účtovne a ako aj daňovo striktne oddelená od jej majiteľa. Ak by tomu tak nebolo, spoločník s.r.o. by napríklad nemohol požívať výhody relatívne absolútneho obmedzeného ručenia za záväzky svojej spoločnosti. Bolo by totiž jednoduché podnikať s obmedzeným ručením spoločníka a zároveň firemný majetok využívať na súkromné účely.  

So stúpajúcou spoločenskou a ekonomickou situáciou na Slovensku a mierou informačného rozvoja vo verejnej správe bude pravdepodobne narastať aj vyspelosť slovenského podnikateľského sektora a možnosti štátu efektívnejšie bojovať proti týmto právnym a daňovým neduhom. 

Prvoplánovo sa to javí pre podnikateľa nerešpektujúceho tieto základné pravidlá ako zlá správa. Avšak práve súčasná legislatívna ako aj jej exekutívna poloha na Slovensku vie byť, po hlbšej úvahe, oveľa nekomfortnejšia.

S chaotickejším podnikateľským prostredím sa spája aj vyššia miera volatility predvídateľnosti rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy. Napríklad kauza Kiska a KTAG ukázala aká nevyspytateľná vie byť prax daňových úradov a orgánov činných v trestnom konaní. Išlo tam práve o uplatnenie si nákladov na údajnú súkromnú potrebu Andreja Kiska do daňových výdavkov spoločnosti. 

Ak by však na Slovensku týmto praktikám boli zavedené jasnejšie hranice a existovala by k tomu relevantná prax, daňovník by vedel dopredu odhadnúť, akú povahu bude mať sankcia za jeho daňový delikt (t.j. napríklad pokuta alebo trest odňatia slobody).

Firemné vs. súkromné peniaze

SZCO vs. jednoosobová s.r.o. vs s.r.o

Okrem veľmi veľkorysých paušálnych výdavkov (60 %), menšej administratíve a relatívne nízkemu daňovému zaťaženiu, si malí podnikatelia často vyberú SZČO (napr.: živnosť) aj vďaka jej praktickej flexibilite. Pri SZČO (aj živnosti) sa podnikateľ totiž nemusí zaoberať tým kedy a akým spôsobom si vyberie peniaze z podnikania, aby ich mohol využívať aj na súkromné účely. 

Jednoducho ich na súkromné účely použije.

Tzv. jednoosobé s.r.o. sú alternatívou k SZČO. Podnikatelia si ich vyberajú najmä vďaka: 

• obmedzenému ručeniu (aj keď tu existujú viaceré výnimky ako uvádzame vo videu „Zaplatenie dovolenky firemnou kartou“ – čo na to právo a dane?),
• fakultatívnej povinnosti platiť sociálne odvody (ak si podnikateľ nevypláca mzdu/odmenu štatutára – viac v Môžem mať vo vlastnej firme nulovú alebo minimálnu mzdu? alebo Oplatí sa platiť sociálne odvody? ),
• a 15 % sadzby dane z príjmov.

Na druhej strane medzi nevýhody zaraďujeme okrem rizík spojených s nevyplácaním si trhových miezd/odmien štatutára, používaním firemného majetku na súkromné účely aj praktické peripetie spojené so spomínaným právnym a daňovým oddelením spoločnosti od jej majiteľa. 

Ak chce totiž majiteľ legálne použiť zisk na súkromné účely, musí si vyplatiť dividendy (existujú aj iné možnosti, ale dividendy sú základnou, právom predpokladanou alternatívou), ktoré podliehajú zrážkovej dani.

Pri väčších spoločnostiach je účtovná a ekonomická transparentnosť prítomnejšia. Aj keď miera diskutovanej agresivity daňovníka je štandardne nižšia, ani väčšie spoločnosti sa nevyhnú technickým chybám. Ide napríklad o situácie, kedy sa využíva firemný majetok s plným odpočtom DPH pre súkromné účely zamestnancov, rozdávanie podielov na firme zamestnancom bez zdanenia a „zodvodnenia“ týchto príjmov, rôzne nepeňažné benefity a podobne. 

Platby z firemného vs súkromného účtu

V praxi nie sú zriedkavé situácie, kedy si podnikateľ z firemného účtu zaplatí zubára, lístky do kina alebo dovolenku v Thajsku. Okrem zjavných daňových dopadov, ktoré popisujeme čiastočne nižšie, alebo komplexnejšie vo videu („Zaplatenie dovolenky firemnou kartou“ – čo na to právo a dane?), tieto transakcie majú aj významné právne konotácie. 

V mimoprávnej terminológii ide o tunelovanie majetku spoločnosti za ktoré sú zodpovední nielen štatutár, ale aj samotný príjemca/príjemcovia týchto benefitov. A to môže mať trestnoprávne konzekvencie aj v súvislosti s inými, nedaňovými trestnými činmi (napríklad poškodzovanie veriteľa).

Najčastejšie príklady a chyby pri používaní firemných peňazí na súkromné účely

Nedávno som písal článok o „uznateľnosti“ nákladu na obstaranie drahých hodiniek. Inšpirovala ma aj prax pri vedení účtovníctva obchodných spoločností, kde svoju faktickú flexibilitu nezriedka dokazujú jej vlastníci/štatutári. Obdobne by sme mohli nazerať na obleky alebo drahšie automobily. Vzhľadom na súčasný apetít a nebojácnosť podnikateľov sa javí, že daňové benefity zahrnovania nákladov do daňových výdavkov ako aj pre účely DPH relatívne významne podporujú dopyt v ekonomike po luxusnejších statkoch.

Firemné auto a PHM na súkromné účely

Medzi takéto luxusnejšie statky patria v podnikateľskej praxi aj drahé automobily. Odpočet DPH spolu s možnosťou postupného uplatnenia obstarávacej ceny automobilu do daňových výdavkov je azda silnejší motivátor na kúpu automobilu na firmu ako dobre mierená reklama. 

Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ sa automobil využíva aj na súkromné účely, či už majiteľom spoločnosti, štatutárom alebo zamestnancom, je to potrebné zohľadniť nielen z daňového, ale aj z právneho hľadiska. Pokiaľ takýto majetok užíva vlastník spoločnosti bez primeraného protiplnenia (nájomné), je to v rozpore s Obchodným zákonníkom a štatutár ako aj predmetný vlastník, každý z inej právnej pozície, „ručia“ celým svojim majetkom.

Z daňového hľadiska je potrebné rozlišovať v akom režime sa predmetný automobil nachádza. Daňové zákony umožňujú daňovníkovi zohľadniť využívanie automobilu na súkromné účely. Dokonca v prípade dane z príjmov a sčasti aj DPH bol zákonodarca tak veľkorysý, že umožňuje daňovníkovi zahrnúť do daňových výdavkov 80 % nákladov na automobil (t.j. odpisy, opravy a ďalšie súvisiace náklady) a PHM bez toho, aby daňovník musel preukazovať rozsah využitia automobilu na súkromné účely. Je to významná pomôcka a v praxi časti využívaná.

Nie je to však také priamočiare. Problémom môže byť nejednoznačná klasifikácia nepeňažného príjmu či už zamestnanca alebo štatutára spoločnosti, ktorý im vzniká využívaním firemného majetku na súkromné účely. Problém je taktiež DPH, keďže zákon o DPH pri obstaraní automobilu sčasti aj na súkromné účely nepozná paušálny odpočet 80 % ako tomu je pri zákone o dani z príjmov. To, čo  sa tak javí veľkorysé z hľadiska dane z príjmov, môže byť pri krížovej daňovej kontrole na DPH trojským koňom. 

Rovnako ako aj pri iných typoch nákladov firmy, aj tu je dôležité pamätať na trestnoprávny rozmer prípadnej hrubo agresívnej daňovej optimalizácie. Klientom, aj v mnohých mojich prednáškach a článkoch zdôrazňujem, že hranica prekročenia z pásma „pokuty“ do pásma trestnoprávnej zodpovednosti je na Slovensku (nielen na Slovensku) veľmi nejasná. Tým je poskytnutý široký priestor pre orgány činné v trestnom konaní pri uplatňovaní vlastnej, aj svojvoľnejšej, úvahy. Viac k tejto téme nájdete vo videu („Zaplatenie dovolenky firemnou kartou“ – čo na to právo a dane?).

Dovolenka z firemných peňazí

Dovolenky daňovníci pre účely zníženia daňovej povinnosti radi označujú za pracovné cesty. Relatívne intenzívne som sa tejto téme aj z praktických skúseností z daňových kontrol venoval na mojej prednáške : Prináša „Dankova 15% daň“ nové možnosti pre daňovú optimalizáciu? 

Daňovníci tak napríklad výlety do juhovýchodnej Ázie klasifikujú za obchodné cesty s cieľom získať nových zákazníkov alebo dokonca ako nevyhnutnosť pre účely načerpania nových pracovných inšpirácií. V tomto článku na rozobratie tejto problematiky nie je úplne priestor, ale pri obhajovaní týchto pozícií treba mať na pamäti základnú procesný vzťah medzi daňovým úradom a daňovníkom. Dôkazné bremeno leží primárne na pleciach daňovníka.

Nehnuteľnosť z firemných peňazí

Investičným dopytom po nehnuteľnostiach otriasla novela zákona o DPH z roku 2018 na základe ktorej sa prenájom bytov, apartmánov a rodinných domov považuje ako oslobodený od DPH. To znamená, že štandardný business model s kúpou nehnuteľnosti s odpočtom DPH na prenájom už nie je možné praktizovať v takej forme a v takom rozsahu ako tomu bolo do konca roku 2018. 

Napriek tomu však záujem o „daňovo zvýhodnené“ kúpi investičných nehnuteľností je stále veľmi vysoký. 

Viac o daňovo – odvodových aspektoch kúpy a prenájmu nehnuteľnosti.

Okrem odpočtu DPH sú pre daňové modelovanie s nehnuteľnosťami v praxi štandardné rôzne ďalšie scenáre. Ide napríklad o prenájom kancelárie v byte alebo opravy na firemné účely. Ide o veľmi časté situácie z praxe. Viac o tom vo videu (Viac o daňovo – odvodových aspektoch kúpy a prenájmu nehnuteľnosti) alebo na osobnej konzultácií.

Reštaurácie a alkohol z firemných peňazí

Zákon o dani z príjmov vo veľmi obmedzenej miere umožňuje zaradiť náklady na reprezentáciu do daňových výdavkov. Obdobne je to aj pri DPH. V prípade, ak sa v účtovníctve spoločnosti objavia náklady na reprezentáciu vo väčšom rozsahu a bez relevantného zdôvodnenia, daňový úrad takéto náklady môže považovať za príjmy štatutára alebo vlastníka spoločnosti. V takom prípade v praxi potom vznikajú odlišnosti v klasifikácií týchto príjmov. Daňový úrad ich môže považovať za dividendy, príjem zo závislej činnosti alebo ostatný príjem. Presná kvalifikácia závisí od okolností daného prípadu ako aj preferencie správcu dane. Z pohľadu daňovo-odvodového zaťaženia existuje významný rozdiel, či daňový úrad tieto príjmy reklasifikuje na dividendy a nie na príjem zo závislej činnosti alebo ostatný príjem.

Firemný telefón na súkromné účely

Veľmi častým prípadom v praxi je využívanie drobného hmotného majetku na súkromné účely. Asi najvypuklejším príkladom z praxe je práve firemný mobilný telefón na súkromné účely. Tu platia do veľkej miery rovnaké pravidlá ako pri automobiloch. Problematické to tak môže byť hlavne z hľadiska DPH.

Daňová optimalizácia

Vo všeobecnosti o možnostiach daňovej optimalizácie nájdete viac informácií v sekcii: “Daňová optimalizácia” alebo na stránkach našej advokátskej kancelárie Highgate Group. Aj manévrovanie a schopnosť obhájenia nákladov ako daňové výdavky alebo dodania, pri ktorých je možné uplatniť odpočet DPH je súčasťou daňovej optimalizácie. O to viac je daňová optimalizácia komplexnejšia, ak klienta zastupujeme pri prípadných daňových kontrolách.

Príklad z praxe

Pozrime sa na prípad z praxe: náklady na sponzoring športového klubu alebo nejakého spoločenského podujatia. Prax daňových úradov je dnes taká, že takéto sponzorovanie vo všeobecnosti nepovažujú za relevantnú aktivitu pre subsumovanie daného nákladu pod daňový výdavok a náklad pri ktorom je možné uplatniť si odpočet DPH. 

Avšak, pokiaľ danému nákladu vtesnáte inú praktickú optiku, daňový úrad sa už na predmetné náklady môže pozerať ako náklady súvisiace s dosahovaním príjmov a uskutočňovania zdaniteľných obchodov na výstupe. Pre identifikáciu tejto hranice je potrebné poznať príslušnú slovenskú, ale aj českú judikatúru, ktorá v tomto smere poskytla celkom zmysluplné poznatky. 

Okrem sponzoringu v ekonomickej praxi existuje množstvo iných prípadov, pri ktorých hranica medzi „uznateľnosťou“ a „neuznateľnosťou“ nie je v praktickej rovine jednoznačne rozpoznateľná. Môže ísť napríklad o náklady na kúpu nehnuteľnosti s odpočtom DPH, pri zdaňovaní kryptomien alebo spomínanej kúpe drahých hodiniek. 

Daňová optimalizácie je hlavne o poznaní práva a hraníc v ktorých sa daňovník môže pohybovať. S tým vám radi pomôžeme. 

Na záver

Téma využívania firemného majetku na súkromné účely je tak veľmi komplexná a prípadné sankcie za daňové ako aj právne delikty môžu byť rôznorodé. Nejde iba o to, či si môžete „dať mikrovlnku do nákladov, lebo si v nej zohrievate obed počas home office“. Aj vzhľadom na spomínanú nepredvídateľnosť rozhodovacej činnosti rozhodovacích orgánov, odporúčam minimálne pri väčších transakciách posudok advokáta. Pri zachovaní dobrej viery práve takýto posudok chráni pred trestnoprávnou zodpovednosťou.

Článok Firemné peniaze na súkromné účely: príklady a najčastejšie chyby je zobrazený ako prvý na Highgate.

Pandémia, okrem toho čo je často skloňované, priniesla napríklad aj zmenu v nazeraní zákonov na zákonnosť vyplácania si peňazí zo spoločnosti. Rovnako zvýšila apetít štátu na ešte asertívnejšie vnímanie určitých právnych a daňových súvislostí (napríklad boj proti agresívnej daňovej optimalizácii, sankciu zhabania časti majetku a podobne).

Majetok spoločnosti nie je majetok jej vlastníka

V súvislosti s podnikaním cez obchodné spoločnosti si treba v prvom rade uvedomiť, že spoločnosť je samostatným právnym subjektom oddeleným od jej ultimátneho majiteľa – fyzickej osoby. Toto tvrdenie neznamená len akési právne klišé, ale má významné právne a daňové konsekvencie. Napríklad za určitých okolností môže byť vyberanie/posielanie finančných prostriedkov z vlastnej spoločnosti dokonca trestným činom. V menej závažných prípadoch ide o rôzne daňové riziká, či nezákonnosť vyplatenia starých ziskov. 

Vysoká pokladňa alebo nevyplatené zisky

V praxi je úplne prirodzené pri menších spoločnostiach si menšie zisky vôbec nevyplácať. Podnikateľ má pocit, že s finančnými prostriedkami vlastnej spoločnosti môže voľne disponovať a kedykoľvek si ich tak v akejkoľvek forme vyplatiť alebo jednoducho vybrať z účtu. Navyše, pri menších číslach a vlastníkmi riadených spoločnostiach, nie je pre takýchto vlastníkov štandardne komfortné platiť pri výplate zisku 7 % zrážkovú daň z dividend. O to menej finančne komfortné je vyplácať si štandardný plat ako zamestnanec vo vlastnej s.r.o. (inej obchodnej spoločnosti) alebo odmenu konateľa (hlavne kvôli vysokým odvodom).

Výsledkom tak býva napríklad vysoká pokladňa, pohľadávky voči vlastníkom v súvahe (pôžička spoločníkovi) alebo vysoký nevyplatený zisk. A ak by v takejto situácii došlo u predmetnej spoločnosti k finančným problémom, mohlo by to mať nasledujúce právne dopady (podľa situácie, ktorá tomu predchádzala): 

• ručenie štatutára celým svojim majetkom za nesúlad pokladne s reálnym stavom;
• záväzok vlastníka uhradiť spoločnosti celú svoju pohľadávku, pričom takýto vlastník je v spojitosti s týmto záväzkom exponovaný do výšky celého svojho majetku;
• zodpovednosť vlastníka za úpadok spoločnosti (napríklad aj za vyplatenie dividend), kde vlastník zodpovedá celým svojim majetkom; alebo
• nezákonnosť vyplatenia ziskov zo spoločnosti;

Netransparentné vyplácanie z firmy a prax daňových úradov

Prax daňových úradov je v tomto ohľade rôznorodá. V niektorých prípadoch však daňové úrady majú tendenciu takéto nepomenované príjmy vlastníkov zo spoločnosti reklasifikovať na príjmy zo závislej činnosti (t.j. zdaňovať a následne „zodvodňovať“ ako +- príjmy zamestnancov) alebo na tzv. ostatné príjmy. Tie podliehajú 19 % / 25 % sadzbe dani z príjmov a 14 % zdravotnému odvodu. 

Vyplácanie dividend

Obchodný zákonník zakazuje spoločnosti rozdeliť čistý zisk alebo iné vlastné zdroje vlastníkom, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok. Tu treba upozorniť, že medzi vyplatením ziskov a úpadkom nemusí byť priama časová súvislosť. A to je v čase pandémie veľmi dôležitá poznámka. Za určitých okolností sa tak vlastník legálne k týmto ziskom nemusí vedieť dostať. Pokiaľ spoločnosť vyplatí dividendy „za pekného počasia“, vlastník sa môže čiastočne viacerým rizikám preventívne vyhnúť. V niektorých prípadoch je dokonca možné vyplatiť dividendy aj bez toho, aby sa uplatnila 7 % zrážková daň z dividend a tak takéto právne štruktúrovanie vie mať aj príjemné vedľajšie účinky.

Rovnako sa vlastník nemusí vedieť legálne dostať k finančným prostriedkom vo svojej spoločnosti, ak tá má záporné imanie, alebo sa nachádza v tzv. kríze. Pri niektorých typoch biznisov (napríklad prenájom nehnuteľností) je takáto finančná situácia úplne bežná a štandardná. Napriek tomu však isté obmedzenia existujú a aj v kontexte vyššie uvedených rizík na ne netreba zabúdať. 

Nastavovanie štruktúry po právnej a daňovej stránke

V rámci našej kancelárie Highgate Group radíme našim klientom pri nastavovaní ich podnikateľského fungovania z právneho a daňového hľadiska. Tých právnych nástrah je dnes v právnom poriadku a úrovni právneho a daňového systému na Slovensku nesmierne veľa. V súvislosti s touto témou to nie je iba otázka vyplácania zisku/finančných prostriedkov zo spoločnosti počas pandémie a prípadné daňové hľadiská. Od 1.1.2021 podnikateľov zaujímajú aj otázky ochranného opatrenia zhabania časti majetku či zaistenie vecí, ktoré štát po novom vie relatívne flexibilne a dostatočne invazívne aplikovať v takej miere, že podnikateľ stratí aj pevnú pôdu pod nohami. Rovnako sa javí byť riziková pre podnikateľov aj nová právna úprava legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Jej efekty môžu byť pre podnikateľov veľmi negatívne a to aj pri úplne banálnych podnikateľských prešľapoch. 

Právne a daňové prostredie je čoraz komplexnejšie. Komplexnejší je aj podnikateľský život. A aj práve preto je rozumné sa týmto výzvam venovať radšej preventívne. 

Tomáš Demo z našej advokátskej kancelárie sa tejto téme venoval bližšie z právneho hľadiska tu alebo v odbornom názore pre denník SME tu.

Článok Vyplácanie peňazí z firmy počas pandémie je zobrazený ako prvý na Highgate.