Okrem toho Highgate Law & Tax oslavuje aj svoje víťazstvo v kategórii „Kapitálové trhy“, čím sa ukázala ako komplexná právnická firma s rozsiahlym odborným portfóliom a schopnosťou úspešne zvládať rôznorodé právne výzvy.

Galavečer udeľovania ocenení, ktorý bol organizovaný mediálnou a vzdelávacou skupinou EPRAVO Group a týždenníkom TREND, sa konal v priestoroch hotela Double Tree by Hilton v Bratislave. Pre Highgate Law & Tax to bola nielen príležitosť osláviť svoj úspech, ale aj poďakovať svojim klientom a partnerom za ich dôveru a podporu, bez ktorej by tento míľnik nebol možný.

Tento dvojitý triumf potvrdzuje vynikajúcu reputáciu Highgate Law & Tax v oblasti práva a daňových služieb a posilňuje jej postavenie popredného hráča na trhu právnych služieb na Slovensku.

Článok Highgate Law & Tax a jej dvojitý triumf v prestížnej súťaži Právnická firma roka je zobrazený ako prvý na Highgate.

Rozmeňme si teda na drobné, čo sa vlastne prijalo:

Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako nepeňažné plnenie nadobudnuté zamestnancom formou zamestnaneckých akcií ocenených v ich nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na zamestnanca v súvislosti s výkonom závislej činnosti vykonávanej pre zamestnávateľa, ktorého akcie alebo obchodný podiel takto získal, ak:

1. tento zamestnávateľ nevyplácal podiely na zisku (dividenda) zo zisku obchodnej spoločnosti odo dňa registrácie podľa § 49a a to až do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom ich prvýkrát vyplatil;
2. tieto zamestnanecké akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu,39b) a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom

V podmienkach slovenského podnikateľského sveta sa to dá zjednodušiť takto: oslobodené od dane je získanie podielov od zamestnávateľa pre ktorého vykonáva ESOPista činnosť, ak zamestnávateľ nevyplácal dividendy v období od svojho vzniku a to až do konca roka predchádzajúceho roku, keď ich prvýkrát vyplatil. Podobne to platí aj pre samostatne zárobkovo-činné osoby („SZČO„).

Žiaľ, existuje relatívne zreteľný rozkol medzi ambíciou ESOP novely a schopnosťou jej jazykového vyjadrenia priniesť všeobecnú zhodu o jej obsahu. Je síce pravda, že právny text (t.j. ESOP novela) musí vzhľadom na jeho prijatie vopred na neurčitý počet prípadov požívať istú mieru jazykovej otvorenosti, ESOP novela však vykazuje bazálne znaky významového a sčasti aj jazykového chaosu.

Výklad 1: Ak by som sa mal uspokojiť s jej mechanickým výkladom, tak od dane je oslobodený každý takýto ESOP. Každý jeden zamestnávateľ totiž nevyplácal dividendy v čase od svojho vzniku do momentu, kým ich prvýkrát vyplatil. Takýto výklad je však zjavne v rozpore s autentickým výkladom. Zákonodarca toto nechcel povedať (viď pozmeňujúci a doplňujúci návrh v NRSR). Rovnako to tak nevykladá ani finančná správa v tejto informácií („Dostupný výklad“).

Výklad 2: Javí sa, že finančná správa ako aj Ministerstvo financií SR vykladá ESOP novelu relatívne neštandardne a to nielen čo do možných dôsledkov, ktoré budú v praxi vznikať, ale aj z hľadiska vytvorenia nového precedensu. Pokiaľ totiž dôjde k nadobudnutiu podielu ESOPistom na spoločnosti v januári 2024 a k výplate zisku (akéhokoľvek) v decembri 2024, zamestnávateľ (alebo SZČO) musí „dodaniť“ januárové nadobudnutie podielu po 11-12 mesiacoch. Nepeňažný príjem tak vie byť istú dobu nezdaniteľným príjmom a v nejakom momente v budúcnosti sa zmení na zdaniteľný príjem. Zaujímavý konštrukčný precedens.

Takýto pohľad však má svoj zákonný podklad v gramatickom výklade, ktorý slovné spojenie „a to až…“ viaže k oslobodeniu príjmu zo získaných podielov a nie k obdobiu nevyplácania dividend. Zvláštna voľba syntaxu pre takýto zámer výkladu. Zároveň však má takýto výklad aj nedomyslené aplikačné konsekvencie:

• Čo keď sa zamestnávateľ rozhodne v zmysle § 5 ods. 3, písm. d) ZDP nenavýšiť nepeňažné plnenie (nevyužije tzv. „brutovanie“)? V kontexte niektorých situácií podľa § 35 ods. 3, písm. a) ZDP sa bude zamestnancovi príjem spätne zdaňovať? A ako so sociálnym a zdravotným poistným?
• Aký dopad to bude mať na aplikáciu sankcií? Predstavme si, že príjemcom ESOP podielov je živnostník, ktorý vo február 2024 ukončí činnosť, a teda tento príjem nezahrnie do zdaniteľných príjmov. Ako ten príjem zahrnie do základu dane, aby nebol sankcionovaný?
• Aký dopad to bude mať na zdravotné a sociálne poistné a súvisiace sankcie?
• Ako sa ESOPista dozvie o výplate dividend dodatočne, ak už medzičasom predal svoj podiel v spoločnosti?

Výklad 3: Ak pripustíme možnosť aplikácie výkladu 2, musíme tým pádom pripustiť aj taký výklad, ktorý hovorí, že nadobudnutie podielu za cenu nižšiu ako je trhová cena je od dane oslobodené, ale iba do momentu, kým spoločnosť raz tie prvé dividendy vyplatí (čiže nie je tam obmedzenie iba na ten jeden kalendárny rok). A teda, ak spoločnosť vyplatí dividendy v roku 2050, ESOPista/spoločnosť by museli nepeňažný príjem dodatočne zdaniť. Znie to síce absurdne, ale čo bráni štátu neaplikovať takýto výklad? Kde ESOP novela toto spätné zdaňovanie obmedzuje iba na situácie, ktoré nastanú v tom istom kalendárnom roku? Spoliehať sa na rozumný (eventuálne axiologický) výklad právnych noriem v slovenských podmienkach nemusí byť úplne rozumné. Videli sme to v prípade Andreja Kisku a jeho daňovej kauzy. Mimochodom, ak by vás táto téma zaujímala, dávnejšie som k tomu dal rýchly daňovo-právny exkurz tu (Naozaj spáchal Andrej Kiska ako konateľ KTAG trestný čin?).

Výklad 4: To, čo má byť podľa ESOP novely od dane oslobodené je „zamestnanecká akcia“. To implikuje, že oslobodenie sa aplikuje iba na situácie, ak ESOPista získava takýto podiel zadarmo. ESOP novela totiž nehovorí o oslobodení nepeňažného plnenia nadobudnutého z titulu rozdielu medzi reálnou hodnotu podielu a jeho obstarávacou hodnotou uhradenou zamestnancom. Je dostatočné na oslobodenie hodnoty nepeňažného príjmu použiť argument a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu)?

Výklad 5: ESOP novela nedáva skalopevnú odpoveď ani na sumu príjmu, ktorá má byť od dane oslobodená. Dostupný výklad sa síce snaží interpretovať oslobodenie tak, že oslobodzujú celý príjem (t.j. reálna hodnota podielu) a pre účely ocenenia takto nadobudnutých podielov u ESOPistu sa má použiť ich nominálna hodnota. A takýto výklad je aj e-ratione legis.

Problém však je, že (i) takýmto výkladom vytvárame v ZDP zjavne neprimeranú štrukturálnu nesystémovosť a (ii) odvolávka v ESOP novele na § 25a a iba pri podieloch na SRO nedáva úplne zmysel. Fyzická osoba nepodnikateľ totiž oceňuje nadobudnutý finančný majetok podľa § 8 ods. 5 a nie podľa § 25a ZDP. Takýto výklad e-ratione legis tak predstavuje „pandorinu skrinku“ do „nečitateľnosti“ ZDP. Ak by sme totiž Dostupnému výkladu pripísali správnosť, znamenalo by to, že pri akomkoľvek predaji finančného majetku by sme museli čítať každé jedno ustanovenie ZDP a hľadať v nich špeciálne úpravy k oceneniu finančného majetku. A to je vzhľadom na znenie § 8 ods. 5, písm. a) a § 25a ZDP systematický nonsens. Navyše tento výklad zároveň odporuje teórií zdaňovania, o ktorej som v krátkosti písal v predošlom newslettri).

Ak sa teda na vetnú skladbu ESOP novely pozrieme cez prizmu systematickej metódy výkladu a teórie zdaňovania, od dane by mala byť oslobodená iba nominálna hodnota podielov a nie ich reálna hodnota („nepeňažné plnenie nadobudnuté zamestnancom formou zamestnaneckých akcií ocenených v ich nominálnej hodnote“ – ocenených sa viaže k akciám a určuje výšku oslobodeného nepeňažného plnenia). A v iných obdobným situáciách platí, že rozdiel medzi reálnou hodnotou a takto ocenenou hodnotou sa, aj v zmysle názoru finančnej správy, musí zdaňovať, a teda aj „zodvodňovať“ ako nepeňažný príjem.

Akokoľvek, javí sa (s istou mierou preháňania), že, ak by ESOP novela mala takýto normatívny text: „Oslobodenie od dane je získanie podielov od zamestnávateľa, ak je takéto oslobodenie spravodlivé“, asi by to bolo z hľadiska kvality právnej normy rovnaké. Berúc do úvahy v súčasnosti aktuálnejší nárek nad nepredvídateľným statusom Slovenska ako právneho štátu, toto nie je ideálne legislatívne prostredie.

Navyše, okrem interpretačných problémov má ESOP novela aj viaceré ďalšie nedostatky:

• ESOP novela nevenovala žiadnu pozornosť kontraktorom SRO, ktorí sú v praxi veľmi jasnou alternatívou ku kontraktorom SZČO.
• ESOP novela neumožňuje získavanie podielov napríklad na družstve, pričom vieme, že práve družstvo vo viacerých robustných štruktúrach nahrádza rigidnosť iných právnych foriem;
• ESOP novela má obmedzený aplikačný potenciál na absolútne štandardné ESOP štruktúry, pri ktorých sa podiely nezískavajú priamo na výkonnej spoločnosti, pre ktorú zamestnanec/SZČO vykonáva činnosť, ale v špeciálne určenej spoločnosti;
• ESOP novela nemusí zachytávať ani situácie, kedy podiel na spoločnosti ESOPista získava od spoločníka;
• ESOP novela nevenuje žiadnu pozornosť reálnym podielom, ktorých kvalita je právne obmedzená (bad leaver klauzuly, prevoditeľnosť, …);
• ESOP novela zdaňuje predaj podielov v SRO, ale z dôvodu medzi nebom a zemou, nezdaňuje predaj akcií.

Tieto štruktúry sú absolútne štandardné a vychádzajú z časti z potrieb korporátneho práva (napríklad SRO nemôže flexibilne vlastniť svoj podiel alebo je nutná eliminácia vysokého počtu spoločníkov alebo vysokej hodnoty minimálneho vkladu), preferencie kontraktorov ako aj požiadaviek investorov. Tieto potreby sú relatívne všeobecne známe, preto mi nie je jasné, prečo nie sú zohľadnené v ESOP novele.

ESOP novela opäť raz naplno demaskovala kvalitu a (ne)kompetentnosť normotvorného procesu na Slovensku. Rovnako ako pri krypte novele, ktorá napríklad chcela zaviesť nezdaňovanie výmen krypto aktív (viac som o tom hovoril napríklad v tomto videopodcaste alebo písal detailnejšie tu), tak aj pri ESOP novele dobrý úmysel nebol prevedený do zodpovedajúceho jazykového vyjadrenia. A to značne podkopáva nielen právny štát, ale aj efektivitu podnikania na Slovensku.

Výklad ESOP novely je preto nejednoznačný a jej aplikácia nepredvídateľná. My sme tak stále nútení hľadať pre klientov alternatívne štruktúry a riešenia ako ESOP intra legem nezdaňovať. A v horšom prípade sú dokonca v praxi alternatívou situácie, kde spoločnosti zdaňovaniu ESOPov nepripisujú žiadnu imperatívnu váhu. V oboch prípadoch je to podnikateľské prostredie, ktoré na tom z dlhodobého hľadiska tratí. A to zbytočne vyššími nákladmi na poradcov (nás) a/alebo existenciou neférového, arbitrážneho a netransparentného prostredia.

Ak by ste mali otázky, kľudne sa mi ozvite. Pre viac týchto informácií, odoberajte náš newsletter.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok ESOP novela: 5 rôznych výkladov a to sme len na začiatku je zobrazený ako prvý na Highgate.

Práve téme ESOPov sa Highgate Group venuje veľmi intenzívne. Známy je status Petra Vargu na LinkedIn (nájdete ho tu), ktorý podnietil k ďalším diskusiám a dokonca pravdepodobne aj k zákonnej úprave účinnej od 2024. Tá síce nereflektuje všetky technické problémy danej novely, ale aspoň adresuje ten základný rozkol medzi ambíciou ESOP novely a schopnosťou jej jazykového vyjadrenia priniesť všeobecnú zhodu o jej obsahu.

Konferencie o ESOPe

Highgate Group zorganizoval už tri konferencie o ESOPe. Prvá ešte v roku 2019, kedy táto téma postupne zapĺňala spoločenský priestor.  Okrem prednášok od Petra Vargu a Tomáša Dema sa jej aktívne zúčastnili aj stálice slovenského venture capitálového sveta a síce Juraj Vaculík, Jaroslav Ľupták a Viktor Mikulášek.

V roku 2022 sme organizovali obrovskú konferenciu pre IT a digitálne spoločnosti, kde jednou z tém bol aj ESOP a prednáška Petra Vargu a Tomáša Dema na túto tému.

Vzhľadom na dramaticky rozvíjajúcu sa prax týmto smerom však téma ESOP požadovala prezentačne komplexnejší obraz, a tak sme sa rozhodli iba k tejto téme zorganizovať v roku 2023 samostatnú konferenciu. Vypredaný HubHub (cca 100 ľudí) bol jasným dôkazom, že táto téma je témou nielen startupov, ale kritickej časti slovenských spoločností.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Peter Varga o zdaňovaní ESOPu na Flagship Event pre SLOVCA 2023 je zobrazený ako prvý na Highgate.

V troch vstupoch sme sa sústredili na best practice v slovenských firmách, a to od procesu nastavenia fungujúceho ESOP programu s kreatívnymi návrhmi na typy odmeňovania zamestnancov a s tým spojeným minimalizovaním daňových a odvodových implikácii. Rovnako sme sa venovali prístupom k správnemu ohodnoteniu spoločnosti pri vydaní ESOP, plynule sme pokračovali k téme aktuálnych trendov spojených s vydávaním zamestnaneckých akcií až po nastavenie (rôzne prístupy) a manažérske riešenie situácii Good Leaver / Bad Leaver.

Pre tých, ktorí konferenciu nestihli, prinášame v tomto článku malú ochutnávku toho, čomu sme sa na ESOP konferencii venovali. Koho by téma zaujímala ešte hlbšie, je pripravený videozáznam z konferencie, ktorý nájdete tu.

Prezentujeme najmä ako dôležité je správne nastavenie celej štruktúry hneď v ranných začiatkoch ESOP programu, zohľadňujúc potencionálny rast firmy, vstup investora alebo aj legislatívne novinky, ktoré vedia pri správnom nastavení zefektívniť existujúci ESOP program.

Čo brať do úvahy pri ESOPe?

ESOP je komplexnou témou na ktorú sa nestačí nazerať len právnou a daňovou optikou. V prvom kroku je samozrejme dôležité pracovať s predstavou ESOPistu a poznaním firmy, ktorá zamýšľa nastaviť ESOP program. Následne je potrebné brať do úvahy ďalšie otázky ako:

• Ekonomické nastavenie – psychológia a manažment, Good Leaver / Bad Leaver, vesting / cliff period, opcia / akcia / tieňová akcia;
• Daňové nastavenie – ohodnotenie spoločnosti, momenty zdanenia, strike price;
• Právne nastavenie – administratíva, flexibilita a ochrana zakladateľov/spoločnosti, hlasovacie a ekonomické práva.

Našou úlohou je teda pre klienta „pod jednou strechou“ zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a poskytnúť mu najideálnejšie ekonomické, právne a daňovo-odvodové nastavenie opčného programu, zahrňujúce servis ako:

• drafting tzv. ESOP zmlúv;
• drafting tzv. “šuflíkových zmlúv”;
• daňovo-odvodové posúdenie a návrh konkrétnej ESOP štruktúry;
• návrhy na minimalizáciu rizík pri prípadnej daňovej kontrole;
• samotná exekúcia korporátnych zmien;
• zakladanie ESOP štruktúry s využitím zahraničnej spoločnosti; alebo
• predchádzanie ako aj eventuálne riešenie Bad Leaver situácií.

Základné podmienky ESOPu

Koncept ESOPu prináša so sebou mnohé pojmy a je potrebné, aby sa nad nimi klient zamyslel pred tým, ako začneme nastavovať pre neho konkrétnu stratégiu. Ide najmä o rozhodnutie, aké podmienky sa v ESOPe nastavia. Týka sa to hlavne:

• ESOP pool – percentuálny podiel z celkového počtu akcií spoločnosti v obehu, ktorý sa ponúka zamestnancom ako nástroj na nábor a/alebo udržanie zamestnancov.
• Strike price – známa aj ako realizačná cena. Cena (určená v čase udelenia), za ktorú si zamestnanec môže kúpiť akcie.
• FMV – fair market value – cena, na ktorej by sa dohodli potenciálny kupujúci a potenciálny predávajúci, pričom ani jeden z nich nie je povinný konať a obaja majú primerané vedomosti o príslušných skutočnostiach. Na určenie FMV sa bežne používajú tri metódy, a to metódy Discounted Cash Flow, Public Market Comparables, Precedent Transactions.
• Vesting period – doba počas ktorej akcie „dozrievajú“. Je iba na spoločnosti akú dobu si zvolí – štandardne je to napríklad 4 roky.
• Cliff period – podržanie účasti na ESOPe napríklad v prípade nového zamestnanca. Spoločnosť teda môže určiť, že vesting period začne plynúť až po určitom období, napr. o rok.
• Good leaver/ bad leaver – klauzula bad leaver umožňuje spoločnosti získať späť nadobudnuté opcie zamestnanca, ktorý odíde za vopred stanovených podmienok. Pri good leaver dochádza v podstate k „dozretiu“ akcie.

Čo môže spôsobiť zle nastavený ESOP?

ESOP funguje ako silný motivačný a odmeňovací nástroj na získanie a udržanie si zamestnancov, či zníženie fluktuácie v spoločnosti. Zároveň však motivuje zamestnancov k lepším pracovným výkonom, s čím sa spája aj rast danej spoločnosti. Toto však platí iba za predpokladu, že je ESOP nastavený správne a efektívne. V praxi sa stretávame aj s opačnými situáciami, kde musíme riešiť „dead equity“ vo firme, a síce „nepracujúceho ESOPistu“, ktorý už ale má pridelený reálny, hmatateľný podiel na spoločnosti.

Zle nastavený ESOP môže pôsobiť na zamestnancov aj demotivačne, čo je opakom účelu takéhoto programu. Napríklad po uplynutí „vesting period“ môže nastať u zamestnanca strata motivácie vykonávať svoju prácu tak efektívne ako počas tejto doby dozrievania akcií. Preto je potrebné nastaviť ESOP takým spôsobom, aby zamestnanci aj po uplynutí „vesting period“ mali motiváciu v spoločnosti pracovať, či zotrvať.

Jedným z dôvodov demotivácie zamestnanca vie byť aj zlé nastavenie Good Leaver / Bad Leaver podmienok. V praxi častokrát riešime rôzne „bad leaver“ situácie, ktoré si zväčša vyžadujú sofistikovaný a komplexný prístup. Preto je pre spoločnosti najideálnejšie už dopredu preventívne nastaviť tieto podmienky jasným a prakticky exekvovateľným jazykom a spôsobom. Nastavenie férových podmienok sa samozrejme týka aj „good leaver“ situácie.

Pri nastavovaní ESOPu je viac ako žiadané komplexne predvídať všetky potenciálne problematické situácie a jednou z nich je práve aj možný spor o hodnote podielu a teda, ako stanoviť „fair market value“ (FMV), akými metódami ohodnotiť firmu alebo napríklad Start-up s jedinečným produktom a ťažkou predvídateľnosťou jeho rozvoja v ďalších fázach, a na koho je vhodné sa obrátiť s vypracovaním FMV pri vašom business modely.

Druhy zamestnaneckých „podielov“

Spoločnosť má možnosť výberu, aký druh „podielov“ svojim zamestnancom ponúkne. V podmienkach Slovenskej republiky ide najmä o:

• Opcie na obchodné podiely/akcie;
• Akcie a obchodné podiely;
• Tieňové obchodné podiely/akcie.

Už v tomto kroku pri výbere druhu podielov, je potrebné zvažovať ekonomické a daňovo-odvodové dopady. S voľbou druhu podielov je nepochybne spojená aj voľba právnej formy ESOPistu, kedy naša právna úprava nám dáva na výber štyri možnosti, ktorých výber záleží od konkrétnych reálií zamýšľanej štruktúry, a to:

• Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.);
• Akciová spoločnosť (a. s.);
• Jednoduchá spoločnosť na akcie (j. s. a.);
• Družstvo; alebo
• Alternatívne formy.

Každá právna forma má svoje špecifiká, či svoje výhody a nevýhody. Už na konferencii sme načrtli podstatné výhody menej využívanej právnej formy družstva, ako aj use-casy správneho nastavenia v praxi. Dôležité je však podotknúť, že neexistuje niečo ako „najsprávnejší“ výber právnej formy, ale v každom prípade je veľmi dôležité komplexne posúdiť, ktorá právna forma je pre daný prípad tým „najideálnejším“ výberom.

V praxi sa relatívne často stretávame s vytváraním ESOP štruktúry v zahraničí. Existuje na to viacero legitímnych dôvodov:

Štandardné míľniky pri ESOPe

ESOP v sebe skrýva určité „míľniky“ ktorým je taktiež potrebné jasne nastaviť podmienky, za ktorých nastanú. Máme na mysli nasledovné:

• Udelenie opcie;
• Vykonanie opcie;
• Nadobudnutie akcie;
• Predaj akcií.

V prípade zamestnaneckých akcií v praxi nastáva z nášho pohľadu základný problém, a to otázka okamihu zdaňovania. Zákon o dani z príjmov predpokladá vznik nepeňažného príjmu – zdanenie – v momente nadobudnutia zamestnaneckých akcií zamestnancom. Pri opciách existujú názory, že moment zdanenia nastáva ešte o niečo skôr. Takýto postup však odporuje princípu zdaňovania, kedy k zdaneniu pri nadobudnutí zamestnaneckých akcií má dôjsť v momente, kedy ani zamestnávateľ, ani zamestnanec nedisponujú peňažným príjmom, z ktorého je možné daň a odvody zaplatiť.

Pre našich klientov sa preto snažíme nájsť legálne spôsoby nastavenia ESOP štruktúry tak, aby sme odklonili moment zdanenia do momentu reálne získaného peňažného príjmu, poprípade znížili sadzbu daní a odvodov, či minimalizovali riziká pri prípadnej daňovej kontrole.

Ako sme uviedli na viacerých konkrétnych prípadoch na konferencii, každého klienta je potrebné posudzovať ad hoc, a neexistuje akýsi univerzálny vzor, ktorý sa len preklopí na firmu bez poznania požiadaviek klienta. V každom prípade radi vytvoríme a zabehneme tailor-made riešenie pre ten Váš business s optimálnym prienikom zákonnej a daňovo efektívnej štruktúry.

Zdaňovanie ESOP u zamestnancov/kontraktorov

Nedávno prijatá novela zákona o dani z príjmov minimálne vyvolala pozitívny ohlas v rámci startup prostredia. Podľa pravidiel účinných pred touto novelou bolo potrebné kritickú časť podielov udelených zamestnancovi alebo kontraktorovi zdaňovať ako nepeňažný príjem. Vymýšľali sa v praxi preto rôzne argumentácie a štruktúry, aby sa toto riziko eliminovalo. Novela mala za cieľ toto zdanenie posunúť do momentu realizácie príjmu v podobe „EXIT“ podielu.

Napriek určite ušľachtilému motívu však novela nie úplne adresuje túto potrebu a javí sa, že môže byť v praxi nevyužitá bez daňových rizík. Je teda možné, že nová právna úprava ešte bude podliehať určitým zmenám.

Airdropy pre zamestnancov/kontraktorov a iné formy odmeňovania

V súvislosti s rozvojom ekosystému okolo krypto aktív sa v praxi čoraz častejšie stretávame s distribúciou rôznych krypto aktív pre členov tímov. Aj tejto sme sa na konferencii venovali.

Ak vás táto téma zaujala a chceli by ste o nej vedieť viac, videozáznam z konferencie nájdete k dispozícii priamo tu pod článkom.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o zamestnaneckých akciách (ESOPe) je zobrazený ako prvý na Highgate.

Relatívne dôverne tak poznáme súvisiace reálie tohto segmentu. Či už je to téma daňovo-odvodovej optimalizácie, „zamestnávania živnostníkov“, vstupu investora, zakladanie holdingu, automatizované účtovanie, ESOP, právne, praktické a daňové nástrahy škálovania businessu do zahraničia alebo fungovanie s kryptom, všetko sú to témy, s ktorými sa v praxi stretávame.

Aj z toho dôvodu sme vnímali, že práve táto konferencia môže mnohým podnikateľom pomôcť nasmerovať v náročnej spleti komplexnejších slovenských ako aj zahraničných daňových a právnych otázok. Rovnako aj mala napomôcť k lepšiemu pochopeniu pohľadu investora alebo potenciálneho kupujúceho pri exite spoločnosti.

Predaj spoločnosti alebo vstup investora :

• Aké sú základné situácie a typy vstupu investora do spoločností?
• Aké sú kľúčové motivácie a oblasti záujmu investora a majiteľa spoločnosti?
• Na čo by sa mala IT firma sústrediť, aby sa podarilo maximalizovať benefity investície pre firmu a majiteľa spoločnosti?
• Štruktúrovane transakcie a príslušné daňové dopady z pohľadu dane z príjmov (napr. daňové zaťaženie cez slovenskú vs. zahraničnú holdingovú spoločnosť);
• Skúsenosti z transakcií;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Zahraniční IT dodávatelia a práca “z Bali” :

• Zrážkové dane pri vyplácaní zahraničných dodávateľov;
• Práca z „Bali“ – daňové a odvodové súvislosti;
• Nastavenie zmluvnej dokumentácie;

ESOP – Best practice :

• Aké formy akcií a opcií môžu slovenské firmy ponúknuť svojim zamestnancom?
• Právne a praktické súvislosti;
• Daňové a odvodové súvislosti;
• Cezhraničná štruktúra a skúsenosti z praxe;

Fungovanie v krypte :

• Prijímanie odplaty a vyplácanie dodávateľov v krypte;
• Typy krypto projektov (emisie tokenov, správa, poradenstvo, komunitný token,…) a regulačné a daňové aspekty;
• Účtovné a daňové úskalia na Slovensku a best practice pri odchode zo Slovenska;
• Skúsenosti z praxe;

Škálovanie podnikania v IT do zahraničia :

• Musím mať v zahraničí firmu v rôznych podnikateľských situáciách?
• Vznik stálej prevádzkarne, DPH režimy, zrážkové dane;
• Firma v offshore jurisdikcii z právneho, daňového a praktického pohľadu;
• Holding v zahraničí – výhody a nevýhody;
• Požiadavky investorov na zahraničnú štruktúru;
• Ochrana súkromného majetku majiteľa v kontexte politickej situácie na Slovensku;
• Transferové oceňovanie;

Softvérové zmluvy :

• Rámcové, alebo jednorazové zmluvy;
• Waterfall vs. agilný vývoj SW;
• Licenčné podmienky;
• Záruky a zodpovednosť za vady SW;
• Problematické ustanovenia – skúsenosti z praxe;

Štrukturovanie podnikania do USA :

• Ako je najlepšie vstúpiť na trh v USA;
• Kde je možné získať nejakú pomoc/informácie/granty?
• Aké je daňové a administratívne zaťaženie?
• Ako si vybrať správneho právnika a účtovníka?
• Ako sa dostať do obzoru investorom/fondom?
• V ktorom štáte sú najlepšie podmienky na vstup do americký trh?

Daňová optimalizácia pre digitálne a IT firmy :

• Holdingová štruktúra – ochrana majiteľa;
• Patent Box a Superodpočet – ako niektoré IT firmy nemusia na Slovensku platiť daň z príjmov;
• Iné daňové a odvodové typy a skúsenosti z praxe;
• Kedy je daňová optimalizácia už trestným činom;

Švarc systém :

• Daňovo-odvodové implikácie a výpočty;
• Dopad u zamestnancov na dávky zo sociálneho poistenia (materské, dôchodok, PN,…);
• Aký dopad má zmena na živnosť na dôchodok živnostníka?
• Analýza súdnych rozhodnutí, ktoré sa témou zaoberali;
• Prax správcov dane a inšpektorátov práce;
• Trestnoprávna zodpovednosť;
• Nastavenie zmlúv s kontraktormi;

Relevantné finančné ukazovatele pri predaji firmy alebo vstupe investora :

• Čo v účtovníctve zaujíma investora alebo kupujúceho?
• Riziká spojené s nesprávnym účtovaním;
• Kapitalizácia spoločnosti;
• Skúsenosti z transakcií;

Množstvo tém a mnoho otázok od účastníkov konferencie. Firmy zaujímali najmä témy okolo ESOP, daňových optimalizácií alebo predaja spoločnosti. Mnoho účastníkov však ostalo až do konca, aby si vypočulo aktuálnu prax v súvislosti s tzv. švarc systémom (t.j. zamestnávanie živnostníkov).

Na obsah a organizáciu konferencie sme dostali množstvo pozitívnej spätnej väzby. Veľmi nás preto teší, že sa po konferencii o zakladaní investičných fondov, aj táto konferencia vydarila.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Článok Konferencia o právnej a daňovej optimalizácii pre technologické firmy je zobrazený ako prvý na Highgate.

Slovenské právo aktuálne upravuje otázku vydávania zamestnaneckých akcií iba pri jednoduchej akciovej spoločnosti. Aj to však iba rámcovo, čím dáva firmám pomerne veľkú mieru flexibility pri nastavení ich plánov zamestnaneckých akcií. Aj keď obchodnoprávna úprava pri sro-čkách vydanie podielov pre zamestnancov výslovne neupravuje, vydávanie zamestnaneckých podielov je na Slovensku nielen právne možné, ale tiež bežné. Z našej skúsenosti štatisticky dokonca zamestnanecké podiely v sro-čkách prevládajú. Vydávanie firemných akcií rovnako nie je obmedzené iba pre zamestnancov firmy. Množstvo rastúcich startupov, hlavne v IT sektore, funguje „na faktúru“ a svojich kľúčových dodávateľov rovnako môže motivovať podielom na firme a jej ziskoch.

Slovenské firmy majú v zásade tri možnosti (aj keď existujú ich rôzne funkčné deriváty), akú formu podielu na firme svojim kľúčovým zamestnancom a dodávateľom ponúknuť. Prvou z nich je priamy prevod obchodného podielu, alebo akcií firmy. V praxi tak firma za symbolický vklad prevedie na zamestnanca alebo dodávateľa časť podielov na firme. Z našej praxe však túto možnosť vnímame skôr ako výnimku.

Druhou možnosťou je udelenie práva (opcie) na nadobudnutie firemných akcií v budúcnosti, za vopred stanovenú, väčšinou nižšiu ako trhovú cenu. V tomto prípade sa tak zamestnanec či dodávateľ môže v budúcnosti rozhodnúť, či toto právo využije, a požiada firmu o prevod dohodnutého počtu akcií.

Treťou možnosťou je vydanie tieňových akcií alebo podielov na firme. Na rozdiel od prvých dvoch možností sa zamestnanec alebo dodávateľ v tomto prípade nestáva zapísaným akcionárom, alebo spoločníkom firmy. Na základe zmluvy s firmou získa zamestnanec alebo dodávateľ „tieňový“ podiel na podnikaní firmy, ktorý mu zaručuje de facto rovnaký rozsah majetkových práv a benefitov ako štandardným akcionárom a spoločníkom. V niektorých aspektoch sa tieňové akcie podobajú tichému spoločenstvu, čo môže mať daňové benefity. Podmienky ich vydania sú však značne flexibilnejšie. Z našej skúsenosti sú dnes práve tieňové akcie najrozšírenejšou formou odmeňovania zamestnancov v slovenských firmách a to najmä pre malé startupy. V praxi býva nadobudnutie zamestnaneckých akcií, opcií alebo tieňových akcií naviazané na splnenie dohodnutých podmienok. Najčastejšie k ním patrí zotrvanie vo firme po dohodnutú dobu, alebo dosiahnutie plánovaných tržieb, či splnenie konkrétnych zadaní zamestnancom.

Bez ohľadu na to, ktorú z troch možností firma zvolí, je kľúčové, aby už pri plánovaní vydávania zamestnaneckých akcií sedel v zasadačke nielen právnik, ale aj daňový poradca. Ideálne v jednej osobe. Vydanie zamestnaneckých akcií nemusí byť najmä pri tretej možnosti obzvlášť zložité. Ich vydanie však so sebou prináša viacero daňových a odvodových bremien na strane zamestnanca alebo dodávateľa, ale aj firmy, ktoré môžu tomuto benefitu dodať dosť trpkú príchuť.

V nejednom prípade, ktorý nám v kancelárii pristál na stole, sa majitelia nad daňovým bremenom zamestnaneckých akcií príliš nezamýšľali. Alebo toto premýšľanie nechali na štandardného daňového poradcu, ktorý sa nezamyslel nad alternatívnymi možnosťami, ktoré právo ponúka a ktoré môžu viesť k vyhnutiu sa vysokým daniam a odvodom. Totiž aj právne precízne nastavený plán vydania zamestnaneckých akcií je bez daňovej analýzy časovanou bombou. Vo všeobecnosti daňový poradca prirodzene nevie právne zhodnotiť, či navrhované alternatívne riešenia sú právne v poriadku. Ono je to logické. Daňový poradca predsa nemusí poznať aj iné právne možnosti nastavenia zamestnaneckých akcií a opčných plánov a ak ich aj pozná alebo spozná, štandardne nevie zhodnotiť, či sa jedná o legitímnu alebo nelegitímnu daňovú optimalizáciu. A právnik zasa prirodzene nepozná daňové aspekty takýchto alternatívnych riešení.

U nás v Highgate Group máme pod jednou strechou nielen právnikov s početnými skúsenosťami s právnym nastavením zamestnaneckých akcií, ale tiež daňových právnikov, daňového poradcu a účtovníkov, s ktorými vieme navrhnutú štruktúru prispôsobiť tak, aby firmám a zamestnancom nespôsobili nadmerné daňové a odvodové zaťaženie. Otázky súvisiace s vydávaním zamestnaneckých akcií preto vieme obsiahnuť nielen po právnej, ale tiež daňovej a účtovnej stránke pod jednou strechou, čo je pre klienta výhodnejšie ako tieto dva komplementy riešiť v lepšom prípade cez dve rôzne adresy (právnik a daniar), v horšom prípade vôbec. Sme preto schopní analyzovať a vytvárať právne a daňovo komplexné štruktúry, ktoré našim klientom zaručia, aby ich zamestnanecké akcie zostali naozaj benefitom.

Článok Zamestnanecké akcie a podiely. Benefit, ktorý nemusí mať trpkú príchuť. je zobrazený ako prvý na Highgate.

Článok Zamestnanci môžu mať zisk aj vo forme akcií či opcií je zobrazený ako prvý na Highgate.